Popis poviedky : Angel prosím ťa odíď, odíď odomňa kým nieje neskoro, kým ti neublížim, pretože to by som nechcela. Čo to vravíš? bez teba neodídem. Angel prosím, ja viem čo hovorím, prosím aspoň raz v živote ma poslúchni, slzi mala už na krajíčku. Prečo Buffy, čo sa deje?
Kráčala chladnou ulicou a spoločnosť jej robilo ticho. Nemyslela vôbec na nič, aspoň sa snažila na nič nemyslieť, pretože chvíľ v ktorých mala hlavu ponorenú v smutných myšlienkach bolo priveľa.
Samota jej nahlodávala dušu, lenže radšej zomrie sama ako by mala vidieť umierať svojich blízkych preto odišla od svojich najbližších.
A tak je tu, kde dnes je, na prázdnom mieste ktoré zapĺňa celé jej srdce, uchýlila sa do sídla, na miesto kde prežívala tie najkrajšie ale aj najškaredšie chvíle svojho smutného života, tu plakala i sa radovala a čo jej po tom zostalo? Len spomienky na najmilovanejšiu osobu, ktorá ma anjelsku tvár a dobrotivé srdce, až príliš často na neho myslievala, niekedy ani nemohla inak- nemohla si ho vydrieť z pamäte a tobôž nie zo srdca.
Tak len čakala až nastane tá chvíľa a ona položí život za mnohé životy, tak ako prezradila veštba, nik o nej nevedel vyššie sily oboznámili len ju, a Buffy sa musela nie pekne rozlúčiť so svojimi drahými, zahrala na nich divadlo- ako jej už všetci lezú na nervy a že odchádza do Paríža, v skutočnosti ostala blízko nich, čo oni netušili.
Willow bola z toho veľmi rozrušená, a ostatný samozrejme tiež, nevedeli si pomôcť ale Buffy im chýbala aj keď im šťavnato vynadala pri jej odchode, tak sa rozhodli zavolať pomoc ktorá príde vždy a bez nútenia, zavolali Angela.
Keď sa Angel dozvedel čo sa stalo priletel ako rýchlo mohol aby pomohol Buffy.
Wilow mu vysvetlila čo sa stalo a on tomu neveril, neveril že Buffy dokáže byť takáto, takú ju nepoznal, ale keď Buffy nikde nebola- tak mu došlo že Wilow by si nevymýšľala, pochopil že situácia je vážna.
Nevedeli však ako začať, veď ani nevedia kde je, po urputnom premýšľaní napadlo Wilow použiť kúzlo "Straty a nálezy" ktoré by malo Buffy, lenže to im nestačilo, oni ju potrebovali priviesť spať, a tak Wilow trochu vylepšila kúzlo a mohli k nej poslať jednu osobu, kto iný ako Angel by sa hodil na prehováranie Buffy?
„Tak aspoň budem užitočný,“ zahlásil Angel a už aj bol pripravený. Wilow mu na cestu a hlavne pre jeho ochranu pred slnečným žiarením pričarovala prsteň Amara, kvôli časovému posunu sa ocitne v Paríži v horúcom letnom dni. Angel si ho nasadil a poďakoval.
Abraster, boutemwet, kiolnertui- už len silno modrý záblesk a Angela nebolo.
Keď bol po tom oslepujúcom jase schopný opäť vidieť, zazrel jemu až príliš povedomé miesto, neveril tomu čo videl nazdával sa že Wilow niečo pokazila, pretože Buffy mala byť predsa v Paríži a nie na mieste kde si toho dosť vytrpela.
Ale bolo to tak, pretože po chvíľke samoty do izby vstúpila Buffy, nevedel čo povedať- ako sa zatváriť. Vydal zo seba len chabé Ahoj. Buffy zdesene skríkla a hneď ho začala napádať otázkami, prečo ako na čo sem vlastne prišiel.
Odpoveďou jej bol jeden prekrásny bozk raziaci priamo od srdca. Tým ju trochu upokojil a ona ostala bezvládne stojaca v jeho náručí.
Buffy precitla aj keď sa snažila hrať na tvrďasku, pri ňom nemohla, nemohla nič hrať, mohla len nechať hovoriť za seba svoje srdce,ktoré netúžilo po inom ako biť vedľa toho jeho.
“Angel prosím ťa odíď, odíď odo mňa kým nieje neskoro, kým ti neublížim, pretože to by som nechcela. „
„Čo to vravíš? bez teba neodídem.“
„ Angel prosím, ja viem čo hovorím, prosím aspoň raz v živote ma poslúchni.“ slzy mala už na krajíčku. Buffy znervóznela a nechcela aby ju Angel videl zomierať- pretože veštba je daná: Premožiteľka zomrie aby ostatný prežili. Takže ona musí zomrieť aby jej najbližší prežili, všetko musela opustiť aby ich zachránila, a oni sa nesmeli nič dozvedieť, lebo samovraždu by jej nedovolili. Preto na Angela začala kričať.
„A vtedy si ma mohol opustiť? Vtedy keď som ťa milovala? Keď by som všetko vymenila za kúsok chvíľky s tebou, vieš vôbec ako si mi chýbal? A zaujíma ťa to vôbec?“ Slzy sa jej valili po nežnej tváričke a bolesť ju stiahla do kolien. Pohliadol do jej slzami zatopených očí a poprosil ju o odpustenie. Buffy mu už dávno odpustila, k nemu nikdy nemohla prechovávať iný cit než lásku, lenže myseľ jej teraz zaberala otázka ako to spraví? Ako sa ho zbaví aby sa mohla zabiť. Ako sa zabije?
“Odíď. Nie! Tak odídem ja.“ A pobrala sa smerom k východu, pretože čas ju už tlačil a ona musela byť do dvanástej mŕtva ak chce aby jej priatelia prežili. On to však nevedel, a tak jej zabránil v odchode, nesnažil sa jej vysvetľovať ako ju miluje ani ju nechcel v tejto chvíli pobozkať, pretože si bol vedomí, že Buffy je na tom psychicky veľmi zle atak sa ju snažil aspoň zadržať.
“Prestaň Angel pusť ma, nemôžeš ma nasilu držať a nemôžeš mi rozkazovať. Tak ma pusť!“ Buffy sa k nemu otočila, vrazila mu pohľad do očí, povedia sladké: Milujem ťa a pobozkala ho, akoby to bol jej posledný bozk milovanému Angelovi, posledná vec ktorú urobila a je rada že to spravila, potom mu na rozlúčku pritisla päsť do tváre.
Angel ľahol na zem. Spi sladko moja jediná a večná láska, zbohom. A už šla za svojim osudom. Von bola prekrásna noc a ona sa prechádzala pomedzi náhrobky tunajšieho cintorínu, chcela sa rozlúčiť s miestom ktoré bolo jej druhým domovom. Bola zúfalá, ale vedela čo musí urobiť.
Už mala aj plán, aby jej telo nikdy nenašli rozhodla sa že to skoncuje tým že sa spáli, lenže ešte kúskom zdravého rozumu čo jej ostal si uvedomila, že to by bola strašná smrť, preto si vybrala inú alternatívu, a to tabletky, predávkuje sa. Tak šla k svojmu domu v ktorom nikto nebol, taký prázdny ešte nikdy nebol, po tme vkĺzla do vnútra z kuchynského šuflíka vybrala lieky na spanie a potichu so slzami na lícach sa vytratila z domu ktorý pre ňu znamenal tak veľa, kde prežila podstatnú časť svojho života, so všetkým sa musí rozlúčiť. Zbohom sladký domov, zbohom priatelia, zbohom Angel.
Bola von ale nevedela kam by šla, aby jej telo nenašli, čas sa krátil tak sa rozbehla smerom k starému už zavretému cintorínu na konci Sunnydale.
Už bola tam, na mieste kde to všetko chcela raz a navždy ukončiť. Začala vyberať pilulky jednu po druhej z obalu, už ich mala celú hrsť, pomyslela si na svojich najbližších na svojich milovaných a chcela ich udrieť do seba, keď jej ruku schytil Angel.
Teraz si bol už celkom istý, že s ňou nieje niečo v poriadku.
„Nie, nie, čo to robíš? Pusť ma,“ zmietala sa. Nariekala pretože vedela že už je príliš neskoro aby odvrátila veštbu. Len sa triasla a cítila, že sa blíži niečo zlé, niečo veľmi veľmi zlé.
Po chvíľke Angel padol na kolená.
„Buffy, Buffy uteč. Angelus sa ... vracia.“
Buffy neveriacky hľadela na Angela, ale na útek sa v žiadnom prípade nechystala, pokľakla k nemu, chitila jeho teraz už bezvládnu hlavu do svojich maličkých dlaní, Angel, Angel, prosím Angel, čo sa deje. Angelove oči sa bleskurýchlo otvorili a Buffy dostala odpoveď na svoju otázku.
„Tvoj milovaný Angel práve zomrel.“ Uškrnul sa na ňu vášnivo ju pobozkal a dodal.
„A tvoji priatelia pôjdu čoskoro za ním.“ Odhodil ju schválne tak silno aby aspoň na hodinku bola mimo hry, aby mu neprekážala pri masakri ktorý mal v pláne.
Angelus prišiel medzi ostatných ktorí na neho neveriacky hľadeli. Ihneď pochopili. Angelus však nemal zľutovania a pustil sa do nich, mučil ich jedného po druhom a nechal v nich kvapku života, aby keď Buffy dorazí trpela čo najviac.
Buffy sa prebrala, postavila sa z dlážky a rozbehla sa smerom k svojim najbližším. Utekala ako o život akoby žila nádej, že sú ešte nažive. Dorazila k nim, v dome bola úplná tma, potichu sa vkrádala domom, keď ju zrazu vyrušilo malé svetielko prichádzajúce z pivnice.
Schádzala po schodoch a ešte stále jej nebolo jasné čo sa vlastne stalo. To svetielko teraz už celkom rozoznala, boli to dve sviečky postavené na stole a vedľa nich ležali pramienky vlasov jej priateľov. Srdce jej kmásalo v hrudi, čakala čo príde a keď už tušila to najhoršie, bola s tým vyrovnaná.
Z poza tieňa vystúpila jej celkom známa postava.
Angel, čo sa stalo? Kde sú ostatní?“
„Miláčik, už som ti raz povedal, že Angel je mŕtvy a to už nadobro. Ale keďže vidím, že si nejaká mimo, tak predtým než ťa zabijem a tvoje vnútornosti rozhádžem po tejto smradľavej pivnici, ti dovolím rozlúčiť sa s tvojimi bývalými priateľmi.“
Odkryl plachtu pod ktorou telá jej priateľov prežívali posledné minúty , im už nebolo pomoci. Zdesený pohľad z nevládnych tiel prehodila na Angelusa.
„Ty podliak, ty ničomník, ty zloba sveta,“ pri týchto slovách mu všetkou svojou silou udierala do hrude, do hrude na ktorú sa prednedávnom mohla vždy spoľahnúť, do hrude do ktorej by teraz s tou najväčšou radosťou vrazila kolík, ak by mala nejaký po ruke.
Angelus už toho začínal mať dosť. Ukázal jej meč, meč ktorým ho ona sama poslala na druhý svet.
„Pamätáš sa ešte na tu chvíľu milá Buffy? Ak nie nevadí, spravíme si malú rekonštrukciu mojej vraždy, akurát urobíme dve malé ale zásadné zmeny: Ty budeš ja a ja budem ty.“
Buffy zatiaľ čo počúvala tie jeho egoisticko- povýšenecké drísty, rozmýšľala ako by sa z toho dostala. Niečo ju predsa len napadlo.
Vo chvíli keď sa Angelus chystal vraziť jej meč do brucha, Buffy sa uhla Angelusa odkopla a odlomila nohu zo stola, ktorú dokonalú ako kolík zabodla Angelusovi do srdca. Nič sa však nestalo, Angelus vôbec neľahol v prach. Len tam tak stál a rehotal sa.
„Buffy aha čo mám, ta tvoja kamoška ryšavka mi na cestu za tebou pribalila aj prsteň Amara.“
Buffy neveriacky krútila hlavou, vedela že teraz už prehrala.
„Teraz som na rade ja,“ povedal Angelus a vrazil jej meč do brucha.
„Tento krát ťa zabijem navždy, viac už z hrobu nevstaneš.“ Potlačil meč ešte hlbšie, objal ju a začal vášnivo bozkávať, čepeľ vytŕčala z Buffinho chrbta a Angelus z jej úst pil krv, ktorá sa valila z poranených orgánov.
Zrazu obaja padli na zem.
Angel otvoril oči, premožiteľkina krv mu vrátila dušu a privolala novú kliatbu aby trpel za vraždu svojej milovanej. Nechápal čo sa stalo, keď sa porozhliadal zistil, že je v miestnosti plnej mŕtvych tiel a že v náručí drží milovanú mŕtvu Buffy. Bolo mu jasné čo sa stalo.
Nieeeeeeee, výkrik zo srdca, z duše. To nemôže byť pravda, takto sa to nesmie skončiť. Lenže slová už nič nezmenia, Buffy bola mŕtva a pre Angela už nič na svete nemalo zmysle, všetok zmysel jeho života bola Buffy, žil kvôli tomu že vedel že žije, a že snáď raz budú môcť byť spolu šťastní, lenže to boli len sny, úbohé ilúzie ktoré sa po smrti Buffy zmenili v prach. A tak už nemalo zmysel kráčať po zemi a ešte s vedomím, že to on sám zabil lásku svojho života, jedinú ktorú kedy miloval. Preto sa rozhodol že tak ako jeho sny aj on sa premení v prach
Angel stúpal po schodoch, už bol v dome, otvoril vchodové dvere a vystúpil do svetlom zaliateho dňa. Zistil však, že nič sa nedeje a začínal mať strach, že bude musieť žiť a trpieť navždy, lenže pohľad mu padol na prst na ktorom mu ešte stále zotrvával prsteň Amara, bol rád že nebude musieť ostať na zemi ako žijúca mŕtvola bez budúcnosti, vedel že keď si ho stiahne všetko skončí.
Naposledy pomyslel na svoju milovanú a pomalinky si stiahol prsteň.