Visitors again


Popis poviedky : „Hej, Anuris, snáď nechceš ísť dnu sám? Je to predsa len démonická právnická firma,“ spýtal sa Coleo a zvraštil obočie. „No a? Potom čo sme dnes zvládli,“ nechápal Anuris, u ktorého stála prevládala istá eufória „Ja sa nebojím.“ Napajedil sa Coleo „Mali by sme však počkať kým sa zjavia ďalší, tak ako sme sa dohodli.“


Visitors again... „Toto sú kancelárie Wofram and Hart. Sme právnická agentúra, takže ak potrebujete niekoho, kto by vás vysekal z problémov, ste na správnom mieste. Ponúkame široký sortiment právnikov od obyčajných, démonických...“
„Prepáčte, slečna, môžem hovoriť s Angelom?“ prerušila neznáma postava Harmony. Harmony pri slove Angel zbystrila pozornosť.
„Angel je momentálne zaneprázdnený. Budete musieť chvíľku počkať.“
„Ako by ste definovali chvíľku?“ spýtal sa neznámy.
Harmony sa zamyslela „Ako čas, ktorý uplynie odteraz až do momentu, keď mu zazvoní budík. A keďže po zobudení vyzerá strašne, zarátala by som aj návštevu kúpeľne.“
„Aha.“ Pochopila postava. „A nedalo by sa zariadiť, aby mu budík zazvonil skôr?“
„Radšej nie. Poslednú noc si stihol odskočiť do inej dimenzie, zvrhnúť celú vládu a popritom si užiť aj s miestnou princeznou. Myslím, že bude dosť unavený.“ Poznamenala Harmony a vytiahla si spod pultu malý pilníček na nechty.
„Chcel by som si vyskúšať život, aký vedie on.“ Povzdychla si postava.
„Ak chcete, zavediem vás do jeho kancelárie. Môžete počkať aj tam.“ Navrhla Harmony. „Ďakujem, to nebude potrebné.“ Povedal chlapík a posadil sa do neďalekého kresla. Zo stola vedľa si stiahol brožúrku s názvom „Najväčšie úspechy a škandály v dejinách Wolfram and Hart“ a začal si v nej listovať.

Cez ulicu prešla Škoda 120, v ktorej sedelo natlačených 5 osôb.
„Hej, kámo, pusti to hlasnejšie.“ Ozval sa Matt a Akira len nemo prikývol. Z autorádia sa začali valiť hlasné tóny, akejsi metalovej skupiny.
„Už si z tej mapy niečo vyčítal?“ zakričal Vampire sediaci vzadu na Matta neustále listujúceho v mape.
„Ja viem, dobrá hudba.“ Zareval súhlasne Matt.
„Nie.“ Zrevala Fay. „Vampire sa pýtal či tam nie je niečo tvrdšie.“
„Mám to dať hlasnejšie? Už sa viac nedá!“ Pridal sa Akira.
„Vypnite to.“ Vykríkol Porty. „Je tu strašný hluk a nie je nič počuť!“
Akira vypol rádio. „Pýtal sa niekto niečo? Bol tu strašný hluk a nič som nepočul.“
„Myslím, že som konečne zistil, kde sme.“ Natešene skríkol Matt. „ A stačilo len mapu otočiť naopak.“
„A čo si zistil?“ spýtala sa Fay.
„Asi už viem, kde máme ísť. Akira zaboč doprava, nie počkaj, doľava..“ Zaznelo nie celkom presvedčivo od Matta
„Asi?“ spýtal sa Porty a mrkol obočím.
„Počuj, Akira.“ Ozval sa Vampire. „Možno sa mi len zdá, ale odkedy sme prešli toho démona, mám pocit, že nás akosi viac natriasa. Nezostal z neho kúsok na kolese?“

Síma, Sky a naša Buffy sa práve prechádzali po jednom z butikov.
„Hej,“ upozornila kamarátky Sky. „Tamtá žena zrejme nie je človek.
„Ako to vieš?“ opýtala sa Naša Buffy.
„Prečo by inak nosila športové topánky k elegantnému obleku? A to nehovorím o tej pánskej kabelke...“ konštatovala triumfálne Sky. Naša Buffy a Síma uznanlivo pokývali hlavou.
„Môžem vám s niečím pomôcť?“ pristavila sa k nim jedna z predavačiek.
„Len to tu tak obzeráme.“ Ujala sa slova Naša Buffy.
„Prečo sú tamtí muži takí naštvaní?“ spýtala sa Síma a zamerala svoj pohľad na opačnú časť butika.
„Och.“ Usmiala sa predavačka. „To sú Arquilianskí démoni. Tí sú naštvaní vždy keď ich ženy pošlú na nákup.“
„Takže toto je čisto démoní butik.“ Zvolala Síma čím na seba upútala výraznú pozornosť.
„Ak sa ti niečo nepáči dievča, povedz. Zmlátim ťa tak, že keď sa preberieš, tvoje šaty už nebudú v móde.“ Ozval sa piskľavým hlasom jeden zo zákazníkov stojaci obďaleč. To nemal robiť. Síma k nemu priskočila a silno ho kopla do rozkroku. Démon sa na ňu nechápavo pozrel a vzápätí sa usmial.
„Radšej by ste sa tu nemali zdržovať.“ Schytila ju predavačka a nenápadne ju s ostatnými odsunula ďalej.
„Čo to malo znamenať?“ nechápala Síma.
„Za prvé: Dobrý kop, ale ten má genitálie inde.“ Vysvetľovala predavačka. „A za druhé: Ich rasa si takto vyjadruje priazeň a predpokladám že vám by sa to nepáčilo.“
„To bolo super,“ nadchýnala sa Sky keď vyšli z obchodu.
„Je načase ísť. Aj tak sa už začína stmievať,“ zmenila tému Naša Buffy.
„Keď to vraví Buffoň.“ Mykla plecami Sky.
„Jasné mami, veď nás...“ Poznamenala Síma a zaškerila sa na Buffy.
„Neboj, zlatko, nenechám ťa viesť skupinu,“ zasmiala sa Naša Buffy. „Ešte by si sa zatúlala ako vtedy.“ Len že sa uhla pokusu o štuchanec do rebier.

Pomaly sa stmievalo. Coleovi sa zdalo, že počul nejaký šuchot, takže sa pár krát nervózne poobzeral.
„Nemali by sme ísť tadeto, niet tu ani živej duše.“
„Upokoj sa.“ Anurisa sa zdá sa obavy vôbec nedotýkali. „Los Angeles je mesto anjelov.
Užívaj si to tu.“ Poznamenal s rukami založenými vo vrecku.
Coleo ho poťukal po ramene. „Henten na anjela nevyzerá.“
Anuris sa otočil a zbadal muža v rifľovej bunde, ako kráča smerom k nim.
„Hej kámo. Nevieš, s kým si začínaš,“ ozval sa tvrďácky Anuris a založil si žuvačku za ucho.
Mužova tvár v momente nadobudla upírske rysy. Obaja preglgli a mierne ustúpili. „Večera.“ Zaškeril sa upír a vrhol sa na Anurisa. O chvíľu na to sa rozpadol na prach.
„Ako si to...?“ spýtal sa Coleo, keď sa Anuris zviechal zo zeme.
„Bolo to ľahšie, ako som si myslel.“ Natešene skonštatoval Anuris a ukázal Coleovi niečo, čo vzdialene pripomínalo kolík.
„Ja som zabil upíra. A sám!“ vykríkol na celú ulicu veselo.
„Sklapni!“ ozvalo sa z najbližšieho okna.
„Kamarát, toto budeš ľutovať do konca svojho života. Čo bude asi tak dvadsať sekúnd,“ ozval sa hlas z opačnej strany ulice. O chvíľu sa na nich vyrútilo asi päť ďalších upírov. Coleo ani Anuris neváhali a dali sa na útek. Pomoc prišla vskutku nečakane.
„Taxi.“ Zvolal Coleo. Obaja bleskovo nasadli a na poslednú chvíľu stihli zavrieť dvere. Jeden z upírov do nich vrazil a zviezol sa na zem ale to už bol taxík v plnom pohybe.
„S nami si neradno nezačínať.“ Zvolal naradostene Coleo a podporil svoje slová obscénnym gestom.
„Už sa teším, ako budeme o tomto rozprávať ostatným.“ Podporil ho Anuris.

A čo bolo potom?“ vypytovala sa ďalej Lucy H a pomaly sŕkala zo svojho pohára nespúšťajúc z Lindseyho oči. Lindsey McDonald očividne polichotený záujmom o jeho osobu ďalej pokračoval zatiaľ, čo Lucy H na neho upierala zamilovaný pohľad.
„Slečna, škoda, že som vás nestretol už skôr.“ Poznamenal len tak mimochodom.
Lucy nereagovala, keďže si práve predstavovala, ako obaja kráčajú k oltáru.
„Slečna?“ spýtal sa neisto.
Lucy sa strhla. „Neuvažoval si niekedy, či bola pre teba Wolfram and Hart správna voľba?“
„Vlastne som na to nemal čas.“ Zamyslel sa a napil sa zo svojho pohára. „Stále som obhajoval nejakých démonov.“
„A prečo si to vlastne robil?“ pýtala sa ďalej.
„Tá práca je to jediné, čo mi skutočne ide.“
„Tak to dokáže naštvať.“ Utrúsila Lucy.
Prikývol jej a samého ho to prekvapilo.
„Panebože čas!“ vyskočila Lucy H z kresla a pozrela sa na hodinky.
„Deje sa niečo?“ v Lindseyho hlase bolo cítiť istú obavu.
„Mám sa stretnúť s priateľmi práve pred Wolfram and Hart a veľa času mi neostáva. Nemohol by si ma tam hodiť svojim autom? Aspoň niekde do blízkosti. Prosím.“ Zavŕtala sa do neho pohľadom, ktorému by neodolal ani najväčší tvrďas.

„Hej, Anuris, snáď nechceš ísť dnu sám? Je to predsa len démonická právnická firma,“ spýtal sa Coleo a zvraštil obočie.
„No a? Potom čo sme dnes zvládli,“ nechápal Anuris, u ktorého stála prevládala istá eufória „Ja sa nebojím.“ Napajedil sa Coleo „Mali by sme však počkať kým sa zjavia ďalší, tak ako sme sa dohodli.“
„No dobre.“ Povzdychol si Anuris. Nevedel sa dočkať chvíle, keď vkročí dovnútra a zase len musel čakať. Našťastie netrvalo dlho a blízko miesta, kde stáli zaparkovala Škoda 120.
Čaute chalani.“ Pozdravil ich ako prvý Porty, ktorý najrýchlejšie vyskočil z auta. To už sa k nim pomaly blížila trojica Naša Buffy, Síma a Sky.
„Vyzerá to tu tak, ako som si predstavoval.“ Podotkol Matt pri pohľade na právnickú budovu. „To preto lebo máš nahovno predstavivosť.“ Vysvetlil mu Vampire.
„Ok, sme tu všetci?“ spýtala sa Sky keď boli všetci pokope a letmo preletela očami všetkých zúčastnených.
„Kde sú Lucy H a Ben?“ spýtala sa Fay.
„Ja už som tu!“ ozval sa zadychčaný hlas spoza nich a po chvíľke k nim dobehlo tmavovlasé dievča.
„Lucy, kde si bola?“ spýtala sa káravo Naša Buffy.
„Ja to už nevydržím. Ben je aj tak zrejme vnútri, tak čo keby sme si vysvetľovanie nechali na potom?“ Spýtal sa nedočkavo Anuris, ktorý už stihol na chodníku vyšliapať menší fľak.

„Takže vy sa voláte Benedikt, skrátene Ben a nie ste z tohto sveta. A nie ste tu údajne sám a prišli ste vopred preto, aby ste ma ušetrili prípadného šoku, ktorý by u mňa nastal, keby ste mi do kancelárie nakráčali všetci naraz.“ Zrekapituloval si Angel fakty. Nie že by toho na neho bolo veľa, ale začínať deň takto zostra skrátka nebol zvyknutý.
„Je na tom niečo divné?“ opýtal sa Ben.
Angel si pošúchal bradu „Práveže nie. S podobnými problémami sa stretávam v poslednej dobe čoraz častejšie.“
„Nespali ste dobre?“ spýtal sa priamo Ben, keď si Angel po niekoľký krát pretrel oči.
„V pohode.“ Zamrmlal Angel a zase si spomenul na ten príšerný sen, v ktorom žili Buffy a Spike spolu a on im robil sluhu.
Ben sa k nemu naklonil. „Nevravím, že musíte vedieť, prečo sme tu, ale všetci sme sa zhodli, že ak nám niekto pomôže, budete to práve vy.“
Angel náhle pocítil príliv sebavedomia. „A kedy dorazí zvyšok?“
Ako na povel sa ozvalo klopanie na dvere.
„Ďalej.“ Vykríkol Angel. Dvere sa otvorili a dovnútra sa dovalilo jedenásť osôb. Podľa ich následného správania to očividne boli Benovi známi, ale Angel nečakal, že ich bude až toľko. Keď ho zborovo pozdravili, zmohol sa len na neistý a silený úsmev.

„Aha, tak teraz som ti dobrý.“ Zavrčal Spike
„Spike, ty si idiot.“ Mávol rukou Angel.
„Nemyslím, že urážaním ma presvedčíš.“ Odvrátil sa od neho nahnevane Spike.
„Ale ja som ti v podstate lichotil.“ Prehodil Angel výhybku. „Dobre tak nie.“ Dodal, keď Spike čosi zafrflal. „Ale čo keby sme sa na chvíľu prestali zaoberať osobnými záležitosťami a sústredili sa na toto? Vonku je hrozba blížiacej sa apokalypsy a práve teraz k nám prišli akísi návštevníci z iného sveta. Lepšie načasované to ani byť nemohlo.“ Dostal zo seba Angel. Spike zmĺkol a po chvíľke ticha zo seba dostal. „A ako tí návštevníci vyzerajú?“
„Ako obyčajní ľudia.“ Skonštatoval holý fakt Angel. „Celkom určite však nie sú od nás, ale vedia o nás pri tom dosť.“
„Možno sú to mimozemšťania, ktorí nás študovali už dlhšiu dobu“ Zvraštil čelo Spike.
„A my sme pre nich ako postavy z ich obľúbeného seriálu.“ Zamyslel sa Angel. „Tak či tak, nemôžu tu zostať. Musíme nájsť spôsob, ako ich poslať preč, kým tu nespôsobia nejaké problémy. Zatiaľ som ich usadil v jednej z našich zasadačiek.“
„Čo si o nich ešte zistil?“ vypytoval sa Spike, ktorého to začalo celkom zaujímať „Majú napríklad veľmi divné mená. Jedna z nich sa dokonca volá Buffy.“
„Buffy?“ žasol Spike. „A podobá sa?“
„Nie. Toto je ICH Buffy.“ Rezolútne odmietol Angel. „Nepýtaj sa ma čo to znamená. A inač sa podrž, ich Buffy má dokonca rada Glory...“
„Takže sa celkom iste pozná aj s jeho alter egom Benom.“ Dedukoval Spike.
„No zrejme áno. Ten za mnou prišiel, ako prvý...“
„Možno pochádzajú z nejakej dimenzie, kde je všetko naruby. Niečo podobné som videl vo filme s Jetom Lim,“ uvažoval Spike ktorého myseľ pracovala na plné obrátky.
„A možno disponujú nejakou smrtiacou silou a bude lepšie si ich nepohnevať.“ Rozvíjal ďalej teórie Angel.
„Dobre teda, čo to odo mňa chceš?“ spýtal sa Spike a zapálil si cigaretu.
„Bolo by dobré, keby si ich trochu zabavil a hlavne sa postaral o to, aby už nevychádzali von, kým budem s ostatnými pátrať.“
„Ty ma máš asi vážne za idiota. Tak to nie.“ Protestoval Spike. „Ja nie som platený ako pestúnka, ale za to, že viem zabíjať lotrov. Navrhujem, aby sme sa do pátrania pustili všetci a ich poprosili o pomoc. Tak ich podľa mňa zabavíme najlepšie.“
„Asi máš pravdu.“ Súhlasil Angel. „A povieš im to ty?“
„Srab.“ Zaškeril sa škodoradostne Spike „ Poďme sa poradiť s ostatnými.“

„Čo takto urobiť si spoločnú fotku?“ navrhol Porty a vytiahol z vrecka svoj najnovší mobil. „Nemyslím, že je to dobrý nápad.“ podotkol Akira. „Keď sa budeme premiestňovať cez portál naspäť, môže to spôsobiť problémy. Nemali by sme si brať so sebou nič čo nejakým spôsobom nadobudneme tu.“
Porty mobil sklamane odložil a popritom z jeho úst vyšla neidentifikovateľná nadávka „Vieš o tom viac než dosť,“ podotkol Ben.
Akira len mykol hlavou. „Nie som žiadny expert.“
„Škoda, že tu nie je Ico. Určite by vyrukoval s nejakou zaujímavou teóriou. On rád vysvetľuje.“ Ozvala sa Sky pohojdávajúca sa na stoličke.
Dvere sa náhle otvorili a vo dverách sa objavila skupinka právnikov. Keď zbadali skupinku neznámych, zamrzli vo dverách.
„Vás nikto neučil klopať?“ nahnevane sa spýtala Síma.
„Chceli sme tu len niečo prerokovať.“ Zajakal sa neisto jeden z právnikov.
„Je toto snáď zasadačka?“ pridal sa Coleo.
„No,“ vyšlo z jedného právnika.
„Odkedy?“ nechápal Coleo. To už sa vo dverách zjavila Fred s Wesleym.
„Tak tu ste. Zdravím.“ Neisto pozdravila Fred. Zatiaľ Wesley potichu vysvetlil právnikom situáciu a poslal ich preč. Potom sa ujal slova.
„Vítam vás vo Wolfram and Hart. Spolu s vami hádam prídeme na koreň tomu, ako ste sa sem dostali a ako vás dostať naspäť. Ale budeme potrebovať vašu pomoc. Áno?“ spýtal sa keď si všimol, ako jedna ruka vystrelila nahor .
„Môže si pár z nás urobiť menšiu prehliadku?“ Spýtal sa Anuris a pár ľudí súhlasne pritakalo. Wesley váhavo prikývol. „Ale hlavne sa snažte neurobiť žiadnu škodu. My sa zatiaľ presunieme sa vhodnejšie miesto.“

„Kdeže ste to predtým boli?“ Nechápala Fred.
„S-l-a-y-e-r-c-o-n. vyhláskovala Sky.
Fred zadala heslo do googla ale nenašlo jej nič. „A čo také sa na takom Slayercone deje?“ spýtala sa znova.
No, pozerá sa tam video, pije sa tam a tak podobne,“ vysvetlil to dosť svojsky Matt.
„Toto zrejme nepovedie nikam.“ Podotkol Gunn ktorý sa medzitým stihol pripojit k Wesovi a Fred. „Ideme na to zle, aj tak tam neboli v čase teleportovania všetci.“
„Čo ak to má nejakú súvislosť s ich počtom?“ zamyslel sa Wesley. „Dvanásť... dvanásť je napríklad počet mesiacov v roku.“
„Jedinou súvislosťou je, že sa všetci poznáme z fóra.“ Akira však úmyselne vynechal názov fóra, ktorý by určite vyvolal ďalšie otázky.
„Skús sa na to pozrieť ty,“ vstala Fred od svojho počítača a uvoľnila miesto Akirovi.
„Ja?“ prekvapene sa spýtal Akira.
„Nie je na tom nič nelogické. Pri absencii Ica si ty ten najvzdelanejší z nás...“ Schytila ho Naša Buffy a dotlačila k Fredinej stoličke. Akira sa sprvoti spieral, čo dosvedčili aj škrabance, ktoré stihol urobiť na svojej stoličke, ale napokon sa vzdal a sadol si k počítaču..
O chvíľu na to sa do miestnosti sa dovalili ako veľká voda Angel so Spikom a na najbližší stôl zhodili veľkú hŕbu kníh.
„Kým sa niektorí budú hrabať v počítačoch, my ostatní by sme mohli zvoliť tradičné metódy.“ Vyhlásil Angel a zvalil sa do najbližšieho kresla.
„Toto tu asi nepatrí.“ Podotkla Síma pri pohľade na knižku s názvom „Slávne športové legendy Islandu“.
„Aha, to je Spike.“ Natešene vykríkla Sky. Spike sa otočil a zazrel mladú ženu, ktorá na neho upierala pohľad.
„A ty si?“ spýtal sa po chvíli.
„Sky. Viem o tebe veľa zaujímavých vecí.“ Prehlásila veselo.
„To bude tým, že som zaujímavý.“ Poznamenal sucho.
„Môžem ťa pobozkať?“ usmiala sa, čím ho očividne dosť prekvapila.
Pomaly od nej odstúpil a v hlave mu v tej chvíli začala kolovať istá myšlienka. „Prečo mám pocit dejavu?“ zvraštil čelo.
„Ale ja za to zodpovedný nie som,“ hlesol neisto Matt a trochu sa od Spika vzdialil.
„Dejavu znamená, že máš pocit, akoby sa už nejaká situácia stala.“ Vysvetlila mu Naša Buffy a Matt si vydýchol.
Wesley medzitým vyskočil zo svojho miesta a začal sa nervózne prechádzať po miestnosti, čo bolo znakom toho, že jeho mozog pracoval na plné obrátky.“
Tú istú hlášku povedala Sky v Akirovej poviedke Visitors, ktorá zhodou okolností až priveľmi pripomína to čo sa deje teraz.„ Poznamenal Benedikt, ktorý bol až do tejto chvíle úplne ticho. „Všetci sme sa na tej podobnosti zhodli už od začiatku čo sme tu... ale nikomu z nás ani len nenapadlo, že čo ak sa to... naozaj stalo?“
Napätie v miestnosti by sa v tú chvíľu dalo rezať motorovou pílou. Pohľady všetkých sa upreli na Akiru, ktorý sa pre zmenu zameral na zem pod ním.
V tej chvíli sa dvere znova otvorili a do miestnosti vošli Lucy H a Fay.
„Ahojte. Prehliadka bola super.“ Prehlásila Fay veselo. „Deje sa niečo?“ dodala takmer okamžite, keď si všimla dusno, ktoré v miestnosti vládlo.
„No...“ začal Akira. „Je to skutočne zaujímavá historka, na ktorej sme sa raz všetci mohli spolu zasmiať. Ale zapamätal som si to len ja.“
Povedz rovno, že si znova otvoril portál.“ Prepichla ho pohľadom Síma.
„Ja nie.“ Bránil sa Akira.
„A prečo by si sa nám to potom snažil zatajiť?“ podpichol ho Coleo.
„Nechcel som, aby ste vedeli, že sa to prvýkrát naozaj stalo. Bál som sa, že by ste mi to podaktorí mohli vyčítať.“
„Blázniš, brácho?“ prekvapene sa ozval Matt. „Veď sme si tam užili super zábavu, teda pokiaľ si to napísal pravdivo.“
„Snažil som sa,“ prikývol Akira.
„Takže preto som nevystupovala vo Visitors. Už mi to je jasné...“ zamyslela sa Fay.
„Mne to vôbec nevadí. Hlavne, že som mala možnosť rozprávať sa s Lindseym.“ Prehlásila zamilovane Lucy H, načo Angelovi skoro vypadli oči z jamôk. Nemal byť náhodou Lindsey preč?
„O čo tu dočerta ide?“ vykríkol Spike, ktorý mal toho už na jeden deň dosť. Očividne podobne na tom bol aj zvyšok ich partie. Wesley si začal trhanými pohybmi čistiť okuliare načo k nemu priskočila Fred a začala ho upokojovať.
„Myslím, že by sme ich mali nechať dohovoriť.“ Ako jediný si držal zatiaľ odstup Gunn. „Ok, takže ak si neotvoril portál ty, kto potom?“ pokračovala v Akirovom výsluchu Sky. „Netuším,“ mykol plecami Akira. „Ale všimnite si jednu dôležitú vec. Všetci sme sa v tomto svete ocitli naraz a na jednom mieste, čo znamená že niekto musel použiť pri rituáli prenosu Lafargosov amulet.“
Lenže my sme boli vyňatí zo svojej reality proti našej vôli a to by sa stalo iba, keby amulet použitý nebol. Tak si to aspoň napísal.“ Zamyslela sa Naša Buffy.
„Celý čas som nad tým rozmýšľal.“ Pripustil Akira. „Boli sme vyňatí z rôznych miest a z rôznych časov, ale tu sme sa napriek tomu ocitli naraz. To znamená, že rituál bol prevedený v tomto svete a za pomoci amuletu. Ale osoba zrejme nerozsypala pri obrade prach kostí do kruhu a dosiahla tým spätný revers, takže neteleportovala z iného sveta seba a jej známych, ale nás do jej sveta. A odpoveď na otázku, prečo práve my je tým pádom jednoduchá.“ Dokončil Akira svoj preslov, ale narazil len na pár nechápavých pohľadov.
„Je medzi nami odborník na portály?“ prehlásil Coleo, ktorý si vôbec nebol istý o čom bola reč.
„Ja tomu náhodou rozumiem.“ Usmiala sa Fred. „Dotyčná osoba pri prevádzaní rituálu nespomenula žiadne mená a keďže vy ste boli poslední ktorí portálom v minulosti prešli, automaticky to privolalo vás.“
Niektorí sa postavili a ocenili jej reč nesmelým potleskom
„Tá je ale múdra.“ Žasol Matt.
„Znamená to, že ten Lafargosov amulet musí byť niekde blízko?“ spýtala sa Lucy H. „Nie, teraz sa pýtam ja.“ Zahrmel miestnosťou Spikov hlas. „Chcem počuť viac o tej poviedke.“
„Tu by som naozaj chcel niekedy robiť. Je to jedno z mojich vysnených povolaní,“ preniesol Porty očividne nadšený z toho, čo okolo seba videl.
„A aké sú tvoje vysnené povolania?“ spýtal sa Vampire vo chvíli, keď jeho pozornosť zaujal akýsi rohatý démon prechádzajúci v opačnej chodbe.
„No, napríklad svadobný podvodník, tunelár, právnik v démonickej firme...“ vyratúval Porty „Ale skoro všetci ľudia tu strašne klamú.“ Preniesol Vampire.
„Ja si skôr myslím, že málo húlia.“ Odporoval so širokým úsmevom Porty. „Ale aj tak, právnik, ktorý nevie klamať, nie je dobrý právnik.“
„Harmony je stále na svojom mieste,“ ukázal prstom Anuris. „Poďme zistiť, či je taká hlúpa aj naozaj.“
Vo chvíli, keď podišli k jej stanovisku, si Harmony s privretými očami pospevovala nejakú pesničku a mierne kývala hlavou.
„Je to jasné.“ Konštatoval Porty.
Harmony sa mykla a otvorila oči. Okamžite sa k nim naklonila a vycerila zuby. „Ach, to ste len vy.“ Sklamane poznamenala keď identifikovala jej narušiteľov. „Aj ten Ben patrí k vám?“ spýtala sa.
Vampire kývol hlavou na znak súhlasu a predstavil sa. „Ja som Vampire.“
„Aj ty?“ potešila sa Harmony. „Nechceš sa večer zastaviť u mňa doma?“
„To je len jeho prezývka...“ ujal sa slova Anuris. „Ja som Anuris a toto je Porty, alias Portable device.“
„Čo?“ nechápala Harmony. „Ja som Harmony. Odkiaľ ste?“ So širokým úsmevom k nim vystrela ruku.
„My už vieme,“ s úsmevom dodal Porty. „No ja som napríklad z Liberca.“
„To je v Mongolsku nie?“ snažila sa zaimponovať Harm. „A čo tu vlastne všetci robíte?“ „Je to prosté. Nie sme z tohto sveta a hľadáme spôsob, ako sa odtiaľto dostať. Radi by sme zostali, ale rodičia niektorých by sa mohli báť a navyše nám práve uniká Slayercon.“ Vysvetlil Vampire.
„Veľmi zaujímavé.“ Nahodila vážny výraz Harmony a upravila si náhrdelník, ktorý sa jej hompáľal okolo krku. Na okamih si ho mal možnosť Anuris prehliadnuť celý.
„Vy nosíte okolo krku amulet? Čo ak je nebezpečný?“ prekvapene sa spýtal.
„Ťažko ale že je pekný?“ Pochválila sa pyšne. „Urobil ho nejaký Lafargos.“
„Chalani, myslíte na to, čo aj ja?“ adresoval priamu otázku Anuris, ktorému sa v tom momente rozšírili zreničky .
„Ak myslíš na to, že ti veľmi treba na hajzel...“ konštatoval Porty.
Anuris mávol rukou. Otočil sa k Harmony. „Ukážte nám váš amulet.... náhrdelník.“ „Ako sa hovorí?“ spýtala sa polichotene Harmony.
„Hneď!“ nakázal Vampire, ktorý taktiež pochopil o čo ide.
„Tak to nie. Radšej by ste mali odísť.“ Začala sa zlostiť Harmony.
„Podľa starých textov, čo sme našli, ale tento náhrdelník odčerpáva fyzickú krásu.“ Tresol Porty prvé, čo ho napadlo. Amulet o sekundu na to pristal na jeho dlani.
„Myslí si, že je bohvieaká krásna, ale keď bola naposledy v salóne krásy, určite mali zavreté.“ Hlesol za behu Porty
Anuris pritakal. „A myslím že Akira nám bude musieť niečo vysvetliť.“

Anuris, Porty a Vampire vyrazili dvere. Ben práve organizoval pátracie skupiny.
„Fajn, že ste už tu. Takže dvojice vytvoria Sky, Síma, Akira, Matt, Fay, Lucy H, Porty, Vampire, Coleo, Anuris no a mne zostala Naša Buffy. Ku skupinám, ktoré pôjdu hľadať von, sa pridajú Angel, Spike, Gunn a Wesley. Fred bude naďalej pátrať po správnom rituáli. My ostatní budeme teda hľadať Lafargosov amulet, ktorý nám pomôže vrátiť sa späť domov.“ „Aká je ďalšia úloha?“ zadychčane sa spýtal Porty a zdvihol na hlavu žiarivý predmet.
„Ako? Kto?“ položil Akira dve zásadné otázky.
„Aj ty máš čo vysvetľovať,“ podotkol Vampire.
Najšťastnejším v danej chvíli bol Wesly. Pre neho bolo dôležité, že nemusí nič hľadať a môže zostať pri svojej Fred. Pribehol ihneď k nej a adresoval jej vrúcny bozk, ktorý mu ona vzápätí opätovala. Dievčatá si pri pohľade na nich tíško povzdychli.
„Bola to Harmony. Ona mala amulet a zrejme omylom prečítala to zaklínadlo.“ Informoval Anuris, na čo sa Akira plesol po čele.
Angel zakašlal a ukázal na hŕbu kníh ktoré stále ležali na stole. „Tak potom nám zostáva len nájsť to zaklínadlo.“
„Harmony si ho nebude pamätať?“ položil otázku Coleo, ale vzápätí mu došlo čo za blbosť povedal. Nuž Harmony nemala dobrú povesť.
„Nespomínaš si vôbec na knihu v ktorej by mohlo byť?“ obrátil sa na Akiru Matt, ale odpoveďou mu bolo len zavrtenie hlavou.
„Tak na čo čakáme?“ zvolal Spike a začal hádzať knihy po každom, kto v miestnosti bol. Vampira kniha trafila nešťastne do hlavy tak že sa potkol a udrel o stenu. Po chvíli sa bezvládne zvalil na zem.
„Ehm... je mi to ľúto.“ Začervenal sa Spike a pribehol k Vampirovi, aby jeho telo položil na stoličku.
„Keď sa preberie, radšej nebuď v jeho blízkosti.“ Utrúsil Porty, načo Spika oblial pot. Pomaly sa všetci pustili do hľadania.
„Ozaj Akira.“ Dodal len tak mimochodom Anuris. „Spomínal som, že odtiahli tvoje teda Khanovo auto?“

Fred, mala by si chvíľu čas?“ Spýtala sa Fay. Fred na chvíľu odložila knihu a uprela sa ňu srdečný pohľad.
„Pomôžeš mi s biológiou?“ vysypala zo seba naraz Fay, čo ju samú viac než prekvapilo. Fred sa usmiala. „Iste, ukáž mi čo potrebuješ.“ Obe vstali zo svojich miest a od ostatných sa mierne vzdialili.
Sky a Síma istú chvíľu strávili v spoločnosti Spika a Angela. Keď sa však tí dvaja začali hádať o tom, či by vyhral súboj jaskynný muž či astronaut, prestalo ich to baviť a plne sa sústredili na prezeranie kníh.
„Chcel by som ťa vidieť revať od bolesti“ dodal Spike znechutený z ich hádky.
„Tak daj zahrať rap, ale mám obavu, že to zasiahne aj teba.“ Odvrkol Angel.
Coleo, Anuris a Naša Buffy zase v prestávkach medzi hľadaním debatovali o svojich najnovších ikonkách. Coleo podotkol, že mali robiť viac ikoniek z Angela, s čím Naša Buffy a Anuris vrele súhlasili.
„Ozaj, hovoril som ti, ako sme s Coleom dorazili pár upírov?“ spýtal sa Anuris. „To bol zážitok.“
„Je tam toho,“ odbila ho Naša Buffy. „A zajtra zas pôjdeš do ZOO.“
Vampire sa po čase prebral a začal po Spikovi hádzať nenávistné pohľady. Ten pre zmenu uhýbal jeho pohľadom a tváril sa čo najnevinnejšie, prípadne sa schovával za Angela. Portyho prestalo hľadanie rýchlo baviť a tak sa zameral na Fredin počítač. Dal si na uši slúchadlá, vložil do mechaniky nejaké DVD a plne sa sústredil na monitor.
„Videli ste film Upíri?“ spýtal sa Ben Angela a Spika keď sa konečne prestali hádať.
„Čože? Ty sa nás pýtaš, či sme videli film Upíri?“ opýtal sa pre istotu Spike.
„Uhm.“ Prikývol Ben.
„Skutočne sa pýtaš, či sme videli film upíri?“
„Tak áno alebo nie?“ strácal Ben trpezlivosť.
„Nie.“ Ozvali sa obaja dvojhlasne. Ben mávol rukou a šiel sa radšej pripojiť k skupine s Lucy H, Wesleym a Gunnom. Gunn akurát vysvetľoval prečo nikdy nechce mať deti.
Desať sekúnd radosti a tridsať rokov starostí,“ vysvetlil.
Matt a Akira sedeli obďaleč keď položil Matt nenápadne otázku, ktorú Akira čakal.
„Dalo by sa nejako zabrániť tomu, aby som toto všetko zabudol?“
Akira zavrtel hlavou. „Ako som už napísal vo Visitors, nezabudne to len osoba, ktorá rituál previedla.“
„Chcel by som toto dobrodružstvo spísať, tak ako si ty napísal Vistors.“ Podotkol Matt. „Bola by škoda, keby sa o tomto nedozvedeli ďalší.“
„No, máš pravdu.“ Usmial sa Akira. „Myslím, že poznám kúzlo, ktoré by ti mohlo ponechať spomienky na túto udalosť na istý čas po tom čo sa vrátime. Ale dlho to nevydrží, maximálne 24 hodín.“
„To by mi mohlo stačiť.“
„Dobre.“ Súhlasil Akira.
„Ale v podstate ide o druhý diel, takže by som to mohol trošku prikrášliť. Veď to poznáš: zákon dvojky. Viac postáv, to by bolo, atraktívnejšie a veľkolepejšie prostredie tiež, len budem musieť asi pridať viac akcie a nejaké tie výbuchy.“ Zamyslel sa Matt.
„Nie.“ Zavrtel hlavou Akira. „To by bol priveľký zásah. Napíš to tak, ako sa to naozaj stalo. No, ale keď chceš, môžeš nechať vybuchnúť Khanovo auto, v ktorom sme prišli. Aj tak mu ho už nemôžem vziať späť.“
Matt prikývol a nenápadne sa s Akirom pustili do hľadania pamäťového zaklínadla.
Ostatní zatiaľ pokračovali v pôvodnom hľadaní, pravda s výnimkou Fay, ktorá sa stále doučovala s Fred biológiu a Portyho, ktorý neustále sedel pri počítači a sledoval za občasných výbuchov smiechu nejaký sitcom, hoci sem tam mrkol aj do knihy ktorú mal po ruke.
Po čase sa však správne zaklínadlo našlo a jeho nálezkyňou bola Lucy H. Wes s pomocou Spika, ktorý sa nemohol dočkať chvíle, keď po ňom prestane škaredo zazerať Vampire, zohnal potrebný biely prášok a vyvolal portál. Všetci sa ešte raz uistili, že nemajú so sebou nič z tejto reality a začalo lúčenie. Boli to chlapské objatia, stisky rúk ,ale nechýbali ani slzy. Najviac dorazila Angela práve Lucy H, keď ho pri lúčení poprosila, aby pozdravil Lindseyho. Nakoniec všetci vrátane Matta usmievajúceho sa od ucha k uchu postupne prešli portálom.
Ten sa zavrel a po návštevníkoch z inej dimenzie nezostala ani stopa.
„Hej.“ Zvolala Fred po ich odchodne keď chcela vypnúť počítač. „Niekto si tu zabudol nejaké DVD. Dvojklikom ho pustila a zamerala sa na monitor. Angel, Spike, Wes a Gunn sa posadili k nej.
„Je to celkom vtipné.“ Zasmial sa Wes pri jednej zo scén..“ Počkať, tá osoba tam sa podobá na mňa.“ Povedal šokovane a ukázal prstom.
„Hej, ale veď to je Willow.“ Prekvapene podotkol Angel. „Čo tam robíš ty s Willow?“
„A nie som tamto náhodou ja?“ prižmúrila oči Fred.
„HOW I MET YOUR MOTHER,“ prečítal Gunn, čo bolo napísané na obale DVD položenom pri klávesnici.
„Čo je to za nezmysel?“ zachmúril sa Spike. Komu to patrí?“
„Okrem nás tu nikto nebol.“ Uvažoval Angel. „Podľa mňa bude možno najlepšie sa toho zbaviť.“
„Súhlasím.“ pritakal Wesley. Máme oveľa vážnejšie starosti, ako zaoberať sa nejakým hlúpym vtipom.“
„Odložím si to do archívu a možno sa na to neskôr pozriem.“ Mykla plecami Fred.


KONIEC