Eschata


Popis poviedky : Poviedka bola prvýkrát uverejnená na stránke www.buffy-angel.org. Na našu stránku ňou pre archívne účely v rámci aktualizácie prispela Caterina. Pôvodným autorom poviedky je Tredd.


první kapitola od Tredda

Cleveland

Buffy sa pomaly prechádzala pomedzi hrobmi. Ubehlo už niekoľko mesiacov od zničenia Sunnydale a po dlhšom pobyte v Ríme sa postupne vrátila k svojej premožiteľskej práci. Potom ako Dawn odišla za Gilesom do Anglicka, sa Buffy rozhodla vrátiť do Ameriky. Prenajala si malý byt v Clevelande neďaleko cintorína. Dawn chodievala na návštevy pomerne často, napriek tomu sa Buffy cítila veľmi osamelo. Kedysi mala okolo seba svojich priateľov, svojho Pozorovateľa a jedného otravného blonďatého upíra. Vždy keď si spomenula na Spika, z tváre jej pomizol úsmev a v jej krásnych očiach sa zjavil smútok. Hoci od jeho smrti ubehol už skoro rok, stále sa nedokázala vyrovnať s tým, že už ho nikdy neuvidí. Predtým ako sa nasťahovala do Clevelandu uvažovala, že pôjde za Angelom do L.A. Uvedomila si však, že ďalšiu stratu by už nedokázala zvládnuť a vedela, že s Angelom kvôli tej kliatbe nikdy nebudú môcť byť spolu.
„Dnes je tu pomerne pusto...“ pomyslela si Buffy a otočila sa smerom k bytu. Urobila niekoľko krokov, keď sa z jedného hrobu pomaly začal vyhrabávať upír.
„Tak predsa, aspoň jeden, už som myslela, že sa nedočkám,“ hovorila si pre seba Buffy, kým čakala až sa upír vyhrabe. Nechcela ho zabiť len jedným pohybom miereným priamo do srdca. Chcela sa s ním trochu pobaviť, žiadalo sa jej niekoho poriadne nakopať.
„Ahoj kráska...“ boli prvé slová, ktoré vyslovil upír. V Clevelande žila len pár týždňov, preto mohla využiť moment prekvapenia, zatiaľ tu nemala takú premožiteľskú reputáciu ako v Sunnydale.
„Ahoj,“ odzravila Buffy s úsmevom na perách. „Nechceš sa so mnou trocha zabaviť?“ spýtala sa s mierne pozdvihnutým obočím nad ľavým okom.
„Že váhaš...“ odpovedal upír. „Tak toto je jednoduchšie, ako som si predstavoval“ pomyslel si upír, keď hľadel, ako sa mu jeho prvá obeť sama ponúka.
Chvíľu na seba hľadeli, keď v tom sa upír začal približovať k Buffyinmu krku. Keď videl jej pulzujúcu krčnú tepnu, jeho hlad po krvi ho donútil zmeniť tvár na upíriu. Už bol len pár centimetrov, keď ho Buffy odhodila na niekoľko metrov.
„Hádam si nečakal, že to bude až také jednoduché,“ rozprávala Buffy, medzitým sa dostala k mierne omráčenému upírovi a vrazila mu pár úderov.
„Ach no do riti, Premožiteľka...“ zahundral upír tesne predtým ako sa rozpadol na prach. Buffy sa obrátila a vydala sa smerom k bytu. Nemala ani potuchy, že spoza neďalekej hrobky ju sledujú dve upírie oči. Keď sa Spike uistil, že Buffy odišla, vyšiel spoza hrobky. Už mnohokrát sa jej chcel prihovoriť, už celý týždeň tu noc čo noc čakal zhrbený za hrobkou a v duchu si nacvičoval vetu, ktorú jej povie. Po ničom v živote tak netúžil ako držať Buffy znovu v náručí a bozkávať jej nádherné pery, ale vedel, že Buffy si myslí, že je mŕtvy. Ako si len nadával, že keď ju vtedy pred pár mesiacmi bol s Angelom hľadať v Ríme, nedokázal nabrať dosť odvahy a povedať jej, že žije, že sa vrátil a to najmä kvôli nej, že dostal druhú šancu, aby mohli byť spolu. Vytiahol z vrecka svojho kabáta najlepšieho priateľa Johna alebo Jima, ani sám nevedel, ktorú značku whisky tam má a vypil ju na jeden dúšok.

Buffy odomkla dvere bytu a jediné načo v tú chvíľu myslela bol kúpeľ. Vyzliekla si rifle a tričko a natiahla si na seba župan a vybrala sa smerom do kúpeľne. Naplnila si vaňu až po okraj, nasypala tam trochu morskej soli a začala si vyzliekať župan, keď v tom niekto zaklopal na dvere.
„Do čerta, kto to môže byť o piatej ráno,“ pomyslela si Buffy pomaly sa blížiac k dverám. Keď Buffy otvorila dvere ostala nemo stáť hľadiac na postavu muža.
„Ahoj Buffy môžem ďalej?“ opýtal sa Giles zatvárajúc dvere. Odkedy sa Giles vrátil do Anglicka boli spolu v telefonickom kontakte, ale netušila, že sa ju chystá navštíviť. Naposledy, keď spolu telefonovali, sa o ničom nezmienil.
„A kde je Dawn, stalo sa jej snaď niečo?“ zmohla sa na otázku po pár minútach Buffy.
„Dawn je v poriadku, je teraz s Willow a Kennedy,“ odpovedal Giles. Buffy zaviedla Gilesa do obývačky a ponúkla mu kávu. Videla na Gilesovi, že ho let cez Atlantik poriadne unavil.
„Idem rovno z letiska...“ začal rozprávať po pár dúškoch kávy Giles. „Potrebujeme tvoju pomoc... totiž neprišiel som len na zdôrilostnú návštevu, aj keď ťa samozrejme veľmi rád opäť vidím. Drakula chystá niečo veľké, obávam sa, že teraz to nebude Apokalypsa na akú sme zvyknutí, toto bude niečo oveľa horšie. A jedine ty ho dokážeš zastaviť.“
„Prečo práve ja...?“ spýtala sa Buffy, „veď teraz môžeš postaviť celú armádu Premožitelek.“
„Lenže ty si jediná, ktorá sa s ním stretla a sama dobre vieš, že on nebojuje ako ostatní upíri, že on využíva svoj šarm, ktorému si ani ty nevedela spočiatku odolať,“ pokračoval Giles.
Buffy sa chytila za krk, na ktorom mala jazvy potom ako z nej Drakula pil.
„On sa vrátil, nečakala som, že sa s ním ešte niekedy stretnem,“ povedala Buffy, „aspoň nejaká zmena, už som sa tu začínala nudiť, v poslednom čase sa tu objavujú upíri iba sporadicky. Takže kedy a kam odchádzame?“ spýtala sa po chvíli.
„Kúpil som nám letenky na zajtra. Najskôr poletíme do New Yorku a potom ja poletím do Londýna zariadiť isté záležitosti a ty máš zabukovanú letenku do Budapešti, kde ťa už budú čakať Willow s Kennedy,“ odvetil Giles. „Cestou na letisko ti vysvetlím všetko potrebné. Teraz by si si mala trocha pospať, čaká nás dlhá cesta. A o Dawn si nerob starosti tá ostane zatiaľ s Faith a Robinom v Anglicku.“
Buffy iba hlavou miene prikývla, postavila sa a išla si na chvíľu ľahnúť. Nečakala, že ešte niekedy bude musieť čeliť zničeniu sveta. „Ale čo môže pripravovať Drakula?“ prebehlo Bufyinou mysľou predtým ako si ľahla do postele. Giles položil šálku s nedopitou kávou a o pár minút aj on tvrdo zaspal na pohovke. Asi o dve hodiny sa Buffy zobudila, bolo asi pol deviatej. Zobudila sa na mierne klopkanie dažďových kvapiek. Po týždni horúčav očakávala, že skôr či neskôr začne pršať. Pôvodne si chcela obliecť sukňu, ale pri pohľade z okna si radšej zo skrine vybrala tmavohnedé nohavice a nie príliš hrubú bundu. Lietadlo do New Yorku im letelo o jednej a okolo štvrtej mala priamy spoj do Budapešti. O pár minút sa zobudil aj Giles, ktorý na prvý pohľad vyzeral ako by po ňom prešiel náklaďák a ešte aj nacúval.
„Tak ako pripravená?“ opýtal sa Giles potom ako si dal dve šálky kávy, aby sa aspoň trochu prebral. „Zavolám taxík a o desať minút môžeme vyraziť na letisko,“ pokračoval, zatiaľ, čo Buffy zapínala kufor.
„Znesiem ti dole kufor a počkám ťa pri taxíku,“ odvetil Giles a zatváral dvere na byte. Buffy pomaly prešla bytom, pri telefóne nechala list pre správcu, že niekoľko dní bude mimo mesta, nechala tam aj šek s nájomným za posledný mesiac a aj za mesiac dopredu, nevedela ako dlho bude preč, ale očakávala, že to bude trvať aspoň dva či tri týždne. Zavolala do práce a zobrala si dovolenku na tri týždne. Poslednýkrát si obzrela byt a priblížila sa k dverám, v momente keď ich otvorila, uvidela v nich stáť Spika.
„Ahoj láska...“ boli prvé slová, ktoré vyslovil.
Pár sekúnd naňho mĺčky hľadeľa, v mysli jej prebehli spomienky, na ktoré sa snažila zabudnúť, aby sa dokázala vyrovnať s jeho smrťou. Pred očami videla deň, keď sa spolu po prvýkrát milovali v tom starom rúcajúcom sa dome, spomínala na noc, keď ju len držal v náručí, ešte stále počula jeho slová, ktoré jej dodali odvahu na ich posledný spoločný boj, stále cítila chlad jeho dlane, ktorou sa jej dotýkal predtým ako vzbĺkol. Prešla si dlaňou po perách a jediná vec, po ktorej v tomto okamihu túžila, bolo, aby ju Spike pobozkal. Chcela cítiť jeho pery, chcela cítiť chlad jeho tela, aby sa presvedčila, že naozaj žije. Spike akoby vycítil jej prosby, podišiel k nej a jemne ju pobozkal, po chvíli sa ich nežné bozky zmenili na bozky plné vášne. V tom sa však Buffy odtrhla od Spikových pier. Chcela sa ho spýtať tisíc otázok, zmohla sa však iba na jedinú.
„Ty si sa vrátil?“
Spike sa chystal odpovedať na jej otázku, keď zdola zakričal Giles, žeby už mala zísť, pretože musia ísť na letisko.
„Ty niekam cestuješ?“ opýtal sa pre zmenu Spike. Tak dlho čakal na túto chvíľu a teraz keď sa konečne odhodlal na to, aby jej povedal pravdu, musí Buffy odísť. „To snáď nie je pravda...“ pomyslel si Spike.
„Teraz ti to nemôžem vysvetliť, musím už bežať inak nestihneme s Gilesom lietadlo do New Yorku,“ odpovedala Buffy a začala zamykať dvere bytu. Ešte stále nemohla uveriť tomu, že Spike je opäť s nimi, ale povinnosť je povinnosť a Giles sa na ňu spolieha. Tak rada by tu ostala so Spikom, aby jej porozprával všetky podrobnosti ododňa, kedy sa videli naposledy, ale nemohla, musela ísť. Otočila sa na odchod, keď ju zadržala Spikova ruka.
„Počkaj, nemôžeš predsa teraz len tak odísť...“ začal Spike, „aspoň mi dovoľ ísť s tebou. Možno budeš potrebovať moju pomoc.“
„To nie je príliš dobrý nápad, tu je možno zamračené, ale v New Yorku, keď vystúpime z lietadla, môže svietiť slnko a ja nemám chuť zametať príletovú halu,“ povedala Buffy schádzajúc po schodoch. Už bola skoro pri taxíku, keď ju Spike dohonil.
„Ahoj Rupert, dlho sme sa nevideli,“ pozdravil nie príliš nadšene Spike. Giles ostal podobne ako Bufy nemo stáť, ani len netušil, že Spike sa vďaka amuletu vrátil, ale potom ako sa z pekla vrátil Angel, sa už nedokázal niečomu takému čudovať. „Asi zas zasiahli vyššie sily,“ pomyslel si.
„Ahoj Spike, čo tu robíš?“ odzdravil Giles, nečakajúc na odpoveď sa otočil smerom k Premožiteľke. „Buffy, budeme musieť už ísť, inak nestihneme let.“
Buffy nastúpila do taxíka, kde si medzičasom sadol už Giles. Poslednýkrát sa pozrela na blonďatého upíra, a keď sa začal taxík pomaly pohybovať, prikázala taxikárovi, aby zastal. Dobehla za ním, rýchlo ho pobozkala a ešte pred zatrúbením netrpezlivého taxikára mu pošepla, že letí do Budapešti. Potom sa už ponáhľala nastúpiť do taxíka, kde už netrpezlivo pozeral na hodinky Giles.

Keď nastúpili do lietadla, Giles začal s rozpávaním o blížiacej sa Apokalypse, ktorú chce Drakula docieliť tým, že privolá na tento svet Antikrista.
„Bohužiaľ nevieme nič bližšie, ako sa to chystá urobiť. Preto potrebujem, aby si s Willow zašla do Drakulovho sídla, ktoré má v Budapešti a našli tam nejaké stopy, možno nejaký dokument, ktorý by nám mohol pomôcť, ja sa zatiaľ skontaktujem s jedným odborníkom na túto tematiku. Dúfam, že sa mi ho podarí zohnať. Žije niekde na Slovensku.“
„Na Slovensku...?“ opýtala sa prekvapene Buffy, prvýkrát v živote počula o tomto štáte.
„Slovensko je malý štát v strednej Európe a mal by učiť stredovekú históriu na niektorej z univerzít. Neviem síce presne, na ktorej prednáša, ale mám v Londýne známeho, ktorý ho pozná z jeho semináru na tému Tváre stredovekého Antikrista. PhDr. Ján Baršo by nám mohol byť veľmi užitočný, preto ja letím do Londýna, aby som tu zohnal na neho kontakt. Len dúfam, že sa nám ho podarí niekde zastihnúť.“


Budapešť

Willow s Kennedy prechádzali letiskovou halou, keď sa ozvalo hlásenie o pol hodinovom meškaní lietadla letiaceho z New Yorku. Ryšavá čarodejnica sa pozrela na hodiny, na ktorých bolo päť minút po druhej hodine ráno. Otočila sa na Kennedy s návrhom: „Asi bude najlepšie, keď skočíme na kávu, predsa len to bude dlhá noc.“
Kennedy prikývla a obe zamierili do neďalekého bufetu. Willow i Premožiteľka sa na Buffyin príchod veľmi tešili, nevideli ju odkedy sa presťahovala do Clevelandu. Willow mala pocit, že keď dorazí z Anglicka, Giles bude to ako za starých čias, chýbal tu už iba Alex, ktorý sa po smrti Anyi rozhodol na istý čas utiahnuť do južnej Ameriky a o jeho poslednom pobyte nikto nevedel, naposledy sa skontaktoval asi pred dvoma mesiacmi.
Willow z úvah prebral príjemný hlas pracovníčky letiska, ktorá hlásila, že lietadlo z New Yorku práve pristáva na terminály B. Kennedy zaplatila za dve kávy a jednu minerálku a ruka v ruke sa vybrali privítať Premožiteľku.
„Ahoj Buffy...“ pozdravili mladú ženu zborovo, pričom Willow sa hneď vrhla Buffy do náručia.
„Ach tak rada vás znovu vidím,“ usmiala sa trochu rozospato. O pár minút po vyzdvihnutí batožiny, zavolali taxík a nechali sa odviesť pred hotel, v ktorom boli momentálne Willow a Kennedy ubytované. Bol to malý hotelík neďaleko centra mesta. Buffy mala rezervovanú izbu hneď oproti. Pri pohľade na Buffy Willow navrhla: „Asi bude lepšie, keď si pôjdeš trochu pospať, porozprávame sa neskôr.“
Buffy len nemo prikývla, vzala si kufor a vydala sa smerom k izbe. Len, čo zatvorila dvere, pustila kufor a ponáhľala sa smerom k posteli. Myslela si, že v lietadle si tých pár hodín pospí, ale mala tú smolu, že na vedľajšom sedadle sedel muž, ktorý tak chrápal, že by prerušil aj hukot pristávajúceho lietadla. Ani sa len nevyzliekla z nohavíc, jediné, čo si dala dole, bola bunda, ľahla si do postele a o pár minút už tvrdo spala.
Snívalo sa jej o Spikovi, stále nemohla uveriť tomu, že „žije“. Bola presvedčená, že už ho navždy stratila. Že už mu nikdy nebude môcť dokázať, že jej slová: „Milujem ťa“, myslela vážne. Možno spočiatku to brala ako úlet, ako možnosť prežívať s niekým vášeň naplno, ale postupne si ho začala vážiť pre jeho ochotu vždy jej pomáhať, pre jeho vzťah k jej sestre a v neposlednom rade i pre jeho lásku k nej. Už zabudla na ten deň, keď sa ju pokúsil znásilniť, odpustila mu i to, že sa vyspal s Anyou. Po pár hodinách, keď sa zobudila, túžila iba po jednom, aby pri nej v tejto chvíli stál Spike.


Cleveland

Po rozhvore s Buffy pred taxíkom sa Spike vybral do svojej hrobky, kde si otvoril fľašu whisky, sadol si na rakvu, zapálil si cigaretu a začal premýšľať, ako by sa čo najskôr dostal do Budapešti. Uvažoval nad plavbou loďou, ale taká cesta by trvala dlho a do Budapešti by sa aj tak priamo nedostal, preto túto myšlienku skoro zavrhol. Ani cesta lietadlom nebol dobrý nápad. Priamy let do Budapešti by bol príliš dlhý, aby ho stihol cez noc, takže by musel niekde v Európe prestúpiť a časkať na iný nočný let, a to by ho stálo veľa času. Už dopil skoro celú fľašu a zatiaľ ho nič nenapadlo. Premýšľal o tom, či nie je Buffy v nebezpečí, či nepotrebuje jeho pomoc. Nestihla mu ani povedať, prečo musí ísť do Maďarska. Spomínal na túto krajinu, na bujaré večierky v Drakulovom letnom sídle. Pri spomienke na Drakulu, skrsla v Spikovi myšlienka, ako by sa mohol rýchlo a bez spopolnenia dostať cez Atlantik. Drakula bol v spôsobe cestovanie veľmi nápaditý a Spike sa nechal inšpirovať. Keďže nevedel, v ktorom hoteli sa Buffy ubytovala, rozhodol sa poslať malý darček na jedinú adresu, ktorú si pamätal, na Váci utca 25, Budapešť.

~ pokračování příště ~

zpět na index

druhá kapitola od Tredda

Budapešť

Buffy vyšla z kúpelne a začala si vybaľovať kufor. Už mala skoro všetky veci uložené v skrini, keď v tom niekto zaklopal na dvere.
„Ďalej, je otvorené,“ zakričala bez toho, aby prerušila skladanie svojho obľúbeného svetra.
„Ahoj, Buffy, mali by sme sa porozprávať,“ vošla do izby Willow, zatvorila dvere a sadla si na posteľ. „Giles ti zrejme povedal o tom, čo chystá Drakula. Ja viem znie to trocha pritiahnuté za vlasy, za tých niekoľko storočí sa Drakula nikdy nepokúšal o Apokalypsu. Takže ani poriadne nevieme, ako chce priviesť na svet Antikrista, preto sme v Budapešti, aby sme navštívili jeho tunajšie sídlo, i keď ešte netušíme, kde sa nachádza a skúsili nájsť nejaký dokument.“
„Ale... ako sa chcete dostať dnu, bez toho, aby nás zaregistroval... predsa len uniknúť upíriemiu čuchu a sluchu je takmer nemožné. A ani nevieme, kde sa nachádza ten dokument,“ povedala s miernou obavou v hlase Premožiteľka.
„Práve preto potrebujeme tvoju pomoc, ty budeš volavka, zatiaľ, čo my s Kennedy prehľadáme jeho sídlo. Skôr či neskôr sa Drakula dozvie, že si v meste a predpokladám, že ťa bude chcieť opäť vidieť.“
„Vieme niečo viac o tom dokumente?“opýtala sa Buffy ukladajúc do skrine posledné oblečenie z kufra.
„Zatiaľ nevieme skoro nič, iba že ho napísal istý stredoveký autor Joachim z Fiore. Preto potrebujeme, aby sa Gilesovi podarilo nájsť toho odborníka na Antikristovskú tematiku.“ Willow hľadela na zamyslenú Buffy, zatiaľ čo sama cítila vo vnútri isté obavy. Už neraz bojovali proti hroziacej Apokalypse, ale vždy vedeli, do čoho idú. Vždy sa spoliehali sami na seba, no teraz potrebujú pomoc muža, ktorého nikto z nich nepozná a nikto z nich ani presne nevie, kde ho majú hľadať. Takto zamyslenú Willow vytrhla z myšlienok Buffy.
„Mmm... a kde je Kennedy?“ opýtala sa po chvíli ticha Buffy.
„Ach skoro som zabudla, Kennedy išla dolu do reštaurácie objednať niečo na obed, predtým ako sa vyberieme pozrieť si toto mesto. Keď sme už tu mali, by sme to využiť.“

O pár minút už všetky tri sedeli dolu na terase a pochutnávali si na pravom maďarskom guláši. Neboli však zvyknuté na toto typické jedlo krajiny a preto sa každú chvíľu ozývalo od ich stola mierne kašľanie. Kým dojedli, stihli vypiť pár litrov minerálky. Zaplatili účet a vybrali sa smerom do centra, prechádzali pomedzi obchody, dokonca ich občas zastavili turisti a spýtali sa ich, či im nevedia poradiť v hľadaní, vždy im však slušne odpovedali, že sú tiež iba turistky.
Po pár hodinách prechádzania sa po meste Willow navrhla: „Mali by sme sa vrátiť, či sa náhodou neozval Giles?“
Buffy i Kennedy súhlasili a všetky tri sa pomaly vybrali smerom k hotelu. Bolo okolo pol siedmej, keď došli na recepciu. Willow sa opýtala na odkazy, ale ani ona ani Kennedy nemali žiaden odkaz, jediný odkaz bol adresovaný Buffy. Buffy ho ihneď otvorila, zatiaľ, čo Willow a Kennedy odišli do izby. Premožiteľka dúfala, že odkaz bude od Gilesa, ale mýlila sa, stálo v ňom:
„Dopočul som sa, že si v meste a chcem ťa pozvať na večeru. Dlho sme sa nevideli, naposledy sme sa nerozlúčili príliš priateľsky a preto som, čo najskôr opustil Sunnydale a vrátil som sa do svojho letného sídla. Ale nezabudol som na teba. Viem, že na teba moje kúzlo neplatí, preto dúfam, že moje pozvanie prímeš. Ak áno, budem ťa čakať zajtra o desiatej, pošlem pre teba šoféra.
S pozdravom gróf D.

Buffy ostala nemo stáť hľadiac na papierik pred sebou, odkaz bol napísaný podľa všetkého krvou. Po chvíli sa spamätala a otočila sa smerom k izbe svojej najlepšej priateľky. Zaklopala na dvere a po Willowinom pozvaní vošla dnu. Ešte predtým ako sa čarodejnica stihla opýtať na odkaz. Buffy začala: „Ten odkaz nebol od Gilesa, ale od Drakulu. Pozýva ma k sebe na večeru, dokonca sa rozhodol poslať po mňa šoféra, zrejme nechce prezradiť miesto svojho sídla.“
Willow táto správa neprekvapila, očakávala, že Drakula sa dozvie o prítomnosti Premožiteliek a čarodejnice v meste, len nečakala, že to bude tak skoro. Toto pozvanie im však hralo do kariet, aspoň sa nemusia zdržiavať pátraním po jeho sídle. Trochu ju však znepokojovalo, že Giles sa ešte neozval.
„Iste má veľa práce s hľadaním toho odborníka,“ pomyslela si Willow a o chvíľu odvetila: „Takže plán bude nasledovný, pôjdeš na večeru s pánom Dokonalým, ja urobím kúzlo, aby som ťa lokalizovala a zatiaľ čo ty budeš upútavať pozornosť hostiteľa, my mu prezrieme jeho sídlo a pokúsime sa nájsť ten záhadný dokument.“
Buffy len nemo prikývla, stále hľadiac na svoju najlepšiu priateľku. Veľmi sa jej plán nepozdával, ale nemali čas vymýšľať niečo iné. Trochu sa predsa len obávala, že nebude vedieť odolať Drakulovmu čaru, veď napokon pri ich prvom stretnutí sa tiež spočiatku nebránila a dokonca mu dovolila, aby z nej pil. Spoliehala sa len na to, že keď dokázala odolať pred pár rokmi, dokáže to znovu.
Po chvíli sa rozlúčila s Willow i s Kennedy a zamierila do svojej izby. Namierila si to rovno do kúpelne, kde si napustila plnú vaňu horúcej vody. Milovala kúpeľ, tú chvíľu samoty, ktorá patrila iba jej a jej myšlienkam. Vyzliekla si oblečenie a pomaly vošla do vane. Nasypala si trocha morskej soli, zavrela oči a oddala sa svojim myšlienkam. Chvíľu sa sústredila na zajtrajšiu večeru, ale po pár minútach sa jej v spomienkach začal objavovať obraz blonďatého upíra s tajomným úsmevom na perách. Po hodine strávenej vo vani si ľahla do postele a ani nie o päť minút už tvrdo spala.


Trnava

Gilesovi sa v Anglicku podarilo zistiť, kde pracuje PhDr. Ján Baršo, a len, čo to bolo možné nasadol na prvé lietadlo a odletel do metropoly Slovenska do Bratislavy, kde si prenajal auto a vydal sa na pomerne krátku cestu do Trnavy. Od svojho priateľa sa dozvedel, že historik by mal prednášať na UCM-ke Dejiny stredoveku. Pozorovateľ celou cestou, ktorá mimochodom trvala asi 50 minút, premýšľal, čo povie tomuto odborníkovi, aby ho nepovažoval za blázna. Kým našiel univerzitu, stálo ho to hodinu hľadania, najskôr našiel Trnavskú univerzitu, ale tam žiadneho PhDr. Barša nepoznali. Našťastie stretol ochotného študenta, ktorý mu vysvetlil ako sa dostane pred UCM-ku. Keď videl budovu školy, ostal zarazene sedieť v aute, škola bola totiž prebudovaná z robotníckej ubytovne. Zaparkoval požičané auto a vošiel do budovy, na vrátnici sa opýtal na katedru histórie. Bohužiaľ postarší vrátnik po anglicky nevedel ani slovo, preto zavolal prvého študenta, ktorého zbadal, aby mu pomohol. Študentovi sa podarilo vysvetliť, že katedra histórie sa nachádza na treťom poschodí č. dverí 308 a 309.
Giles chvíľu postával pred výťahom, no bolo evidentné, že jeden z troch výťahov je pokazený a ten druhý bol iba pre zamestnancov, preto sa radšej rozhodol ísť po schodoch. O pár minút stál pred dverami s číslom 308 a v zozname pedagógov natrafil na meno PhDr. Ján Baršo, pri jeho mene boli vypísané jeho konzultačné hodiny, ktoré mával v pondelky a stredy od 15:00 do 17:00. Giles však nerozumel údajom v cudzom jazyku a preto sa rozhodol zaklopať na dvere. Z miestnosti sa ozvalo: „Ďalej“. A hoci Pozorovateľ nerozumel, inštinktívne vošiel do dverí. Miestnosť bola rozdelená na viacero kancelárií, pričom PhDr. Ján Baršo sedel aj s kolegom v poslednej kancelárii na konci chodby. Giles prešiel až k poslednej kancelárii a zaklopal na dvere. O chvíľu sa v dverách objavil mladý muž s výzorom stredovekého mnícha. Jeho štíhla postava prezrádzala jeho zanietenosť stredovekými dejinami.
Baršo ponúkol tajomného návštevníka kávou a sadol si oproti nemu. Našťastie okrem latinčiny a nemčiny skvelo ovládal i angličtinu a tak nemal problém dorozumieť sa s anglickým kolegom. Slovenského historika prekvapila prítomnosť tohto muža na katedre. Potom ako Giles prešiel od zdvorilostných rečí k jadru veci, že sem prišiel hľadať odpovede na otázky týkajúce sa stredovekých dokumentov o Antikristovi, pretože Drakula ho chce privolať na tento svet, Ján Baršo sa začal hlasno smiať, považujúc všetko za žart od niektorého svojho kolegu. Chvíľu sedel hľadiac neveriacky na Gilesa a čakal na okamih, keď sa záhadný muž začne smiať spolu s ním a potvrdí mu, že všetko je iba žart jeho kolegov. Ibaže Giles sa nezačal smiať, tváril sa dokonca vážnejšie ako keď vstúpil do kancelárie a Baršovi začínalo pomaly svitať, že ten muž to myslí vážne.
„Naozaj potrebujeme vašu pomoc,“ povedal Giles potom, čo sa presvedčil, že slovenský historik pochopil vážnosť situácie.
„Vy zrejme nežartujete,“ odvetil po chvíli Baršo, ktorý stále nedokázal uveriť tomu, čo sa deje. „Drakula je len legenda,“ pokračoval, „zakladá sa síce na skutočnej historickej postave, ale stále nemôžem uveriť tomu, že veríte na upírov, ste predsa vedec, a ako vedec musíte vedieť, že upíri sú podobné neskutočné bytosti ako čarodejnice.“
„Keby to tak počula Willow...“ pomyslel si Giles. „Pozrite, viem, že tomu nemôžete uveriť, ale všetko, čo vám rozprávam je pravda, upíri, čarodejnice, démony skutočne existujú. Nemám čas vás presvedčovať, jednoducho mi musíte veriť,“ povedal už trocha nazlostene Pozorovateľ.
Ján Baršo sa chvíľu zdráhal, ale vzhľadom na to, že mu nepredĺžili zmluvu na ďalší rok, rozhodol sa, že pôjde s oxfordským kolegom do Budapešti. „Napokon nemám, čo stratiť,“ pomyslel si mladý muž.
„Dobre, pôjdem s vami a pomôžem pri pátraní po stredovekom dokumente. Cestou mi môžete povedať všetko, čo zatiaľ o Antikristovi viete,“ rozprával historik zatiaľ, čo si balil posledné osobné predmety z kancelárie.
O pár minút už obaja muži sedeli v požičanom aute a smerovali do metropoly Maďarska, kde sa práve nachádzala Buffy, ktorá sa o pár hodín mala stretnúť s Drakulom.


Budapešť

Buffy sa zobudila na tiché klopanie na dvere izby. Pozrela na hodinky, ktoré ukazovali pol jedenástej. Spala skoro jedenásť hodín, napriek tomu mala pocit, akoby zaspala len pred pol hodinou. Premožiteľka trocha hlasnejšie odvetila: „Áno,“ a spoza dverí sa vynorili dve hlavy patriace jej priateľkám.
„Môžme ďalej?“ opýtala sa Willow a nečakajúc na odpoveď sa spolu s Kennedy posadila na pohovku oproti práve prebudenej Premožiteľke.
„Vidím, že na časový posun si si ešte akosi nezvykla,“ povedala s miernym úškrnom ryšavá čarodejnica.
Buffy vstala z postele, hodila na seba župan a medzi zývaniami stihla vysloviť, že zájde pod sprchu a oblečie sa. Zatiaľ čo sa Buffy sprchovala, Willow a Kennedy premýšľali, kde zájdu na obed a čo si objednajú, obe sa zhodli, že maďarský guláš to už nebude. Ešte stále ich pri spomienke na včerajší obed pálilo v hrdle.
Po pol hodine vyšla z kúpelne úplne svieža Premožiteľka. Kennedy jej oznámila, že sa po ňu o hodinu zastavia a že spolu zájdu na obed do malej reštaurácie, na ktorú natrafili pri včerajšej prehliadke mestom. Buffy prikývla a začala si prehrabávať v skrini, rozmýšľajúc, čo si oblečie na večeru s Drakulom. Chcela vyzerať, čo najlepšie, aby upútala hostiteľovu pozornosť.

Medzitým sa Giles dozvedal zaujímavé veci o stredovekej spisbe o Antikristovi. Pozorovateľ porozprával všetko, čo zatiaľ vedel o tajnom dokumente a Baršo mu až do konca cesty rozprával, že Joachim z Fiore nebol jediný stredoveký autor, ktorý sa venoval apokalyptickej literatúre.
„V časoch stredoveku, najmä v období boja medzi cirkevnou a svetskou mocou, mnoho autorov začalo spájať vtedajšie obdobie s časom príchodu Antikrista na tento svet. Jeden z autorov Gerhoch z Reicherbergu napísal o tomto období zaujímavú knihu s názvom De investigacione Antichriscioni de libres tres.“
„Tri knihy o pátraní po Antikristovi,“ povedal preklad názvu knihy s latinčiny Giles.
Baršo len mĺčky prikývol a pokračoval v rozprávaní o ďalších stredovekých autoroch a o ich dielach. Až sa dostal k menu Joachim z Fiore a k jeho dvom najvýznamnejším Antikristovským dielam: Výklad k Apokalypse (Expozicioni Apokalypsy) a Kniha obrazov (Liber figurarum).
„Povedal som vám všetko, čo viem, o týchto dielach, ale o žiadnom tajnom dokumente pomocou, ktorého by bolo možne privolať Antikrista, som bohužiaľ ešte nikdy nič nepočul,“ odvetil na záver svojej skoro dvojhodinovej prednášky Baršo.
„Ja len dúfam, že nehrozí Eschata,“ povedal tesne predtým, ako Giles zaparkoval pred hotelom, v ktorom boli ubytované Buffy, Willow a Kennedy.
„Eschata?“ začudoval sa mierne Giles, pretože takéto slovo, doteraz ešte nepočul.
Baršo mu vysvetlil, že výraz Eschata znamená posledné dni ľudstva a že sa často používa v stredovekej apokalyptickej literatúre. Obaja muži vystúpili z auta a prešli priamo na recepciu hotela, kde sa Giles opýtal na izbu Buffy Summersovej. Slečna na recepcii mu povedala číslo izby 212.
Onedlho sa Giles spolu s mladým mužom ocitli pred dverami Buffyinej izby. Ešte predtým ako Pozorovateľ zaklopal na dvere, sa mlydý muž opýtal, kto je vlastne žena, ktorú sem prišli hľadať. Giles mu pár vetami vysvetlil, že Buffy je Premožiteľka, Vyvolená, ktorá bola vybraná, aby bojovala s upírmi a inými bytosťami temnoty, že kedysi bola na svete iba jediná, ale pred necelým rokom sa to zmenilo a zo všetkých potencionálnych Premožiteliek sa stali skutočné Premožiteľky. Baršo len prikývol na znak, že pochopil, čo sa mu starší kolega snažil vysvetliť. Po tomto mini kurze Giles zaklopal na dvere. Buffy otvorila dvere s úsmevom na perách mysliac si, že za nimi nájde svoje priateľky pripravené vyraziť do mesta na obed. No pohľad, ktorý sa jej naskytol po otvorení dvier ju príjemne prekvapil, stál za nimi jej Pozorovateľ, aj keď už neplnil túto funkciu, stále ho považovala za svojho Pozorovateľa. Nečakala, že Giles sa objaví v Budapešti, napriek tomu ju jeho príchod veľmi potešil. Po chvíli jej však zrak padol na mladého muža stojaceho po boku Gilesa. Giles sa zhostil úlohy a predstavil mladého muža ako PhDr. Jána Barša, odborníka na Antikristovskú tematiku. Buffy podala mladému mužovi ruku a milo sa usmiala. Baršo pri pohľade na peknú ženu onemel a mierne očervenel a mierne koktajúc povedal:
„Teší ma, že vás spoznávam slečna Summersová.“
„Aj mňa teší,“ odvetila mladá žena, „a volajte ma prosím Buffy.“
„Dobre, ale potom ma prosím tiež oslovujte Ján,“ usmial sa neznámy muž. Buffy oboch návštevníkov pozvala do izby. Len čo si sadli ozvalo sa klopanie na dvere.
„To bude iste Will s Kennedy,“ povedala utekajúc otvoriť dvere, „boli sme dohodnuté, že zájdeme na obed.“ Buffy otvorila svojim priateľkám a pozvala ich do izby, aby ich zoznámila s novým Gilesovým známym. Potom Buffy oznámila Gilesovi plán dnešného večera. Pozorovateľ sa síce netváril príliš nadšene, ale nakoniec súhlasil s tým, že Premožiteľka strávi večer v Drakulovej spoločnosti. Ján Baršo stále nemohol uveriť tomu, čo sa práve odohrávalo pred jeho očami. Pri pohľade na mladú blonďatú krásku mu stále nešiel do hlavy fakt, že táto krehká žena už roky bojuje s upírmi či démonmi.

O pár hodín zastala pred honosným sídlom na Váci utca 25 hnedá minidodávka s nápisom na bočných dverách UPS. Vystúpili z nej dvaja muži v hnedých tričkách s tým istým logom na vrecku. Jeden muž prešiel k zadným dverám auta, zatiaľ čo druhý muž prešiel k hlavnému vchodu, aby zohnal niekoho, kto mu podpíše prevzatie zásielky. Dvere sídla otvoril mladý dlhovlasý muž odetý v čierných nohaviciach a krvavo červenej košeli. Nečakal síce žiadnu zásielku, ale mal naponáhlo preto rýchlo podpísal všetky papiere a prikázal mužom, aby mu balík zaniesli do prímacieho salóna. Keď muži odišli, prešiel do salóna a otvoril obrovský balík v tvare rakvy. Po zložení vrchného dielu sa mu naskytol zábavný pohľad na odfarbeného upíra, ktorého nevidel už pár rokov. Pomohol vstať starému priateľovi a spýtal sa ho na dôvod jeho nečakanej návštevy.
Spika spočiatku nenapadal žiaden rozumný dôvod, preto len odvetil: „V Amerike som sa po zničení Sunnydale začínal nudiť a spomenul som si na staré dobré časy v Európe, preto som sa rozhodol, že sa vrátim a tak ma napadlo, že s návštevami starých známych začnem s tebou.“
„Tak teda vitaj, na večeru čakám jedného vzácneho hosťa, dúfam, že sa pridáš, myslím, že ťa to príjemne prekvapí,“ povedal Drakula pozrúc na hodinky, „už je čas, musím poslať po nášho hosťa šoféra, zatiaľ si tu urob pohodlie a ak by si niečo potreboval stačí zazvoniť.“
Spike si sadol do jedálne a pri pol litríku krvi začal premýšľať, kto môže byť tým záhadným hosťom, ktorý príjde na večeru. Predpokladal, že Drakula sa už dozvedel o príchode Buffy do Budapešti, ale ani vo sne by mu nenapadlo, že si Premožiteľku pozve k sebe na večeru.

O nedlho zastalo pred Drakulovým sídlom auto, z ktorého vystúpila blonďatá žena odetá v čiernych šatách, pôvodne si chcela Buffy obliecť len nohavice a nejaký top, ale vedela, že pozornosť hostiteľa musí upútať na dosť dlhú dobu, preto sa rozhodla pre šaty s hlbokým výstrihom. Keď prešla do jedálne spolu s hostiteľom, ktorý ju čakal na schodoch pred hlavným vchodom, oči jej skoro vypadli z jamiek. Pohľad, ktorý sa jej naskytol ju tak prekvapil, že pár minút stála ako obarená a nevnímala, čo sa okolo nej deje. Prešla k stolu a sadla si hneď vedľa Spika. Chvíľu na seba mlčky pozerali, ani jeden z nich nechcel začať rozhovor. Ohlušujúce ticho prerušil až Drakula, ktorý prikázal nosiť na stôl jednotlivé chody.
Počas celej večere Spike nespustil z Buffy oči, Premožiteľka mu občas venovala kradmý pohľad, ale väčšinu svojej pozornosti upriamila na svojho hostiteľa. Zatiaľ, čo všetci traja večerali, Willow ich pomocou kúzla lokalizovala a spolu s Kennedy sa vybrali do Drakulovho sídla hľadať tajomný dokument. Buffy sa tesne pred dezertom ospravedlnila a spýtala sa na kúpeľnu. Premožiteľka vošla do kúpeľne, pozrela sa do zrkadla a opláchla si tvár studenou vodou. Keď sa rozhodla vrátiť do jedálne, niekto otvoril dvere a vstúpil dnu.

~ pokračování příště ~

zpět na index

třetí kapitola od Tredda

„Mali by sme sa porozprávať,“ odvetil Spike zatvárajúc dvere na kúpeľni.
„Fajn, tak začni s tým, čo tu robíš a ako si sa sem dostal,“ odvrkla mu Buffy.
„Povedala si mi, že máš namierené do Budapešti a tak ma napadlo, že možno budeš potrebovať moju pomoc, preto som prišiel a jediné miesto, ktoré ma napadlo, bolo Drakulovo sídlo, ale nečakal som, že sa tu dnes objavíš.“
„Ty sa objavíš skoro po roku pred mojími dverami v Clevelande bez toho, aby si mi oznámil, že žiješ, potom sa znenazdajky zjavíš v Budapešti, ty si snáď robíš žarty,“ odvetila ironicky Premožiteľka.
„Zrejme si naštvaná, ale nemohli by sme to teraz nechať tak a porozprávame sa o tom neskôr, daj mi adresu tvojho hotela a ja tam za tebou prídem,“ povedal Spike chytajúc kľučku od dverí. Vedel, že nemá zmysel rozprávať sa o tom teraz s Buffy, chcel jej dať čas kým vychladne. Buffy mu nadiktovala adresu a chcela prejsť okolo, aby sa mohla vrátiť k hostiteľovi. Keď prechádzala okolo upíra, jemne sa mu ramenom obtrela o hruď. Pocítila taký intenzívny pocit túžby až jej prešla triaška po celom tele. Zastala pozrela sa mu do jeho nebovomodrých očí a Spike vycítil jej želanie sklonil hlavu a vášnivo ju pobozkal na pery. Po chvíli sa odtrhol od jej úst, a hoci ho to stálo veľa námahy, s miene zachrýpnutým hlasom povedal: „Dokončíme to neskôr láska.“
Potom obaja prešli do jedálne a venovali sa svojmu dezertu. Drakula sa po celú dobu večere snažil dostať z Premožiteľky informácie, ale Buffy sa zakaždým vyhla jeho otázkam. Skúšal to aj so šarmom, ale Buffy nedokázala myslieť na nič iné iba na Spikov prísľub, že ju v noci príde navštíviť. Medzitým sa Willow podarilo nájsť v knižnici dokument a onedlho už všetci sedeli v Gilesovej hotelovej izbe.

Baršo sa spoločne s Gilesom snažili prekladať stredoveký dokument, keďže bol poriadne načarbaný, ako to bolo vo stredoveku zvykom, najskôr sa ho pokúšali prepísať. Po pár hodinách sa im to podarilo a výsledkom bolo týchto pár viet:
„Liber septem signorum in tertius decimus diem mensis solstitii ivenies.
Liber erit in templum prae quo duae statue angelorum statuant.
Liber modo agno concedetur aperire.
Per confringem primus quattuor signorum quattor equitis Apocalypsis se adveniunt,
imaginis belli, inedia et mortis.
Per confringem quintus signorum se adveniunt martyris.
Per confringem sextus signorum porsequent terram naturae calamitatis,
electus se servarent.
Per apertem proximus signorum se adveniunt septem angeli cum bucina.
Post tres et dimidia annus imperium Antichristi instare.“

Medzitým, čo sa Giles s historikom pokúšali prekladať text, Buffy sa ospravedlnila, že je unavená a odišla do svojej izby. Prechádzala sa po izbe a všetky jej myšlienky ubiehali k blonďatému upírovi. Nemilovala ho síce ako Angela, Angel bol jej životnou láskou, ale vedela, že nikdy nebudú môcť byť spolu. Obaja sa rozhodli ísť vlastnou cestou, ktorá už nemá návratu. Ich cesty sa rozišli už pred rokmi a neskôr jej do života vstúpil Spika a s ním aj nový pohľad na lásku. Spočiatku to bola iba vášeň, ktorá ju pohlcovala a nútila neustále vyhľadávať blonďatého upíra. Jeho náruč bola akýmsi miestom zabudnutia, keď bola s ním, nemyslela na nič, bola prádzna, bez myšlienok, bez problémov, bez akýchkoľvek citov, riadila sa iba svojou vášňou a keď sa vrátila domov, ľutovala svoje činy, no napriek tomu sa dlho nedokázala vzdať jeho náruče. Z jej myšlienok ju vytrhlo zaklopanie na dvere. Buffy otvorila s úsmevom, pretože vedela, kto za nimi stojí.
„Môžem ďalej?“ opýtal sa Spike.
Buffy ticho odvetila: „Poď ďalej, dúfala som, že si to ty.“
Spike vošiel do izby a zatvoril dvere. Jediné po čom túžil, bolo pobozkať tie pery, ktoré sa naňho tak nežne usmievali, ale vedel, že najskôr sa musia o všetkom pozhovárať. Sadol si na posteľ, zo svojho čierneho kabáta vybral cigaretu a zapaľovač a začal rozprávať o všetkom, čo sa udialo po zničení Sunnydale. Keď zakončil svoje rozprávanie, prešiel rad na Buffy.
Buffy rozprávala o svojom živote v Ríme a o jej odchode do Clevelandu. Potom sa dostala až ku dňu, keď ju navštívil Giles so žiadosťou o pomoc pri pátraní po tajnom stredovekom dokumente prostredníctvom, ktorého chce Drakula privolať Antikrista. Svoje rozprávanie zakončila tým, že dokument sa im podarilo nájsť a že v tomto momente sa ho Giles snaží preložiť.
Keď Buffy dorozprávala, sadla si k Spikovi na posteľ a zahľadela sa mu do očí, neverila, že ešte niekedy ho ucíti tak blízko seba. Spike sa však už nedokázal ovládať a naklonil sa k Buffy, aby ju pobozkal. Jej oči horeli vášňou, zatiaľ co sa jeho nežné bozky sa zmenili na dravé, divoké, podmaňujúce bozky. Premožiteľka ich prímala a opätovávala s takou náruživosťou až sa po chvíli musela odtrhnúť od Spikových pier, pretože narozdiel od neho sa potrebovala nadýchnuť. Každá bunka jej tela po ňom prahla, túžila po ňom ako smädný človek túži po pohári vody. Každý jeho dotyk jej spôsoboval na tele triašku. Bez toho, aby si to uvedomila o chvíľu, už ležala nahá v jeho náručí. Medzi jednotlivými bozkami sa mu podarilo vyzliecť aj seba. Bozkával každý centimeter jej vytrénovaného tela, tak dlho, čakal na túto chvíľu a chcel si ju naplno vychutnať, Buffy mu to však neuľahčovala, jej dotyky ho privádzali do šialenstva. Buffy sa už dlho s nikým nemilovala a jediné po čom túžila v tomto momente bolo, aby si ju Spike vzial tak ako po prvýkrát, keď sa spolu milovali. Ibaže Spike mal iné plány, chcel si tento moment vychutnať a odmietal sa podrobiť Buffyiným prosbám. Chcel sa s ňou milovať celú noc a ukázať jej ako veľmi mu chýbala. Mal v úmysle jej dokázať, že ju skutočne miluje, že preňho znamená viac ako si on sám dokázal kedy predstaviť. No nakoniec sa sám nedokázal už dlhšie ovládať a vnikol do nej s takou vášňou až Buffy vykríkla jeho meno. Keď sa o pár hodín zobudila našla na vankúši vedľa seba položený papierik od Spika, že sa vrátil do Drakulovho sídla a že sa ju pokúsi neskôr vyhľadať.

Medzitým sa Gilesovi a Baršovi podarilo preložiť dokument. Ráno, len čo Buffy vstala a obliekla sa, zašla sa Gilesom do jeho izby, aby sa dozvedela, o čom sa písalo v tom stredovekom spise. Keď zaklopala a nik neodpovedal opatrne vošla do izby, Giles spolu s Baršom nad tým sedeli celú noc a tak sa ani nečudovala, keď ich ráno našla spať pri stole. Premožiteľka ich opatrne zobudila a opýtala sa, čo sa im podarilo zistiť. Obom mužom chvíľu trval návrat do reality, ale onedlho už obaja boli schopní súvislého textu. Baršo sa podujal na voľný preklad latinského textu:
„Knihu siedmych pečatí nájdeš v trinásty deň mesiaca letného slnovratu. Kniha bude v kláštore, pred ktorým stoja dve sochy anjelov. Otvoriť ju je dovolené len baránkovi. Po rozlomení prvých štyroch pečatí sa objavia štyria jazdci Apokalypsy, symboly vojny, hladomoru a smrti. Po rozlomení piatej pečate sa objavia mučeníci. Po rozlomení šiestej postihnú zem živelné pohromy, vyvolení sa však zachránia. Po otvorení poslednej pečate sa objavia siedmi anjeli s trúbami. Potom nastane 3,5 ročná vláda Antikrista.“
„Takže vieme, kedy a kde máme hľadať knihu, ale predpokladám, že o tomto už vie aj Drakula, problémom zostáva časť o baránkovi, ktorý jediný dokáže otvoriť pečate a tým privolať Antikrista,“ povedala zadumane Buffy.
Giles súhlasne prikývol a zahĺbil sa do myšlienok ohľadom baránka.
Baršo aj keď bol odborníkom na Antikristovskú tematiku pasáži o baránkovi veľmi nerozumel, hoci sa mu zdala povedomá. Po chvíli si spomenul, otvoril Bibliu a nalistoval si Apokalypsu od Jána, v ktorej sa písalo o knihe siedmych pečatí a o baránkovi. Text bol totižný so stredovekým dokumentom, novou informáciou bola iba časť o uschovaní knihy.
„Čo môže znamenať baránok?“ opýtala sa Buffy s upreným pohľadom na Barša.
„Baránok v biblickej tematike znamená postavu Ježiša Krista, ale v tomto prípade to zrejme nebude znamenať to isté. Pretože v Zjavení Jána sa ďalej píše, že po zatrúbeniach siedmich anjelov sa zjavia dve šelmy a drak, tieto tri mytologické postavy sú ekvivalentom k Svätej trojici. Bohu zodpovedá postava draka, ktorý nebude bezprostredne pôsobiť na zemi, ale vyšle svojho posla morskú šelmu, teda Antikrista, ktorý je protipólom ku Ježišovi Kristovi a zemská šelma, ktorá je zvestovateľom Antikrista je ekvivalentom k Duchu svätému.“
Buffy sa snažila pochopiť všetky veci, ktoré práve počula, ale stálo ju to veľa námahy pochopiť aspoň časť zo Zjavenia. Baršo tomu rozumel, on sám sa touto tematikou zaoberal už roky a ešte stále mnohým veciam nechápal. Giles, ktorý bol stále zahĺbený do svojich myšlienok, sa postavil a prešiel k polici, kde mal poukladané magické knihy. Vybral jednu, podľa vrstvy prachu na nej už dlho nepoužívanú, nalistoval stranu 256 a začal čítať: „Baránok alebo po chaldejsky Alukard je jedinou bytosťou, ktorá má tú moc otvoriť knihu siedmych pečatí.“
„Takže problémom zostáva nájsť toho démona Alukarda,“ podotkla Premožiteľka.
Baršo si stále v hlave opakoval meno toho démona a potom mu to došlo: „Alukard nie je žiaden démon, je to sám Drakula, keď prečítate jeho meno odzadu dostanete slovo Alukard, on jediný dokáže otvoriť tú knihu.“
„Takže jediným riešením je nájsť tú knihu skôr ako on. Dnes je 11, takže máme ešte dva dni, aby sme našli kláštor v ktorom je kniha uložená...“
Buffyinu reč prerušilo zaklopanie na dvere, za ktorými stáli Willow a Kennedy. Mladé ženy vošli do Gilesovej izby a posadili sa na zvyšné dve stoličky. Buffy im povedala o všetkom, čo sa im podarilo zistiť. Skoro celý deň strávili premýšľaním, o ktorom kláštore môže byť reč, ale blížil sa večer a nikto z nich nemal ani potuchy o tajomnom chráme. Buffy už začínala byť netrpezlivá, vždy mala radšej nočné hliadky, ako nudné listovanie v knihách. Pozrela von oknom, slnko sa už blížilo k horizontu, ospravedlnila sa a prešla do svojej izby. Chcela sa ešte osprchovať predtým, ako príde Spike.

Spike strávil celé hodiny rozhovormi s Drakulom, ale ani jeden z nich sa nezmienil o tajomnom dokumente. Drakula hneď ráno zistil, že mu dokument zmizol a predpokladal, že za tým všetkým je Buffy, ale nevedel do akej miery môže dôverovať Spikovi, preto si všetko nechal pre seba. Spike sa na druhej strane nechcel prezradiť, že je v kontakte s Premožiteľkou, preto sa tejto téme snažil vyhýbať, čakal kým s tým Drakula sám vyrukuje. No blížil sa večer a Drakula sa o svojom pláne vôbec nezmienil. Spike sa preto rozhodol, že pôjde radšej navštíviť Buffy, a spýta sa jej, čo sa im podarilo zistiť. Len čo zapadlo slnko sa vybral do hotela v centre mesta. Zaklopal na dvere a keď mu nik neotváral vošiel dnu. Počul zvuk sprchy, potichu otovril dvere na kúpelni a vstúpil dnu. Vyzliekol si svoj kabát, zhodil čierne kožené nohavice a košeľu a opatrne, aby Buffy nevyľakal vošiel do sprchy k nej, objal ju zo zadu a jemne ju začal bozkávať na krku.
Premožiteľka sa otočila a začala upírovi vracať bozky. Ten ju jemne zdvihol za zadok bez toho, aby prerušil súboj ich jazykov. Buffy sa k nemu pritiahla ešte pevnejšie a nohami ho objala okolo bokov. Upír do nej jemne vkĺzol a začal sa v nej pomaly pohybovať. Zatiaľ, čo na nich stekala horúca voda sa obaja oddali divokému milovaniu. Po niekoľkých minútach Spike zodvihol Buffy do náručia a preniesol ju na posteľ. Ľahol si vedľa nej a medzi bozkami sa jej pokúšal opýtať na informácie. Buffy však v túto chvíľu nemala ani najmenšiu chuť myslieť na Drakulu, Antikrista či Apokalypsu. Jediné po čom túžila, bola Spikova chladná náruč a jeho bozky. Upír nenaliehal a poddal sa Buffyiným prosbám. Ešte dlhé hodiny strávili milovaním a láskaním.
Keď sa blížil čas svitania Buffy ho oboznámila so všetkým, čo sa im podarilo vypátrať. Spike sa ponúkol, že sa pokúsi od Drakulu nejakým spôsobom vymámiť niečo o tom chráme, v ktorom je uložená kniha. Blonďatý upír sa tesne pres úsvitom vrátil do Drakulovho sídla, bez toho, aby si jeho hostiteľ všimol jeho neprítomnosť.

Len čo Spike odišiel Buffy zaspala, zobudila sa až na poludnie. Zašla za Gilesom, aby mu oznámila, že Spike sa pokúsi zistiť niečo o kláštore. Pozorovateľ však nič nenechával na náhodu, preto rozdelil jednotlivé knihy medzi Barša, čarodejnicu a dve Premožiteľky, aby sa v nich pokúsili niečo nájsť. On sám sa vybral do knižnice, aby prezrel knihy o stredovekých kláštoroch a chrámoch v meste a v blízkom okolí. Hodiny prezeral knihy, ale nič sa mu nepodarilo objaviť. A ani jeho priatelia na tom neboli najlepšie. Ostávala im posledná nádej, že aspoň Spikovi sa podarí niečo zistiť od Drakulu.

Blížil sa večer a všetci netrpezlivo sedeli v Gilesovej izbe čakajúc na Spika. Baršo netušil nič o ich priateľovi a tak so zvedavosťou čakal na neznámeho muža. Hneď po západe slnka sa ozvalo tiché klopanie na dvere izby. Buffy išla otvoriť a pozvala návštevníka ďalej. Spike si ihneď všimol mladého muža a prešiel priamo k nemu.
Giles ich oboch predstavil, mladý muž podal Spikovi ruku, ten sa zatváril trochu zmätene, ale nakoniec prijal ponúkanú ruku a usmial sa na Barša. Baršo ani len netušil, že sa práve dotkol ruky upíra a úsmev opätoval. Potom si Spike sadol hneď vedľa Buffy a začal rozprávať, čo sa mu podarilo zistiť. Nevytiahol z Drakulu toho veľa, ale dozvedel sa, že kláštor nie je priamo v Budapešti, ale na vidieku a že je po rekonštrukcii.
V tom to Gilesovi došlo, v jednej knihe, čo prezeral v knižnici sa písalo o stredovekom kláštore neďaleko mesta, ktorý je bol pred pár rokmui prerobený na vidiecku nemocnicu, preto tomu nevenoval pozornosť. Dohodli sa, že sa stretnú hneď ráno na recepcii.
Willow a Kennedy už boli z celého dňa unavené, preto sa hneď postavili a zamierili do svojej izby. Ostatní ešte zostali premýšľať nad plánom ich zajtrajšieho dňa. Vedeli, že so Spikom nebudú môcť počítať pri pátraní po knihe, jeho úlohou bolo zostať s Drakulom a snažiť sa mu zabrániť opustiť sídlo. Buffy sa celú dobu nedokázala sústrediť, všetky jej myšlienky patrili Spikovi, vedela, že o pár minút odídu z tejto izby a prejdu k nej. Myslela iba na to, ako sa onedlho bude so Spikom milovať, ako mu bude vzdychať v náručí a prosiť ho, aby neprestával. Spike akoby jej čítal myšlienky sa postavil, rozlúčil sa a odišiel. Buffy sa tvárila unavene, zývala a po chvíli sa ospravedlnila, že je unavená a odišla za svojím milencom. Keď vchádzala do svojej izby, vedela, že táto noc je možno tou poslednou, ak by sa im nepodarilo zastaviť Drakulu, preto sa rozhodla, že tento raz sa oddá Spikovi s takou vášňou akoby to bolo po prvýkrát a zároveň posledný, akoby sa už nikdy nemali stretnúť.

Ešte pred úsvitom sa zobudila a našla vedľa seba Spika, myslela si, že už bude preč, ale on pokojne spal. Chvíľu naňho hľadela a spomínala na ich dnešnú noc. Spike sa onedlho prebral a pozrel sa na Buffy, ktorej zrak ešte stále spočínal na jeho tele. Naklonil sa k nej, pobozkal ju na pery so slovami:
„Čoskoro bude svitať láska, budem už musieť ísť.“ Spike sa postavil z postele, obliekol si svoje obľúbené kožené nohavice, košeľu a zamieril k dverám, poslednýkrát sa otočil a uprel svoj pohľad na ženu, ktorú tak neskutočne miloval. Buffy sa tiež obliekla a zišla dole na recepciu, kde sa mala stretnúť s ostatnými.

O pár hodín sa všetci ocitli pred vstupom do niekdajšieho kláštora, z ktorého bola v súčasnosti nemocnica s hromadou pacientov. Vedeli, že cez deň sa im nepodarí bez povšimnutia prehľadávať stredoveký kláštor, ale na noc tiež nemohli čakať, pretože sa nemohli spoliehať na to, že sa Spikovi podarí zadržať Drakulu. Pri pohľade na preplnenú čakáreň si uvedomili, že predsa len budú musieť počkať do súmraku. Hneď po odchode posledného pacienta sa vybrali do nemocnice a rozdelili sa na skupinky a začali pátrať po knihe. Prešli celou prerobenou časťou, ale nenašli ani stopu po písomnosti.

Medzitým sa Spike pokúšal zabrániť Drakulovi opustiť sídlo, napriek všetkým jeho snahám Drakula hneď po západe slnka odišiel. Spike ho sledoval až k miestu, kde sa práve nachádzala Premožiteľka.
Drakula vošiel do nemocnice a vybral sa smerom, kde sa pravdepodobne mala nachádzať kniha siedmych pečatí. Už dlho necítil také vzrušenie, po stáročia sa stal pomerne pasívnym upírom. Žil spolu so svojimi nevestami v Transylvánii, ale o Apokalypse nikdy neuvažoval. No pred pár mesiacmi sa dozvedel o stredovekom spise o Antikristovi, kde kľúčovou postavou bola práve jeho maličkosť. Najskôr tomu nevenoval pozornosť, ale jeho démonia časť prevážila a rozhodol sa, že počúvne volanie krvi. Pomaly prechádzal nemocničnou chodbou, cítil prítomnosť Premožiteľky a nechcel, aby mu prekazila jeho plán.
Prešiel až do pôvodnej časti kláštora, kde všade vyseli kríže a po stranách dverí sa nachádzali nádoby so svätenou vodou. Nedokázal vstúpiť do vnútra a preto sa rozhodol, že počká až kým mu Premožiteľka, alebo jeden z jej priateľov, neprinesú knihu priamo do rúk.

Buffy spolu s Gilesom a Baršom prechádzali pôvodnou časťou až došli k malej bočnej kaplnke a chystali sa ju prehľadať. Drakula stál neďaleko a pozorne sledoval každý jeden Premožiteľkyn pohyb. Buffy ucítila na tele niečí pohľad a tak sa rýchlo otočila, pred vstupom do kaplnky zazrela stáť Spika. Uvedomila si, že keď je tu Spike niekde tu musí byť aj Drakula. Avšak ani Spike nedokázal vstúpiť do vnútra kaplnky a tak len z diaľky pozoroval ako sa všetci traja pokúšajú nájsť knihu.
Baršo prehľadával jeden z menších oltárov, v tom si všimol jeden reliéf, ktorý podľa všetkého bol renesančný, zatiaľ čo zvyšok kaplnky pochádzal z obdobia gotiky. Prezeral reliéf, na ktorom bola zobrazená Posledná večera Ježiša Krista. V tom si všimol malý výčnelok a opatrne ho posunul smerom dolu, zrazu sa otvorili malé dvierka, a hoci bol chudý nemyslel, že by sa cez ne dokázal dostať do vnútra. Zavolal na Buffy, ktorá bola z nich najchudšia a aj najnižšia. Premožiteľka sa s menšou námahou prepchala cez malé dvierka a vošla do chodby. Preplazila sa pár metrov a ku koncu sa tunel pomaly rozširoval, keď už bola skoro na mieste, bola chodba taká široká a vysoká, že sa už dokázala aj postaviť. Na konci tunela boli dvere, ktoré bez väčšej námahy vylomila. Za nimi sa nachádzala malá miestnosť s podstavcom a knihou uprostred. Vzala knihu a vydala sa smerom, ktorým prišla. O pár minút stála spolu s Gilesom a Baršom a pozerali na knihu siedmych pečatí.
Keď vyšli z kaplnky, pridal sa k nim Spike a spolu sa vydali hľadať Willow a Kennedy. Onedlho ich našli ako prehľadávajú záhradnú kaplnku. Keď už boli pred vonkajšou bránou, objavil sa Drakula. Buffy spolu so Spikom s ním bojovali, zatiaľ čo ostatní sa pokúšali odniesť knihu do bezpečia. Ibaže Drakula s tým počítal a tak bol pripravený, pár metrov od nemocnice mal pripravenú skupinu upírov. Kennedy s Willow i Gilesom boli zvyknutí na boj s upírmi. Ibaže Baršo nikdy v živote nevidel žiadneho upíra, dokonca až teraz, keď sa Spikovi v zápale boja zmenila tvár si uvedomil, že Buffyin blonďatý priateľ je upír. Baršo sa snažil utiecť, ibaže s knihou v ruke sa stal pre Drakulu nepostrádateľným. Drakula sa zmenil v netopiera a dohonil Barša, ktorému sa podarilo utiecť od svojich priateľov. Jediným zahryznutím mu preťal krčnú tepnu a vypil ho až v Baršovi nezostala ani kvapka krvi. Jeho bledá mŕtvola spadla na zem a jediným znamením jeho smrti ostali dve malé ranky na jeho chudom krku. Drakula zodvihol zo zeme knihu a začal v “.loanbauiha aoeoaeuh huauhu ahiahčudnom jazyku odriekať slová: „
Už bolo skoro na konci, keď mu Spike vytrhol knihu z rúk a odhodil smerom k Gilesovi. Drakula bojoval so Spikom, zatiaľ čo sa Willow a Giles pokúšali pomocou kúziel knihu zničiť.
Buffy pomáhala Kennedy udržať ostatných upírov, čo najďalej od nich. Kniha sa však nedala zničiť a tak jedinou možnosťou ostávalo premiestniť ju do inej dimenzie, kde by ju Drakula nikdy nenašiel. Willow ju premiestnila do jednej z dimenzií, v ktorej kniha už nikdy nemala byť objavená.
Drakula, keď zistil, že kniha je preč, zmenil sa na netopiera a odletel, už nemal dôvod pokračovať v boji so Spikom i keď sa zdalo, že mal na vrch. Buffy s Kennedy zabili väčšinu upírov a ostatní utiekli hneď potom, čo zmizol Drakula.
Giles prešiel k mŕtvemu telu muža, ktorého si za ten krátky čas, čo sa poznali veľmi obľúbil. Prešiel rukou po jeho tvári, aby mu zavrel oči, z ktorých už život vymizol. Nechcel ho len tak nechať ležať na zemi, preto spolu so Spikom doniesli z nemocnice nosidlá, na ktoré položili jeho telo a odišli ešte predtým ako začalo svitať. Pochovali ho na jednom cintoríne, ktorý sa nachádzal v blízkosti Budapešti. Ešte pár dní ostali v hoteli, nikomu z nich sa nechcelo odísť domov a najmä Buffy, ktorá žila až donedávna v Clevelande bez priateľov.
Uvedomovala si, že skôr či neskôr sa aj tak rozídu, ale teraz na to nechcela myslieť. Nájomné zaplatila na mesiac dopredu a v práci si zobrala dovolenku na niekoľko týždňov, takže nemala dôvod ponáhľať sa nazad do Clevelandu. Rozhodla sa, že spolu so Spikom odídu na pár dní do Anglicka, nakoniec už dlho nevidela Dawn a ešte dlhšie Faith a Robina. Willow a Kennedy sa rozhodli, že si tiež urobia výlet do Anglicka, aby po dlhom čase bola parta opäť pohromade. No nie tak úplne, chýbal ešte Alex, aby boli kompletní. V tom zazvonil v Buffyinej izbe telefón a na druhej strane sa ozval známy hlas: „Ahoj Buffy, dozvedel som sa o Drakulovi, ale skôr som sa nedostal k telefónu, bol som v pralese. Tak ako môžem pomôcť?“ spýtal sa Alex.


KONIEC