Spikov posledný súd


Popis poviedky : Angel ostal sám na žive a bezmocne sedel za tým istým stolom čo jeho milovaná. Nevládal už udržať svoj hnev a tá mu prerazila rovno do duše, upíriou silo s upírou tvárou rozbil stol a utekal ku svojej drahej, ktorá ho čakala na konci stola. Buffy, Buffy, prosím nie. Prosím zostaň so mnou, jeho slzi kropili jej tvár, pokúšal s aju prebrať a zistil že ešte dýcha, Buffy, oslovoval ju čstejšie a čstejšie. buffy prosím bojuj! Nevzdávaj to, nie teraz a nie tu, musíš zostať pri mne so mnou a to už navždy.


„Horlivo som čakal na túto chvíľu Angel,“ zaznel uštipačný hlas ktorý dával za predzvesť že sa niečo stalo.
„Spike? čo sa stalo? Spike? Haló si tam? Tak čo sa deje?“ no Angelovi boli odpoveďou už len pípajúce tóny bez odozvy...
Angel položil slúchadlo a utekal ku skrini z ktorej začal vyhadzovať von svoje veci, ktoré padali rovno do pripraveného kufra.
„Čo sa deje Angel?“ ozval sa Cordeliin znepokojený hlas. Angel stručne odpovedal: „Musím ísť, niečo hrozí Buffy. Bol to telefonát taký opovážlivý akoby mi chcel dať najavo, že Buffy je už len jeho.“
Zatiaľ čo Angel nasadal do lietadla Buffy v Sunnydale čakal Spikeov posledný súd.Konečne dokázala otvoriť oči a cez všetky tie chmáry uvidela biele Spikeove vlasy. Čo, čo sa to stalo? „Miláčik len som si to chcel s tebou vyjasniť... „ Už už chcela napriahnuť ruku k Spikeovej hlave, ale nemohla.
Nie žeby nechcela ale ona to fakt nemohla, nechápala čo sa deje. Spike sa len uškrnul nad jej bezmocnosťou a dodal: "Nebol som si istý či to bude fungovať, ale vyšlo to. Do kávy primiešal jed z Torturopie, veľmi účinný na omámenie a časom na ochrnutie celého tela, aspoň pocítiš aké to je byť na vozíčku.a len tak sa prizerať ako všetci za teba rozhodujú. A to je ešte len začiatok tvojho súdu, na ktorý som mimochodom pozval aj tvoju veľkú lásku Angela. Zaplatíš mi za všetko moja milá premožiteľka. V tejto hre rozhodujem ja, tak ako si ty rozhodovala doposiaľ. A teraz si počkáme na nášho hosťa.“ Angel konečne dorazil do Sunnydale a keďže tu už nebol nijaký Buffyn priateľ, musel začať s pátraním sám. Ako prvé ho napadlo zájsť do Spikeovej krypty, tam však nik nebol. Iba malilinký kúsoček papiera na stole hneď vedľa krvavo červenej ruže. Na papieriku stálo: "Tak sa mi to podarilo" Angel nevedel čo má robiť ale cítil, že Buffy je v poriadku, Spike by ho sem predsa neťahal len tak, ona je ešte živá, zatiaľ.
Angel zamieril do Sídla, už keď stál pred ním zbadal že vo vnútri sa svieti, vedel že Buffy je tam že je blízko nej, ale vedel že ona je blízko nebezpečenstva.
Vošiel s pocitom na duši, že sa to asi neskončí dobre. „A Siňor Angel, aká milá návšteva, srdečne Vás vítam na našej malej oslave.“ Rovno do miestnosti sa dovalil Spike a pred sebou tlačil ošúchaný invalidný vozík v ktorom nehybne sedela Buffy.
„Buffy, čo ti to urobil?“ skríkol Angel. Buffy odpovedala nehýbaním sa, len jej oči sa leskli ako by z nich každú chvíľu mali vytrysknúť slzy.
Spike Angelovi celú situáciu objasnil a naznačil mu nech sa upokojí. Potom zatlačil gombík na diaľkovom ovládači, ktorý mal doposiaľ schovaný vo vrecku a štyri železné pánty zatiahli za Angelove ruky. Angel ostal prikovaný k stolu, už mu nebolo úniku. „Prečo to robíš Spike? Prečo jej tak veľmi ubližuješ? Veď si tvrdil že ju ľúbiš.“ Áno, Milujem ju, a o tom to celé je, nikdy ma nemilovala tak ako teba, nikdy mi nedala to čo tebe, nikdy nebola mojou tak stále bola tvojou. Takže ste mi ublížili obaja tak ako ona, že mi nedokázala opätovať moje city, tak aj ty ktorého jediného milovala a miluje.
Ale dosť bolo kecania decká nejako som vyhladol, ty nie Angel?“ Angel zavrtel hlavou. „Myslel som si.“ odvetil Spike a s chuťou sa zahryzol do premožiteľkynho krku. Angel bolesťou vykríkol.
Buffy len tak pokojne sedela ako doposiaľ, len jej oči boli nepokojné, akoby sami chceli bojovať so zloduchom akým bol Spike. No keď už nevládala a cítila že jej koniec je blízko venovala svoj posledný pohľad mužovi ktorého najviac milovala a miluje.
Angelove oči sa stretli s Buffynimi a mlčky s bolesťou na seba pozerali. V tom Buffy prerušila očný kontakt a smrť jej zavrela viečka. Angel celou silou triasol stolom, ale zbytočne. Jeho duša kričala a z jeho očí vylietavali slzy ako iskričky nešťastia a bezmocnosti. Nemohol veriť vlastným očiam, zomrela mu jediná milovaná osoba a to rovno pred očami, a on s tým nič nedokázal urobiť.
Spike sa po dlhom napájaní konečne od Buffy odlepil a jeho úsmev vystriedala neoblomná bolesť, ktorá ho zvalila na zem a on v ukrutných mukách trpel svoje posledné minúty. Angel ostal sám nažive a bezmocne sedel za tým istým stolom čo jeho milovaná. Nevládal už udržať svoj hnev a tá mu prerazila rovno do duše, upíriou silo s upírou tvárou rozbil stôl a utekal ku svojej drahej, ktorá ho čakala na konci stola.
„Buffy, Buffy, prosím nie. Prosím zostaň so mnou.“ jeho slzy kropili jej tvár, pokúšal sa ju prebrať a zistil že ešte dýcha. Oslovoval ju častejšie a častejšie. „Buffy prosím bojuj! Nevzdávaj to, nie teraz a nie tu, musíš zostať pri mne so mnou a to už navždy.“
Prehryzol si žilu na zápästí a svojou krvou pokropil jej pery. Po chvíli Buffy otvorila oči a začala lapať po dychu. Zrazu stála na nohách a dívala sa na Angela akoby ho videla po prvý ráz. Po chvíľke padala k zemi, ale Angel ju stihol zachytiť do svojich rúk. Odniesol ju k posteli kde ju uložil, nevedel čo sa deje, pomaly začal premýšľať, že asi neurobil dobre ak sa jej dal napiť zo svojej krvi, že ona by si nepriala byť upírkou, lenže to ho vtedy keď ju videl umierať nenapadlo, chcel len aby ostala s ním. Možno bol trochu sebecký ale nemohol ju nechať len tak odísť.
Jeho dumanie pretrhlo nezvyčajné správanie sa Buffy. Začalo ju hádzať a ako keby horela zaživa. Po chvíli Buffy otvorila oči a hľadela do Angelovych ktoré sa na ňu dívali s neobyčajnou láskou.
Prepáč.“ Hlesol potichu. „Ale čo Angel? Čo ti mám prepáčiť?“ „Dal som sa ti napiť z mojej krvi.“ „A rozhodol si tak sebecky za mňa. Je to jednoduché, nenapadlo ťa že radšej zomriem ako by som sa mala stať upírkou?“ Po chvíli sa však zamyslela a miesto karhania Angelovi poďakovala, „Angel to ty mi prepáč, celkom ťa chápem a viem aj čo znamenalo to aj: že ma miluješ a nenechal by si ma odísť, chápem to, a chápem to pretože ani ja by som sa za žiadnu cenu nevzdala tvojho života.“ Nasledoval dlhokánsky bozk uzmierenia. Po ktorom sa Buffy opýtala Angela: „A ako sa prejavuje to upírstvo? Zatiaľ necítim zmenu." Ak nič necítiš....Už viem, ten jed, ten jed čo ti Spike podal sa pobil v tvojom tele s mojou krvou, takže ty si stále človek.“ Vykríkol radosťou Angel.
„Chvalabohu. Neviem ako by som žila ako upírka.“ Vydýchla si. „Tak ako ja.“ odvetil Angel, len by si to mala oveľa lepšie, bola by si so mnou, nie ako ja ktorý som stáročia prechodil svet a to sám, teda pokiaľ by si chcela byť so mnou.“
„A čo nám v tom bráni?“ usmiala sa na neho.
„A čo s ním Buffy?“ pozrel smerom k stolu kde ležal mŕtvy Spike. „Urobíme mu pohreb ako sa patrí, vlastne jemu môžeme ďakovať, že sme opäť spolu.“ „V poriadku, pochováme ho nech aspoň po smrti nájde svoj pokoj.“


KONIEC