Dream in your eyes
Popis poviedky : Poviedka bola prvýkrát uverejnená na stránke www.buffy-angel.org. Na našu stránku ňou pre archívne účely v rámci aktualizácie prispela Caterina. Pôvodným autorom poviedky je Lost.
první kapitola od Lost
„Dnes je noc veľmi pekná,“ povedala Willow.
„Áno. Taká príjemná a teplá,“ súhlasila Tara, pri čom sa pozrela na spiacu Dawn. „Dawn už spí.“
„Jasné, veď musela byť celý deň s nami. Kúzla sem, kúzla tam. Jej počiatočné nadšenie rýchlo spľaslo,“ zasmiala sa Willow.
Tara, Willow a Dawn boli na záhrade. Willow s Tarou na roztiahnutej deke a spiaca Dawn v kresle.
„Kam to vôbec išla Buffy? Chcela som sa na to opýtať celé poobedie, ale vždy si ma utíšila.“
„Prepáč, ale Buffy povedala, že to Dawnie nemá vedieť, a ona bola celé poobedie s nami.“
„Ale teraz spí,“ usmiala sa Tara.
„Hej, to máš pravdu.“
„Tak?“
„Buffy išla do LA.“
„Za Angelom?“
„Aj,“ povedala Willow a napila sa horúcej čokolády.
„Išla aj za niekým iným?“
„Vlastne áno. Išla za všetkými, spolu so Spikom a Gilesom. Ja idem za nimi, ale až mi zavolajú. Ak chceš, poď aj ty. Taká skúsená čarodejka sa vždy zíde. Dawn bude zatiaľ strážiť Xander.“
Tara veselo prikývla, no potom sa zamračila. „A o čo vôbec ide?“
„O istý druh šperkov.“
„Šperkov? To sa dali na cestu kriminálnikov?“ Willow sa zasmiala.
„Jasné. Chcú okradnúť jednu bohatú rodinu... démonov snov.“
„Démoni snu? Často sa o nich nepíše, ale viem, že nie sú nebezpečný,“ podotkla Tara.
„Hej, a to sa im asi nepáčilo. Pozbierali po iných dimenziách sadu náhrdelníkov. Náhrdelníkov, ktoré dokážu zo snov urobiť skutočnosť.“
„A na tom je niečo zlé? Dobre, nechcem vyzerať, že je mi to jedno, ale čo je zlé na tom, že sa ľuďom budú plniť sny?“
„Myslíš, že svet bude krajší, keď sa splnia sny takého Angela, Spika a Buffy?“ povedala Willow a znova sa napila.
Tara sa len nehybne usmievala a očividne rozmýšľala, ako by to mohlo vyzerať. Potom si ľahla k Willow, a znovu pozorovali hviezdy.
„Dúfajme, že tam prídeme, než víde slnko,“ rypol Spike po ceste autom. Buffy, ktorá sedela vedľa neho ho schladila pohľadom, no Giles, ktorý šoféroval, sa začal obhajovať.
„Mohol si ísť kľudne stopom. Nikto ti nekázal ísť autom s nami.“
„A prečo idem vôbec s vami?“ spýtal sa už tak nahnevaný Spike.
„Ťažko sa to priznáva, ale asi bude potrebná tvoja pomoc. V LA robia problémy nejaký démoni snov, a ty by si mohol byť nápomocný.“
Spike sa začal povýšenecky usmievať na Buffy, ktorá bola z celej jazdy otrávená.
„Pri najlepšom ťa hodím ako obeť,“ povedala mu, pri čom mu ihneď zmizol úsmev z tváre. Giles bol nesmierne hrdý na svoju premožiteľku...
„Pochybujem, že ma beriete iba kvôli tomu. A aký je s nimi problém? Sú to obyčajné magické tvory.“
„Cítili sa menejcenný, a tak chcú začať plniť sny.“
„Plniť sny? Zaujímavé, keby splnili sen mne.“ Spike sa zaškľabil a pozrel na Buffy, svojim jedinečným pohľadom, ktorý dával jasne najavo, na čo myslí. Buffy ho kopla do nohy, na čo sa on chytil za srdce.
„Au, pozor, aby si ma svojou silou nezranila.“ Buffy prevrátila očami a pozrela na Gilesa.
„Kedy tam už budeme?“
„Máme niečo nové?“ spýtal sa Angel, ktorý práve vošiel do kancelárie, v ktorej sa preberali knihami Gunn a Fred. Obaja k nemu vzhliadli, a Fred len pokývala hlavou.
„Nič. Možno len toľko, že je možnosť zničiť amulety, no ešte nevieme ako. A aj keby sme vedeli, pochybujem, že by sme sa k nim dostali. Veď ani nevieme, kde tých démonov hľadať,“ dodala Fred, na čo sa rozleteli vstupné dvere. Stála v nich Buffy a za ňou Giles so Spikom.
„Treba ich hľadať vo snoch,“ povedal Giles.
„Ahoj,“ ozvala sa tentoraz Buffy. „Tak sme tu.“
„Som rád, že ste prišli. Určite nám všetci pomôžete.“ V tom Angelov pohľad padol na Spika.
„Teda skoro všetci,“ dodal.
Buffy znova prevrátila očami. Žiarlivec...
„Tak, zistili ste niečo viac?“
„Démoni snov sú nezničiteľný,“ povedala Fred.
„No skvelé, tak na čo sa namáhať?“ spýtal sa Spike, pri čom sa zvalil do kresla.
„Sklapni!“ okríkol ho Angel.
„Ukľudni sa svalovec.“ Spike sa na Angela pozrel s veľkým nezáujmom v očiach.
Angel sa chystal mu ešte niečo povedať, no v tom sa mu pred oči postavila Buffy.
„Angel, pokoj. Spike tu ešte nejakú dobu bude s nami, tak sa prosím nauč ovládať,“ povedala jemne, na čo sa Spike začal doslova „rehotať“. Buffy sa naňho otrávene pozrela.
„Spike, mohol by si láskavo sklapnúť!“ okríkla ho tento raz Buffy a potom sa otočila na Fred.
„Prosím, pokračuj.“ Fred sa usmiala a pokračovala.
„Tak, démoni snov sa skrátka zničiť nedajú. Ale mohli by sme zničiť tie náhrdelníky. Ale to by sme sa k nim najskôr museli dostať.“ Spike sa uchechtol. Buffy sa naňho pozrela zamračeným pohľadom.
„Čo zase?“
„Vy vôbec nemáte plán, však?“
Buffy sa tázavo pozrela na Angela.
„Ja neviem, máme nejaký plán?“
Angel sa pozrel na Fred, ktorá nevyzerala veľmi presvedčivo.
„Prečo som si to len myslel,“ ozval sa znovu Spike. „Fajn svalovec, kde mám izbu?“ V Angelovi vrela krv, no nechcel sa nechať Spikom vyviesť z miery.
„Giles, Buffy, nasledujte ma,“ povedal Angel a zamieril k výťahu.
Spike sa postavil a išiel s nimi. „Ďakujem za pozvanie. Rád pôjdem s vami.“ Povedal ironicky. Keď bol vo dverách, otočil sa a uklonil sa Fred.
„Tešilo ma.“ Fred sa začervenala a odpovedala mu v rovnakom zmysle, na čo sa na ňu Gunn začudovane pozrel.
Buffy, Angel a Giles nasledovaný Spikom vyšli z výťahu na najvyššie poschodie. Pred nimi sa ukázalo päť dverí.
„Každý máte svoju izbu. Dve sú prepojené. Ja bývam úplne na konci chodby v tamtých dverách,“ povedal Angel a ukázal na úplne posledné dvere.
„A tieto dvere vedú do knižnice. Choďte si vybrať.“
Spikovi to nebolo treba hovoriť dva krát a hneď si to namieril k najzdobenejším dverám. Vtrhol do nich a zamkol kľúčom, čo ležal na stolíku pri dverách. Zvalil sa na posteľ. Chvíľu len tak odpočíval, no potom tam odniekiaľ z boku vtrhla Buffy.
„Sťahuj sa odfarbenec, sem ide Giles.“
„Na to rovno zabudni, mne sa táto izba páči. Prečo by som sa vôbec mal sťahovať?“ protestoval Spike.
„Pretože táto izba je prepojená s mojou, a to mi mierne prekáža.“ Spike sa postavil, stúpol si tesne k Buffy s vyzývavým úsmevom na perách jej povedal.
„Prečo ti to tak prekáža?“
Buffy sa zadrhol hlas v hrdle. Čo teraz?
„Pretože...“ nemohla to ani dopovedať, bola úplne omámená zo Spikovho pohľadu a nadvihnutého obočia.
„Ano, láska, ja počúvam,“ povedal drzo, na čo ona nabrala všetku silu a odsotila ho.
„Pretože nechcem. Pôjde sem Giles, a hotovo.“
Spike začal hľadať po vačkoch cigarety.
„Miláčik, ja sa odtiaľto ani nepohnem. Nech ide vedľa Giles.“
„Nie. Nedovolím, aby si bol vedľa neho v noci. V žiadnom prípade.“ Spike sa začal naširoko usmievať, na čo Buffy mierne striaslo.
„Priznaj si to, láska, niečo v tvojom vnútri chce, aby sme spali v miestnostiach hneď vedľa seba...“
Buffy k nemu nahnevane prišla a vrazila mu. „Ty mi asi celkom nechápeš. S-ť-a-h-u-j-e-š s-a.“ vyhláskovala mu, na čo mu chcela znovu vraziť, no on jej chytil ruku a trhol ňou k sebe. Pritlačil si ju celkom na seba a zašepkal jej: „To ty ma nechápeš, láska. Nikam nejdem.“
V tom začuli štrngotať kľúče v zámke. Okamžite sa od seba odlepili, čo bolo aj dobré, pretože vo dverách stál Angel.
„Tak čo, vybrali ste si?“ spýtal sa a pozrel Buffy do očí, v ktorých zbadal hnev. „Prepáč, Buffy, si na mňa nahnevaná?“ spýtal sa jemne.
Buffy pozrela na Spika, či to na nej poznal aj on. Ten na ňu pozrel znova so zdvihnutým obočím, podľa čoho usúdila, že aj vie prečo, je nahnevaná. Pretože ich Angel vyrušil. Buffy rýchlo pozrela na Angela.
„Nie, všetko je v poriadku. Máme vybraté. Spike chce byť tu, tak ja budem vedľa, aby som ho nemusela nechať spať v izbe vedľa Gilesa.“ Angel sa zamračil, no potom prikývol.
„Buffy, mohli by sme si prosím pohovoriť? Poď so mnou do knižnice.“
Angel zavrel dvere knižnice a otočil sa k Buffy.
„Nevravel si, že vás tu bude viac? Napríklad taký Wesley by tu bodol.“
„Ja viem, že som to povedal. Prepáč, ale objavili sa tu nejaké problémy s nejakými démonmi, preto museli odísť z mesta. Musíme na nich počkať. Vrátia sa, keď to vyriešia.“
„Máš aspoň poňatia, kedy to bude?“
„Tak za dva týždne.“
„Dva týždne?! Angel, na nich čakať nemôžme. Doma ma čaká Dawn, môj svet je Sunnydale. Nemôžem byť preč tak dlho. Buď to vyriešime bez nich, alebo vôbec.“ Angela jej reakcia mierne prekvapila, no musel jej dať za pravdu. Tak dlho čakať nemôžu.
„Fajn, začneme hneď ráno.“
Buffy nemo prikývla a odišla zo dverí.
Buffy prišla do svojej izby a rovno si to zamierila do kúpeľne. Napustila si vaňu. Nachystala si oblečenie na večer. Modrý rolák a dlhá čierna sukňa síce nie sú jej štýl, no nechcela byť oblečená príliš vyzývavo. Dvaja upíry, ktorý ju milujú. Nie, nie. Nepôjde vyzývavo.
Buffy ležala vo vani už hodinu. Ozvalo sa otváranie dverí.
„Veď som zamkla,“ povedala nahlas.
V tom sa otvorili dvere kúpeľne, no Buffy bola za závesom, takže nevidela, kto prišiel.
„Hej, ale dvere čo sú medzi našimi izbami sa zamknúť nedajú,“ ozval sa Spike.
Buffy sa naľakala. Preboha! Veď je nahá!
„Spike, zmizni!“ skríkla naňho.
„Prečo? Hanbíš sa?“ povedal posmešne a hodil k vani uterák.
Buffy ho opatrne vzala a zabalila sa doň. Vypustila vaňu a čakala.
„Dobre, tak ja počkám v izbe,“ povedal a odišiel.
Buffy vyšla z vane a v tom si uvedomila, že oblečenie má v izbe. Super, ani župan tu nie je. Mala by sa sťažovať Angelovi. Má tam ísť len tak? Len v uteráku? Za Spikom?!
Buffy sa odhodlala a otvorila dvere. Spike stál pri okne a pozeral na večerné mesto. No hneď ako sa objavila vo dverách, len v tom uteráčiku, jeho pozornosť sa zamerala na niečo iné.
„Ešte nikdy si nebola oblečená krajšie,“ povedal a zahodil cigaretu von z okna.
„Neni to v tom, že si ma ešte nikdy nevidel oblečenú menej?“
„Ale videl, videl som ťa nahú pod dekou, keď som prišiel v noci do tvojej izby, aby som ti ukázal Rileyho malé tajomstvo. Spomínaš?“
„Hej, pamätám si. A teraz, keď dovolíš, chcela by som sa prezliecť.“ Spike nechápavo zdvihol obočie.
„Nepozeraj ako vyoraná myš. Choď preč.“
Spike sa znova usmial svojim typickým úsmevom. „Donúť ma.“
Buffy sa v očiach objavili plamene. Nahnevane Spikovi vrazila až ho to prirazilo k stene. Jednou rukou si stále držala uterák, no druhou ho chytila za kabát, pritisla sa k nemu a nahnevane začala hovoriť.
„Počúvaj ma teraz veľmi pozorne, opakovať to nebudem. Daj mi pokoj, snaž sa mi vyhýbať a teraz vypadni z mojej izby!“
Buffy sa snažila znova neutopiť v jeho očiach, no dávalo jej to zabrať. Chcela ho. Hneď.
„Nahnevaná premožiteľka, ktorá po mne túži. Viem to, láska, vidím ti to na očiach. Nemysli si...“
Buffy ho nenechala dohovoriť a začala ho bozkávať, skoro zabudla, že má iba ten uterák. Spike ju nedočkavo položil na posteľ a začal jej vychádzať po nohe.
Buffy, čo to zasa robíš... Nenechaj ho... Hovorila si v hlave, no nevedela si pomôcť.
Spike ju začal bozkávať na krku a postupoval nižšie. Už sa chystal dať jej dolu ten uterák, no v tom niekto zaklopal. Buffy plná očakávaní si len musela povzdychnúť.
„Kto je tam?“ zakričala, no ani ju nenapadlo zhodiť zo seba Spika.
„To som ja, Angel,“ ozvalo sa spoza dverí.
„Už zas? To sa mi snáď iba sníva!“ neudržal sa Spike. Buffy roztvorila oči, čím Spikovi naznačila, aby bol ticho.
„Buffy, ty tam niekoho máš? Počkať, to je Spike? Je tam s tebou?“
„Spike? Myslíš, že tu chcem toho namysleného magora?“
Spikea to očividne nahnevalo. Stlačil Buffy stehno a roztiahol nohy, čo ju ešte väčšmi vzrušilo. Musel jej to vrátiť.
„Prepáč, Angel, nemôžeš prísť neskôr? Práve som vo vani,“ zakričala a dúfala, že to zaberie.
„Ale ja som objednal stôl v jednej reštaurácii. Máme tam byť za pätnásť minút.“
Buffy bola sklamaná. Tak nič. „Dobre, počkaj ma dole. Prídem za chvíľu.“
Spike sa usmial a chcel pokračovať v čom prestal, no Buffy ho zo seba zhodila.
„Prestaň. Toto nie je dobré. Nemalo to zájsť tak ďaleko.“ Buffy si tesnejšie pridržala uterák a otvorila dvere do Spikovej izby. Vzala do ruky svoje oblečenie a zamierila do kúpeľne.
„Chcem, aby si na tú večeru išiel s nami. Prosím, obleč sa. A nezabudni za sebou zavrieť dvere.“
Spike si povzdychol: „Fakt Angela nenávidím.“
Buffy počula Spika, ako za sebou zavrel. Začala sa prezliekať, pri čom nahlas uvažovala.
„Super. Som u svojej životnej lásky, u Angela. Poskytol mi bývanie, kúpeľňu a posteľ. A ja sa v nej skoro vyspím so Spikom. Čo by preboha bolo, keby sa tu Angel neukázal? Aké by to bolo, keby sa tu neukázal? Prečo sa tu musel ukázať...“
Buffy vyšla von zo svojej izby a zamkla. Išla k výťahu, vedľa ktorého už stál Spike.
Zdala sa mu krásna. Bola iná ako obyčajne. Ale aj tak krásna. Jemne namaľovaná, nasprejovaná a rozpustené vlasy sa dotýkali jej ramien. Nenávidel Angela.
Prišla k nemu a bez slova sa postavila vedľa neho. Bože, to je tak nespravodlivý svet. Chcela ho znova a to ešte viac.
Pred nimi sa po chvíli otvorili výťahové dvere. Bez slova vstúpili a obaja sa načiahli po tlačítkach. Navzájom sa chytili za ruky, na čo Buffy začala ťažko dýchať.
Len pokoj, pokoj. Nenechaj sa vyviesť z miery... opakovala si. Nešlo to.
Chytil ju za pás a začal ju bozkávať. Hladil ju po bokoch a po prsiach.
Výťah, super. Aspoň to nie je Angelova posteľ... Bože nie! Čo to hovorím?!
Buffy ho odstrčila na poslednú chvíľu a ešte si stihla doupraviť vlasy, kým sa otvorili dvere výťahu.
V hale stál Angel a s neveriacim pohľadom sledovali ich dvoch.
Všetci traja sedeli pri jednom stole, pri ktorom vládlo ticho. Buffy potichu jedla a oni dvaja ju pozorovali. Ticho prelomila Buffy.
„A Giles nechcel ísť?“
„Nie, chcel ostať prezerať si nejaké knihy z mojej knižnice. Spoločnosť mu robí Fred, ktorá má nejakú prácu,“ odpovedal jej Angel.
„A čo sa týka toho úžasného, nevymysleného plánu, čo budeme robiť?“ spýtal sa Spike, pri čom nespustil oči z Buffy, ktorá mu pohľad občas venovala tiež.
„Vyzerá to tak, že ich budeme musieť poraziť v sne, čo bude nebezpečné kvôli ich schopnosti robiť zo snov realitu.“
„Tak tú realitu spravia, no a? Porazíme ich v tej realite,“ povedal Spike a chytil Buffy pod stolom za stehno. Zľakla sa a rýchlo sa postavila, skoro až zhodila svoj tanier.
„Prepáčte, za chvíľu sa vrátim,“ povedala a odišla.
Angel sa nahol k Spikeovi.
„Daj od nej ruky preč, jasné?“ povedal a v očiach sa mu zaleskla žltá farba.
„Nestaraj sa,“ odpovedal mu takisto so žltou v očiach Spike.
Buffy za vrátila z toaliet, no pri stole nikto nebol. Vyšla von a z uličky začula nejaký zvuk.
„Super, znova otravujú nejaký démoni.“
Zahla za roh a v tom sa jej pred očami vyskytla hrozná scéna. Spike s Angelom sa drali do krvi.
„Dosť!“ zakričala na plné hrdlo, čo ich od seba odtrhlo ako magická sila. Obaja na ňu zostalo pozerať ako omámený. Mali problém.
Buffy sa zvalila na posteľ vo svojej izbe. Vrátila sa taxíkom, sama. Oni tam ostali.
„To neni dobré. Skoro som sa už dva krát vyspala so Spikom a to u Angela. U Angela, u mojej lásky. To nemôže byť pravda.“
Spike prišiel do svojej izby, postavil sa k oknu a zapálil si. Nemal na tvári nijaký viditeľný pozostatok ich súboja, no Buffyne „dosť“ mu z hlavy nezmizlo do teraz. Takto to nemalo byť, no neľutoval toho. Ten ufrflaný svalovec si zaslúžil čo preto za to, že ho už dvakrát vyrušil v tom najlepšom. Dofajčil svoju cigaretu a zahodil ju. Položil sa na posteľ a snažil sa zaspať, čo sa mu po chvíli aj podarilo.
Spike sa prechádzal nočným mestom, keď ho zrazu niečo osvietilo. Ocitol sa v modrej žiare, keď sa zrazu nabral v posteli. V posteli v Buffynej izbe. Na nočnom stolíku ležal malý kus želiezka. Vyzeral ako čip. Potom si všimol, že v kresle sedí Buffy.
„Čo sa stalo?“
„Tvoj čip. Niekto, alebo niečo sa rozhodlo, že ti ten čip vyberie, a presne to aj urobilo.“
Spike sa usmial a odkryl sa. Až v tom si všimol, že nie je zrovna oblečený.
„Takže ja už nemám čip? Splnil sa mi môj sen!“ skríkol, keď v tom ho napadlo, že to je príliš jednoduché. Bol v L.A. a zrazu sa nabral v Sunnydale. Ale nie! To je iba sen. Super...
„Bolo by to pekné, keby to nebol iba sen,“ povedal a pozrel na Buffy.
„Áno, prišiel si na to. Ale démoni snov sa očividne hrajú, takže sme v tomto sne obaja. Ale, čí je to vlastne sen?“
„To sa dá hneď zistiť,“ povedal Spike a usmial sa. Postavil sa a prišiel k nej. Chytil ju za ruku, postavil, zdvihol do náručia a preniesol ju na posteľ. Jemne ju položil a ľahol si k nej. Nahol sa nad ňu a veľmi opatrne ju pobozkal.
„Myslím, že to je môj sen.“
„Myslím, že nie. Sme v sne, ale máme vlastnú vôľu.“
Spike sa usmial, no nie posmešne, ani drzo, no veľmi jemne. „To nie láska, to by si tu teraz neležala vedľa mňa a nenechala ma urobiť toto.“
Spike ju pobozkal na krk, potom znovu na ústa. Rukou ju hladil po boku a začal schádzať nižšie.
„Vidíš?“ povedal, no rukou stále pokračoval. Už už sa rukou dostal presne tam, kam chcel, no ona zrazu prehovorila.
„Nebuď si tým taký istý, miláčik...“ Nedopovedala. Nemohla...
Buffy sa zrazu zobudila. Bol to iba sen. V tom sa rýchlo postavila a rozbehla sa k Spikeovi do izby. Vtrhla do vnútra a uvidela Spikea, ako sedí na kraji postele. Aj on spal.
„Vieš, čo sa stalo, však?“
„Hej, prečo sme sa vôbec zobudili?“ povedal a usmial sa. Buffy prevrátila očami.
„Mohol by si myslieť aj na niečo iné?“ čakal, že mu zasa vynadá, no ona sa iba usmiala a zvalila sa naňho.
Buffy ležala na Spikeovi a pozerala sa na jeho prekvapený výraz.
„Prečo si taký prekvapený, vo sne som to urobila tiež.“
„Ale to bolo vo sne.“
„Ale mali sme tam vlastnú vôľu. Čo nás privádza k ďalšiemu problému,“ povedala mu a ľahla si vedľa neho. Spike to nevydržal.
„Na to sa teraz vykašli,“ povedal a začal ju vyzliekať...
Ale nedostal sa ani po sukňu, pretože niekto zaklopal.
„Angel! Vypadni!“ zakričal Spike, pri čom neprestával s bozkávaním a vyzliekaním Buffy.
„Spike otvor! Potrebujem s tebou hovoriť!“ zakričal Angel, no tentoraz to bolo aj Spikeovi aj Buffy jedno. Buffy začala docela hlasno vzdychať. Presne to s ňou robili Spikeove dotyky. Skrátka v túto chvíľu ich nič nedonúti prestať, ani...
„Spike! S kým si tam?! Počujem veľmi dobre, že tam nie si sám? A pre tvoje vlastné dobro dúfam, že tam nie si s Buffy!“
Buffy zatajila dych, vedela, že to čo robí je veľmi zlé, no nevedela si pomôcť, potrebovala ho. Tak moc niekoho potrebovala a on bol pre uspokojenie neuspokojených túžob najlepší.
„Čo ťa žere Angel? Pozerám telku a nemám chuť sa s tebou teraz baviť.“
„Fajn, ale neželaj si ma, ak sa dozviem... Za hodinu som späť, tak si na mňa dovtedy sprav čas!“
Počuli Angelove kroky preč, no tie po chvíli ustali. Obaja boli síce polonahý a ležali v jednej posteli dosť blízko seba, vlastne tak blízko, ako to len šlo, no chceli vedieť čo bude ďalej.
V tom začuli cez otvorené dvere, ako Angel búcha na Buffyne dvere.
„On má vážne výdrž,“ povedal Spike, pri čom dal Buffy dole podprsenku a začal jej hladiť teraz už nahé ňadrá. Buffy ho chcela dať zo seba dole, no on to tušil a tak jej to nedovolil. Chytil jej ruky a pozrel jej do očí.
„Spike, pusti ma, musím sa mu ozvať.“
„Nie, Buffy, sme už tak blízko, nenechám ťa, aby si ma znova odkopla. Nenechám.“
Znova sa ozvalo klopanie a tak sa Buffy pokúsila Spikea zo seba znova zhodiť, no on stále držal pevne.
„Pusť... Spike, prosím...“ hovorila medzi vzdychmi, no to už ju zraďovalo vlastné telo, ktoré odpovedalo rýchlymi pohybmi.
„Chceš to Buffy, tak sa nebráň. Kašli na Angela, kašli na všetkých. Len ty a ja,“
hovoril to tak presvedčivo, že mu skoro uverila.
No klopanie sa ozvalo znova a tak ho zo seba konečne celou silou odsotila a rýchlo si išla dať nočnú košeľu. Zavrela dvere ku Spikovi a otvorila Angelovi.
Našla ho skoro zúfalého opierať sa o trámy dverí. Nahodila rozospatý výraz.
„Angel, čo sa deje?“
„Bola si sním?“ vyhrkol na ňu.
„Čo? O čom to hovoríš? Je veľa hodín, práve si ma zobudil šialeným klopaním a k tomu mi kladieš dosť zvláštne otázky. Tak mi prosím veľmi stručne povedz, čo chceš?“
„Len som ti chcel povedať, že zajtra začíname o deviatej ráno. Príď do knižnice.“
„To si ma zobudil len kvôli tomuto?“ povedala úplne rozhorčene, že zasa nechala Spikea kvôli takej blbosti.
„Prepáč, netušil som, že už spíš.“
„Tak teraz to vieš, dobrú noc, Angel.“
Povedala a snažila sa naňho usmiať. Pozrel sa na ňu svojim orieškovým pohľadom a ona si uvedomila, že celú dobu túžila po ňom, no nechcela znášať pocit, že ho nikdy nemôže mať, a tak sa radšej zamerala na Spikea. Celú dobu túžila len a len po ňom.
„Angel, ty vieš, že ťa milujem, však?“ spýtala sa, čo ho doslova šokovalo.
„Viem to. A viem aj to, že ťa milujem tiež. Viac, ako si vôbec dokážeš predstaviť.“
Buffy sa usmiala, pristúpila k nemu a jemne ho pobozkala. Ich pery sa dotkli na celkom malú chvíľu a ona sa odtiahla.
„Prepáč, že som to urobila, no tak veľmi som po tom túžila,“ povedala s omluvným pohľadom.
„Viem, ako to myslíš,“ odpovedal jej, a vášnivo ju pobozkal. Nie tak jemne, ako ona jeho, ani tak opatrne, no takto sa to páčilo obom viac. Pritlačil si jej drobné telo celkom na to svoje a len si užívali ten opojný pocit cítiť jeden druhého. Bozkávali sa celé dlhé minúty, keď sa konečne od seba odtrhli.
„Si si vedomí toho, že to je tá najväčšia hlúposť, akú sme kedy spolu urobili?“
„Áno, uvedomujem si to. No neprekáža mi to,“ odpovedal jej a úplne jemnunko sa usmial. Odišiel do svojej izby a ona sa vrátila do svojej. Zavrela dvere a otočila sa k posteli, na ktorej sedel Spike.
„Spike?“ spýtala sa neveriacky so strachom, či ju počul.
„Chceš vedieť, či som to počul? Hej, počul a aj videl.“
„Spike, ja neviem, čo povedať. Ale... Ale... Čo si čakal?“
„To sa mi snáď iba zdá! Čo som čakal?! Len toľko, že sa pomilujeme a budeme si užívať. Trhá mi to srdce, no chcem, aby si vedela, že už mi je to jedno. Tu máš svoje veci, ktoré si si u mňa nechala, keď sme sa SKORO milovali,“ povedal a na zem hodil jej oblečenie. Potom sa zdvihol a odišiel. Pred tým, ako zatvoril dvere, sa jej pozrel do očí, v ktorých našiel slzy. No v tých jeho bolo niečo oveľa horšie. V tých jeho bola bolesť...
~ pokračování příště ~
zpět na index
druhá kapitola od Lost
Buffy sa ráno zobudila na otvorenie dverí.
„Kto ma budí tak skoro? Život nie je fér,“ povedala nahlas, s čím súhlasil Angel, ktorý stál medzi dverami.
„Hej, to nie je. Ale mohol by byť, keby ma niekto počúvol.“
Buffy sa naňho pozrela nechápavým výrazom.
„Povedal som o deviatej, nie o pol jedenástej. Keby som mohol, odhrnul by som závesy, ako to robia vo filmoch. Teba by prebudili slnečné lúče, ktoré by dali najavo, že už je veľa hodín, lenže niekto bojoval za to, aby si nemusela stávať a aby si sa vyspala.“
„A ja nemusím hádať, kto to bol.“ Angel sa usmial.
„Nie, to naozaj nemusíš.“
Angel jej podal oblečenie, čo mala nachystané na stoličke.
„Prezleč sa, musím ti niečo povedať.“
„A nemôžeš mi to povedať po ležiačky?“
„To kľudne môžem, ale nepovedz, že som ťa nevaroval.“ Angel si v rýchlosti ľahol k nej pod paplón. Buffy to prekvapilo, no potom sa len usmiala a zahľadela sa mu do očí.
„Prečo to vôbec robíme? Prečo sme sa včera k sebe správali normálne, a dnes už spolu ležíme v posteli, ako by sme sa za tie roky nič nenaučili.“
„U mňa odpoveď nehľadaj, Buffy. Viem, že keď to tu skončí, ty znova odídeš do Sunnydale žiť svoj život s Gilesom, Willow, Xanderom a so Spikom. Nerád to hovorím, ale je to tak.“
„Máš pravdu, Angel, je. Mám tam priateľov a k tomu ešte aj sestru. Tak, ako ty máš tu celý svoj život, ja ho mám tam. A preto bude asi lepšie, keď na miesto tohto...“ povedala Buffy a postavila sa. „Bude toto.“
Angel sa postavil tiež.
„Dobre, ale prosím, splň mi jednu vec, než sa vrátime do zaužívaného spôsobu života.“
„Splním, ale akú?“
„Túto,“ povedal, položil ju na posteľ a začal ju bozkávať. Bozkával ju všade. Na perách, na lícach, na očiach, na krku... Nedalo sa to zastaviť. Hladil ju po tele, z čoho Buffy naskakovali zimomriavky. Bože, tak o tomto snívala každú noc, keď sa budila neuspokojená a spotená. Bolo to ako živý sen...
„Počkať!“ skríkla Buffy, akurát keď jej Angel bozkával brucho.
„Čo sa deje?“ spýtal sa vystrašene Angel.
„Toto nie je skutočnosť, znova je to iba hlúpy sen, to sa mi snáď iba zdá. Vlastne, mne sa to iba zdá!“
„Čo to vravíš Buffy? Ničomu nerozumiem.“
„Už sa mi to raz stalo, stretla som sa vo sne so Spikom, keď mu v ňom vybrali čip. Ty by si toto v skutočnosti nikdy neurobil. Démoni snov si z nás zasa robia žarty. Hajzlíci krpatý...“
„Ty mi tu chceš povedať, že toto je iba sen, nie skutočnosť?“
„Áno.“
„Tak potom, by sme im mali poďakovať,“ povedal Angel a pokračoval, no Buffy ho zastavila.
„Angel, ak by sme sa milovali tu, a ty by si tu prišiel o dušu, zobudil by si sa ako Angelus, chápeš?“
Angela táto veta dorazila, život vážne nie je fér. Odtiahol sa a posadil sa na stoličku.
„To je vážne super...“
Buffy sa zobudila celá polámaná. Zaspala až okolo tretej ráno, čo neprispelo jej kráse a po tomto sne už nezaspí vonkoncom. Neustále musela uvažovať nad upírom v izbe hneď vedľa a nad upírom, ktorého izba je o tri ďalej. Obaja ju milovali, vedela to. No nevedela čo robiť, aby ich netrápila. Pretože to ona nechcela. Vlastne, ani nevedela, čo chce. Chcela byť s Angelom, no nemohla. Nechcela ubližovať Spikeovi, no nemilovala ho. Láska by mala byť prednejšia, no i v tomto prípade? I v prípade, že dá prednosť láske, s ktorou nemôže byť?
V tom sa otvorili dvere do jej izby a objavil sa v nich Angel.
„Tak sen, áno? Hajzlíci krpatý...“ Buffy mu venovala ľútostivý pohľad.
„Ozaj, prišiel som ti povedať, že Gunn odišiel pomôcť ostatným.“
„Čože?! To nemôžeš myslieť vážne, potrebujeme ľudí, nie prázdne stoličky!“
„Ja viem, Buffy, ale oni potrebujú pomôcť, pôvodne mala ísť aj Fred, ale ju budeme potrebovať, takže ona tu ostala.“
Angel chytil do ruky oblečenie, ktoré mala Buffy prichystané na stoličke a podal jej ho.
„Obleč sa, je pol deviatej.“
„To je vážne super...“ povedala, no to už on bol dávno preč.
Buffy vošla do knižnice, v ktorej už boli všetci okrem Spikea.
„Kde je Spike?“ spýtala sa, na čo on práve vošiel do miestnosti.
„Čo? Máš o mňa strach?“ povedal a zamieril si to k nej. Pozrela mu do očí, v ktorý bola znova obrovská bolesť. „Myslíš, že by som si niečo urobil?“ Spike zamieril k Fred a cez rameno sa jej pozrel do knihy, ktorú práve čítala. „Čo kráska, máme niečo nové, kvôli čomu by sme sa odtiaľto mohli dostať čo najrýchlejšie? Nie že by sa mi nepáčila tvoja spoločnosť miláčik, ale rád by som išiel domov.“
Fred spozornela, pretože ju to dosť omámilo. V Buffy sa niečo pohlo, no nevedela si vysvetliť, čo to bolo. Pozrela na Angela, ktorý si očividne nič nevšimol.
„Mali by sme si zhrnúť, čo o nich vôbec vieme,“ navrhol Giles, na čo si všetci posadali okolo stola.
„Dokážu zariadiť, aby sme sa stretávali vo vlastných snoch. V nich si myslíme, že nám nič nebráni, no nie je to tak. Veci, ktoré si v snoch spôsobíme sami, sa udejú aj v skutočnosti.“ začala rozprávať Buffy.
„Takže keby som v sne zabil Angela, zomrel by aj v normále?“ spýtal sa Spike.
„Tak nejak...“ odpovedala mu Buffy.
„Ale nemysli si, že by som sa dal,“ odvrkol mu Angel, na čo mu Spike daroval závistlivý pohľad.
„Ale to nie je až také nebezpečné. Budete sa v snoch chovať ako v normálnom živote. Čo je na tom?“ spýtal sa Giles.
„Ako som už raz povedala, v snoch nemám nejaké obrovské zábrany. Sny sa nám zdajú ako realita, preto v nich jednáme, ako by bolo všetko v poriadku,“ vysvetlila Buffy, čo u všetkých vyvolalo istú nespokojnosť.
„Takže čo teraz? Porazíme ich v snoch?“ spýtal sa Spike s nezáujmom, no Giles vyzeral zaujato.
„To je dobrý nápad, Spike,“ povedal po chvíli a vyzeral, že má plán.
„Dobrý?“ spýtala sa Buffy.
„Nápad?“ tentoraz Angel.
„A môj? Páni!“ zakričal nahlas Spike.
„Takže, aký je plán pán Giles?“ spýtala sa Fred.
„Urobíme kúzlo, aby sme tých démonov privolali do spoločného snu Buffy, Spikea a Angela. Vy sa v ňom pokúsite nejakým spôsobom im zobrať aspoň jeden náhrdelník. Potom sa zobudíte a ja s Fred už budeme mať prichystané kúzlo na jeho zničenie. “
Spike s Buffy naraz prikývli, no Angel chcel vedieť viac.
„A ako im vôbec tie náhrdelníky vezmeme?“ spýtal sa.
„To ja neviem, uvidíte, až tam budete. Ale pozor, budete v tom sne všetci... Tak si dajte pozor na to, čo robíte a čo chcete, dobre?“ Giles sa odmlčal a pozrel na nich troch, ako vedľa seba sedeli a pozerali naňho nevinnými pohľadmi. Prišlo mu to komické, no oni mali väčšie starosti.
„A ešte by sme mali zavolať Willow, aby prichystala prísady na vrátenie duše.“
O pár minút sa ozval v Sunnydale telefón. Willow ho zdvihla.
„Áno... Jasné... Čože? Prísady na toto kúzlo? OK, prídem za pár hodín...“
Will položila telefón. Pozrela na Taru, ktorá akurát čítala nejaké knihu.
„Idem za nimi. Budú ma potrebovať na jedno kúzlo. Ideš teda tiež? Musíme vyraziť čo najskôr.“
Tara prikývla. „Mali by sme zavolať Xanderovi, nech postráži Dawn.“
Buffy vošla do svojej izby a nevedela sa sústrediť na nič iné, ako na svoje myšlienky. Spike, Angel, Spike, Angel...
„Radšej si pospím,“ povedala si a zababušila sa pod perinu. Po chvíli sa jej podarilo zaspať...
Ocitla sa v nejakej záhrade. Bol krásny slnečný deň, okolo nej sa hralo veľa detí. Len jedno dievčatko sedelo samo v kúte pieskoviska. Buffy zamierila k nemu. Vôbec ju nenapadlo, že to nie je skutočné, dievča sa jej zdalo povedomé.
„Ahoj maličká. Ako sa voláš?“
Malá na ňu pozrela svojimi veľkými zelenými očami. „Som Buffy.“
„Prečo si tu taká sama? Kde máš rodičov?
„Ocko je preč a mama už nie je. Zomrela.“
V tom si Buffy všimla, že tá malá plače.
„A kvôli tomu plačeš?“ Malá pokývala hlavou do strany.
„Tak prečo?“
„Neviem sa rozhodnúť.“
„V čom?“
„Medzi nimi. Neviem si vybrať.“ Dievčatko ukázalo prstom. Buffy sa pozrela tým smerom, no keď sa otočila, okolo nej nebol nikto a obloha bola tmavá. Zrazu v diaľke zbadala dve postavy. Muži. Spike a Angel. Stáli ako sochy, no Spike mal oči otvorené a Angel zavreté. Spike sa smial, no Angel sa mračil. V tom sa vedľa Buffy zjavilo to dievča.
„Ktorá socha je podľa teba krajšia. Mne sa páči tá, čo sa mračí. No ak by som si ju vybrala, bolo by mi ľúto tej druhej, tej usmievavej. Je takisto pekná. Chcela by som obe.“
Buffy sa usmiala. „Ty si vyberáš, nie ja. No jednu si vybrať musíš.“
Malej Buffy stmavli oči do celkom čiernej: „Ty si musíš si vybrať.“
Buffy myklo, no zrazu sa ocitla znovu na záhrade, no tentoraz sa tam hrali dospelí ľudia. Sedeli v piesku, hojdali sa na hojdačkách, hrali sa s loptou a navzájom sa hašterili.
„Čo to má znamenať?“ povedala si a zamierila von zo záhrady. V tom sa zobudila.
„Do čerta!“ skríkla.
Mala by si napustiť vaňu, no tentoraz si dá oblečenie radšej do kúpeľne a skontroluje Spikea.
Zaklopala na dvere a vstúpila. Spike ležal na posteli a mal zavreté oči. Na jej zaklopanie ich otvoril a pozrel na ňu. Tentoraz v očiach nemal bolesť. Nemal v nich vôbec nič. Žiadny život, oheň, ani cit. Prečo ju musí tak trápiť svojim inokedy krásnym pohľadom?
„Len som chcela... No, chcela som ťa upozorniť... Prosím...“
„Premožiteľka, vykoktáš sa ešte dnes?“ povedal a postavil sa. Zamieril ku svojmu kabátu a vytiahol z neho cigarety a zapaľovač.
„Chcela som, aby si teraz nechodil do mojej izby.“
Spike spozornel, usmial sa a pozrel na ňu.
„Vaňa? Ideš sa kúpať a nechceš, aby som ti znova vliezol do kúpeľne, aby to nedopadlo tak, ako minule.“
„Nejak tak,“ povedala a sadla si na jeho stoličku.
„Počkaj, mieniš tu ostať? Nečaká ťa vedľa Angel?“ rypol si, nevydržal to.
„Prestaň, ne je to medzi nami až takéto.“
„Ty si zrejme zabudla na tú vášnivú scénu na chodbe, pri ktorej vám bolo úplne jedno, či vás niekto uvidí.“
„Ale nič viac sa nestalo, to ti môžem odprisahať.“
„Vieš čo, radšej mi nič neprisahaj.“
„Prestaň.“
„A prečo? Aby si ma znova mohla nažhaviť a potom odkopnúť kvôli Angelovi? Ušetri ma.“
Buffy sa rozhorčene postavila a začala kričať.
„Čo ťa žere?! Nikdy sme spolu nič nemali a ty sa teraz chováš, ako keby sme sa vzali!“
„No, keď si to vezmeš...“
„Willowine kúzlo sem teraz nepleť!“
„A keď sme u toho, čo myslíš tým: nič sme spolu nemali?“
„Ako to asi vyzerá?!“
„Skoro sme spolu spali, a to nie raz.“
„Vieš čo v tejto vete dominuje? SKORO!“
Buffy sa rozbehla do kúpeľne vo svojej izbe, pretože zabudla na vodu. Spike hodil cigarety so zapaľovačom na posteľ a rozbehol sa po nej.
„Teraz neodchádzaj! Potrebujeme si to vyjasniť!“ Vbehol za ňou do kúpeľne, kde si všimol, že sedela na zemi a utierala vodu, ktorá sa rozliala z vane.
Hneď sa k nej pripojil a začal utierať tiež, pri čom sa stále hádali.
„Aj tak si nemysli, že k tebe niečo cítim. Chcela som Angela, a tak som ti párkrát takmer podľahla! To je všetko!“
„Tak sa ma nabudúce nesnaž využívať! Ja nie som tvoja hračka!“
„Ale beháš za mnou ako psík!“
„To sa ti iba zdá, pretože si až príliš zameraná na seba!“
„To teda nie som!“
„Ale si!“
„A myslíš, že ty nezištne pomáhaš druhým a o seba sa nezaujímaš?! Opak je pravdou!“
„Oh môj bože! Si tak neuveriteľne namyslená!“
„Prestaň ma urážať!“
„A ty ma prestaň využívať!“
„Prečo by som mala?! Možno ma baví sa s tebou hrať!“
„Ale mňa nie! Tak s tým prestaň!“
„Ale ja sa chcem s tebou hrať, chcem, aby sme sa bozkávali, aby si ma hladil, dokonca aj chcem, aby sme sa milovali!“
V tom sa Buffy zarazila. Toto povedať nechcela, alebo áno? Rýchlo sa chcela postaviť, no on ju strhol k sebe späť a pozrel sa jej priamo do očí a ona v nich zbadala niečo, čo tam ešte pred chvíľou nemal. Nádej...
„Buffy...“ Buffy sa hneď začala obraňovať.
„Spike, ja... nemyslela som to tak, jasné? Nerob z toho žiadne závery.“
„Buffy, vieš ty vôbec sama, čo chceš?“
„Čože?“
„Ty si musíš si vybrať.“
Spike sa postavil a odišiel. Celé to bolo úplne zamotané. Ničomu nerozumela. Vôbec ničomu.
~ pokračování příště ~
zpět na index
třetí kapitola od Lost
„Tak do toho. Ľahnite si sem, všetci vedľa seba,“ povedal Giles a ukázal na veľkú posteľ.
Nachádzali sa v knižnici. Fred chystala kúzla, Spike dofajčil svoju cigaretu, Angel s Buffy sa snažili na seba nepozerať a Giles sa ich snažil dostať do postele.
Buffy sa pozrela striedavo na Angela a na Spikea. Netvárili sa príliš nadšene a ani jeden z nich sa akosi nemal k činu.
„Bude to? Kúzlo už je nachystané, potrebujem len, aby ste zaspali. Šup, šup.“
Buffy sa prudko nadýchla a odhodlala sa ako prvá ba ľahla si do stredu postele. Spike sa usmial a s drzým úsmevom si pomaly začal líhať, pri čom sa čo najviac natlačil na Buffy, ktorej to prišlo mierne nepríjemné. Angel mu pohľadom naznačil, aby si radšej dával pozor a nakoniec si ľahol k Buffy z druhej strany.
„A to mám zaspávať takto? Čo ak nezaspím?“ spýtala sa Buffy, ktorá celkom silno cítila Spikeovo telo natlačené na to svoje, Bole si viac ako len istá, že takto nedokáže zaspať.
„Preto pre vás Fred prichystala kúzlo na spánok. Prosím, ľahnite si a zavrite oči. Fred, prosím začnite. A dávajte si na seba pozor...“
„Na seba? Čo tým chceš povedať, Giles?“ spýtal sa Angel, skôr ako si uvedomil odpoveď, ktorú veľmi dobre poznal.
„Ale ak si náhodou nebudete dávať, sme tu my,“ povedala Willow, ktorá stála medzi dverami spolu s Tarou. Na tvárach oboch dievčat bol vykvitnutý krásny úsmev a celkovo pôsobili príjemne optimistickou energiou.
„Ahoj. My sa ešte nepoznáme, som Tara.“
Povedala a ostatný sa s nimi okamžite zvítali. Podávania rukou a vrúcne objatia sa len tak hmýrili miestnosťou, pokiaľ im Giles nedal pokyn znovu si ľahnúť.
„Počula som, že tu budete potrebovať pár navrátení duší,“ usmiala sa Willow na Buffy, ktorá sa pri líhaní k Spikeovi dosť začervenala.
„Nie pár, iba jedno. Niektorým sa také nehody nestávajú,“ povedal Spike a dosť zaujímavým pohľadom pozrel na Buffy, ktorá keď nebola červená pred tým, teraz už určite bola.
Giles sa rozhodol zachrániť svoju premožiteľku.
„Tak by sme sa mali dať do toho, Willow, máš všetko čo potrebuješ?“
Tara zdvihla vyššie tašku, čo niesla a vytiahla z nej pár sáčikov byliniek.
„Všetko potrebné máme.“
Buffy so Spikeom vyšli z dverí a zrazu sa ocitli na ulici, ani nevedeli ako.
„Tak, myslím, že sme tu. Ale kde je zase ten pako?“ spýtal sa Spike na Angela, pri čom sa s Buffy dali do chôdze.
„Kam vôbec ideme?“ spýtala sa ho Buffy a čakala, že jej to povie.
„Myslím, že sa budeme len tak prechádzať, až kým nenarazíme buď na tých hnusákov, alebo na...“
V tom sa pred nimi objavil Angel.
„Oho hó! Koho to tu nestretnem, mojich dvoch verných priateľov. Skvelé a zaujímavé.“
„Angel, kde si bol?“ spýtala sa okamžite Buffy a spravila k nemu pár krokov. Niečo jej na ňom nesedelo. Angel zrazu nahodil svoju upíriu tvár, chytil Buffy za krk a pritiahol si jej tvár.
„Prosím, hovor mi Angelus. Mačička, čo tá starosť? Ozaj, koho bol sen vziať mi dušu? Tvoj? Nieže by som sa sťažoval, no nemyslím, že ten chudák Angel, by si niekedy takéto niečo želal.“
V Spikovi navrela krv a odhodil Angelusa od Buffy.
„Nedotýkaj sa jej, jasné?“
„Ale no tak, William. Upokoj svoju žiarlivosť. Táto ťa chce, len sa musíš trochu posnažiť. Mne to trvalo menej ako tebe. No čo, dalo by sa povedať, že svoju rolu odohrali aj skúsenosti,“ Angelus pozrel na Buffy.
„Škoda, že som sa tu zlý už ocitol, lebo prísť o dušu tak ako minule by mohlo byť nesmierne zaujímavé. Od vtedy si sa určite zlepšila.“
Buffy mu vrazila.
„Sklapni! Nemysli si, že budeš Angelusom dlho. Môžeš zabiť mňa, aj Spikea. No vždy sa vrátiš k duši, ktorá ťa za tvoje skutky bude mučiť, až kým neukončíš zbabelo svoj život!“
nakričala naňho všetko, čo jej ležalo na srdci. Do očí sa jej vkradli slzy a ona sa rozutekala preč. Spike Angelusovi ešte dal ranu do brucha a utekal za ňou.
Dohonil ju až o sedem ulíc ďalej. Vážne vedela byť rýchla.
„Buffy! No tak! Upokoj sa, dobre?“ povedal a pritúlil si ju k sebe. Stále plakala.
„Spike, to musia byť všetci upíry taký bastardi?“
„Ja som dôkazom, že nie,“ usmiala sa, no neprestávala plakať.
„Pochop. Angel, je Angel. Som zvyknutá na jeho chovanie a viem, čo mám od neho čakať. Ale Angelus ma vždy dokáže prekvapiť, a nie pekne. Jeho slová ma bodajú ako žeravé koly do srdca.“
„Viem, ako to myslíš, láska. Neboj sa. Už som také niečo zažil.“
Buffy sa odtiahla. Možno to Spike nerobil schválne, no dával jej vinu pociťovať dosť často. Počkať, VINU? A prečo vôbec, prečo kvôli Spikeovi cíti vinu?
„Mali by sme na systém, čo tu funguje okamžite prísť.“
„Hej, to by sme mali, kráska.“
Buffy sa zrazu zatočila hlava a ona sa ocitla v nejakej budove. Všade bolo veľa políc, na ktorých boli fotky. Fotky jej mamy, fotky Joyce.
„Spike?!“ zakričala, no nikto sa neozýval.
Spike sa zatiaľ ocitol na nejakom cintoríne. Stál medzi troma premožiteľkami. Buffy, a tými dvomi čo zabil. Premožiteľka z New Yorku držala v ruke kolík.
„William, prišiel si,“ pozrela na ďalšie dve. „Mali by sme ho zabiť,“ povedala a zaútočila. On sa nemohol ani pohnúť, akoby ho niečo držalo. Akoby i on sám chcel ostať stáť a ani sa nepohnúť.
Premožiteľka sa zahnala, no zrazu ju zastavila premožiteľka z Boxerského povstania.
„Nezabíjaj ho, radšej ho mučme,“ potom pozrela Spikeovi priamo do očí a on z nej vycítil nejakú zvláštnu energiu. Niečo ako pocit preludu, pocit, že to ani nie je ona.
Spike schytal poriadnu ranu do brucha. Toto bola jeho nočná mora. Začal len dúfať, že sa nebude vyvíjať ako obvykle.
Po ďalšej rane od dávno mŕtvej premožiteľky spadol na zem a spolu aj s tou z Číny sa nad ním sklonili.
„Povedz nám, William Krvavý, ako ťa mám mučiť?“ spýtala sa čínska premožiteľka a celou silou do Spikea kopla. K nej sa pridala aj premožiteľka Nikki a začali Spikea biť. V tom Buffy skríkla.
„Dosť!“ Spike už toto slovo počul, a vedel veľmi dobre, čo znamená.
Premožiteľky ustúpili a medzi ne sa nad ním naklonila Buffy a mala úplne čierne oči.
„Zbiť ho je preň malý trest. Je niečo, čo ho bude trápiť oveľa dlhšiu dobu a oveľa horším spôsobom... Duša.“
Buffy si nevedela dať rady. Toto miesto sa jej vonkoncom nepáčilo. Mala svoju mamu rada, no bolo kruté pripomínať si ju takýmto spôsobom.
„Hej! Je tu niekto?!“ zakričala a po chvíli sa jej dostavila odpoveď z rohu tejto miestnosti.
„Ja som tu. Konečne si prišla,“ povedalo dievča, okolo dvanásť rokov. Bola to dvanásť ročná Buffy.
„To ty si to malé dievča z minula?“
„Malé dievča? Nie, ja som ja a ty si ty. Nepýtaj sa zbytočné otázky, Buffy, máš málo času.“
„Málo času? Ako to? Kam sa ponáhľaš?“
„Nie ja, ale ty. Mala by si mu pomôcť. Moje sestry ho nemajú príliš v láske. Ale ja ti chcem poskytnúť službu. Nesúhlasila som s týmto plánom. Ale ony ma nepočúvajú, nikdy to nerobili, a ani s tým nezačnú.“
„O čom to hovoríš? O kom?“
„Nemala by som ti pomáhať, ale ja to robím, tak ma teraz počúvaj veľmi pozorne. Moje sestry získali z vedľajšej dimenzie tri náhrdelníky. Každá má jeden z nich na krku. Pomocou tých náhrdelníkov dokážu ovládať sny a prepájajú ich s túžbami a realitou. Musíte im ich zo Spikeom vziať. Aspoň jeden.“
„Takže to ony sú démoni snov?“
„Povedala som, že ma máš počúvať!“ skríklo dievča a jej oči už známo sčerneli, no po chvíli sa vrátili k pôvodnej farbe, zelenej.
„To ony za všetko môžu. Musíte sa s tým druhým naučiť ovládať vlastné sny. Veď sú to vaše sny, tak s tým niečo robte. Skús sa sústrediť na nejaký sen, úplne jednoduchý. Skús pomocou svojich snov získať pohár vody.“
„Spomaľ trochu, vôbec ti nerozumiem.“
„Po kom to máš? Poviem ti teda jednoducho, ako ich poraziť, lebo ma ženie čas. Naučte sa ovládať vlastné sny. Sú to vaše sny, nie naše, takže iba vy máte právo ovládať ich. Tak to aj robte!“ skríkla a zmizla. Presne tak isto aj zmizlo všetko okolo nej a ona sa ocitla na cintoríne. Pred sebou zbadala Spikea a rýchlo k nemu pribehla.
„Spike, už viem ako ich poraziť.“
„Áno? To je dobré, pretože sa mi vôbec nepáčia.“
„Ty si ich videl?“
„A aj cítil. Jednu premožiteľku by som ešte zvládol, ale tri už je moc. Hlavne keď si ty medzi nimi.“
„Obyčajne by som sa opýtala o čom menuješ, ale nemám čas. Kde sú teraz?“
„Myslím, že sa išli pohrať s mojím druhom. Tak mu treba somárovi jednému namyslenému.“
Buffy sa na Spikea nahnevane pozrela a strčila doňho.
„Spike, ticho. Musíme ich nájsť. Cestou ti poviem, ako ich zničiť.“
Angelus išiel mestom, keď zrazu zbadal zaujímavé dievča. Tmavé vlasy, krvavočervené pery a krátke zlatavé šaty.
„Bude večera,“ povedal si s diabolským úsmevom.
Vošiel za ňou do uličky. Táto neznáma žena si zapálila cigaretu a nedočkavo začala klopkať topánkou.
„Kráska, neužijeme si?!“
Zakričal za ňou a pristúpil úplne k nej. Dievčina zahodila cigaretu pred seba a špičkou topánky ju zadusila. Hrozivo sa zasmiala.
Otočila sa. Namiesto očí mala dve čierne priepasti, do ktorých sa Angelus okamžite začal prepadať.
„Ale áno, prečo nie?“ Povedala a očami ho začala prepaľovať.
Strach prekryla bolesť, ktorá sa mu objavila v tvári.
Angelus sa zrazu objavil zviazaný pri múri v nejakom sklepe. Oproti nemu sedeli tri postavy, zrejme ženy, no nevidel im do tváre.
„Kto ste? Čo ste mi urobili?!“
Buffy išla so Spikeom po meste, keď sa jej zrazu znovu zatočila hlava a ona bola znovu na mieste s fotografiami jej mamy.
„Super. Nájdem Spikea, všetko mu poviem a potom sa ocitnem zasa tu. Halóóó! Je tu niekto? Niečo... Super.“
Buffy blúdila medzi policami a prezerala si všetky tie fotografie. Ako rada by tieto chvíle zažila znova. V tom ju upútala jedna fotka, na ktorej jej mama nebola. Bola úplne čierna. V tom Buffy niekto chytil za ruku. Pozrela bola a tam stálo to malé dievčatko.
„Obdivuješ moju najkrajšiu fotografiu?“ spýtala sa.
Buffy sa zamračila a vzala fotku do rúk.
„Tvoju? Ako to myslíš?“
„To ja tie fotky vyrábam. A tá, čo práve držíš je najkrajšia. Asi to bude tým, že je veľmi smutná.“ Buffy zasa ničomu nerozumela.
„Ale veď na tej fotke nič nie je.“
„Tak to sa mýliš. Nie si až tak bystrá, ako som si myslela.“
„Čo mi tým chceš povedať? Čo tým myslíš?“
Malá Buffy spravila pár krokov dozadu a temným hlasom povedala: „Williamovi náleží duša. Ostatné až potom.“ A zmizla.
Buffy pocítila strach. To bola jedna z jej sestier. A majú Spikea. Čo mu chcú urobiť?
Ten zatiaľ ležal na zemi a pozoroval, ako sedia do trojuholníka tri premožiteľky a s temnotou v očiach a hlase odriekavajú nejakú latinskú formulu. Začal vo svojom vnútri niečo cítiť, no nebola to duša, bolo to niečo ako pocit úľavy.
Pocítil ho preto, že sa tam zrazu ukázala jeho Buffy a ostatné, nepravé premožiteľky sa vyparili.
„Spike! Kde toľko trčíš? Na chvíľu ťa nechám samého a ty už balíš ďalšie premožiteľky.“
„Len nebuď žiarlivá. A kde si vôbec bola ty?“
„Rozprávala som sa so svojim fotografickým ja.“
„Nerozumiem.“
„Tak to sme dvaja.“
„Buffy, tie bláznivé ženské mi chcú vrátiť dušu. Urob im niečo. Nenechaj ich.“
Buffy sa začala smiať. Bol neuveriteľne zlatý a komický.
„Spike, ja viem, že nám ide o život, ale ja to aj tak musím urobiť.“
Buffy sa k nemu nahla a pobozkala ho. Jemne, krátko, no i tak bol v tú chvíľu ten najšťastnejší upír v sne...
Angelus bol stále priviazaný v tmavej miestnosti, no tento krát oproti nemu sedela už iba jedna žena.
„Povieš mi už konečne, čo chceš?“ spýtal sa namosúrene, no nebolo mu všetko jedno.
„Nie. Na čo ti to hovoriť. Na čo s tebou strácať čas. Si mi z vás troch najviac sympatický, no nie moc použiteľný. Jediný spôsob, ako ťa potrestať, alebo zničiť v tejto podobe? V podobe zlého Angelusa? Vrátiť ti dušu. Ale prečo by sme to robili, keď sme ti tú dušu tak pracne vzali?“
Žena sa postavila a dala ukázať svoju tvár. Vyzerala ako Buffy, no Angelusovi jeho zmysli hovorili, že to tak nie je.
„Ty nie si, Buffy, tak prečo máš jej tvár?“
„A prečo nie? Pri vás dvoch zamilovaných upíroch ju najlepšie využijem.“
„Sorry, ale ja nie som zamilovaný. Možno do krvi, mučenia a trestov, ale to ty teraz nemáš namysli. Ak myslíš ju, tak ja ju NEMILUJEM.“
„Si ešte hlúpejší, ako som myslela. Ak nechceš povedať pravdu, radšej sklapni. Ja viem o čom každú noc snívaš, aj keď o tom sám nevieš.“
„Vieš, väčšinou sníva Angel, nie ja. Takže znovu. Sorry, ja nie som zamilovaný. Sekla si sa.“
Stmavli jej oči a Angelus sa zľakol, že preňho nastanú také isté muky, ako pred tým.
„Ja viem aj o čom snívaš ty, keď si uväznený v jeho vnútri. Ja poznám tvoje tajomstvá, áno poznám. Takže sa predo mnou na nič nehraj. Nepáči sa mi to.“ Sadla si znovu do svojho kresla a jej oči sa v tej tme zablysli. „A teraz počkáme na moje dve sestry, ktoré sa určite zabávajú s tvojimi priateľmi.“
Spike s Buffy zatiaľ sedeli na lavičke v parku.
„Takže v tých snoch by sa malo diať, to čo chceme my?“ spýtal sa už po piaty raz Spike.
„Áno,“ vydýchla Buffy a postavila sa.
„Ale ako?“
„Myslíš, že to viem? Chcela by som, aby tu bol poník. To bol môj sen, a ja tu toho poníka chcem. Vidíš? Nie je tu.“
„Poník? To je tvoj veľký sen? Musí to byť niečo poriadne. Niečo ako...“ Buffy zrazu pobozkala Spikea. Doslova ho zatlačila ku stromu a takmer mu svojimi nedočkavými rukami roztrhla tričko. V tom sa odtiahla a ustúpila o pár krokov.
„Ako si to urobil?“ spýtala sa neveriac, čo práve urobila. Urobila to proti svojej vôli.
Zatiaľ bol Angelus stále zviazaný v tmavej a vlhkej miestnosti pod dozorom démonky snu.
Snažil sa uvoľniť zovretie reťazou, no zatiaľ sa mu nedarilo. I keď už povoľovali...
„Angelus, Angelus. To ty si ten, čo spôsoboval muky za svojej neuveriteľne známej éry? Nezdáš sa. Stačilo mi nahliadnuť do jedného snu po spoznaní Buffy, a už vtedy si ju miloval. Ale nemáš dušu. Nepriznal si si to. To Spike sa s tým zmieril. A preto si ho vyberie. Až nastane ten súdny deň, kedy si bude musieť vybrať... Vyberie si jeho.“
„Takže myslím, že máme spôsob, ako ich poraziť,“ skonštatovala Buffy a Spike bol nadšený z tej hŕby cigariet, ktorá sa pred ním náhle objavila.
„Je to super! Je to, akoby sme čarovali. Abrakadabra!“ v tom sa pred ním objavili tri krásne obdarené blondíny.
Buffy prevrátila očami. „Nemyslela som si, že je to s tebou až tak zlé.“
„Máš pravdu. Blondíny sa mi nepáčia,“ tri dievčatá zmizli a namiesto nich tam bola už iba jedna, tmavovlasá kráska.
Buffy si rezignovane vydýchla, no potom sa zarazila.
„Ako? Že blondíny sa ti nepáčia? A prečo potom si vzrušený, už len keď ma vidíš?“
„Nefandi si, miláčik. Len ťa vidieť je príjemné, ale rozhodne na mňa nemáš až taký vplyv obyčajným pohľadom.“
Buffy sa zasmiala. „Tak pohľadom nie? A čo takto...“ povedala a prišla až úplne k nemu. Pohladila ho po tvári, no zamierila rukou nižšie. Prešla mu po krku, po hrudi, po bruchu a jej ruka sa stále nezastavila.
Spike bol na pokraji zrútenia. Prečo mu to robila? Nevydržal to a sykol. Len obyčajný dotyk...
„Tak vidíš. Možno nie pohľad, no obyčajné pohladenie,“ ustúpila dozadu a v tom si všimla, že nie sú sami. Tá hnedovlasá štetka tam bola stále.
„Spike, odčaruj si tuto brunetku, OK?“
Chvíľu sa nič nedialo, až sa tá hnedovláska nakoniec postavila.
„Spike!“
„Nejde to!“ zakričal a dievčine oči zaplnila tma.
„Angelus pozdravuje.“
„Kto si?“ spýtala sa Buffy a postavila sa do bojovej polohy.
„Hovor mi Myra,“ v tom sa premenila do Buffynej podoby.
„Alebo mi hovorte Buffy Anne Summersová. Dievča, ktoré vyrastalo v L.A. a presťahovalo sa do Sunnydale.“
„Ty nie si ona, možno tak vyzeráš, no i obyčajný človek by spoznal rozdiel.“
„Áno, ten druhý upír to vravel tiež. Možno to je tým, že ju obaja milujete.“
„Spike ma možno miluje, ale Angelus? Dievča, si trocha mimo.“
„Vy ste snáď úplne rovnaký! Ste na seba mozgovo napojený, alebo čo?“
Myra sa vrátila do svojej predošlej podoby a začala rozhadzovať rukami do všetkých strán, až sa podobala na Glory.
Spike sa opatrne začal približovať k Buffy, no démonka bola bystrá, a tak ho odhodila do strany.
V tom sa tam objavila iná žena. Povedala pár slov v inom jazyku a jej sestra Myra sa rozplynula. Buffy na ňu nechápavo pozrela.
„Čo si zase zač ty?“ povedala a pohrozila jej pohľadom.
„Som Bianca. Som tá, s ktorou si bola dnes v tom sklade. Tvoje dvanásťročné ja. Spomínaš si?“
„A ako ti máme veriť? Vieš, tvoje kamarátky nie sú zrovna príjemné, a ani ma nemajú príliš v láske,“ búril sa Spike, ktorý sa práve pokúšal postaviť. Tá démonická sviňa ho odhodila teda poriadne bolestivo.
„Nie, Spike. Myslím, že to je ona. Prečo by ťa inak zachránila?“
„To ja neviem. Môže to byť iba trik. Jej kamarátky mi chcú dať dušu. Nesúhlasím, nespolupracujem. Nie.“
„Do čerta, ty hlúpy upír. Mala som ťa radšej, ako toho pred tým, ale začínaš mi liezť na nervy. Musíte ma počúvať. Svoju sestru som zatiaľ poslala na miesto, z ktorého niet úniku. Ale keďže má náhrdelník a navyše sme v sne, tak sa odtiaľ dostane. No máte trocha času. Teraz už o mne vie, takže bude trocha problém vám pomáhať. Takže teraz veľmi stručne. Už viete, ako robiť zo snov VAŠE sny. To je dôležité. Vlastnou vôľou sa musíte dostať k Angelusovi. Tam je moja najsilnejšia sestra, s ktorou mal česť iba tu Spike. Spomínaš si na ňu, nie? Mala podobu Buffy.“
Spike si spomenul. Zamrazilo ho. Bola naozaj nepríjemná a prišla mu i neuveriteľne silná, múdra a hlavne nesúcitná. To je tá najhoršia kombinácia. A ak sa k tomu pridá i moc a Buffyna slabá stránka, akou je Angelus... Majú vážny problém.
„Musíte ju poraziť. No nebude vám stačiť sila, alebo to že máte vlastné sny.“
„Tak čo budeme ešte potrebovať k jej porazeniu?“
„To ja neviem. Na to musíte prísť sami. Neporazíte ju s takými vlastnosťami aké má i ona. Musíte použiť niečo, čo ona nemá.“
„Ja ju vôbec nechápem,“ zabedákal Spike, ktorého jej prítomnosť očividne nerobila pokojným, ani šťastným.
„Ale ja áno. Sme v sne. V normále sme vlastne na jednom mieste, takže toto všetko sa odohráva v našom podvedomí. Musíme ju poraziť našimi pocitmi. Chápeš? Zlosť, radosť... Vina! Tú ona určite necíti!“
Bianca súhlasne prikývla a usmiala sa.
„Aspoň niekto tu uvažuje.“ Spike sa zamračil.
Buffy, Spike a Bianca sa ocitli v obývačke domu Summersových.
„Angelus je dole v sklepe. Práve teraz sú tam asi iba dve moje sestry. Myra by mala byť stále na mieste zániku. Je bystrá, no nemá logiku. Tak ľahko sa odtiaľ nedostane. Dokážem zdržať jednu z mojich sestier Taryn, no na Sarinu už ja nestačím. A o Taryn sa vôbec nestarajte, nepozerajte na ňu. Nebudete na to mať čas, takže sa snažte čo najskôr vziať Sarine ten náhrdelník. A keby sa mi niečo stalo... Jeden z vás dvoch by sa mal zobudiť skôr, aby mohol zariadiť kúzlo na vrátenie duše. Len taká malá rada.“
„Ale tebe sa nič nestane. A prečo nám vôbec pomáhaš?“ spýtala sa Buffy pred tým, ako sa definitívne dali do boja.
„Si moja chránenkina. Od tvojho detstva chodím každú noc do tvojich snov. Vyrastala som s tebou. Preto to robím.“
Buffy sa usmiala a objala ju. „Ďakujem ti. Za všetko.“
Bianca si len vydýchla a ešte pošepkala Buffy do ucha. „A Buffy, vyber si toho, koho viac miluješ. Nie toho, s kým je budúcnosť jasnejšia. A ak ma teraz nechápeš, neboj. Potom to pochopíš.“
„Kde je Myra? Už by tu mala byť,“ spýtala sa žena s havraními vlasmi po ramená, čiernymi očami a neodolateľne príťažlivým úsmevom, Sarina svojej mladšej sestry Taryn. Taryn bola menšej postavy, krátke hnedé vlasy. Bola opakom svojej sestry.
„Asi sa ešte hrá. Rada týra toho upíra. To ja mám radšej tohto,“ odpovedala jej a pozrela na zviazaného Angelusa.
„Ale on je môj. Jeho si vychutnám. Poriadne,“ povedala Sarina a oblizla si vrchnú peru.
„Poriadne...“
Zrazu sa z hora ozval hluk.
„Choď sa tam pozrieť, Taryn. Asi sa vrátila Bianca. Dúfam, že sem to decko znova nepolezie. Lezie mi na nervy. Mali by sme sa jej zbaviť.“
„Tak to skúste hneď.“
Do miestnosti vtrhla Bianca a za ňou Buffy so Spikeom.
Bianca odhodila Taryn a začala odriekavať nejaké latinské zaklínadlá. Buffy so Spikom sa priblížili k Sarine a povedali zaklínadlo, ktoré im poradila Bianca. Zrazu sa ocitli v nejako modrom víre.
„Tak tu sa odohrá náš boj? Bude to jednoduché a hlavne rýchle,“ povedala Sarina.
Spike sa snažil koncentrovať sa. Snažil sa sústrediť svoju vinu, aby ju ňou mohol poraziť.
V tom ho niečo odhodilo von z víru a Buffy tam so Sarinou ostala sama.
„Nezabralo to. Ale ty necítiš vinu! Prečo by si mala?!“
Zrazu sa začala okolo nich odohrávať zvláštna scéna, niečo ako film. Bolo to dievča. Mohlo mať okolo jedenásť rokov. Vyzerala ako ona, ako Sarina. Chodila po nejakých chodbách a sledovala fotky rôznych ľudí. Niektoré rámčeky však boli sklopené. Zrazu tam prišla staršia žena.
„Sarina! Čo som ti povedala?! Sem nemáš chodiť.“
„Ale mami, čo znamenajú tie rámčeky?“
„To sú ľudské sny miláčik. Tie, čo sú sklopené sú ľudia, ktorý práve nesnívajú. A tie ostatné sú ľudia, ktorý snívajú...“
Zrazu tá scéna sčernela. Buffy nechápavo hľadela do Sarininých očí, no v nich našla len smútok a... vinu. Ale kvôli čomu tá vina?
Buffy sa pozrela do scény, ktorá sa odohrávala za jej chrbtom.
„Mami? Mami!“ kričala malá Sarina cez dvere, no nikto sa jej neozýval. Sarina sa otočila, no potom sa v nej niečo zaseklo a ona sa k tým dverám vrátila, ešte raz skúsila zakričať a keď sa jej nikto neozýval, načiahla sa po kľučke. Takmer sa jej ani nedotýkala, keď otvárala dvere. Ako by si vravela, čím menší dotyk, tým menšia zodpovednosť.
Dievča teda potichu ako myška vošlo do zakázanej miestnosti. Znovu samé chodbičky a rámčeky. Sarina z roztiahnutými očami prezerala všetky tie fotografie. Muži, ženy, deti... Všetci títo ľudia práve snívajú. A úlohou jej mamy bolo, dozerať na ich sny. Sarina začula nejaký hluk, a tak sa rýchlo dala k odchodu, no pri tom omylom zhodila jeden rámček. Obrázok sa vyparil a sklo sa nárazom na zem rozbilo. Sarina nemala čas ani plakať, aj keď sa jej slzy drali do očí. Teraz musela rýchlo zmiznúť. Chcela ísť k dverám, no nevedela ich nájsť. Blúdila v chodbách a čím ďalej tým viac sa zamotávala do tohto labyrintu. V tom sa jej detským očiam uľavilo. Pred ňou sa zjavila jej mama. Sarina ju chcela objať, no ona ju len zdrapila a utekala s ňou preč.
„Mami, čo sa to deje? Prečo utekáme?“
„Sarina, zhodením toho rámčeka si sa dopustila jeden veľkej chyby. Svojou neopatrnosťou a nepočúvnutím môjho príkazu si tomu človeku vzala život. Sarina, ty si ho zabila.“
Dievčaťu vyskočilo srdce až do krku. „Zabila? Ja? Nie... To... To som nechcela!“
„Ja viem, miláčik, a preto teraz musíme utekať. Musíš ísť rýchlo preč. Tento čin bude mať následok, niekto si to bude musieť odpykať a ja nedopustím, aby si to bola ty.“
Sarinina mama sa zastavila pred veľkými hnedými dverami, ktorými Sarina vošla. Boli otvorené a tak ju mama zložila za prahom. Kľakla si k svojej malej dcérke a so slzami na tvári ju pohladila po vlasoch.
„Sarina, povedz svojim sestrám, že ich všetky milujem. Navždy budete v mojom srdci, nech so mnou urobia čokoľvek, je ti to jasné? Ty ale musíš pokračovať v tom, čo som ja začala. Nedopusť, aby sa niečo takéto stalo ešte raz. Nedopusť to...“ V tom sa jej mama začala strácať, no ešte stihla dať Sarine bozk. „Ľúbim ťa.“
Buffy sa znova ocitla v realite, uprostred modrého víru. Pozrela na svoju sokyňu. Plakala. Kľačala na zemi v slzách. Buffy pocítila ľútosť. Určite nebola zrovna najlepšia, no vytrpela si svoje. Buffy k nej pristúpila a pohladila ju po vlasoch.
„Ja viem, čo sa vtedy stalo.“
Sarina na ňu pozrela. V očiach jej zostalo ešte kopa hnevu, no ten teraz prebíjala bolesť.
„Nevieš to. Nebola si tam. Ja môžem za to, že moje sestry nemali mamu. Sebecky som im ju vzala. Ako môžem byť až taká zlá...“
Buffy jej chcela povedať slová útechy, no to čo sa stalo, bola predovšetkým Sarinina vina.
„Na svete je zlých ľudí veľa. No i títo ľudia sa delia na dve skupiny. Na tých, čo sú stratený, pretože v sebe nemajú žiadnu ľudskosť... Nedokážu milovať. A na tých, čo sa dokážu zmeniť, pretože sa hlavne chcú zmeniť. Ja som kedysi prešla rovnako veľkým utrpením a cítila som vinu za niečo, čo sa stalo kvôli mne. Niečo, čo som sama zapríčinila. Ale nevedomky. Všetko, čo sa mi vtedy stalo, sa stalo preto, že mi nikto nepovedal, aké následky môj čin môže mať. Ani som to len netušila, vo sne ma to nenapadlo. A myslím, že presne tak to bolo aj u teba. Tvoja mama ti mala povedať, čo sa stane, ak niektorú z tých fotografií zhodíš. Mala si právo to vedieť, a možno by si si dávala lepší pozor na to, čo robíš.“
Sarina si zotrela slzy a zhodila zo seba Buffynu ruku. „Neospravedlňuj ma. Mama mi povedala nech tam nechodím, a ja som tam aj tak išla. Nehovor, že na tom nenesiem žiadnu vinu!“
Buffy si k nej kľakla. „Ale ja nevravím, že nenesieš vinu. Nesieš. No keby ti mama povedala, čo sa môže stať, nič z toho by sa stať nemuselo. Takže si len uvedom...“ Buffy chytila jej hlavu do rúk a s priamym pohľadom do očí jej povedala: „Na svete nie si sama, ktorá cíti vinu a nie si sama, ktorá nesie vinu tejto udalosti.“
Sarina prestala plakať a usmiala sa na Buffy. „Vďaka. Ale prečo si to urobila? Na čo mi pomáhaš, keď som ti narobila toľko zlého?“
„Možno len nechcem, aby si cítila ešte väčšiu vinu... A navyše, kto vie, čo by si robila potom, keď robíš teraz toto.“
Sarina sa jemne zasmiala...
Spike sa ocitol na zemi. Začal sa obzerať okolo seba. Buffy nikde, Sarina nikde, Taryn s Biancou nikde. Jediný, koho v tú chvíľu zbadal, bol Angelus. Angelus, ktorý sa rútil rovno naňho. Spike sa ledva vyhol Angelusovej rane presne smerujúcej na jeho hlavu. No Angelus sa nedal len tak vyradiť. Zaútočil znovu, čomu už sa Spike, ktorý sa ešte nespamätal, nedokázal vyhnúť. Nahnevaný upír bez duše poslal Spikea na protiľahlú stenu. Spike sa otriasol a na jeho tvári už nebola poznať ľudskosť.
„Dobre, Angelus. Ako chceš.“
Buffy so Sarinou sa vo víre postavili a pozreli jedna na druhú.
„A prečo sme ešte tu, už nechcem urobiť nič z toho, čo som chcela.“
Buffy potriasla hlavou. „Neviem. Možno, keby si mi dala ten náhrdelník.“
Sarina sa zarazila. Chytila náhrdelník do rúk a pretiahla si ho cez hlavu. Chcela ho podať Buffy, no potom sa zvrtla a ustúpila o pár krokov.
„Prepáč, Buffy.“
„Sarina, nerob to. Neublížiš tým len ostatným, no i sebe.“
„Buffy, nerozumieš mi. Pomohla si mi prekonať pocit viny. Za to ti ďakujem. No ja viem, že teraz musím ten náhrdelník navždy zničiť. A vykúpiť dušu toho, ktorého som zabila.“
Sarina sa rozbehla, prebehla okolo Buffy a hodila sa do priepasti, ktorú vír utvoril.
„Sarina! A čo teraz?“
Buffy sa zahľadela do priepasti lepšia a to čo videla, ju zahrialo u srdca. Zrazu sa okolo nej niečo zablesklo...
Buffy sa ocitla znovu v sklepe. No to čo zbadala, sa je vôbec nepáčilo.
„Spike! Angelus! Od seba!“
Nepomohlo. Spike, ktorému očividne odľahlo, že sa vrátila Buffy a nie Sarina sa na ňu usmial svojim krvavým upírím úsmevom, no Angelus mu pri chvíle nepozornosti dal pár rán.
V Buffy navrela krv. Je vo svojom sne, tak prečo to nevyužiť.
Spike a Angelus od seba zrazu odleteli. Obaja skončili priviazaný o stenu, iba s tým rozdielom, že Spike bol na posteli.
„Dosť,“ povedala už pokojným hlasom, na čo Angelus zavrčal.
„Hej Buffy. Dobre že si v poriadku, ale... Mohla by si ma rozviazať. Dobre, som priviazaný na posteli a to na tvoje prianie. Pekné, to som si už pár krát predstavoval... Počkať. Ja som na posteli a Angelus nie. Prečo?“
„Lebo Angelus si začal.“
„To vieš odkiaľ?“ spýtal sa očividne urazený Spike.
„To ty si si začal?“
„Čo? Nie, nie.“
Buffy si sadla na posteľ oproti Spikeovi.
„Tak čo sa tam stalo?“ spýtal sa Spike nedočkavo.
„Poviem to v skratke, niekedy inokedy ti to poviem celé. Sarina si uvedomila, čo spravila, obetovala seba i s náhrdelníkom, čo znamená, že nebezpečenstvo pominulo. Sarina to robila preto, lebo cítila vinu za smrť svojej matky. Potrebovala si nejako vybiť zlosť a nemyslieť na to, a tak sa zamestnala postupným ničením sveta. Len by ma zaujímalo, ako to, že tam boli všetky jej sestry. Myra, Bianca, aj Taryn. Veď ani jedna z nich neumrela. Teda aspoň pokiaľ viem...“
„Buffy, nevadí, že ti vôbec nerozumiem?“
„Mne nie... Dobre, vysvetlím ti to...“
Buffy mu povedala všetko, čo sa tam udialo. Občas sa ozvalo Angelusove zavrčanie, alebo zarinčanie reťaze, ktorou bol priviazaný. Buffy dokončila svoj príbeh v časti, keď Sarina skočila do priepasti.
Potom sa postavila a zamierila ku dverám. Pred nimi sa ešte otočila.
„Ale celé to dopadlo dobre. Sarina skončila so svojou matkou a všetkými sestrami, náhrdelník zničený.“
„A to vieš odkiaľ?“
„Videla som to tesne po jej páde.“
Buffy sa usmiala ľútostivým pohľadom a vydala sa hore po schodoch.
„Ehm... Buffy! Nechcela by si ma rozviazať?“
Buffy sa zastavila a usmiala sa.
„Ako sa hovorí?“
Spike prevrátil oči. Zasa sa s ním chce hrať. Ale dobre...
„Prosííím...“
Buffy vyšla hore schodmi a Spike hneď za ňou.
„Celé je to zvláštne. Sme v sne, aj keď tu byť nemusíme. Máme v pivnici zamknutého Angelusa a snažíme sa... prečo ho tam vôbec máme? Pripomeň mi to,“ povedala Buffy a sadla si na krásne kreslo, ktoré pripomínalo skôr kráľovský trón.
„Pretože sa jeden z nás musí zobudiť, aby zariadil kúzlo na vrátenie duše. Prišli sme na to všetko rýchlo. Kto mohol čakať, že nám to spolu bude tak skvele myslieť? Nájdeme spôsob, ktorým si zo snov môžeme robiť vlastné svety. Že majiteľka si svoj náhrdelník vlastne zničí sama, pretože ju ty presvedčíš. Jeden z nás sa musí zobudiť skôr ako tá bublina v sklepe. Čo na to povedať. Vyriešili sme problém.“
„Nezabúdaj, že my sme boli vždy dobrý tým,“ zasmiala sa Buffy.
„Hej, hlavne čo sa týka jazyka.“
„Budem sa tváriť, že som nič nepočula.“
„Ak chceš...“
„To chcem.“
„Čo chceš?“
„No... Hej! O čo ti ide?!“ skríkla Buffy a pohrozila mu pohľadom. Znova tie jeho hry.
Chvíľu bolo ticho, ktoré potom narušila Buffy. Postavila sa a pozrela sa Spikeovi priamo do očí. Bolo v nich niečo, čo v nich mala najradšej. Vášeň. Síce tam ostala aj tá bolesť a žiaľ, no vášeň a hlavne láska boli v hojnejšom počte.
„Prepáč mi to. Všetko, čo som ti urobila. V posledných dňoch si mi pomohol viac, ako ktokoľvek iný. Čo v dňoch, v mesiacoch. Ako si sa staral o Dawn, ako si počúval, keď som to potrebovala. Urobil si pre mňa veľa Spike, a to si ani nemusel. Len jedna vec mi na tom všetkom nie je jasná, aj keď ti za to ďakujem.“
Spike bol zaskočený, no nechcel, aby ju to nejako vystrašilo. Čo je tou vecou?“
„Dôvod. Dôvod toho všetkého. Prečo si taký starostlivý a ochotný... nerada si to priznávam, ale niekedy aj milý, potom všetkom. Urobila som ti toľko zlého... Takže prečo?“
Spike sa zamyslel. Vedel, čo je dôvodom, no povedať jej to, keď ho nemlátila, keď naňho nekričala, alebo keď nedávala najavo svoje opovrhovanie ním, bolo ťažké. Navyše, jeho city sa za posledné mesiace zmenili, aj keď to tak možno nevyzeralo. Jeho vnútro to vedelo, vedelo to jeho srdce, a vedelo to aj to prázdne miesto, na ktorom chýbala duša.
Miloval ju. Miloval ju inak, ako pred tým, pred jej smrťou. Vtedy bol ňou posadnutý, nie že by teraz nebol, no je to iný pocit. Chcel s ňou byť, chcel, aby pri ňom bola šťastná. Nešlo o to, donútiť ju, alebo presvedčiť. Išlo o to, aby si ona bola istá. Istá svojimi citmi, svojimi ozhodnutiami... Chcel, aby si bola istá ním.
„Spike... Prečo nič nevravíš?“
Počul jej hlas. Nie nepríjemný, odmeraný, či nahnevaný. Ale priateľský, možno v ňom bolo aj niečo viac, no tým sa teraz nechcel zaoberať. Až si bude istá, povie mu to.
„Buffy, neviem to povedať. Viem, prečo som to robil, prečo som tu a prečo ti pomáham. No neviem, ako vyjadriť ten pocit. Pochop, nechcem, aby som ti musel niečo dokazovať. Nchcem, aby som musel nadránom prísť do svojej hrobky a musel sa hanbiť za to, čo som ti zasa urobil. Ver, či nie, no tak to bolo často. Urobil som ti veľa vecí. Vecí, ktorých ľutujem.“
„Takže to robíš pre odpustenie?“ spýtala sa s istým strachom v hlase.
Robí to pre odpustenie? Chcel, aby mu vôbec odpustila?
„Nie, nečakám, že mi odpustíš. Ani to vlastne nechcem. Chcem len, aby si vedela, že dokážem robiť aj dobré veci. Veci, na ktoré by si na mňa mohla byť aspoň trochu hrdá. Pretože to aký som, nie som kvôli sebe, alebo kvôli tomu čipu. Som taký kvôli tebe. To ty si tá, pre ktorú sa mi oplatí vstávať z postele a tešiť sa. Som ako malé dieťa, ktoré čaká na vysnívaný darček vždy, keď mám ísť za tebou. Aká asi budeš? Čo budeš mať oblečené? Budeš voňať po harmančeku, alebo po vanilke. Budeš mať vlasy zopnuté, alebo sa ti budú voľne váľať po ramenách. Budeš sa na mňa pozerať túžobne, opovržlivo, alebo priateľsky. Budeš to ty, alebo len tieň, ktorý uvidím za tebou. Vždy sa teším na to, aké to bude. Akoby som vedel, že to ty si tá, ktorú chcem a vždy aj budem, no ešte som ťa nevidel. Chcem ťa poznať, pretože ty si to, pre čo ešte stále dokážem bojovať. Ty si tá, ktorú milujem.“
Buffy sa do očí vdrali slzy. Bolo krásne, ako pri ňom dokáže cítiť. A to iba pri ňom. Či už bolesť, smútok, radosť, alebo lásku...
„Milujem ťa, Spike.“
„Nie, nemiluješ, Hovoríš to pre to, že to hovorím ja. Buď so vedomá svojimi citmi, a potom mi to kľudne môžeš povedať znovu, no takto nie.“
Zrazu sa Buffy ocitla v posteli so svojimi dvoma upírmi. Ocitla s v knižnici. Giles, Willow, Tara a Fred na ňu pozerali ako na zjavenie.
„Buffy, čo sa stalo. Si hore, takže by to malo byť už ukončené...“ začal Giles, no Willow ho s nadšením prerušila.
„Kto vyhral?“ Buffy sa usmiala.
„Všetko vám poviem neskôr. Teraz budeme potrebovať malú kliatbičku.“
Giles vypleštil oči.
„Buffy?!“
„Čo? Nie! On sa tam bez duše už objavil!“
„No jasné, Buffy.“
Buffy sa zamračila. Mala by zobudiť jediného spojenca, ktorého teraz v tejto izbe mala.
„Spike! Vstávaj!“
Buffy sa hodila na posteľ. Bol to dlhý deň. A neuveriteľne dlhý sen.
Hlavou jej behalo veľmi veľa udalostí.
„Ty si musíš vybrať... Potom mi to kľudne môžeš povedať znovu... Nevedomky... Mala si právo to vedieť... Musíš si vybrať... Vybrať...“ opakovala si.
„Miláčik, čo to zase melieš? Nejako ti nerozumiem.“
Buffy k nemu prišla a odtiahla ho až na posteľ. Položila so ho na seba.
„Ale ty mi nerozumieš aj keď nemeliem. Nerozumieš mi, ani keď rozprávam úplne zrozumiteľne.“
Spikeovi síce bola táto poloha príjemná, no nedalo mu to a musel sa spýtať. Čo som ti kedy nerozumel?“
Buffy sa tvárila, že rozmýšľa. „Napríklad v tom, že ťa milujem.“
Spike chcel niečo povedať, no Buffy mu tento plán zmarila bozkom. Udalosti posledných dní sa vyobrazili na tomto jednom bozku. Spike už sa pustil do znovu objavovania Buffynho tela, no Buffy ho posledný krát prerušila.
„Spike, ja som si už vybrala. Pretože som to už pochopila.“
„Čo si pochopila, láska?“
„Ale nič...“
Vyber si toho, koho viac miluješ, nie toho, s kým je budúcnosť jasnejšia...
KONIEC