Dawnina pomsta


Popis poviedky : : Angel teraz trpel ešte viac, keď tak na ňu hľadel, ako bezduchá bábika. Jej telo bolo s ním a myseľ mimo nášho sveta. "Buffy, pane bože Buffy" Ona už nemohla odpovedať. V takomto stave Angelovi trhala srdce, on vedel že s ňou nieje niečo v poriadku ale ani pri najmenšom netušil že to bude až také vážne. Vzal Buffy na ruky a niesol ju domov k jej najbližším, zaklopal na dvere ktoré okamžite otvorila vydesená Wilow. "Angel, Buffy, čo sa stalo?" Angel nemal čas na zbytočné otázky, tak len stroho odpovedal: "Buffy nieje s nami" Wilow bola ešte vystrašenejšia ako predtým: "AKo si to... ako to myslíš, že nieje s nami?"


"Stoj!" Zakričala Buffy z plného hrdla na už znova odchádzajúceho Angela. "Znova ma chceš opustiť?" Angel netúžil odísť ale dobre vedel že musí, ináč by to nemuselo dopadnúť najlepšie, nechcel Buffy ubližovať lenže ona nechcela pochopiť že pre dobro ich a ostatných to tak musí byť. "Buffy vieš že to nerobím rád, ale musí to tak byť a ty to dobre vieš" Buffy bola riadne nervózna a najradšej by všetko rozdriapala, znova a znova na neho naliehala aby ostal s ňou. "Buffy vieš ako ťa milujem a vieš že naša láska má vždy nejaké dôsledky, myslí aj na druhých na svojich blízkych, stále si na nich myslela tak prečo chceš ísť teraz proti nim?"
"Práve preto Angel, celú tú dobu som myslela na nich na ich šťastie ale kto myslel na to moje? Už mám dosť toho večného zachraňovania sveta, práve v tejto chvíli som sa rozhodla podať výpoveď"
Angel neveril vlastným ušiam, toto má byť jeho Buffy, tá Buffy pre ktorú bol ochotný v ktorúkoľvek chvíľu zomrieť? Takúto si ju nepamätal a chcel odísť aby si ju takúto nemusel pamätať. Už sa vybral na odchod, keď ho zastavila tvrdými slovami: Nikdy si ma nemiloval, bola som ti dobrá akurát v tú jednu noc ale aj vtedy som asi nebola dosť dobrá keď nechceš byť so mnou. Angela tieto slová prekvapili a akoby to ani nebola Buffy tá sladká Buffy čo pred ním stála. "Buffy ako toto môžeš tvrdiť prečo mi takto ubližuješ? Veď ani sama tomu neveríš čo vravíš"
Buffy už nemala síl vzdorovať jeho úniku pred ňou, rozplakala sa a kričala:" Tak len choď, utekaj, čo najďalej odo mňa" Angel vedel, že tu už niečo nesedí, odvrátil sa od nej od jej trpkých slov, ktoré akoby ho chceli donútiť ostať s ňou. Lenže on nepotreboval žiadne slová, dobre vedel že ju miluje a nikto ani nič na svete to už nikdy nezmení a práve preto musel odísť - pre jej dobro.
Buffy cez slzy v očiach hľadela na to ako jej jediná láska odchádza a už jej to bolo jedno, začala sa z plného hrdla rehotať, Angel to začul a utekal za ňou. Buffy ležala na zemi v strašnom blate, celá bola špinavá a keď sa jej Angel opýtal: Čo sa stalo? Odpovedala mu neutíchajúcim rehotom, rehot prekríval jej slzy a jej slzy prekrívali rehot. Angel teraz už iste vedel, že Buffy je mimo, nieje s ním a nieje ani v tomto svete, utrpenie jej uvoľnilo dušu, od toľkej bolesti z lásky.
Angel teraz trpel ešte viac, keď tak na ňu hľadel, ako bezduchá bábika. Jej telo bolo s ním a myseľ mimo nášho sveta. "Buffy, pane bože Buffy" Ona už nemohla odpovedať. V takomto stave Angelovi trhala srdce, on vedel že s ňou nieje niečo v poriadku ale ani pri najmenšom netušil že to bude až také vážne.
Vzal Buffy na ruky a niesol ju domov k jej najbližším, zaklopal na dvere ktoré okamžite otvorila vydesená Wilow. "Angel, Buffy, čo sa stalo?" Angel nemal čas na zbytočné otázky, tak len stroho odpovedal: "Buffy nie je s nami" Wilow bola ešte vystrašenejšia ako predtým: "Ako si to... ako to myslíš, že nieje s nami?"
"Wilow ja sám neviem čo sa deje, ale stalo sa to keď som sa s ňou lúčil, chcel som totiž odísť a v tom... v tom dostala akýsi záchvat, a skončilo to takto"
Wilow len hľadela do prázdna a potom padla vedľa pohovky na ktorú Angel uložil Buffy. "Wilow, Wilow vstaň" "Čo sa tu deje?"
Angel si nevedel rady, a kde je Dawn? Pýtal sa sám seba. No to nebolo až tak dôležité, pretože najprv musí pomôcť Buffy a Wilow. Wilow položil na gauč do sedu.
Všadeprítomné ticho znelo prázdnym domom, zrazu zhasla aj elektrina. Angel pripravil obrannú pozíciu a čakal čo príde, ostal však pri Buffy a Wilow. Nič nebolo počuť, len to znova a znova odznievajúce ticho, lenže Angel cítil že sa k nemu z tieňa niečo blíži, niečo zlé. Už mal päste pripravené keď k nemu zozadu pristúpila Dawn, otočil sa skôr ako stihla čokoľvek povedať: "Dawn, nevieš náhodou čo sa to tu deje?" Dawn s vydesením výrazom v tvári odpovedala: "Nie, oh Buffy, Wilow, čo sa im stalo Angel?"
Angel jej odpovedal záporným pokrútením hlavy. "Musíme zistiť čo sa stalo, poď so mnou Angel" "A kam?" "Iste v tom má prsty Spike, videla som ako niečo primiešaval do kávy Wilow a Buffy" "Tak poďme za ním"
Už boli pred kryptou, neunúvali sa zaklopať a hneď vrazili do vnútra. No čakalo ich tam prekvapenie, lepšie povedané Angela tam čakalo prekvapenie.
Hneď ako vošli dnu mu padol pohľad na veľký kríž, na ktorý bol reťazami pripevnený zbitý a popálený Spike.
"Čo sa to tu stalo?" A Dawn začala so svojou odpoveďou: "Stal sa z neho kajúcnik, chcem ho pripraviť na cestu do pekla" "Ale... o čom to hovoríš, Dawn? Ty... to ty si mu to spravila?" "Áno a dokonca s veľkou radosťou, už ma prestal baviť. Stal sa z neho Buffyin maznáčik, jej poskok, Buffy sem Buffy tam"
"Už som toho mala plné zuby, všetko sa točí len okolo Buffy, ako by jej patril celý svet, vždy mala všetko a ja ani z polovice toho čo dostávala ona, všetci jej priatelia, Spike, mama a dokonca aj ty ste jej dávali lásku a ty až priveľa, mňa ste stále brali ako decko, decko ktoré je záťažou a treba sa o neho stále len starať" V tom jej Angel skočil do reči: "Ale Dawn to vôbec tak nieje a ty to dobre vieš" "Ale Angel takéto rečičky poznám, tak isto ako ty, sme rovnaký, nevšimol si si toho, nemáme nikoho a do našich životov vstúpila Buffy a zrazu sme mali ešte menej ako predtým"
"Preto som si ťa vybrala" "Vybrala?" Angel nechápal o čom to stále rozpráva, nič z toho nebolo pravdou, je rád že spoznal Buffy a vôbec ho o nič neobrala, veď on nič nemal, nebol nikým a ona mu dala všetko, dala mu také veci o ktorých ani nevedel že sú možné. Zaplnila celý jeho život, vzala si jeho nebijúce srdce a pohltila jeho polovičnú dušu.
"Dawn, čo sa to s tebou deje? Si to vôbec ty?" "Práve teraz som to ja, a ty sa o chvíľku tiež staneš sám sebou" Potmehúdsky sa usmiala. Angelovi začalo dochádzať čo má Dawn v pláne, ale ako to chce dosiahnuť? Veď o dušu može prísť len ak... pane Bože Buffy Rozbehol sa a chcel utekať Buffy na pomoc, ale zarazila ho Dawn: "Cez tieto dvere von nevýjdeš, aspoň nie ty" Angel si bol už istý tým čo chce Dawn urobiť. "Dawn to nemôžeš, ty nevieš aké to je, keď som bol Angelusom robil som kruté veci, veci o ktorých nemáš ani poňatia, hrozne som každému ublížil, budeš ma musieť zabiť lebo ja ti nevyhoviem, nezopakujem tú hrôzu znova"
"Ty to nechápeš, ty tu nerozhoduješ. A otázka neznie či ťa zabijem ale či zabijem Buffy" Angel pokračoval v ceste k dverám, ale zrazu ho omráčila horúca sila, Dawn ho omráčila ohnivou guľou. Angel padol na zem a na pár hodín bol mimo ohrozenia. Dawn zatiaľ pripravila všetko potrebné, dovliekla sem Buffy aj Wilow a chystala sa na rituál. Angel sa prebral uprostred kruhu zo soľných lámp, ktoré vydávali jemné žlté svetlo, hneď si všimol že oproti v ďalšom kruhu ale z krvi leží nehybné telo Buffy.
Došlo mu že sa nebude konať žiadne spojenie jeho s Buffy ale pôjde o rituál na zobranie duše, a zistil aj že Dawn disponuje obrovskou silou, pretože dokázala vytvoriť ohnivú guľu ktorou ho omráčila. "Čo ti behá po rozume chrobáčik?" Opýtala sa ho tázavo.
"Dawn prestaň s tým kým ešte môžeš, potom budeš ľutovať, Angelusa už viac nič nezastaví a zabije aj teba" "Chceš ma vystrašiť? Na to je už neskoro, príliš neskoro" Angel ju chcel znova presviedčať no ona mu rozkázala: "Mlč, už nechcem nič počuť, pustíme sa radšej do čarovania. Dawn zobrala sklenenú ihlicu, ktorá mala kanálik na odber krvi- bola to akási čarodejnícka pipeta, pichla ňou najprv Buffy a potom Angela ich krv zmiešala, Angel do nej dobiedzal:" Takto sa ti páči tvoja sestra, keď je nehybná? Takto sa cítiš silná Dawnie? To to je naozaj to po čom si tak túžila?" chcel ju zmiasť a spacifikovať, ale ona sa znova začala rehotať. "Och Angel, Angel, aký chabí pokus o zmarenie mojich plánov, ešte len uvidíš ako som si to predstavovala"
Dawn k nim pritiahla Wilow a položila ju medzi dve magické kruhy. "Všetko je pripravené" Začala vyslovovať zaklínadlá ktoré ani Angel nepoznal, v miestnosti sa ztemnelo a povodne žlté svetlo ktoré vydávali sviečky okolo sa zmenili na červené, krv z ktorej bol vytvorený kruh okolo Buffy začala horieť. Po všetkých tých tajuplných slovách pochádzajúcich z knihy o čiernej mágii, povedala: " Zbohom Angel" a zapichla tu ihlicu do Wilow. Ďalej bolo vidno už len pekelný záblesk prechádzajúci cez tri zdanlivo mŕtve telá.
Buffy a Angel sa prebudili v rovnakú chvíľu. "Vitaj Angelus" povedala Dawn a nahla sa nad Angela s úmyslom pobozkať ho, Buffy si zatiaľ prezerala svoje telo a zvláštne pozerala na Angela, Angel Dawn odstrčil "Čo to doparoma robíš Dawn?" pozrel sa na Buffy "Čo sa stalo? Prečo sa vidím?" pozrel sa na seba "Ako sa to..." Buffy sa rozrehotala "Vitaj v mojom tele kráska" uškrnula sa a vybehla von dvermi.
Dawn sa podivne a nervózne pozerala na Angela "Neviem síce ako, ale vy ste sa prehodili" pousmiala sa "Ako sa ti páči V Angelovom tele sestrička?" Nenechala ju odpovedať a hodila do nej ohnivý blesk "Zatiaľ ťa nemôžem zabiť, zatiaľ nie..."
Angelus v Buffynom tele sa síce dal na útek, ale dobre vedel že nejako tento stav bude musieť vyriešiť nemôže zostať v jej tele, chce biť tým kým je a rozosievať zlo, utiekol pretože potrebuje čas na vymyslenie nejakého ostrieľaného plánu. Niečo mu práve napadlo.
Buffy otvorila oči, čo videla ju však vôbec netešilo, na zemi ležala mŕtva Wilow. Buffy sa nazlostila a začala na Dawn kričať: "Čo ti spravila? Vari ti nechcela vždy len dobre? Ako si to mohla?" "Čuduješ sa mi? Nikdy som pre vás nebola nič iné ako piate koleso na voze a ty, ty máš tu drzosť pýtať sa ma, ako som mohla? Vzala si mi všetko na čo som mala právo a všetko čo som potrebovala. Takže ja sa ťa teraz pýtam ako si mohla?" "Dawn, ale ty to vidíš všetko zle, to vôbec tak nieje, ja som ti nikdy nič nevzala" "Pre teba je láska všetkých naokolo nič?, tak potom si ju nezaslúžiš a ja som mala byť tou ktorú všetci milovali, nie ty ale ja!" "Tak to vôbec nieje, všetci ťa mali radi, veď to vieš, spamätaj sa Dawn, spamätaj sa kým nieje neskoro"
"Spamätať sa? A z čoho? Z reality? Všetko čo som povedala je pravda a všetko čo som chcela urobiť- chcem ešte stále urobiť, nezachrániš si život týmito lacnými trikmi" "Ach Dawnie" "Zrazu som pre teba Dawnie? Po celé tie roky som pre teba nebola nič, bola som pre teba menej ako vzduch a teraz som pe teba zrazu Dawnie, úbohý pokus Buffy"
"To nebol žiaden pokus, ale holé fakty, a ty to nechceš počuť, nechceš počuť pravdu, ale to je už jedno" "Áno teraz je už všetko jedno, stačí ak Angelusa dostanem spať do jeho tela a ty pôjdeš za Wilow"
"Volala si ma Dawn?" opýtal sa práve prichádzajúci Angelus. "Anjel sa vrátil medzi nás, tak vitaj Angelus" "No vrátil som sa spať do tohto sveta, ale ako vidíš nie spať do môjho tela, čo mi dosť prekáža, tak čo s tým urobíme?" "Urobíme čo sa bude dať, pretože tvoj momentálny vzhľad prekáža aj mne" "Tak čo nám bráni?, pusťme sa do toho" "Tak sa teda pusťme, ale... chýba nám médium" "Médium? kde ho vezmeme?" "Viem o niekom kto by bol vhodný" pousmiala sa a pohľad hodila na dokaličeného Spikea.
Obaja pripravili všetko potrebné a obrat sa mohol konečne začať, všetci už boli na svojich miestach, Angel a Buffy oproti sebe a medzi nimi Spike. Obrat sa mohol začať, lenže Buffy začala hovoriť k Dawn: "Mali pravdu" Dawn chcela vedieť o čom Buffy rozpráva a Buffy sa tak podarilo nahnať si čas. "O čom to rozprávaš?" "O tom, že všetci mali pravdu" "Akú pravdu?" Do ich rozhovoru sa zamiešal aj Angelus, "Nevšímaj si ju Dawn, chce ťa zmiasť, pokračuj v rituáli, nech môžem byť vo svojej koži" ale Buffy neprestávala:" Mali úplnú pravdu" "Tak to vyklop, o čom to stále točíš?" "Rozprávam o tom, že ty nie si skutočná, si len vec, vec bez vnútra- preto robíš to čo robíš" Tieto slova Dawn naštvali, čo aj Buffy chcela, Dawn sa neovládla a začala Buffy udierať hlava nehlava. "Dawn prestaň, nevidíš že to chce? Odlož si to na neskor, po obrade je celá tvoja" "Máš pravdu Angelus, už ako keby si bola mŕtva sestrička"
Dawn všetko zopakovala ako predtým, izbu znova zasiahlo to ostré svetlo a obidvaja otvorili oči. "Tak už si kompletný, Angelus?" Angel nevedel čo sa stalo, pretože sa opäť stal Angelom s dušou a cítil, že tentoraz ju má už navždy. Vedel že musí zareagovať tak aby si to Dawn nevšimla, "Asi nevieš že nerád prejavujem vďaku ale keď to už musí byť" a udrel Dawn do tváre. "Tak čo stačí?" Dawn sa rozchichotala," Tak si to ty" "Áno, som spať" Buffy s bolesťou v očiach hľadela na muža ktorého kedisy milovala a miluje, znova sa vrátil- teraz je už definitívny koniec.
Všetko zatial klapalo, Dawn na to skočila, lenže v tejto chvíli skočila aj na Angela, chcela ho pobozkať, on ju však odstrčil "Radovánky si nechajme na neskôr, čo bude s ňou?" hlavou hodil smerom k Buffy."Ach áno, Buffy, ja sa o ňu postarám, viem čo potrebuje moja sestra" a už sa zahnala na Buffy, keď Angel chytil za ruku, pritiahol k sebe a vášnivo pobozkal "Ju nechaj mne" "Ale predtým sme sa dohodli, že ja sa s ňou porátam" "Nechceš mi dopriať to potešenie zabiť ženu ktorá zo mňa takmer spravila človeka? Ktorá ma infikovala láskou?" "Hm... aj keď mne vzala všetko, tebe toho dosť veľa dala a napokon ja som v zabíjaní nováčik, rada sa od teba podučím" Angel ju znova pobozkal, potom ju odstrčil a namieril si to k Buffy, Buffy len sedela na zemi a ani sa nebránila, nevedela čo chystajú ale nechce to s Angelusom prežívať znova, veď už stratila všetko a všetkých, nemá viac prečo žiť.
Angel stál nad Buffy, žmurkol na ňu a ona bola prekvapená, "Vstávaj" schmatol ju za ruku, "Pôjdeme na menšiu prechádzku" ťahal ju okolo Dawn ku dverám a von, "Ty vari nejdeš?" spýtal sa Dawn "Ale áno, len si vychutnávam pohľad na zlomenú premožiteľku"
"Čo by si povedala keby sme ju pochovali zaživa?" pousmial sa na Dawn, "Môže byť, aspoň kým jej dojde kyslík zošalie" Angel to na ňu hral veľmi presvedčivo, podišli k vykopanej diere na okraji cintorína, keď sa Angel chystal hodiť Buffy do jej hrobu, Dawn ho zastavila, "Počkaj, chcem jej povedať ako to celé bolo" Angel ju pošťuchol, "Tak začni, ale nech to netrvá dlho, nemám rád zdĺhavé predohry" "Neboj sa, nebude to dlho trvať, akurát jej poviem, že zle sa cítila vďaka môjmu úžasnému čaju z Pinandrie, recept a ingrediencii som našla u Wilow a poslúžil mi na to aby si sa išla zblázniť z lásky k Angelovi a samozrejme aj nato aby ťa omámil" Dawn sa usmievala, Buffy bolo už všetko jasné, len nevedela čo bude ďalej, ako zastaví svoju sestru?
"Už som skončila Angelus, môžeš ju tam hodiť, len pozor aby si nezlomila vez, pretože potom by dlho netrpela a to ja nechcem" Angel sa pootočil a spravil to čo Dawn nečakala, udrel ju, tá padla k zemi, už sa chystala vstať keď nad ňou stáli obidvaja. "Pozor Buffy, je nebezpečná" "Ako pre koho" povedala Buffy a udrela Dawn tak silno, že tá stratila vedomie. Ostali tam už len dvaja, Buffy sa hodila Angelovi do náručia a usedavo plakala "Pššt, to bude dobré, to prejde" utišoval ju Angel. Keď prestala plakať odtiahla sa od Angela a spýtala sa ho: "Čo teraz s ňou urobíme?" "Možno by jej pomohlo psychologické liečenie, všetko to robila pretože bola traumatizovaná ale aj tak k takýmto veciam nemala dôvod" "Ja som všetkému na vine" "Buffy nie, ty nie, nič z toho čo tvrdila nebolo pravdou, pri tebe jej nikdy nič nechýbalo, musela to urobiť kvôli duševnej poruche, niečo sa v nej zlomilo, preto konala tak ako konala" "Neviem Angel či je to tak, ale každopádne to musíme ukončiť, idem pre ňu zavolať sanitku, bude najlepšie keď odídeš" "Buffy ale ja..." nenechala ho dopovedať, "Choď Angel, tak to bude pre nás najlepšie" Angel kývol hlavou, pobozkal ju a odišiel, odišiel s ťarchou na srdci, nestihol jej povedať, že už má dušu nastálo.
Buffy urobila tak ako povedala, keď Dawn odviezla sanitka do psychiatrického ústavu, zavolala aj políciu a odišla do Spikeovej krypty čakať políciu, ukázať jej kde leží telo jej priateľky a aby vzala tuhé Spikeovo telo, kým ho nenájde polícia. Vošla do krypty, ten pohľad jej spôsboval bolesť, obrovskú neutíchajúcu bolesť, prečo Dawn? pýtala sa sama seba. Po chvíľ plakania a smútenia si všimla, že v krypte chýba telo po ktoré prišla, aspoň trošku sa potešila, ža Spike prežil masaker medzi ňou a jej sestrou, ktorý sa ho vôbec netýkal. teraz však už vybehla z krypty, nemohla tam už dlhšie zostať.
Už bolo po všetkom, polícia zaistila dôkazy a vzala Wilowino telo. Buffy so srdcom vo vnútri smerovala k cintorínu, domov ísť nechcela a kvôli stále žijúcim spomienkam ani nemohla. Cestou rozmýšľala, prečo je znova sama. Kládla si otázku. Je to vari môj osud? a v hlave jej prúdilo množstvo myšlienok, prečo odohnala od seba aj Angela? potrebuje oporu a Angel bol pre ňu vždy tou najlepšou oponou, tým najlepším chlapom, tou najväčšou a jedinou láskou jej života.
Do prúdenia jej myšlienkového chodu vstúpil ten o ktorom toľko rozmýšľala. "Angel?, čo tu... neodišiel si? "Akoby som len mohol? Po tom všetkom čo sa udialo nechať ťa samú? Buffy bola celkom spokojná, že ju Angel neposlúchol, "Som tomu rada" oprela sa mu o hruď a nechala sa uspávať jeho prítomnosťou, tým že teraz je v bezpečí pred všetkým. "Aj ja som rád Buffy" šepol jej do vlasov.
Prešli hodiny kým sa Buffy dokázala od Angela odlepiť "Čo bude ďalej?" opýtala sa ho tázavo a čakala, že jej povie že už navždy budú spolu a že budú šťastní. Angel začal však o inom ako chcel: "Čo by si chcela aby bolo?" "Angel to predsa veľmi dobre vieš, vieš že ťa milujem a jeden deň bez teba je mi večnosťou, nechcem byť už bez teba, viac už nie"
odmlčala sa a potom potichučky s obrovskou neistotou dodala: "A ty?" Angel si ju pritiahol, nežne pobozkal "To bola moja odpoveď" Buffy sa jemne usmiala akoby jej svitala nádej na nový život "Milujem ťa Buffy, tak veľmi že slovami sa to dá len veľmi ťažko opísať, je to nemožné ako mi tvoja neprítomnosť trhá vnútro na kúsky, už som si myslel že sa nikdy nedajú dokopy, ale teraz už viem, že všetko bude tak- ako sme si vždy priali"
"Ako si to myslel, Angel?" "Jednoducho láska, ten diabolský rituál mi vzal dušu, a po jeho zopakovaní mi ju vrátil a to už navždy" Buffy bola šťastná i cez smútok ktorý v nej prebýval "To je ako sen" "Ale čo je lepšie, že to nieje sen, teraz už môžeme mať spoločnú budúcnosť" "Tak na čo čakáme?"
Po Buffynej otázke Angel neváhal, vzal ju do náručia a niesol v ústrety novému, lepšiemu životu.


KONIEC