Navždy zabudnutá


Popis poviedky : Cintorín bol až nezvyčajne pustý a Buffy nemala žiadnu prácu, "Kde ste sa všetci podeli?" mrmlala si popod nos. Zrazu sa jej za chrbtom ozvalo, "Ahoj" nebol to nikto iný ako ten na ktorého počas dňa myslela a cez noc sa s ním stretávala, bol to Angel a teraz bola v lastne šťastná, že na cintoríne je tak ticho, aspoň budú mať viac času pre seba.


Cintorín bol až nezvyčajne pustý a Buffy nemala žiadnu prácu, "Kde ste sa všetci podeli?" mrmlala si popod nos. Zrazu sa jej za chrbtom ozvalo, "Ahoj" nebol to nikto iný ako ten na ktorého počas dňa myslela a cez noc sa s ním stretávala, bol to Angel a teraz bola vlastne šťastná, že na cintoríne je tak ticho, aspoň budú mať viac času pre seba. "Ahoj" Buffy bola rada, že je tu s ňou opäť, hoc nie na dlho, keďže jej pomohol s démonom Heliusom a zajtra odchádza, ale predsa len bol v jej blízkosti. "Dnes večer je nejako prázdno" "Áno chvalabohu" odvetila Buffy a zaľúbene pohliadla do Angelových očí. "Lenže to ticho neveští nič dobré" "Ach Angel, znova začínaš? Však sa stane niečo hrozivé?" pousmiala sa "To nieje žart Buffy, mám, mám o teba strach" Buffy bola už teraz celá usmiata "Strach a o mňa? Ale Angel, nebuď už taký pesimistický, kazíš nám tieto chvíle, ktorých je tak strašne málo" "Buffy nič nechcem pokaziť, len nechcem aby sa ti niečo stalo" "Okej, sľubujem že sa mi nič nestane a teraz ma pobozkaj" Angel ju poslúchol vztiahol k nej svoje ruky a pritiahol si ju bližšie, začal ju bozkávať- tak ako to vedel iba on. Buffy milovala všetko čo robí, každý jeho pohyb, každučké jeho slovo. On zas miloval Buffy ako celok, bez nej by bol stratený vo večnej tme, ona mu ukázala že i on dokáže milovať a že môže byť milovaný, a ako veľmi mu Buffy dokazovala každučkú sekundu ktorú strávili spolu. Ostali spolu aj po jeho návrate z pekla, nemusí dojsť k naplneniu Angelovho šťastia, on je nesmierne šťastný aj bez toho, hlavne že sú spolu. Prešli spolu už peklom, takže všetko čo teraz príde bude len prechádzkou ružovým sadom. To ticho ktoré sa im zabodávalo do bozku vyrušilo Angela, niečo tu nesedí... Zvalil Buffy na zem, a okolo presvišťal šíp. Obaja zdvihli oči k strelcovi. Bol to nápadne oblečený černoch v koži s dostatočným množstvom všelijakých zbraní na... upírov. "Kto si?" spýtala sa Buffy narušiteľa. "Moje meno je Blade, ale to vás nemusí zaujímať, pretože o chvíľku zomriete" Buffy rozdriapala oči, to snáď nie. Lenže nestihla mu nič povedať keď po nich znova vystrelil "Vraveli že tu je brána pekla ale žeby som netrafil na prvýkrát..." Pálil po nich jeden šíp za druhým, pomaly sa to menilo na lov. "Prestaň!" zakričala na cudzinca a znova sa uhýbala jeho šípom než dorazila k stromu za ktorým bola chvíľu v bezpečí, Angel zatiaľ tŕpol za kríkmi aby sa Buffy nič nestalo. Práve šiel okolo maličký chlapček, ktorý zháňal svoju mamu. Blade len začul za chrbtom pohyb a už zamieril na votrelca, než stihol zistiť že to je malé dieťa vystrelil...zasiahol však Angela ktorý sa mu hodil do rany aby zachránil nevinné dieťa. Buffy to všetko videla so zlosťou sa vrhla na Bladea, začal boj. Bila ho hlava nehlava, ale ani on nezaostával. Nebol najhorší a po pár kopancoch ktoré schytal od Buffy to aj dokázal, vrazil jej jednu až padla k zemi, vytiahol si svoj špeciálny meč s ktorým to s ňou chcel skoncovať, napriahol sa ale pohľad na Buffynu hlavu mu zabránil pokračovať v údere, ostal zarazený pretože Buffy z hlavy tiekla krv a ona bola v bezvedomí. Ako to... pýtal sa sám seba Nepokračoval lebo zistil, že Buffy nieje upírka. Teraz sa dozvedel že takmer zabil človeka, a čo ten čo bol s ňou? Pozrel sa na ňho a zistil, že je upír "Kto si?" nasmeroval otázku na Angela, ktorý ležal v bolestiach na zemi. "To sa pýtaš až teraz?" odvetil Angel, vytiahol si z tela šíp a donútil sa postaviť, dotackal sa k Buffy a chcel ju prebudiť "Buffy, Buffy" "Buffy??" začudoval sa Blade "Ona je Buffy? tak ty si potom ANgel" "Som a čo?" "Počul som o premožiteľke ale... ja som nevedel" "Nabudúce sa radšej opýtaj než začneš zabíjať" Angel vzal bezvládnu Buffy do náruče a niesol ju do sídla. "AK neprežije, tak sa mi na oči neukazuj" povedal s bolesťou v hlase. Angel sa za ním ešte otočil "Čo ten šíp?" "Bol namočený v svätenej vode" Angel pochopil a bral sa preč, kým ešte vládal. Dorazili do sídla, poľahky ju položil do postele. Prikryl dekou, nebude to až také zlé povedal sám sebe s nádejou. Cítil sa vyčerpaný, tá svätená voda ho začala vysušovať z vnútra, potreboval sa napiť, nechcel tu Buffy nechávať ale musel, kto sa o ňu postará keď ho tá svätená voda úplne vysuší, chce ju dať do poriadku- postarať sa o ňu, tak ako to s láskou robievala ona a potom bude môcť spokojne odísť. Vydal sa teda po čerstvú zásobu krvi, pred nemocnicou čakal na jej prívoz. Z tieňa vyšiel až keď dorazili, ale koho nezbadal "Blade" ten mu odzdravil "Angel" "Čo tu chceš? nebolo ti dosť čo si nám urobil?" "Prepáč ale nie si sám kto je hladný" Angel na neho nechápavo hľadel, on je upír? "Ty si upír?" Blade sa zamrazil "Bohužiaľ áno" "Tak ako si mohol, ako môžeš útočiť na svoji?" opýtal sa ho Angel s výčitkou v hlase "Ty mi niečo vyčítaš? Som presne ako ty, nie si aj ty upír ktorý ide proti svojim a paktuje s premožiteľkou?" Angel sa odmlčal a nie veľmi rád to musel priznať "Áno" "Vo všetkom sme rovnaký, aj ja zabíjam sám, po tomto svete chodím sám, tak ako ty kedysi -než si ju spoznal, usadil sa tu, bol s ňou šťastný a bojoval po jej boku. Je čas na zmenu, ty si s ňou strávil už dosť času, teraz som na rade ja, keď ťa tá svätená voda zmôže -budem dostatočne blízko aby som ju utešil" pousmial sa nad svojim geniálnym plánom "Ty, ty...to kvôli tomu si sem prišiel?" "Nie, to ma napadlo až teraz a tá predstava sa mi celkom pozdáva" znova sa usmial- akoby chcel dokázať, že na neho nikto nemá. "Na to rýchlo zabudni" jak to dopovedal začal sucho kašlať "Ty ma chceš zastaviť?- tak to ty zabudni" a teraz sa jeho úsmev premenil v rehot. Blade zmizol v tme, Angel si zobral po čo prišiel pre istotu zobral aj pár obväzov a dezinfekčnú emulziu a ponáhľal sa spať k Buffy. Už bol tam a Buffy ho milo prekvapila, bola už hore. V duchu za to poďakoval Bohu. "Buffy, nemala by si" "Je mi fajn, nič mi nieje" "Isto?" "Áno ver mi, ale čo ty? Máš tu dieru" "To nič..." nedopovedal a padol na zem "Angel, Angel, čo sa... Angel, čo je? Vstaň, no tak Angel" po krátkej chvíli sa prebudil, snažil sa postaviť ale nejako mu to nešlo, Buffy ho podoprela a dotiahla až k posteli, kde ho jemne uložila. "Buffy odíď, mne už nepomôžeš" Buffy sa preľakla "Čo to vravíš?" "Možno umieram, ale viem čo vravím, tak odíď" Teraz bola už úplne v šoku "Nie, nie" krútila hlavou "Ale ako?" "To ten šíp, bol..." znova sa zakašľal "Bol napustený svätenou vodou" Buffyne oči klesli k podlahe "Nie" pritisla sa na Angela, ale tak aby mu neublížila "To nedovolím, neumrieš!, počuješ?! nedovolím to, nie znova" oči sa jej zaliali slzami "Musí byť nejaké riešenie a ja ho nájdem! Viem čo mám urobiť" Angel ju chcel zadržať no nevládal, vedel čo chystá "Buffy, Buffy nie, on je upír" snažil sa ju zastaviť aspoň slovne. Ona sa však nedala "Upír? O to to budem mať ľahšie", zohla sa nad neho, pobozkala ho a vydala sa von. "Buffy prosím ťa nerob to, je silný, a ja nechcem aby sa ti niečo stalo, neprežil by som to" "Keď ho nenájdem tak - či tak neprežiješ, takže nemám čo stratiť" povedala smutným tónom. "Buffy" lenže tá už bola za dverami Bol už deň tak sa ho rozhodla hľadať po starých kryptách, vo vnútrach mohýl, prešla cintorín skrz na skrz a keď vychádzala z poslednej krypty, prekvapila ju otázka: "Čo tu hľadáš?" no ešte viac ju prekvapilo, že sa jej to opýtal upír cez krásny slnečný deň. Nechcela však vzbudiť dojem neistoty "Takže ty sa dokážeš slniť?" znova sa usmial "Prekvapilo ťa to, však?" "Ani nie tak prekvapilo ako potešilo" a teraz aj ona mala dôvod na úsmev "Čím som ťa tak potešil? "Jednoducho tým že zabijem dve muchy jednou ranou, nemám čas ti to vysvetľovať, tak v skratke: Pôjdeš so mnou a dáš sa Angelovi zo seba napiť, urobíš to?" "Ani náhodou" "Myslela som si, preto tu mám so sebou kamaráta" pousmiala sa a vytiahla kolík ktorý mala zastrčený vzadu za nohavicami. Znova začal boj, Buffy mala navrch bolo to aj tým, že už poznala jeho taktiku. Netrvalo dlho a dostala ho "Tak čo pomôžeš mi?" "Mám na výber?" "Ani by som nepovedala" pousmiala sa a ponáhľala sa s ním za Angelom. Dorazili na miesto, ešte pred vstupom do sídla ho Buffy upozornila: "Neskúšaj žiadne podrazy. "Ako povieš" Vošli dnu Angel ležal tak ako predtým, oči mal zavreté, Buffy sa preľakla ale hneď jak k nemu podišla ich otvoril "Angel" s veľkou námahou vyslovil jej krásne meno "Buffy" bál sa že ho vyslovuje naposledy, že ju vidí naposledy. "Mám pre teba liek" spokojne sa na ňho usmiala. "Tak poďme do toho" povedala Bladeovi, "Snáď si nemyslíš, že to vážne urobím" rehotal sa. "Rátala som s tým" a z celej sily mu dala kopačku do hlavy, načo on odpadol "A je to, ani to nebolelo" potiahla ho k Angelovi "Teraz sa z neho napi Angel" Angel nechápal prečo by to mal urobiť, ale Buffy mu vysvetlila, že je nutné aby ju poslúchol, nech jej dôveruje. Poslúchol žiadania svojej milovanej a zahryzol sa Bladeovi do krku, pomaly začal nasávať a tá krv ho zvnútra spaľovala, dopil a celí nejako očervenel, Buffy sa bála čo sa s ním deje ale to len jeho telo prijímalo novú čímsi zvláštnu krv. Po chvíľke ticha Buffy po prvýkrát začula Angelov dych, nadýchol sa, konečne po toľkých rokoch. Angel tomu nedokázal uveriť, všetká bolesť bola preč a dýcha, čo ešte? Čo mu ešte priniesla Bladeova krv? pýtal sa sám seba a aj si pesimisticky odpovedal, všetko má svoju cenu, nič z tohto nie je zadarmo. Akú cenu to však zatiaľ nevedel. Buffy radosťou zvýskla "Angel" Angel na ňu hľadel ešte stále v prekvapení a potom ju pobozkal "Neverím, neverím že môžeme byť šťastný" "Ale áno Angel môžeme, konečne aj mi nájdeme svoj spoločný pokoj a to nieje všetko...pozeraj" podišla k oknu a pomaly začala odťahovať závesy "Buffy čo to?..." "Neboj Angel, dôveruj mi, nikdy ani za nič na svete by som ti nijako neublížila" veľmi opatrne odhrnula ľavú stranu závesu, malinký lúč slnka dopadol do stredu miestnosti. "Podaj mi ruku Angel" Trochu neisto ale poslúchol, vzala ju do tej svojej a zľahka ho potiahla k svetlu, Angel bol strnulý ale vedel že Buffy by mu naozaj neublížila, "Zavri oči" on ich teraz už s úplnou dôverou zavrel, položila jeho ruku do priameho svetla a nič, nespálilo ho to, bola celá šťastná že aj toto mu priniesla Bladeova krv, "Môžeš otvoriť" aj tak urobil, prekvapením onemel, od šťastia nemal slov. "Teraz ste už šťastný?" zahlásil ešte omámený ale už pozbieraný Blade. "Áno, ty asi nepoznáš pojmi ako šťastie a láska, však? Ináč by si nebol schopný byť tak surový" Blade sa po tejto otázke odmlčal "A priateľstvo ti asi tiež nič nehovorí" "Dosť tých táranín, zbohom v pekle" a vyskočil von oknom, počas pádu spravil salto, dopadol na rovné nohy a hneď zmizol v diali slnečných lúčov. Teraz už zostali len Buffy a Angel, svet akoby zmizol. Buffy ani nepovedala kde je, ale Willow si ľahko domyslela že svoje voľné chvíle trávi s tým na kom jej na celom svete najviac záleží a mala pravdu. Celí deň strávili v posteli, noc tiež a ďalších pár dní, samozrejme s malými prestávkami, keď si odskočili k Buffy domov pre šaty, jedlo a príjemnú sprchu vo dvojici. Odteraz robili všetko spolu bolo to ako sen, lenže všetko sa raz začne a raz musí aj skončiť. Netrvalo dlho a na obzore bol nový nepriateľ, oveľa silnejší ako boli tý predtým a mal aj niečo čo ostatným chýbalo, bola to vytrvalosť vďaka ktorej zosnoval perfektný plán na zničenie sveta. Deň začal ako každý iný Buffy sa zobudila po Angelovom boku, poobliekala sa a šla do práce, na rozlúčku mu dala bozk na ešte spiace pery. Nechcela zničiť túto čarovnú chvíľu. Potichu vyšla von. Angel ležal ďalej, že to Buffy nebolo divné že tak dlho spí veď inokedy jej nosil raňajky do postele, jednoducho si myslela že je unavený. No nebola to únava čo ho zdržalo v posteli, tá Bladeova krv mala predsa aj nejaké zlé následky, totiž keď sa z neho napil ako upír z upíra ich krvi sa v Angelovi zmiešali a to bude mať za následok Angelovu smrť, o tom však zatiaľ nikto nič netušil. Buffy prišla z práce domov, čakala že Angel bude v kuchyni variť tak ako to robieval po ostatné dni, no teraz ho tam nenašla, myslela si že šiel niekde na prechádzku a keď sa išla prezliecť do spálne zistila že on ešte stále leží v posteli. "Angel, Angel čo sa stalo, Angel" odpoveď neprichádzala. Angel bol až mŕtvolne bieli, predtým bol samozrejme tiež biely ale teraz, akoby strácal krv. Buffy hneď prišla na dôvod toho všetkého "Blade" Kde ho však teraz zoženie? V hlave jej po úžasnom šťastí zostal len smútok, a ako mi vlastne pomôže? Bola zúfalá, ale musela niečo urobiť. Postarala sa o to aby Angel bol bezpečí a vydala sa hľadať Bladea, veď nemohol ísť nikam keď prišiel do Sunnydale ako do bráni pekla kvôli tomu aby zabíjal upírov, on je tu v meste- len sa mi vyhýba, po tom čo som mu povedala... Prebehla pár cintorínov, pár opustených budov ale nič nenašla, nebol nikde. Dúfala len že sa pred ňou neskrýva, lebo len on môže pomôcť jej veľkej láske. Začínala noc do ktorej vnikali čoraz väčšie a väčšie dažďové kvapky, noc bola mokrá ale Buffy sa nevzdávala, chodila a hľadala stále dookola už bola zúfalá. Sadla si na okraj jedného náhrobku a z bezmocnosti sa pustila do plaču, spoza chrbta sa jej ozvalo slabé "To im nedáš pokoj ani po smrti?" bol to on, ten ktorého celú tú dobu hľadala ktorého toľko potrebuje "Blade" "Áno, nevrav že si hľadala mňa" Buffy nevedela ako začať "Áno, potrebujem tvoju pomoc" povedala mu nakoniec na rovinu "Ty a moju pomoc? Čo sa stalo bezúhonnej premožiteľke?" "Potrebujem aby si sa pozrel na Angela a pomohol mu je v akomsi bezvedomí" Blade sa zasmial "A prečo by som ti mal pomáhať? Máš snáď niečo na výmenu?" a dotkol sa rukou jej jemnej tváre. Buffy to zarazilo "Nie nemám nič, môžem ti ponúknuť len priateľstvo" "To je čo? sama si povedala, že neviem čo to je, tak načo by mi bolo? odtiahol od nej ruku a bral s a preč "Blade, to nemôžeš! Tak som si myslela dobre, nie si schopný akéhokoľvek citu!" vykričala mu to do chrbta, na čo sa on obrátil schmatol ju a vášnivo pobozkal "A to je podľa teba čo?" pustil ju a odišiel, Buffy bola úplne šokovaná. Z tejto situácii nevidela východisko, muž s ktorým by mohla byť konečne šťastná leží na smrteľnej posteli a muž ktorým pohŕdala a od ktorého teraz potrebuje pomoc jej nepomôže kvôli tomu že k nej niečo cíti a nezachráni svojho soka v láske. Išla teda domov za svojou láskou, pre ktorú by aj zomrela ale teraz mu nedokáže pomôcť, tá bezmocnosť jej brala všetky nádeje, nevadili jej chladné dažďové kvapky, ani to že už bola celkom premočená, potácala sa smerom k Angelovi. Keď už vychádzala z cintorína do cesty sa jej priplietol neznámy cudzinec, "Na túto chvíľu som čakal dosť dlho a teraz si dokážem že trpezlivosť prináša plody" "Kto si?" "Nejde tak ani o to kto som ako o to čo chcem" "A čo teda chceš?" "Tvoju hlavu!" a pustil sa do nej. Bola tak vyčerpaná že ju po dvoch útokoch zložil na zem, nechcelo sa jej totiž už žiť ale aspoň myšlienka na rozlúčku s Angelom jej dala kúsok sily, keby ho teraz videla mohol aby pokojne zomrieť. Tieto pochmúrne myšlienky ju sami ťahali k prehre, už bola dobitá a z pier jej tiekla krv, pomaly omdlievala a stále nepoznala meno svojho premožiteľa, "Aspoň mi povedz svoje menom nech viem kto ma zbaví trápenia" "Keď tak túžiš poznať moje meno nech sa ti páči, volám sa Barthodor a som napoly démon a napoly upír" Koho ešte nestretnem, už asi nikoho lebo toto je už koniec... Zbohom Angel, privrela oči a čakala na osudný úder. Nič sa však nekonalo, poťažky otvorila ubité oči a videla súboj medzi Bladeom a ich novým nepriateľom. Veľa z boja však nevidela, pretože jej oči zavrela vyčerpanosť z tak ťažkého boja, omdlela. Bitka trvala hodnú chvíľu ale ani po dlhom boji nemala víťaza. Blade boj ukončil ranou ktorá Barthodorovi spôsobila tržnú ranu hlavy a prehodila ho cez plot ktorý sa tiahol popri kvetinovom závoji, padol a skôr než sa stihol postaviť Blade bol preč, zobral zo sebou aj Buffy, v náručí ju niesol do sídla, videl že je na tom dosť zle a chcel jej pomôcť, nevedel prečo ale chcel pomôcť aj Angelovi, ktorý akoby si nezaslúžil takúto smrť, nebude zlý keď zachránil toho chlapca. Po premýšľaní však zahnal myšlienky že upír môže byť dobrý, ako keby som sa s nimi chcel spriateliť, to nie! Ale znova ho zaplavovala myšlienky že s Angelom majú čosi spoločného, akoby boli rovnaký. Nie, niesu! Došiel tam a spravil všetko ako plánoval, postaral sa o Buffy a aj o Angela, pustil mu žilou -to bolo to čo potreboval, hneď mal lepšiu farbu. No potom ako im pomohol nečakal ani chvíľu, hneď ako si bol istý že s nimi bude všetko v poriadku, potichu odišiel s nádejou v lepší svet, a pocitom že títo dvaja ľudia ho donútili byť lepším. Odišiel aby mohol pomáhať ostatným tak ako Buffy s Angelom, nie tak ako to robil on, chladnokrvne s pomstou za zbabraný život na perách. Angel sa prebudil ako prvý, hystericky sa poobzeral po izbe a hystéria v ňom zovrela keď zbadal spiacu Buffy. Čo sa stalo? sám nevedel. Ani pri najmenšom netušil... Buffy sa nepreberala, Angela pochytila panika. Chcel konať, hoc nevedel čo má urobiť bol odhodlaný na všetko. Buffy sa však prebudila. Otvorila oči a prvé na čo padol jej zrak bola Angelova anjelská tvár ktorá sa nad ňou s obavami nakláňala. "Si v poriadku?" vyšlo z Angela. "Áno, aspoň myslím" Angelovi odľahlo "Čo sa vlastne stalo?" "To je na dlhšie" odpovedala mu. Obidvaja sa postavili a nevedeli čo bude nasledovať. "Tak" začali obaja naraz, akoby sa chceli rozlúčiť. Buffy ho nechcela zaťažovať novým problémom, ktorým Barthodor nepochybne bol. "Okej, toto sme už prežili, už to máme za sebou, tak sa teda maj" dopovedala a vydala sa preč, čo najďalej od svojej lásky. Odvtedy čo sa vrátil aby jej pomohol a ostal tam o chvíľu dlhšie k sebe nejako nevedeli nájsť cestu, alebo to kvôli riziku radšej ani neskúšali. Angel za ňou pozrel "Ahoj, Buffy" Toľkokrát sa už pokúšali byť spolu, ale akoby im to nebolo dopriate. Angel sa vydal k svojmu autu a následne do L.A, Buffy, tá už doma plakala do vankúša. Znova to spravila, znova ho nechala len tak odísť. Keď Buffy otvorila unavené oči bolo už ráno. Slnko dopadalo do jej izby a hodinky ukazovali tri štvrte na osem. Je čas na raňajky, zbehla po schodoch a všupla do kuchyne. Všetko sa jej zdalo nejako iné, akoby, akoby sa niečo zmenilo. A aj sa zmenilo, v kuchyni nič nemalo svoje miesto, Buffy si začínala myslieť že sa ešte neprebrala zo sna, zašla do obývačky a tam tak isto nič nebolo na svojom mieste. Čo sa tu... nestihla si domyslieť vetu keď ju k zemi zvalila mocná Barthodorova ruka. Už ležala na koberci, vyskočila na nohy a celou silou sa snažila Barthodora udrieť, ten sa však jej úderom len masívne rehotal. Čo sa deje, prečo už neleží na zemi? Veď je to len obyčajný démono- upír, stretla sa už s omnoho silnejšími a závažnejšími protivníkmi a aj tí po toľkých úderoch už dávno ležali na zemi. Tak čo sa to deje? Buffy bola úplne mimo, nič nechápala, nič jej nedávalo zmysel. Barthodor na ňu znova vztiahol ruku a Buffy znova klesla k zemi. Ako je to možné? Skúsila udrieť do stola ktorý tam predtým nebol, "Áááu" stôl bol celý a Buffyna ruka sčervenala. Barthodor sa premožiteľkyniným pokusom opäť smial. "Ty ešte stále nechápeš?" spýtal sa jej s pocitom nadradenosti. Buffy nechápala a nevedela čomu má chápať. "O čom to točíš, ty slizúň?" "Vidím, že ten časový zvrat ti nevzal len silu ale aj rozum" prehodil slová a pokračoval "Zbadal som, že si si všimla že tu nemá nič svoje miesto, a že nábytok nespoznávaš, čím myslíš že to je?" Buffy len priamo hľadela pred seba, všetko čo povedal bolo pravdou. "Tak ťa nebudem trápiť, lebo vidím že ti to nedochádza" Buffy čakala na vysvetlenie "Sme totiž v čase keď si nemala žiadnu silu, a o Sunnydale si nemala ani poňatia, posunul som nás do času keď si bola bezmocná a tak si sa dnes ráno zobudila v cudzom dome a bez premožiteľskej sily, nič z tvojho premožiteľského života sa vlastne nestalo" Kruto pokračoval vo vysvetľovaní " Takže v Sunnydale ťa nikto nepozná, a keď ťa zabijem tu tak ťa ani nespoznajú a zomrieš ako 5 mesačné dievčatko, bez priateľov bez nádeje" Buffy nechcela veriť tomu, že o chvíľu je po všetkom, nevzdávala sa ale to jej nepomohlo, pretože sily ju opustili a bola ľahkou korisťou pre každého. Buffy dobre vedela čo ju čaká, nemala šancu, privrela oči a jej posledné myšlienky patrili Angelovi. Barthodor sa napriahol a celou silou založil smrtiaci úder Buffy do spánkov, Buffy preletela cez okno a všetko sklo padalo za ňou. Ležala tam bezvládna, mŕtva. Barthodor sa usmial, "Dokázal som to" a spolu s Buffynim telom zmizol z tohto sveta. V tej chvíli keď Buffy preletela cez okno pichlo Angela pri srdci, až omdlel. Všetci čo kedy Buffy poznali mali malinký záblesk a Buffy zmizla z ich hláv, z ich životov. "Angel, Angel" jačala Cordelia keď zbadala Angela ležiaceho na zemi. Otvoril oči a s Cordeliinou pomocou pomaly vstal. "Stalo sa niečo?" spýtala sa Cordélia ustráchane. "Nie, neviem" "Sadni si, nemáš hlad?" "Hlad nie..." Zabudol, aj on dokázal zabudnúť, bol prinútení vzdať sa jedinej lásky svojho života a teraz ani nevie že nejakú mal. Nevedel čo sa s ním stalo, nepamätal si ju ale cítil že mu niečo chýba, niečo najpodstatnejšie v jeho živote, len si nevedel spomenúť čo to je... Rozhodol sa hľadať a znova získať to čo stratil. Chcel zájsť za vyššími silami, položiť im otázku, lenže on otázku nepoznal. Tak sa zbavil všetkého čo ho obklopovalo, pretože život preňho akosi stratil zmysel, opustil svoju kanceláriu, ľudí s ktorými pracoval. Všetko nechal na Cordélii a utiahol sa do samoty, v ktorej prežil už veľa rokov, znova sa k nej vrátil. Keď sny ktoré mu nedali spávať vchádzali aj do života v ktorom bdel, keď už krv stratila pre neho chuť, keď už nič na svete nemalo pre neho cenu, rozhodol sa že skoncuje so svojim už tak dosť biednym životom. Bol úplne sám, bez priateľov, bez ľudí čo by mu ochotne podali pomocnú ruku, on to však ani nechcel- i tak by to neprial, chcel len vedieť čo mu tak strašne chýba. Sny v ktorých vídaval záhadnú blondínu ho pohlcovali, nedávali mu žiaden zmysel. Ležal celí upotený a nepravidelne sa mrvil, akoby chcel vysloviť nejaké meno, lenže nedokázal to, nevedel tej blondíne prísť na meno, až kým ním netrhlo tak že sa až posadil na posteľ a z celého hrdla vykríkol "Buffy" Rýchlo vstal, poobliekal sa a utekal zapršaným L.A k jeho bývalej agentúre, hneď keď vbehol bolo poznať že Cordy sa nedarí tak dobre ako keď bol s ňou, lenže to ho teraz vôbec nezaujímalo, v tejto chvíli ho zaujímala len jedna jediná vec, kde je Buffy? "Angel" skríkla veľmi milo prekvapená Cordélia "Čo tu..." nenechal ju dopovedať "Kde je Buffy?" Cordélia na neho hladeľa akoby ho podozrievala z toho že mu z tej samoty preskočilo "Ako Angel? Koho hľadáš?" "Ty si nespomínaš? Buffy moja láska" videl že ho nechápe "Buffy Anne Summersová, nespomínaš si na ňu? Premožiteľka, mnohokrát ti zachránila život" Keď mala Cordélia predtým nejaké podozrenie že je blázon, teraz si tým bola už stopercentne istá. "Nepozeraj tak na mňa, už som zistil čo mi chýba, ale neviem kde je. Tak pomôžeš mi? "Angel, ale to nemôže...tak dobre, kde mám začať? "Ďakujem, pohľadaj prosím ťa meno Buffy Anne Summersová a uvidíš, že som ti neklamal, čisto-jasne si na ňu spomínam" Cordélia sa pustila do pátrania, asi po troch sekundách jej nabehol záznam o Buffy Anne Summersovej "Mal si pravdu, žije ale to neznamená že..." "Čo?" "Angel, ona vlastne žila, zomrela keď mala pol roka pred dvadsiatimi rokmi, takže si ju nemohol poznať" "Čože, to nieje možné, musela si sa pomýliť, ja si pamätám na všetko čo sme spolu prežili, na ňu nemôžem nikdy zabudnúť" "Je mi ľúto Angel" Angel upadol do hlbokej depresie a do svojho úkrytu sa vrátil pripitý so zásobami alkoholu. Utápal sa v žiali, z celých síl sa snažil na ňu nemyslieť, lenže stále dookola sa mu vynárala jedna jediná otázka: Čo sa vlastne stalo? v každom jednom glgu hľadal odpoveď, ale tá tam nebola. Bol tak opitý, že upadol do hlbokého spánku, znova sa mu snívalo o nej, o jeho jedinej láske. Videl ju znova a znova, bolelo ho to ako nič na svete, tieto mučiace spomienky ho zvnútra trhali na kusy. Prebudil sa a rozhodol sa zájsť za vyššími silami s prosbou, pretože takto pre neho život nemá zmysel, na čo bude žiť večne, keď nemá prečo a hlavne pre koho? Stál pre nimi a navrhol im dohodu, nech Buffy vrátia spať a on sa vzdá všetkého, pristúpi na všetko čo od neho budú požadovať len nech Buffy vrátia medzi živých. "Na tvoju dohodu nepristúpime Angel" "Nie? Prečo? Čo viac ešte chcete? Čo viac vám ešte môžem dať?" "Nie všetky príbehy sa končia dobre, ona mala svoj život predurčený a ty tiež" "A čo je mojim poslaním na tejto zemi, mám pomaly umierať na lásku? Až takýto trest ma zastihol" "Takýto a ešte vyšší, nikdy na ňu nezabudneš" "Nie, nie, nie, nezabudnem, ja to viem, ale ani vy na mňa nikdy nezabudnete." Srdce sa mu zaplnilo zlobou a odišiel Prvej osobe ktorú stretol na ulici vykrútil krk, "Aj toto som mal predurčené?" začal kopať do všetkého čo ho obklopovalo, "Tak potom som mal aj toto predurčené" vzal zo zeme poleno, zlomil ho na dva časti a prepichol si ním už aj bez toho krvácajúce srdce. Po veľkej láske nezostalo nič, žiadne spomienky len prach ktorý odfúkol teplý ľahký vánok.


KONIEC