Vždy budeš v mojom srdci


Popis poviedky : Aké romantické! Citlivý upír a sladká naivná premožiteľka – boli by ideálny pár, hoci tieto veci veľmi nechápem....Myslím, že je na čase povolať do Sunnydale môj najväčší tromf – Caleba!“ poznamenala si sama pre seba a na tvári sa jej rozhodil slastný úsmev.


"Uhni, Spike!" vykríkla Buffy.
Spike odskočil ďalej a Buffy sa zahnala mečom smerom k démonovej hlave. Ten však meč poľahky zachytil oboma dlaňami a zastavil ho tesne pred svojím krkom. Vytrhol ho Buffy z rúk a odhodil preč. Buffy spadla na zem a démon sa otočil znova ku Spikovi.
"Tak poď, ty obluda!" zavrčal Spike a jeho tvár nadobudla upírsku podobu. Zahnal sa po ňom rukou, ale jeho útok bol odrazený. Kým sa stihol spamätať, ležal na zemi a na jeho hruď mierila päsť s oceľovými bodákmi. V poslednej chvíli sa odkotúľal mimo dosah a nohou skopol démona na zem. Ten nahnevane zavyl.
"Chcel som hrať férovo — vážne," poznamenal Spike a utrel si krv na brade.
"Ale tebe asi fair play veľa nehovorí." Démon sa po ňom znova skúsil zahnať, ale v poslednej chvíli stuhol. Vytrhol si z chrbta šíp a znova zavyl. Buffy už stála na nohách a mierila na démona kušou.
"Spike, meč!" vykríkla nahlas a kývla hlavou smerom k zemi.
Nasledujúcich pár sekúnd uplynulo veľmi rýchlo. Kým sa démon otáčal smerom k Buffy, Spike sa urýchlene zohol a zdvihol meč ležiaci pri jeho nohách. O chvíľu už meč svišťal vzduchom a démonovo bezhlavé telo dopadlo na zem. Jeho hlava sa ešte chvíľu kotúľala po tráve, až nakoniec sa zastavila a odhalila jeho ohyzdnú tvár s doširoka otvorenými očami. "Uff, tento bol vážne silný," povzdychla Buffy.
Spike sa uškrnul a vytiahol z vrecka cigaretu. "Nakoniec sme však odhalili jeho slabé miesto — krk."
Pomaly ju zapálil a vydýchol veľký oblak dymu.
"Počas boja si už trúsil aj lepšie hlášky," žmurkla na neho.
"Podobne. Musel som sa poriadne koncentrovať," oponoval Spike.
"Takých, ako on pribúda a zjavujú sa z ničoho nič. Ľudia opúšťajú Sunnydale a my musíme stále čeliť pokusom o otvorenie Pekelnej Brány. Nechcem byť zlý prorok, ale toto rozhodne nie sú dobré signály," zamyslene preriekla Buffy.
Spike vydýchol ďalší oblak dymu. "Inými slovami: koniec sa blíži každým okamihom. Čo urobíme s ním? Zakopeme ho?" ukázal rukou k bezhlavému démonovi.
Buffy zavrtela hlavou. "Nemyslím, že to má nejaký zmysel. Ak ho tu niekto nájde, aspoň si uvedomí, že tu nemá čo robiť. Bude slúžiť ako výstraha."
"V stredoveku by ho ešte rozštvrtili," poznamenal a zamával mečom vo vzduchu.
Keď videl Buffyin pohľad, mykol plecami. "Len som žartoval," s týmito slovami jej meč hodil. Zachytila ho a otočila sa smerom k východu z cintorína.
"Buffy?" zvolal.
"Áno?" pozrela sa na neho.
"Už musíš ísť?" vyčítavo sa na ňu pozrel.
Mierne sa začervenala. "Vieš, dnes by som ešte mala predviesť potenciálnym premožiteľkám jednu teoretickú lekciu. Sľúbila som im to. Veď môžeš ísť so mnou — aj tak sa tam vrátiš, či nie?"
"O to nejde." vydýchol ďalší oblak dymu. "Neviem, dnes sa mi tam vracať nechce. Myslel som, že dnes si od dievčat oddýchneš aj ty. Aj ony budú iba rady, že..."
"Že ich nebudem otravovať? O to ide? Myslíš si, že je to hra?" spýtavo sa na neho pozrela. Mlčal.
"Je to hra, v ktorej niektoré z nich zomrú, ak ich, kým nepríde ten deň, nenaučím dosť."
"Ale, láska ..." začal.
"Nevolaj ma láska!" Úkosom sa na neho pozrela.
"Vieš, že tak nevolám len teba," pousmial sa, ale bol to skôr trpký úsmev.
"Prepáč, Spike, ale dnes si neoddýchnem tak či tak. Buď mám na krku démonov alebo partiu dievčat, ktoré si ešte poriadne neuvedomujú, čo ich čaká. Dnes dám radšej prednosť domácemu pohodliu." S týmito slovami sa definitívne otočila a zamierila smerom k východu. "To druhé je rozhodne hrozivejšie," zvolal za ňou. Už bola takmer preč. Sledoval, ako mu pomaly mizne z dohľadu. Jeho myšlienky prerušil tichý potlesk, ktorý sa ozýval za ním.
Otočil sa a zbadal Drusillu, ktorá sa na neho škodoradostne usmievala.
"Bravo, Maestro!" zvolala nahlas.
Znechutene sa na ňu pozrel. "Čo odo mňa zase chceš? A vôbec musíš mať túto podobu?"
"A čo ak som to naozaj ja... tvoja láska?" uškrnula sa na neho.
"Bývalá." sarkasticky sa na ňu pozrel a odhodil na zem zvyšok cigarety.
"Takto je to lepšie?" Keď zadupal cigaretu do zeme, zdvihol hlavu. Stála pred ním Buffy.
Namieril si to k východu cintorína. Obzrel sa a nik už za ním nebol.
"Myslíš, že sa ma tak skoro zbavíš?" Otočil sa a Buffy stála pred ním.
"Nemusím ťa vôbec počúvať. Aj tak mi vo svojej nehmotnej podobe nemôžeš urobiť nič a môj spúšťač už nefunguje. Ak ma chceš teda zase prinútiť niekoho zabiť, tak si poslúž.
Už nie som v tvojej moci. Tak si poslúž." Rukami ukázal na seba.
"Pokojne mi zaspievaj tú pesničku, aby som sa dostal do tranzu. Do toho!" vykríkol.
Buffy sa zasmiala. "Máš pravdu, už ťa nemôžem ovládať. Je to škoda, lebo si naozaj silný. Ale si dosť silný na to, aby si prežil môj finálny útok? UberVampovia už len čakajú na vypustenie, a ani ty tomu nemôžeš zabrániť."
Nevraživo na ňu pozrel. "Poradíme si s nimi, tak ako sme si poradili s týmto tu, alebo tvojimi slepými prisluhovačmi." Ukázal na mŕtve démonie telo bez hlavy neďaleko nich.
Buffy zdvihla ukazovák a pokývala ním do strán.
"Nie, nie, nie... Povedz mi, prečo sa im chceš postaviť? Obyčajní upíri sa ich boja, ty nie?" "Asi nie som obyčajný upír," ironicky poznamenal.
"Iste... máš dušu. Býval si taký silný bojovník — kedysi. Naháňal si ľuďom hrôzu a pozri sa, ako si skončil." Buffy zavrtela hlavou.
"Ale aspoň kedysi som naháňal hrôzu, čo sa o tebe povedať nedá," zavŕtal sa do nej pohľadom a znova sa chystal odísť.
"Nebuď hlúpy! Viem o tvojich snoch a viem, že ťa dosť trápia. Nedokážeš pochopiť ich význam a to ťa desí ešte viac," vykríkla za ním.
V tú chvíľu to videl znova. Opäť sa mu v mysli prehral ten istý sen, čo posledné noci.
"Tipujem, že ty mi to povieš," preriekol po chvíľke ticha.
Buffy doširoka rozprestrela ruky.
"Je to prosté. Ak ostaneš, s najväčšou pravdepodobnosťou neprežiješ môj zdrvujúci útok. To je tá vec, ktorej sa obávaš."
"Je to len sen. Nemusí to nič znamenať," odporoval Spike.
"Pravda, sny sa neplnia... ale nočné mory áno. Ty vážne nevidíš, čo sa tu deje? Nevidíš, že premožiteľka ťa tu nepotrebuje?" opýtala sa ho Buffy.
"Klameš! Sama mi to povedala. Viem, že ma potrebuje!" Spikov hlas znel nahnevane. Buffy znova zavrtela hlavou.
"Áno, ale nie kvôli boju. Úprimne — iba odvádzaš jej pozornosť, a to ju mätie. Ako napríklad dnes..." znova pokúšala Buffy.
"Musela ísť preč," oponoval Spike.
"Iste. Vymyslela si vynikajúci dôvod..."
"Chceš ma od nej oddeliť?" prerušil ju Spike. "Na taký starý trik ti neskočím."
"Nie, chcem ušetriť teba. To je dôvod, pre ktorý som tu." Pobavene sa na neho pozrela, keď videla jeho nechápavý pohľad.
"Ty vieš, že zomrieš... a ak ostaneš, nebude to dobré ani pre ňu. Ovplyvňuješ ju svojou prítomnosťou. Jej myseľ je roztrieštená a to ešte viac znižuje jej beztak mizivé šance na úspech proti mne."
Spike nepreriekol ani slovo.
"Máš len dve možnosti — život alebo smrť. A tá bude tentoraz definitívna." Na chvíľu sa odmlčala.
"Miluješ ju, ale ona teba nie. Polož si otázku, či si ochotný pre ňu naozaj zomrieť?
"Ak poviem áno?" Spike na ňu uprel pohľad.
"Ak ju naozaj miluješ, môžeš pre ňu urobiť aj viac. Odísť. Ak so svojim pochabým plánom zničiť ma zlyhá, ty budeš v bezpečí a pre mňa za mňa sa môžeš pokúsiť dokončiť to sám.
Tvoje šance budú určite väčšie, hoci úprimne dúfam, že to neurobíš a prejdeš na stranu víťaza." Buffy si spokojne založila ruky.
"Nemusím ťa počúvať. A viac za mnou nechoď!" Jeho posledná poznámka však znela dosť neisto.
Buffy zostala na mieste a sledovala ako odchádza.
"To už nebude potrebné," hlesla víťazoslávne.

Buffy dorazila domov. Vošla do obývačky a odložila zbrane do truhly.
"Je tu niekto?" zvolala nahlas.
O chvíľu z kuchyne pribehla Dawn.
"Ahoj. Iste sa chceš opýtať, kde sú všetci, mám pravdu?" vyhŕkla na Buffy.
Nečakala na odpoveď a ihneď zo seba začala sypať "Dlho si nechodila, a tak Giles vzal dievčatá von, ty vraj vieš kde a môžeš sa pridať. Alex a Anya sú údajne v Bronze. No a ja som tu, aby som ťa o všetkom informovala."
Buffy sa na ňu nedôverčivo pozrela. "Urobila si niečo zlé? Si tu s... nejakým chlapcom?"
Dawn sa doširoka usmiala. "Nie, nič zlé a žiaden chlapec! Teda technicky áno... som tu totiž s Andrewom. Snáď si nečakala, že ma tu nechajú samu?
"Druhá otázka, čo som sa chcela opýtať. Takže idem za Gilesom a ty môžeš ísť so mnou, keď chceš." Buffy sa spýtavo pozrela na svoju mladšiu sestru.
"Isteže áno." Dawn zvýskla od radosti. "Idem na seba niečo hodiť," s týmito slovami vybehla hore po schodoch.
"Andrew?" zvolala Buffy.
O chvíľu prišiel do obývačky. V ruke držal kelímok so zmrzlinou, z ktorej ujedal.
"Nevieš, prečo je Dawn taká nervózna?" opýtala sa ho priamo.
"Ahoj," neisto ju pozdravil. "Že by zo mňa?" Nevinne sa na ňu pozrel.
"Ach... Zase si niekoho trápil rozborom Hviezdnych vojen? - To je jedno. Chceš ísť s nami za Gilesom alebo ostaneš tu?"
"A Spike s tebou neprišiel?" Andrew sa poobzeral okolo seba v nádeji, či ho neuvidí.
"Nie, ostal vonku." Buffy mávla rukou.
"Nechala si ho samého?" vyvalil na ňu oči.
"Stalo sa niečo zlé?" upriamila na neho prekvapený pohľad.
"Ja len... momentálne má ťažké obdobie. Vidím to na ňom," ticho hlesol Andrew.
Buffy si založila ruky a čakala, čo povie ďalej.
"Viem to! Aj ja som bol zločinec a viem, aké to je, keď musíš každú chvíľu presviedčať ľudí, že si sa zmenil. Ani neviem, či sa mi to darí... a ty si ho nechala samého potom, čo sa nedávno stalo? Teraz, keď najviac potrebuje niečiu podporu? Vieš, že teraz môže byť najzraniteľnejší?"
Buffy zvraštila čelo a začala tuho rozmýšľať.
"Andrew, nechválim ťa často a ani si na to nezvykaj, ale myslím si, že máš pravdu."
"Ideš za ním? Takže nejdeme za Gilesom?" opýtal sa.
"Povedz Dawn, nech mi odpustí."
Nečakala na jeho reakciu a vyletela z dverí. Na moment sa jej hlava znova zjavila vo dverách. "Keď cituješ hlášky z iných filmov ako scifi, hneď to začína dávať zmysel!" O chvíľu definitívne zmizla.
"Ale ja som nič necitoval. A čo ti má odpustiť?" zvolal za ňou.

Spike sa prechádzal po vyľudnenej pláži a pozoroval hviezdy. Jeho nohy sa potichu zabárali do teplého piesku a zanechávali stopy. Teraz v noci pôsobila oveľa príjemnejšie ako počas dňa, keď ju zapĺňalo množstvo turistov. More bolo príjemne hlučné a vlny jemne obmývajúce breh boli dopĺňané príjemným vánkom. Spike tú krásu okolo veľmi nevnímal. Intenzívne uvažoval nad tým, čo mu povedalo Prvé Zlo. Malo pravdu? Skutočne je tu na obtiaž? Buffy sa naozaj chovala dosť zvláštne a odmerane, akoby nebola vo svojej koži.
"Spike!" Zakričal ktosi z diaľky.
Ten hlas ho ihneď vytrhol z myšlienok... poznal ho, miloval ho...
Otočil sa a zbadal Buffy, ako k nemu beží. V tú chvíľu, akoby zamrzol na mieste.
"Buffy, si to ty?" opýtal sa, keď k nemu dobehla a chytil ju za ruku. Ihneď pocítil jej teplo a zovrel ju ešte pevnejšie. Opätovala mu jeho stisk.
"Áno, ja. Bolo za tebou Prvé Zlo, však? A v mojej podobe..."
Pohľady ich očí sa stretli.
"A ty si sa vrátila... Ako si vedela, kde ma máš hľadať?" opýtal sa jej priamo.
"Nevedela. Hľadala som ťa skoro všade a potom mi napadlo opýtať sa Clema, kde sa môžeš zdržovať," usmiala sa na neho.
"Ale čo dievčatá? Nechcela si ich dnes niečo naučiť?" Spike stále nemohol uveriť, že je tu. "To Andrew... povedal mi niečo a vtedy mi došlo, že som asi prepracovaná. Inak by som pochopila skôr, že tu budem užitočnejšia." Vzápätí ho objala, čo vôbec nečakal. Pomaly sa odtiahol.
"Čo robíš?" neisto sa opýtal.
Buffy kývla hlavou k moru. "Pozri sa, aké je to tu v noci pekné. Vlny narážajú na breh a ten šum mora... ten priamo zbožňujem." Jemne sa usadila na zem.
"Povedz mi, čo ti povedalo Prvé Zlo?" opýtala sa ho a pokynula rukou smerom k sebe. Spike váhal, ale napokon sa k nej predsa len posadil.
"Bol som tu, aby som sa so Sunnydale rozlúčil. Chcel som vidieť všetky pekné miesta, ktoré mi budú chýbať. Mala pravdu. Iba tu prekážam a bezo mňa budeš mať väčšiu šancu na úspech," potichu povedal.
"To je hlúposť, ale viem, aké vie byť Prvé Zlo presvedčivé," rezolútne prehlásila.
"Nevedela som, že máš rád prechádzky po pláži. Za to tiež môže tvoja duša?" opýtala sa po chvíli v snahe naladiť radšej inú tému. Neúspešne.
"Ale, Buffy, videl som to už keď sme zabili toho démona. Tým, že tu som, sa všetko len komplikuje. Nevraviac o tom, že ma tvoji priatelia nemajú radi." Spikov hlas znel rezignovane, ale zároveň vyrovnane.
"Aj keď som si už na to zvykol."
"Ďalšia hlúposť, aj keď v prípade Alexa ani nie..." začala.
"A čo Giles? A Wood?" Jeden ma chcel zabiť a druhý mu v tom pomáhal. Buffy, to je holý fakt! A tým, že sa ma zastávaš, sa tvoje vzťahy s priateľmi ešte viac otriasajú v základoch!" "Spike, prestaň!" vykríkla a zatriasla ním.
"Pozri sa na mňa," upriamila na neho svoj pohľad. Pomaly zdvihol svoj zrak zo zeme.
"To, že si tu, mi dáva silu Si moja morálna podpora a rozhodne je tvoja prítomnosť pre mňa dôležitá. Neviem, čo by som robila, keby si teraz odišiel — len tak bez rozlúčenia... chýbal by si mi — nezáleží mi na tom, čo si o tebe myslia druhí. Oni nechápu - nie, oni nemôžu pochopiť, čo pre mňa znamenáš. Bez teba by som to tu asi nezvládla." Nespúšťala z neho oči. "Tak, a je to vonku. Nečakala som, že ti to raz poviem." zaksichtila sa.
"Pokúšaš sa odľahčiť situáciu? To, čo si povedala, už späť nevezmeš!" Na Spikovej tvári sa zjavil ľahký úsmev.
"Buffy... vieš, že ťa ľúbim. A tiež viem, že ty ma nikdy nebudeš. Ale to je v poriadku Už to chápem, odkedy mám dušu. To, čo si mi povedala, pre mňa znamená oveľa viac.
Nenacvičovala si si náhodou podobné rozhovory s Angelom?"
"Angela do toho neťahaj. To je len o nás dvoch," prehlásila nezbedne.
Spike sa zasmial. "To bol len pokus o vtip."
Buffy ho rukou objala okolo krku. Jemne sa strhol, ale nechal ju tam. Po chvíli sa odvážil a dotkol sa jej. Buffy vedela, že starý Spike sa vracia.
"Nerobíš to len preto, aby si ma upokojila?" opýtal sa pre istotu.
"Myslím, že by som ťa aj tak neoklamala. Na rozdiel odo mňa si dokončil školu, takže oficiálne si na tom, čo sa týka inteligencie, lepšie ako ja ..." nedokončila, lebo jej položil prst na pery.
"Ale to bolo už dávno a nedalo mi to nič okrem toho, že som začal písať básne, ktoré sa nikomu nepáčili... hoci to nerád priznávam."
"Ale dokončil si školu, čo sa mne nikdy nepodarí." Posledné slová zneli veľmi ticho. "Ako keby si to ty potrebovala. Čo tým získaš? Akurát zdrap papiera. Ten je síce potrebný, ale nie pre niekoho, ako si ty. Keby si to nemala v živote také ťažké, tak by si to v pohode zvládla, ale opakujem: ty to nepotrebuješ. A teraz už vôbec nie. Keď toto skončí, verím, že si nájdeš niečo, čo ťa bude napĺňať. To ťa už hádam to prekliate povolanie premožiteľky nebude toľko vyťažovať," jedným dychom zo seba dostal.
"Už chápeš, prečo ťa potrebujem?" Pozrela sa na neho. To iskrivé napätie medzi nimi sa v tom momente dalo krájať. Pomaly sa k nej naklonil. Zavrela oči a ich pery splynuli v jedno. Po chvíľke sa jemne odtiahla.
"Prepáč, nechal som sa uniesť." Neisto sa na ňu pozrel akoby v očakávaní najhoršieho. "To je v poriadku, ale pre tento krát... môžeš ma len objímať?" Zložila mu hlavu do lona. Pohladil jej jemné blond vlasy.
"Ďakujem za ten bozk, Buffy. Budeš vždy v mojom srdci. A chcem, aby si vedela, že som ochotný pre teba aj zomrieť, ak to bude potrebné."
"Ostaneš tu so mnou cez noc? Môžeme sa rozprávať, kým nevyjde slnko."
"Buffy, to nebola otázka, však nie?" Obaja sa rozosmiali.

Z diaľky spoza skaly ich pozorovala postava. Stále mala na sebe podobu Buffy.
"Aké romantické! Citlivý upír a sladká naivná premožiteľka — boli by ideálny pár, hoci tieto veci veľmi nechápem... Myslím, že je na čase povolať do Sunnydale môj najväčší tromf — Caleba!" poznamenala si sama pre seba a na tvári sa jej rozhodil slastný úsmev.

Pomaly sa začalo rozvidnievať. Spike sa zdvihol z pláže a naposledy pozrel na Buffy.
"Ďakujem ti ešte raz za skvelú noc. Ale myslím, že je čas ísť."
"Choď dopredu. Ja sa pridám hneď." povedala mu a on kývol hlavou na znak súhlasu.
Zadívala sa na oblohu, zatiaľ čo on sa on pomaly vzďaľoval.
"Aj ty budeš vždy v mojom srdci, Spike," povedala si sama pre seba. Potom sa otočila a vybrala sa za ním.


KONIEC