(Ne)myslet na Spika

Informácie o poviedke:Túto poviedku sme objavili zašitú na jednom z neaktívnych blogov o Buffy a Angelovi, konkrétne na adrese: www.lillyslayers.estranky.cz. Prevzali sme ju preto aj na tieto stránky, aby neupadla do zabudnutia.

Buffy dokončila druhú sadu klikov, mierne zadýchaná vstala a vytriasla si namáhané svaly. Prišla si zatrénovať, aby nemusela myslieť na to, ako sa veci okolo nej kazia. Mala na krku nového zloducha, o ktorom ešte nič nevedela a ktorý vyzeral ako reklama na služby plastického chirurga, mamu trápila hlava, Dawn jej napínala nervy na prasknutie a Riley sa ešte stále nevyrovnal so stratou svojej super sily, aj keď sa to snažil zamaskovať všetkými možnými spôsobmi. A jej živé boxovacie vrece, ten tupec Spike sa tiež kamsi vyparil. Všetko okolo nej bolo nepravé, falošné, umelé. Tak rada by vrátila svoj svet do jeho starých koľají.

"Nevideli ste niekto Spika?" Opýtala sa vo dverách telocvične a jej otázka pritiahla prekvapené pohľady celej party, ktorá sa ako vždy večer zišla u Gilesa v Magic Boxe.

"Prečo sa pýtaš?" ozval sa Xander zabratý do roboty pri zadnej poličke s talizmanmi.

"Keď ho dlho nevidno, určite niečo vymýšľa. Možno zase niekde fantazíruje, že si dá vybrať čip, lebo už vie, že Iniciatíva sa nevyparila, že je stále tu. A ja nemám chuť zachraňovať vládnych doktorov ako minule. Cez hliadku ho pôjdem pre istotu skontrolovať."

Partii sa jej výhovorka zdala celkom pochopiteľná. Len Buffy vedela, že chce zistiť, kde sa ten odfarbený hlupák poneviera, pretože si už zvykla, že ju vždy nad ránom, keď sa vracia z obchôdzky pozoruje schovaný za veľkým stromom. Dokonale zapadal do jej každodenného stereotypu. Keď bol pred domom mala istotu, že nestvára hlúposti. A ona nechcela, aby ten peroxidový blb robil somariny, lebo by ho potom musela naozaj zabiť! Nebola stavaná na likvidovanie bezbranných obetí, radšej ho chcela mať na očiach. Lenže už viac ako týždeň sa neukázal. Ak sa jej nepletie pod nohy cez hliadku možno bude trčať v tej svojej zatuchnutej diere a donekonečna pozerať otrepané reprízy zamilovaných seriálov. Sentimentálny blázon!

Cieľavedome si to namierila k jeho hrobke. Pred dverami sa nadýchla a vykopla dvere, ako vždy. "Spike?!" temná ozvena v uzavretom priestore zopakovala jej volanie.

Upír na posteli o poschodie nižšie sa pozviechal, vyliezol spod deky a v poslednej chvíli si stihol natiahnuť gate na holý zadok.

"Hej! Povedal som ti už minule, že sa máš naučiť klopať," snažil sa vyzerať nezainteresovane a naštvato.

"Chcem vedieť, čo máš zase za lubom!" Buffy sa postavila pol kroka pre neho a hypnotizovala ho prísnym pohľadom.

"Čo je ťa do toho!" Spike sa dnes cítil pod psa a nemal náladu na ich zvyčajné prekáračky.

"Daj pokoj doktorom z Iniciatívy a zabudni na to, že sa niekedy svojho čipu zbavíš. Nauč sa s tým žiť. Rozumel si?!" Buffy mu ukazovákom klopkala po prsiach a upír mal vážny problém ten drobný dotyk nedotknuto odignorovať. Vidieť Buffy, aj keď naštvanú a protivnú, cítiť jej blízkosť, jej dych na svojich prsiach to sa mu páčilo. Takmer sa usmial. Len tá nepríjemná horúčosť, ktorá ho trápila už zopár dní rozptyľovala jeho pozornosť.

"No jasne!" prikývol a všetkými pórmi svojej nemŕtvej existencie si želal, aby už konečne odišla, lebo inak sa neovládne a všetko svoje trápenie jej vyplače na ramene.

Buffy si ho ešte raz podozrievavo premerala. Zdal sa jej dnes akýsi čudný. Potom mykla plecom, otočila sa na podpätku a stratila sa mu na rebríku. Spike si oprel zátylok o studenú stenu. Čelo mal spotené, ruky sa mu chveli a tento krát to nebolo z Buffy. Naozaj mu bolo zle a nevedel čo s tým má robiť. Nebol chorý už storočnicu, veď upíri nebývajú. Skôr si myslel, že ho trápi nejaká kliatba. Možno ho má na svedomí Harmony a preto sa už pri ňom nejaký čas neukázala. Zvalil sa naspäť do postele dúfajúc, že to za pár dní prejde.

Buffy sa pustila krížom cez cintorín, rozprášila dvoch či troch nedočkavých zubáčov, ale jej srdce sa neuspokojilo. Strašil ju polonahý Spike. Už dávno sa jej zamotal do života a bol otravný ako tŕň v päte. Ale perfektný, nádherný, sexi tŕň. Dodnes ho bez trička nevidela a bol to teda fakt pohľad pre bohov. Nádherne naukladané svaly rysujúce sa na jeho hrudníku ju mátali až kým neprišla domov. Aby zaplašila neposlušné myšlienky dopriala si sprchu, ale ani tento manéver nepriniesol želaný účinok.

Spike bol taký... inakší. Nebol ako Angel a už vôbec nie ako Riley. Nebol až taký vysoký a mocný ako oni, skôr štíhly a pružný. Vedela si predstaviť každú krivku jeho tváre a spôsob akým sa na ňu pozeral jej vyháňal na chrbát zimomriavky. Aké by asi bolo cítiť jeho nahú studenú kožu na svojom tele?

Buffy nad sebou rozčúlene potriasla hlavou. O čom to tu vlastne sníva? Keby mal sladkých šestnásť, nečudovala by sa a zda by si vedela aj odpustiť. Ale Spike je looser. A ona už predsa nie je malé dievčatko. Je dospelá, zodpovedná žena a veľmi dobre vie, že myslieť takto na zabijaka s históriou dlhšou ako príručka užívateľa Windows nie je vôbec správne! S povzdychom sa zabalila do paplóna a zaspala.

Spike sa však neukázal ďalšie dva dni a Buffyino odhodlanie vybiť si ho z hlavy sa kamsi stratilo. William Krvavý už síce nemôže veľmi vystrkovať rožky, ale čo ak naozaj čosi kuje? Vybrala sa za ním teda znova.

Tento krát otvorila dvere do hrobky potichučky a ako had sa vplížila dovnútra. Možno sa jej podarí vypočuť jeho plány a bude ich môcť hneď v zárodku prekaziť. Lenže dlážka bola plná prachu a rozpadajúcich sa kamienkov a jej topánky tichučko škrípali nech bola akokoľvek opatrná.

"Harm, to si ty?" Zostala stáť ako prikovaná.

"Hlúpa hus. Bojíš sa, že sa nakazíš alebo čo?" Spikov hlas znel podivuhodne chripľavo. "Harmony!?"

Buffy využila zvuk jeho slov, urobila dva kroky a dostala sa o kúsok ďalej. Už ho videla. Ležal na posteli, do pol tela zahalený prikrývkou a pravú ruku mal preloženú krížom cez tvár, akoby ho rušilo aj to slabé svetlo, ktoré sa po jeho kutici šírilo zo zopár rozžatých sviečok.

Keď sa mu nikto neohlásil bol presvedčený, že sa pomýlil a je stále sám. "Bože! A to som si myslel, že horšie mi už byť nemôže." Vyliezol z postele, prešiel k chladničke a vybral odtiaľ fľašku s krvou.

Buffy videla jeho skrčený chrbát a trasúce sa ruky. Toto má byť čo? Zo svojho života nad pekelnou bránou sa už poučila. Vedela veľmi dobre, že všetko nezvyčajné môže mať tisíc dôvodov a všelijaký, často zhubný vplyv. A Spikov stav bol nanajvýš nezvyčajný.

Možno ho niekto zaklial alebo má nejakú čudnú chorobu. Keď to takto doriadilo jeho, storočného upíra, tak čo to môže urobiť s obyčajnými ľuďmi? Musí to preskúmať, overiť, musí zistiť čo sa deje.

Zo zadumania ju vytrhlo rinčanie skla a tupý buchot padajúceho tela. Spike musel byť teda naozaj grogy. Nerozmýšľala dlho, priskočila k nemu a pomohla mu dostať sa do postele.

"Vďaka Harm." Takto potichu ho snáď ešte nikdy nepočula hovoriť. Prikryla ho, ani nie tak preto, aby ho ochránila pred chladom ako preto, aby nevidela čo práve teraz vidieť nechcela.

Pomýlený Spike sa jej konečne zadíval do tváre. "Premožiteľka? Čo ty tu robíš? Vypadni!" Chvíľu sa mu darilo hrať na hrdinu, lenže hlavu mal ako dutú a mal dojem, že sa mu čochvíľa odtrhne a skotúľa pod posteľ.

Buffy položila ruku na jeho čelo a čuduj sa svete, jej dlaň bola studenšia. Upír celý horel. Podľahla súcitu, veď aj Spike bol predsa len žijúci tvor. "Len pokojne lež, zistím, čo sa ti stalo."

Upír sa prepadal od hanby pod čiernu zem. Akurát premožiteľka ho musí vidieť takto! Potom si ale uvedomil jej krehkú ruku na svojom čele a najradšej by zastavil čas, aby táto chvíľa trvala večne. Keby mu len nebolo tak hrozne! Celé brucho mal ako v ohni a hlava ho bolela len o trochu menej ako keď podráždil ten prekliaty vládny čip. Strpel jej gesto bez jediného pohybu. A keď svoju ruku odtiahla, pocítil ľútosť. Chcel povedať niečo pekné, nie tak ako vždy keď vymýšľal kadejaké odporné pripomienky, aby jej ukázal ako sa mu protiví. Ale pred očami sa mu zatmelo a tak radšej mlčal.

"Vrátim sa," uistila ho Buffy skôr ako odišla a nechala ho samého.

´Vráti sa,´ opakoval si Spike v duchu donekonečna stále dookola. Prinútil sa obliecť si džínsy a tričko, sadol si na posteľ, oprel sa o mrazivé šutre, ktoré aspoň trochu pomáhali zahnať horúčku, čo ho trápila a takto nachystaný netrpezlivo čakal, kým príde kráľovná jeho snov. Dnes chcel, aby bola s ním, toto utrpenie mu prerástlo cez hlavu.

Buffy sa ponáhľala za Willow. Stláčala zvonček pri dverách bytu čarodejníc pokým sa neotvorili. "Willow, potrebujem pomoc. Musíš ísť so mnou."

"Teraz uprostred noci?" Rozospatá Will sa rýchlo prebrala k životu. "Stalo sa niečo hrozné, však? Zasa chce niekto otvoriť pekelnú bránu alebo sa už prejavila tá tvoja super silná modelka?"

"Nie, nie. Vieš... Spike má problémy." Trošku rozpačito jej začala vysvetľovať Buffy. "Zober si čo potrebuješ, musíme ho prezrieť a zistiť čo sa mu stalo."

"Spike?" Will si Buffy podozrievavo premerala. "Ty chceš pomáhať Spikovi? Po tom čo ťa chcel zabiť?"

"Spike je len bezmocný hlupák. A nič sa mi nestalo. Lenže teraz ho niečo postihlo a môže to byť nebezpečné. Možno je to nejaká nová choroba. Čo ak sa rozšíri medzi ľuďmi a pol Sunnydale nám vykape?"

"To je to také vážne?" Začudovaná Willow vytiahla spod postele svoj mikroskop a ostatné pomôcky, ktoré zvyčajne používala len keď preverovala stopy.

"Neviem, možno. Tak ideš už?" Buffy bola rozhodnutá. Musia prísť veci na koreň.

"Nevyzerá až tak zle." Spiaci Spike sa Willow zdal byť úplne v poriadku. Bol celkom normálne bledý ako vždy, a nedýchal ako vždy, ale keď sa odvážila položiť naňho ruku prekvapene sa strhla. Upír zvyčajne studený ako psí čumák mohol na svoje koži pražiť vajcia.

Jej dotyk Spika prebudil. "Willow? Čo je moja hrobka nejaká turistická atrakcia alebo čo?" Vzpriamil sa a ostal stáť tak rovno ako sa len dalo aby utajil slabosť. "Už sa to zlepšuje, môžete sa na mňa zase pokojne vykašľať!"

"To nie je tvoja starosť!" Buffy ho mala dávno prečítaného. Len tak ľahko ju neoklame. "Willow, začni!"

"Je tu tma, neuvidím ani h..." Buffy sa nechtiac pousmiala. Čarodejnica si naozaj nedovidí ani na koniec nosa. Blikotajúce plamienky sviečok zvládali akurát rozptýliť úplnú tmu podzemia na nevľúdne šero a po Spikovej utrápenej tvári maľovali strašidelné tiene.

"Tak ho zoberieme ku mne. Mama je na výstave v Bostone a s Dawn to nejako zariadime." Spike neznášal, keď sa o ňom druhí rozhodovali.

"Zabudni. Nikam nejdem!" Rebeloval, ale iba chvíľu, lebo keď chcel urobiť pár krokov zapotácal sa a keby ho Buffy nezachytila vytiahol by sa aký bol dlhý. Strčila mu rameno pod jeho plece a prinútila ho kráčať. V jej na pohľad krehkom tele sa skrývalo toľko sily a energie. Vedľa nej by sa cítil ako kráľ, keby ho milovala ... Ťažká utópia. S námahou prekladal nohu cez nohu a sníval. Spamätal sa až pri dverách jej domu.

Buffy odomkla a nekompromisne ho dostrkala do svojej izby. Sem mala Dawn zákaz vstupu, ráno ju pokojne vyprevadí do školy. Mala sestrička nebude mať ani tušenia, že sa niečo deje.

Willow Spika celého dopichala a jej dotazník mal hádam aj dvesto otázok. Kde si bol? S kým? Čo si robil? Koho si naštval? Akého démona si zabil? Kto ťa mohol prekliať? Čo si spravil Harmony? Možno ťa ona prekliala! Čo ťa bolí? Čo si jedol? A dúfam, že žiadnu človečinu? Bol z nej horšie unavený ako po trojdňovom boji s nejakým sprepadeným démonom. Už nech tá červenovlasá strapaňa konečne vypadne. Pred očami mu poletovali žiariace iskričky a mal všetkého akurát dosť.

"Idem domov a prídem ráno s výsledkami." Čarodejnica konečne skončila a v Sunnydale v tej chvíli nebolo šťastnejšieho chlapa.

Buffy vyprevadila priateľku k dverám a vrátila sa naspäť do izby. Unaveného upíra našla spať skrúteného do klbka na kraji svojej postele. Svet okolo nej sa tak veľmi zmenil, len Spike bol stále rovnaký. Vystrkoval svoju zlobu celému svetu pred oči ako figurínu do výkladnej skrine, ale ona ho už dávno prekukla. Celý jeho postoj, jeho chovanie a odporný prístup bol len zdanie, póza, spôsob akým sa vyrovnával z nástrahami života. Ona videla celkom iného Spika, ktorého prezrádzala dojímavá starostlivosť o Dru a bolesť, ktorú prežíval zakaždým keď ho odkopla. Presne ten kúsok Spika jej bol vždy sympatický. A občas si priala byť na mieste tmavovlasej upírky, lebo si bola istá, že keby bol Spike jej partnerom a zbožňovateľom vždy by sa mohla naňho spoľahnúť. Lenže bol to upír, nenávidený nočný tvor, jej úhlavný nepriateľ bez duše a bez zábran, ktorého brzdil len kúsok kovu v hlave. Nesmie takto naňho myslieť! Všuchla sa do postele celkom hore, pri vankúšoch a zaspala nepokojným spánkom previnilcov.

Ráno ju prebudilo klopanie. Bezmyšlienkovite sa rozospato rozkričala. "Dawn, choď preč, mám tu svojho chlapca." Nechcela, aby jej večná otrava vedela, že upír strávil noc v jej izbe, nechcela, aby ho vôbec videla u nich doma. Varovanie, že je s ňou Riley ju bezpečne udrží vonku. Vždy prevracala očami, keď ich videla bozkávať sa.

V tej sekunde sa však dvere rozleteli a do izby namiesto Dawn vpadol Riley. Na posteli zbadal spiaceho Spika, priskočil k nemu a začal ho mlátiť. Kým sa Buffy vymotala z prikrývok schytal upír pekných pár úderov.

"Riley, prestaň, čo si zošalel?" odtrhla Buffy svojho urazeného milenca od stenajúcej kôpky nešťastia, do ktorej rozzúrene kopal.

"Tak ja som ten, čo sa tu zbláznil! Kapitán Peroxid sa váľa v tvojej posteli a ja mám byť pokojný." Odstrčil ju od seba a chystal sa nanovo pustiť do svojej nebrániacej sa obete. "Povedz, čo si jej urobil, ty kreatúra? Ako si to dokázal? Premenil si ju na upíra alebo čo? Prisahám, že ťa zakolem ako prasa, keď si jej ublížil." Buffy ho len s námahou udržala v bezpečnej vzdialenosti.

"Nevidíš, že je úplne hotový?" Nebolo to prvýkrát, čo Riley žiarlil. "Spike je bezzubý impotent, neublížil by ani muche a navyše je totálne zlikvidovaný."

Upír sediaci na dlážke v kúte na oboch škaredo zazeral a ruky si pritláčal na žalúdok, kam ho Riley párkrát poriadne trafil. "Ďakujem pekne, nechať sa ponížiť a dokopať, na to som sa sem naozaj nemusel trepať." Mrmlal si popod nos cez zaťaté zuby.

"Tak čo tu robí?" Rileyho zdravý rozum vykazoval vážne medzery odkedy bol presvedčený, že nie je pre Buffy dosť dobrý.

"Niečo s ním je. Musíme zistiť čo, aby sa to nepostavilo proti nám." Buffy sa od neho odvrátila a pomohla Spikovi naspäť na posteľ prehliadajúc bezočivý úškľabok, ktorý si upír neodpustil, hoci mu bolesť viditeľne ubližovala.

"Kým sa to nevyrieši, ostane tu!" Tento tón jej hlasu Riley poznal. Zbytočne by sa hádal. Neostávalo mu iné ako sa z jej rozhodnutím zmieriť a akceptovať ho. Išlo ho od zlosti rozhodiť. Nechápal, kde sa v Buffy berie toľké pochopenie. Najradšej by schmatol kolík a prehnal ho Spikovým čiernym srdcom. Buffy mala na upírov slabosť, tým si bol istý. Bol ochotný uvoľniť svoje miesto vedľa nej, ak by od toho záviselo jej šťastie. Tušil, že ho naozaj nemiluje a pripravoval sa na deň, keď bude musieť ustúpiť niekomu, kto rozpáli v jej srdci lásku. Len nech to preboha nie je Spike!

Buffy si Rileyho chytila pod pazuchu a odviedla ho preč. Spike osamel. Cítil sa o trochu lepšie ako večer. Ešte stále mal v ústach čudnú spálenú chuť a každý sval na tele ho bolel a šklbal, a ani dokopané rebrá nemohol pokladať za ktovieaké potešenie, ale ležať v Buffyinej posteli bolo preňho momentálne to najvyššie blaho na stupnici nekonečnej blaženosti. Nasal do seba vzduch voňajúci harmančekom ako jej vlasy, voňajúci celou Buffy. Objal podušku a slastne privierajúc oči si vychutnával náhle bohatstvo, o ktorom sa mu včera ani nesnívalo.

Buffy sa za chvíľu vrátila. "Nemám doma krv, Willow donesie." V rukách mala bielu porcelánovú šálku, z ktorej sa ešte dymilo.

"Horúca čokoláda. Tú mám rád." Sladká vôňa dráždila Spikove citlivé zmysly. "Nemáš aj marschmallows?"

"Spike, nepokúšaj lebo schytáš!" S ledva badateľným úsmevom zobral od nej upír šálku a snažil sa udržať ju v rovnováhe oboma rukami, ale čím viac sa namáhal, tým viac sa mu triasla a jej obsah hrozil, že sa rozleje.

Buffy vidiac jeho márnu snahu položila svoje dlane na chrbty jeho rúk a ustálila mu nádobu pri ústach. Ich oči sa stretli a zelený pohľad sa utopil v belasom, plnom utajovaného citu, ktorý upír schovával hlboko vo svojom vnútri ako tvrdá mušľa vzácnu perlu. Buffy z neho vyčítala nemé vyznanie, ale nechcela mu rozumieť. Určite sa mýli! To len jeho neuveriteľný šarm ju omámil, ten istý šarm, ktorým ju vždy ohuroval a ktorý jej bránil pokojne naňho reagovať aj vtedy, keď ešte nemal v hlave čip, pretože, a tým si bola istá už dávno, keby Spike nebol nemŕtvy upír, ale normálny chlap mal by u nej určite omnoho väčšie šance ako Riley aj Angel dokopy.

Spike vyprázdnil šálku, ich ruky sa rozpojili. "Celý sa trasieš. Odkedy to trvá?" Tento krát sa Buffy nepodarilo znieť tak tvrdo a nezúčastnene ako zvyčajne.

"Ani neviem ako dlho, viac ako týždeň... a stále je to horšie." Spike netušil prečo jej to hovorí. Vlastne nie! Vedel to celkom presne. Buffy bola jediná osoba, ktorej na ňom práve teraz ešte aspoň trochu záležalo. Nikdy ho veľmi netrápilo, že si z neho urobila fackovacieho panáka, ale čím ďalej tým viac ho ničilo, že jej nikdy nebude môcť povedať ako veľmi ju ľúbi. Ako by to vyzeralo, aby upír vyznával lásku premožiteľke? Počul hovoriť Willov a Xandra, ale nazaujímal sa o ich táraniny. Mal plnú hlavu vlastných starostí ako si vytrhnúť zo srdca zakázaný cit. Načo má v sebe živiť falošné nádeje? Napriek svojim veľkým predsavzatiam však upieral na Buffy pohľad naplnený túžbou a zbožňovaním.

Aj premožiteľka počula priateľov, zišla dolu, ale o chvíľu sa ešte raz vrátila. Doniesla mu hrnček naplnený čerstvým červeným obsahom Tento krát sa nestarala, či ho upír zvládne udržať alebo nie, rýchlo sa otočila a ušla preč. Neznášala pohľad na Spika keď sa napájal svojím nechutným jedlom. Nechcela ho vidieť s upírov maskou a ústami od krvi lebo ten obraz jej vždy pripomínal prečo s ním nemôže byť.

"Máš niečo nové, Will?" obrátila sa na kamarátku.

"Ani nie. Akoby bol super zdravý a jeho telo fungovalo na super vysokej tristo percentnej úrovni. Všetko v ňom beží rýchlejšie, celý metabolizmus má naštartovaný akoby v kuse so sebou vláčil horu." Keď Willow spustila, slová sa z nej sypali ako vodopád.

"Čo je to, nejaký vírus?"

"Skôr nie ako áno. Skôr to vyzerá akoby bol niečím nadopovaný do nepríčetna. To by vysvetľovala aj jeho horúčku. Ale ešte som nestihla preveriť všetky informácie. Možno naňho niekto uvalil kliatbu. Skočím domov, mám tam jednu starú knižku s netradičnými zaklínadlami." Čarodejnica bola vo svojom živle. Vždy ju bavilo riešiť záhady a hľadať príčiny.

Buffy neostávalo iné iba čakať. Mala chuť sa osprchovať a prezliecť, lenže všetky svoje veci mala hore. Možno by jej niečo požičala Dawn, ale tá sa asi ešte neprebudila. Bolo zavčasu. Nasáčkovať si Spika do izby nebol práve najlepší nápad. Bude ju obmedzovať kým sa jej nepodarí zbaviť sa ho. Pred prahom zastala, obávala sa že ju privíta znova tým svojím neodolateľným pohľadom. Tiché stony ju prinútili spozornieť. To vzdychá Spike? To hádam nie! Čo tam ten nechutný grobian robí? Rozčúlená otvorila dvere dokorán. Upír sa zvíjal v kŕčoch a tvár mal stiahnutú bolesťou.

´Nový záchvat,´ napadlo jej. Priskočila k nemu a pritlačila mu ramená do vankúšov. Ale Spike akoby ani o sebe nevedel.

"Nechaj ma!" Odstrčil ju a pokúsil sa vstať. Zbadala, že sa jeho hruď vzdúva ako rozbúrené more, akoby predychával neznesiteľnú bolesť. Musela použiť celú svoju silu, aby ho udržala na posteli a ruky ju začali páliť. Izbou sa začal šíriť čudný zápach, akoby tlelo mäso na ražni. Každú chvíľu jej tu vzbĺkne ako pochodeň.

"Dawn!" Buffy sa vykašlala na opatrnosť a utajovanie. Kričala na sestru akoby šlo o jej vlastný život. "Prines mi mokrý uterák, rýchlo!" Stiahla zo Spika tričko. S jeho obranou už nemala žiadne problémy, stratil vedomie.

"Kto je to?" Dawn už dávno nespala, len nemala chuť počúvať zavčas ráno Buffyinu kázeň. Za chvíľu jej podávala žiadaný ručník. Dostať sa zadarmo k Buffy do izby, to ju nebolo treba dvakrát prosiť o láskavosť.

"Spike." Buffy vyžmýkala rožok ručníka Spikovi na tvár a obalila mu ním hrudník. "Je upír. Drž sa od neho ďalej."

"Tak ja keď pozvem do domu upíra dostanem hubovú polievku a ty si jedného strčíš rovno do postele!" Štipľavo podotkla Dawn.

Buffy priniesla ďalšie ručníky a vodu. "Spike je neškodný, nemôže nikomu ublížiť. Prosím ťa, pozri sa z okna. Vidíš ešte Willow?"

"Áno, práve sa chystá zabočiť za roh."

"Bež za ňou, nech sa vráti. Že už asi viem, čo mu je." Studená voda zmáčala nielen Spikovo rozhorúčené telo, ale aj plachty a podušky, ale Buffy na to nedbala a neprestala, kým si nebol istá, že momentálne nebezpečenstvo už nehrozí.

Potom zišla na prízemie, z chladničky vybrala fľašu zo zvyškom krvi a podala ju Willow. "Prever toto, Will. Včera sa zosypal pri chladničke a dnes po tom čo som mu ja odniesla hore pohár."

Čarodejnica po krátkom skúmaní potvrdila jej dohad "Tá krv vyzerá ako krv aj tak vonia, ale keď sa jej napije akoby si mu do tela vložila bombu. Hemoglobín je trikrát taký veľký ako by mal byť. Nedokáže ho spracovať. Zabije ho to!"

"Zavolaj Xandrovi, nech preverí mäsiarstva a bitúnky, možno nájde niečo nezvyčajné. Ja... budem hore." Buffy mala výčitky svedomia, veď práve z jej ruky prijal Spike ostatný kúsok jedu, ktorý ho zabíjal. Mlátila ho na každom kroku, to je pravda. A bolo to v poriadku. Zaslúžil si, už len za to kým bol. Ale spôsobovať mu také muky v akých ho teraz videla, na toto veru nemala žalúdok. Len najhorší zloduch by sa ho chcel zbaviť takýmto odporných spôsobom. Možno je to práca tej dlhovlasej opice, tej anorektickej strigy.

Spike sa prebral, sklenenými očami civel do stropu a telo mal napäté ako tetiva na luku. Snažil sa nevzdychať, ale brucho ho pálilo, akoby sa mu v ňom niekto špáral žeravým železom. Čakal, že sa každú chvíľu rozpadne na prach. Prepadal sa znovu a znovu do stavu, kedy okolo seba nevidel a nepočul nič. Pocítil premožiteľkinu dlaň a chytil sa jej ako topiaci sa slamky.

"Milujem ťa." Buffy sa pri jeho slovách strhla. Ešte šťastie, že Dawn omrzelo prizerať sa na upíra bojujúceho o život a že nepočula tieto slová. Určite by z nich vyvodila nesprávne závery. Myslela by si, že Spike miluje ju, Buffy. A pritom, ktovie na ktorú zo svojich mileniek si teraz v delíriu spomína.

"Milujem ťa," vyšepol Spike znova bez toho, aby si niečo uvedomil a Buffy sa pristihla, že závidí tej šťastnej, na ktorú myslel aj so smrťou na jazyku. Musí niečo urobiť! Predsa ho nenechá takto úboho skapať. Aj zdochíňajúci pes bol na tom lepšie ako Spike teraz! A jej srdce sa zvieralo strachom, že sa naozaj rozsype.

"Šššš... nehovor, nenamáhaj sa, všetko bude dobré!" Vymanila si prsty z jeho zovretia a odhodlaná sa na okamih vytratila.

"Spike! Preber sa, počuješ ma?" Lomcovala ním už o chvíľu neodbytne, strčila mu ruku pod hlavu a chrbát a nepatrne ho nadvihla. "Vypi to!" Spikov démon sa pri vôni z pohára, ktorý mu priložila k ústam okamžite prebil na povrch a upír hltavo vycedil aj poslednú kvapku. ´Krv premožiteľky,´ blyslo mu hlavou. Ooo, áno! Tá ho postaví na nohy. Už o pár chvíľ sa cítil lepšie, jeho uzdravovacia schopnosť pri takom vzácnom lieku robila zázraky. Očami ešte stále žltými zachytil Buffyin krk a na okamih ho pochytila potreba zahryznúť sa.

Ale spamätal sa skôr, než jeho čip stihol naštartovať. Toto predsa bola Buffy, jeho osobná premožiteľka, ktorá si ho opatrovala ako domáceho miláčika, úžasná baba s nádherne protivným úsmevom a s tými svojimi blond vlasmi ako z reklamy. Jej nechcel ublížiť. Jej by nikdy nemohol ublížiť! Z tých zopár kvapiek z nej, ktoré kolovali v jeho žilách si prečítal, čo všetko k nemu cíti, ako veľmi by sa chcela schovať v jeho náručí, ale zakázala si to. Ani netušil aké veľké šance u nej má! Myseľ mal stále jasnejšiu. Dnes bol jeho šťastný deň. Ktokoľvek mu ukladal o život, bol mu za to vďačný, lebo inak by sa nikdy nedozvedel, že jeho nočné mory, v ktorých ho premožiteľka bozkáva a túži po ňom sa predsa len môžu premeniť na realitu.

Buffy si ho skúmavo prezerala. Keď zachraňovala Angela riskovala život, teraz neriskovala nič. Len dúfala, že aj na Spika bude mať jej krv rovnaký účinok. Ešte stále bol rozpálený ako pec, ale ležal už oveľa pokojnejšie a jeho oči sa na ňu smiali. Obrnila sa nevšímavosťou a tvárila sa, že mu obklady vymieňa len z povinnosti.

Zdola počula Xandrov rozčúlený hlas. Z jeho reči veľa nerozumela, ale jedno slovo určite viackrát zopakoval. Iniciatíva. Viac sa na Spika ani nepozrela a opustila ho.

Keď zišla zo schodov, Xander práve podával Willow čudnú ružovú tabletku. "V mäsiarstvach dostali príkaz, aby to pridávali do krvi hneď po porážke. Majú dokonca písomné nariadenie od vlády. Vraj je to z hygienických dôvodov, aby sa zabránilo nejakej epidémii. V celom Sunnydale nenájdeš kvapku, ktorá by nebola kontaminovaná." Xander nikdy Spika veľmi nemusel, ale aj v jeho hlase znel spravodlivý hnev.

"Otrávili mu jediný zdroj potravy." Buffy pochopila, že nebyť jej zákroku zo Spika by už bola iba kôpka popola.

"Tvária sa ako spasitelia, ale keď im niekto nepasuje do programu pred ničím sa nezastavia. Všetko pre vlastný profit! Nepriateľ 17 si dovolil ich provokovať, nuž sa rozhodli ho zničiť a účel posvätil ich prostriedky." Xander by nikdy neschválil odpornú úkladnú vraždu, aj keď sa jednalo o niekoho ako je Spike. A útok Iniciatívy bol namierený len proti nemu, žiadny iný upír v Sunnydale nebol nútený obstarávať si zvieraciu krv.

"Pochopíš to Xander? Ja som chcela chrániť ich doktorov," v Buffyinom hlase znela temná hrozba, "a zatiaľ by som bola urobila lepšie, keby som bola ochránila jeho pred ich zradnými plánmi. Majú moc, tak si myslia, že môžu beztrestne ubližovať bezmocným. Lenže my im to trpieť nebudeme! Pošleme im odkaz!"

"Mimochodom, ako sa má náš súkromný Billy Idol?" bez skutočného záujmu sa opýtal Xander.

"Bude to lepšie." Buffy si nenápadne stiahla dlhý rukáv ešte hlbšie, aby nebolo vidno jej obviazané zápästie. "Hlavne, keď už vieme čoho sa má vyvarovať."

Po dvoch dňoch sa veci vrátili opäť do normálu. Z bitúnkov zmizol vládny príkaz, Spike sa pomaly zotavoval a Buffy sa mu stále viac vzďaľovala. Preč boli chvíle, keď ho strážila a vymieňala mu obklady. Deložovala ho na gauč v obývačke, pretože Dawn už o ňom aj tak vedela. A keby bol schopný postarať sa sám o seba, bola by sa ho zbavila ešte v ten istý večer.

"Ahojte všetci. Som doma." Joyce sa vrátila z výstavy, pohľadom pozdravila Willow, Xandra a prekvapene sa zastavila na Spikovi nedbalo rozvalenom v kresle.

"Ahoj, mami! Ako si sa mala?" Buffy ju naradostene objala. Pred týždňom ju vyprevádzala s obavami, že sa jej bolesti hlavy prejavia v nejakom nevhodnom čase. Ale mama bola veselá a spokojná, zrejme všetko dobre dopadlo.

"Predstav si, že som sa mala naozaj výborne. Tabletky mi asi zabrali, mala som pokoj celý čas. Kde je Dawn?"

"Išla k Marise, vráti sa už za chvíľu. Veď je už tma."

"Nechám vás," mama sa s jej vysvetlením uspokojila. "Budem v kuchyni."

"Ja... pomôžem ti vybaliť." Zavolala za ňou Buffy.

"Mali by ste už ísť!" Obrátila sa zo žiadosťou na priateľov. Na všetkých jej prosba platila a rýchlo sa rozlúčili.

Samozrejme, až na toho vypečeného hlupáka. "Spike, to platí aj pre teba! Už si dosť v pohode, aby si sa mi tu nemusel povaľovať."

Upír sa zodvihol zo svojho miesta s vážnou tvárou: "Ešte som nemal čas poďakovať sa ti. Vyhýbaš sa mi."

"Nemáš mi za čo ďakovať." Buffy starostlivo strážila svoje tajomstvo. Zachovala sa tak, ako by konal každý na jej mieste. Mocní tohto sveta nemôžu svoju možnosti donekonečna zneužívať. S tým treba bojovať. Nič iné za tým, že sa postavila proti Iniciatíve byť nemuselo. A ona sa postará, aby si to takto všetci naokolo vysvetlili.

"Naozaj oceňujem čo si pre mňa urobila." Spike mal na mysli celkom iný konkrétny zákrok, ktorým ho zachránila, lenže Buffy bola znovu tvrdá a neprístupná.

"Nič som pre teba neurobila, mal si horúčku a niečo sa ti zdalo." Popierať, popierať a popierať! Keď sa neprizná, ani on sám si nebude istý, že sa to naozaj stalo.

"Takže sa ma už chceš zbaviť? Určite? Si si istá?" Upír prijal jej hru na nedobytnú, naklonil hlavu, oprel si jazyk o spodnú peru a zadíval sa na ňu svojim vrcholne nemravným pohľadom.

Buffy išlo roztrhať. "A čo si si myslel? Že ti tu nechám zariadiť izbičku alebo čo?

"Stačila by aj pivnica." Spike sa stále usmieval a doháňal ju tým k nepríčetnosti.

"Vypadni!" otvorila pred ním dvere.

"No jasne!" ale skôr než prekročil prah, ešte sa obzrel a uprel na ňu tie svoje modré oči, absolútne najmodrejšie na celom svete. "Ozvem sa."

"Netreba!" odsekla mu rozzúrene.

Ale Spike vedel svoje. Countdown, ktorý odpočítaval sekundy odo dňa, kedy svoju zlatovlásku zovrie v náručí sa už roztočil. Mal istotu, že deň, keď sa na odpočte rozsvieti nula príde a bolo mu jedno kedy to bude. Vedel čakať. Veď na takúto lásku čakal celú večnosť.

~ koniec ~