Popis poviedky : Angelov boj proti Senior Partnerom nedopadol práve podľa predstáv a následky boli hrozivé. Začína sa ďalšia etapa, v ktorej hlavnú úlohu zohrá nový hrdina, taktiež upír s dušou. Jeho pôvodné meno znie William no tak ho už volá málokto. Poznajú ho pod menom Spike.
Túto poviedku venujem slniečku, menom Destiny :-)
Noc. Hodiny na parkovisku ukazovali niečo po desiatej, keď z blízkej budovy vyšla menšia skupinka a namierila si to priamo k jednému z čiernych cadillacov zaparkovanom na okraji cesty. V jej čele stála akási žena, tvár zostávala skrytá pod rúškom tmy. Blikajúca lampa, pod ktorou prechádzala, však odhalila jej identitu. Drusilla. V cieli sa zastavila a noblesne počkala, kým jej jeden z jej poskokov neotvorí dvere automobilu.
„Dnešok bol mimoriadne úspešný...Zistili sme, čo sme potrebovali vedieť a už onedlho budeme my tí, ktorých sa bude báť celý svet,“ prehlásila teatrálne, sediac vo vnútri. Na jej tvári sa rozlieval spokojný úsmev.
„Nejaké ďalšie inštrukcie, madam?“ spýtal sa muž v čiernom, stojaci najbližšie pri nej.
„Všetko ide podľa plánu, môj milý,“ usmiala sa na neho neprítomne. „Len zameťte stopy, ktoré po nás zostali. Apokalypsa je na obzore – veľmi sa teším!“ S týmito slovami zavyla do ticha, vzápätí si však uvedomila hlúposť svojho počínania a previnilo si priložila dlaň pred ústa. Muž nereagoval a pribuchol zadné dvere automobilu. Ten potichu naštartoval a pomaly vyšiel na príjazdovú cestu. Hneď, ako sa stratil z dohľadu, zostávajúca skupinka štyroch mužov si to namierila späť k budove. Zrazu čosi zasvišťalo vzduchom a lampa definitívne zhasla.
„Ponáhľate sa niekam?“ ozval sa hlas z tmy niekde za nimi.
Vedúci skupinky zavrčal a jeho tvár sa náhle zmenila. Upírske rysy nadobudli aj zvyšní traja členovia.
„Ou, takže výhoda pre mňa sa ruší,“ hlesol hlas prekvapene. „No nič, vyriešime to klasicky.“
„Nasledujte ma, prosím,“ preriekla príjemným hlasom sekretárka smerom ku Jacksonovi.
Spoločne podišli až k zasadacej miestnosti, pred ktorou zastala a usmiala sa na neho. Očividne ide o vopred neohlásenú schôdzu. Opätoval jej úsmev a mysľou mu prebehlo, že ju možno večer pozve na rande. Nateraz však túto myšlienku zavrhol a vošiel dovnútra. Nebol tam nikto. Dvere za ním sa prudko zavreli. Skôr než sa stihol zorientovať, z bočných dverí vyšli dve bytosti zahalené v plášťoch a chytili ho za obe ruky.
„Čo sa to tu deje, dočerta?“ skríkol šokovane.
Kreslo na druhej strane stola pred ním sa otočilo a odhalilo ešte jednu osobu v miestnosti. Logana.
„Mysleli ste si, že vám to len tak prejde...pán Wood?“ vyšlo z neho po chvíľke mlčania.
„O čom to hovoríš, Logan? A prečo mi vykáš?“ V Jacksonových očiach sa objavil strach.
Logan ho akoby nevnímal a pohľad mal namierený do prázdna. Pomaly sa však zdvihol z kresla a okolo stola si to namieril priamo k nemu.
„Takže Robin Wood je váš brat, pravda? Ten Robin Wood, ktorý pomáhal tej premožiteľke tak, ako vy teraz pomáhate tomu upírovi s dušou.. .Prekvapujúce zistenie, len čo je pravda.“
nadýchol sa a stojac pri ňom pokračoval.
„S bratom evidentne príliš nevychádzate, skôr naopak, o to viac ma prekvapuje, že ste sa dali do služieb nášho nepriateľa. Ale musím prejaviť isté uznanie, ten zväzok medzi vami bol naozaj dokonale ukrytý a nebyť hlúpej náhody, nikdy by sme na to neprišli.“
Čo vlastne chceš? Mám sa k tomu priznať?“
„No to je už zbytočné. Aby som neklamal, to, že ste rozniesli pár informácií von nám len nahralo ...
„Jeho tón hlasu sa náhle zmenil.
„...ale to že si odo mňa vymámil niečo, čo sa náš protivník dozvedieť nemal a to spôsobom, ktorý mierne pripomínal vydieranie, ma trochu ranilo.“
„Ušetri si tie kecy, Logan. Vždy si bol bezcharakterná sviňa, tak sa nehraj na gentlemana. Ako ma zabiješ? Necháš to na svojich hrdlorezov, aby si neušpinil ruky?“ zrúkol prudko Jackson. S vidinou blížiaceho sa konca pochopil, že nemá čo stratiť.
„Vlastne mi napadlo, že sa o to tentokrát postarám sám.“ Poznamenal Logan. V jeho ruke sa čosi zablyšťalo, a potom bez váhania vrazil nôž Jacksonovi priamo do brucha. Na jeho tvári sa zjavil nefalšovaný údiv, a z úst mu začal vytekať pramienok krvi.
„Dajte jeho telo zožrať tigrom,“ mávol rukou smerom ku bytostiam v plášťoch. Stále živý Jackson chcel protestovať, ale z úst mu vyšlo len neidentifikovateľné chrčanie. Bytosti ho bez náznaku zľutovania vyvliekli von a zavreli za sebou dvere.
„Nemusel si ho zabíjať, hoci pravdou je , že ho už aj tak nepotrebujeme,“ zašepkala Loganovi do ucha Nicolle. Strhol sa.
„Chceš mi privodiť infarkt? Ako si sa sem vlastne dostala?“ zamračil sa. „A vôbec nevieš o čom hovoríš, ten zkurvysyn odo mňa podvodom získal informácie, ktoré nám v rukách nepriateľa môžu iba priťažiť. Ešte, že sme ho identifikovali ako zradcu včas, kým nenapáchal väčšie škody...“
„V mojej firme sa vyjadruj slušne!“ prudko ho zahriakla s nahnevaným výrazom na tvári. Ihneď stíchol, predsa len dobre vedel, kto je tu šéf.
„A okrem toho, to podstatné od teba tak, či tak nezískal,“ dodala už pokojnejšie.
„Vieš niečo, čo ja nie?“ zamračil sa, no prekvapenie na jeho tvári už nedokázal zakryť.
„Poď do mojej kancelárie, teraz ti už poviem celú pravdu,“ prehlásila s falošným úsmevom..
„Giles!“
Giles práve z diaľky dohliadal na tréning premožiteliek, ktorý viedol Alex a popritom si užíval slnečné počasie, ktoré bolo na Londýn až nezvyčajne krásne. Otočil sa. Spoza živého plotu vyšla známa postava a jej zjavenie mu rozšírilo úsmev na perách.
„Buffy! Som taký rád, že ťa znova vidím!“
Odhodila tašku, ktorú mala so sebou a prudko ho objala.
„Opatrne so starcom,“ vyhŕkol a mierne povolila svoje zovretie. „Čo ťa sem privádza?“
„Je to zlé, Giles.“ Nezdržovala sa zbytočnými rečičkami. „Mala som vidinu týkajúcu sa Clevelandu a musím povedať, že ma to pekne vydesilo. Okamžite som nasadla do lietadla a prišla za vami. Musíme konať!“
„Tvoja vidina sa týkala až tak vzdialeného miesta? To je obdivuhodné...“
„Vy ma nepočúvate, Giles. Musíte sa ihneď pobaliť a ísť so mnou. Vlastne čím viac nás pôjde, tým lepšie.“ Zahľadela sa do strany a v diaľke, v hlúčiku dievčat zaregistrovala aj Alexa. Po chvíli sa odmlčala.
„A čo Willow? Už jej je lepšie?“ hlesla potichu.
Neisto prikývol. „Ak však chceš ísť do Clevelandu, mala by si vedieť niečo a bude lepšie, ak ti to poviem čím skôr.“
Nechápavo na neho pozrela.
„Týka sa to... Spika..“ vysúkal zo seba pomaly.
„Spike je predsa mŕtvy,“ zneistela.
„No práve to by som ti asi mal trošku upresniť,“ prehlásil, pozorne sledujúc jej reakciu.
Šokovane si zakryla dlaňou ústa v snahe ovládnuť sa.
„Panebože..“ vyhŕkla.
„To, čo hľadáš, je bližšie, ako by si čakal...
Spike sa prebral a zistil, že sa nachádza na gauči v Lynnovom sídle. Pôvodne nemal v úmysle zaspať, ale stalo sa. Pozrel sa na hodinky a zahrešil. Hneď na to sa mu vybavili slová zo sna. Čo to malo znamenať? Zdola sa ozývali akési hlasy. Má Lynn nebodaj návštevu? Okamžite zbehol po schodoch do haly.
„Ahoj ,Spike,.“ privítal ho známy hlas.
Rýchlo zdvihol svoj pohľad nahor.
„Angel!“ vykríkol prekvapene. „Ty žiješ!“
„A kto myslíš, že ti v tú noc v LA zachránil život? Pripadal si mi ako opitý, keď si sa prebudil a ten démon po tebe šiel,“ zaškeril sa Angel.
„Vlastne som dúfal, že to môžeš byť ty, ale tú poznámku si si mohol odpustiť. Moja radosť z tvojho príchodu vyprchala,“ utrúsil.
„Vidno, že ste starí priatelia,“ skonštatoval nahlas Lynn stojaci s Illyriou obďaleč.
Spike sa len zaškeril. Illyria mu vzápätí venovala veľmi neistý pohľad, zrejme kvôli tomu, čo sa stalo minulú noc a preto sa radšej sa nenápadne odvrátil. Teraz nemal náladu riešiť ich vzájomný vzťah alebo ako to mal nazvať.
„Srandičky bokom,“ usúdil Angel. „Ide o Drusillu, Spike. Je nebezpečnejšia, ako si vôbec môžeš predstaviť a to a to aj dôvod, prečo som tu. Viem, že ju najal Wolfram and Hart a viem tiež, že robia obrovskú chybu...zase! Ty si nebol v LA, keď si ju najala ich pobočka, aby spravila z Darly upírku. A nevidel, ako sa im to nakoniec vymklo spod kontroly...aj keď pripúšťam, že istú vinu za to nesiem aj ja. Viem, že Drusilla má niečo za lubom a musíme ju spoločne zastaviť!
„Počkaj, počkaj!“ zastavil ho Spike. „To je priveľa informácií naraz. Odkiaľ o tom všetkom vieš a prečo si kvôli tomu prišiel? Myslíš, že potrebujem zachraňovať zadok a neviem sa o svoje záležitosti postarať sám? To si na veľkom omyle...“
„Tieto silácke reči si ušetri do akcie. Moje zdroje neklamú. Sledoval som Drusillu až sem, no zastihol som len jej pár poskokov. Myslel som si, že sú to ľudia, ktorých jej poskytla Wolfarm and Hart, o to prekvapujúcejšie pre mňa bolo, že za ten čas, čo sme sa nevideli, si stihla založiť mafiánsky upírsky gang. A to som si myslel, že ma už neprekvapí ničím.“
Spike len pootvoril ústa, no vzápätí mávol rukou. „A prišiel si na niečo?“
„Troch som musel zneškodniť a ten štvrtý sa radšej prebodol, aby mi náhodou niečo nevyzradil. Viem len, že tam po nich zostal neporiadok a pár mŕtvol, ale nič viac. A preto som tu.“
„Predpokladám, že rátaš aj so mnou,“ prerušila ho náhle Willow, ktorá sa medzitým stihla objaviť vo dverách.
„Ahoj Will,“ pozdravil ju.
„Moja mágia je ešte stále slabá, ale viem, ako ju rýchlo obnoviť. Ak, pravda, dotyčná osoba bude súhlasiť,“ prehlásila rozhodne. Ustúpila stranou a vedľa nej sa objavila nežná plavovláska.
„Chcem vám všetkým predstaviť Ashley. Je to čarodejnica tak ako ja,“ plavovláska sa len mierne začervenala.
„Vidím, že rodinka sa nám rozrastá,“ uštipačne skonštatoval Spike. „Dnes ma už nemôže dostať vôbec nič.
To ešte netušil, že sa veľmi mýli.
„Ste si istá madam, že toto je to miesto?“ zamyslene sa spýtal jeden z Drusilliných poskokov. Očami sledoval masívnu kamennú stenu pred nimi a hlavou mu lietali isté pochybnosti. Jeho pani však pôsobila mimoriadne napäto a ruky sa jej mierne triasli.
Hlasy v mojej hlave sú tak silné ako nikdy predtým. Oni sú síce silné vždy, ale teraz ešte viac...vieš, čo tým chcem povedať?“ obrátila sa na neho vzrušene. Zavrtel hlavou.
„Z cesty!“ zavrčala na neho náhle a prudko ho odsotila. Zvyšok upírov stojacich za ňou sa tomuto výjavu len mlčky prizeral. Na jej vrtochy a prudké zmeny nálady si už časom zvykli.
Drusilla pomaly siahla do záhybov svojich čias, a keď ruku vytiahla, v jej dlani sa objavilo niečo okrúhle. Medailón. Skoro až s úctou ho pomaly zdvihla a vtedy sa začalo diať čosi prekvapujúce. Medailón sa pomaly vzniesol do vzduchu a začala z neho vychádzať biela, chvíľami až oslepujúca žiara. Netrvalo dlho a celé okolie sa ponorilo do bieleho svetla. No iba na moment. Žiara napokon zmizla a kamenná stena pred nimi už nebola kamennou stenou.
Drusilla podišla k už otvorenej vstupnej bráne bližšie, no vzápätí mierne uskočila, pretože fakle po stenách vo vnútri sa začali samé od seba zapaľovať.
„To je všetko?“ spýtal sa jeden z upírov. „Bolo to až také ľahké?“
Obrátila sa a zamračene mu pokynula nech vojde do vnútra. Chvíľku váhal, no jej pevný pohľad ho presvedčil. Neisto vstúpil dovnútra. Urobil asi päť krokov a triumfálne sa otočil. Čosi zasvišťalo vzduchom. Jeho hlava sa stihla rozsypať na prach ešte skôr, ako dopadla na zem. Spokojne si pomädlila ruky.
„Prekvapenie!“ vykríkla až natešene. „Nemám rada, keď ide všetko až príliš ľahko, ak si svoju odmenu skutočne zaslúžime, bude nám o to viac chutiť.“ Otočila sa smerom ku zostávajúcej skupinke a zhlboka sa nadýchla. Tak blízko cieľa, a predsa tak ďaleko. Bol čas na menší motivujúci príhovor. Pascí bolo zrejme dosť a na to, aby ich všetky odhalila, potrebovala menšiu asistenciu od svojich verných prisluhovačov. A vôbec nepochybovala o tom, že budú ochotní umrieť, veď pre dobrú vec sa oplatí obetovať život alebo nie? Aspoň hlasy v jej hlave jej tak tvrdili a mala dôvod im neveriť?
„Čo to robia?“ zašepkal Angel pri pohľade na to, čo sa odohrávalo pred ním.
„Willow stratila na istý čas svoju silu a týmto rituálom ju zase dočasne získa...aspoň do doby, kým sa jej vlastná mágia nebude dať zase ovládať,“ odpovedal rovnako šepotom Spike.
„Aha,“ Angel očividne nerozumel. „ A prečo si tú silu nenechá Ashley? Nie je to jedno?“
„Všetko ti musím vysvetľovať ako malému decku... Willow je oveľa silnejšia, a ak ide vážne do tuhého, budeme potrebovať jej schopnosti.“
„Aha,“ snažil sa to pochopiť Angel. „Ale...“
„Inými slovami časť magickej moci, ktorú má Ashley sa presunie na Willow a tam sa dočasne znásobí, ty somár!“ zvrieskol Spike už nahlas a upútal pozornosť zvyšku miestnosti.
„Aha, jasné... Nikdy som celkom nerozumel týmto magickým záležitostiam,“ povedal potichu Angel a neistým gestom dal ostatným najavo, že všetko je už okey.
„To je v poriadku,“ zahundral Spike. „A kde si vlastne bol celý čas?“
„To Connor...“ nasledovala menšia pauza. „Po tom, čo sa stalo v LA som sa musel uistiť, že je v poriadku... je to môj syn, iste mi rozumieš.“
Spike mlčky prikývol. Niekedy Angelovi závidel. Upíri bežne nemohli mať deti, jedine Angel mal to šťastie. Na chvíľu sa zamyslel, aké by to bolo, keby mal dieťa on a či by sa oňho vedel postarať.
„Keď som ho našiel, musel som ho dostať aj s jeho ..rodičmi...z mesta. A zvyšok už asi vieš.“
„Angel?“ To bol Oz, ktorý sa až teraz vrátil z prieskumu. Tváril sa pomerne nezaujato, tak ako vždy. Oz vedel výborne maskovať emócie.
„Ahoj,“ kývol mu Angel. „Prišiel som vám na pomoc.“
„Máš sa?“
„Uhm. Ty?“
„Tiež.“
„OK.“
„Čo ťa sem privádza?“
Spike si pobavene vychutnával ich dialóg a už mal na jazyku uštipačnú poznámku. Jeho plány však prerušil mohutný výkrik Willow, ktorej vlasy náhle zbeleli a v jej okolí sa vytvorila oslepujúca žiara.
Lynn sa mierne zháčil a postúpil o krok dopredu, Illyria ho však schytila za rukáv.
„Cítim, že je to v poriadku. Nie je nutné zasahovať,“ preriekla istým hlasom. Po jej slovách sa mierne upokojil.
„Tá energia! Pulzuje mojimi žilami...“ žiara okolo Willow náhle zmizla a Ashley sa pomaly sklátila k zemi. Oz jej ako prvý priskočil na pomoc.
„My sa ešte nepoznáme,“ usmial sa na ňu. „Neviem, čo tu dialo ale pôsobíš vyšťavene.“
Odpovedala jemným prikývnutím a slabým úsmevom. Potom privrela oči a zhlboka sa nadýchla.
Willow náhle zavrela oči, a keď ich znova otvorila, boli úplne biele.
„Vidím ju. Neviem, ako je to možné, ale vidím jej očami. Viem, kde sa nachádza!“ vykríkla.
„Drusilla?“ zháčil sa Lynn, ktorého to čo sa dialo, evidentne prekvapovalo. A nebol sám.
„Kde je?“ vykríkla Illyria. Z nejakého dôvodu Drusillu neznášala od prvého stretnutia.
„Willow znova zavrela oči, a keď ich roztvorila, všetko už bolo tak ako predtým.
„Pekelná brána. Našla skrytý vchod a je to ešte horšie... Práve pekelná brána je hrobkou temného rytiera, ktorého hľadáme. Podarilo sa jej ju otvoriť, čo znamená, že situácia je naozaj veľmi zlá. Viem to...jej myšlienky mi víria v hlave.“
Spike si ihneď spomenul na slová zo sna a pochopil. „To, čo hľadáš, je bližšie, ako by si čakal... Ako sa však Drusille podarilo pekelnú bránu otvoriť? Pretorianský amulet mal predsa stále on...tým sa bude zaoberať neskôr.
„Oz, Lynn, zostaňte tu pri Ashley. My ostatní musíme ísť!“ vydal priamy rozkaz.
„Aj ja chcem byť pri tom,“ protestoval Oz, ktorému sa nepáčilo, že má byť mimo hry.
„Nie!“ zastavila ho Willow. „Niekto z nás tu ostať musí a ja s mojou momentálnou silou budem užitočnejšia tam. Oz, prosím....“
Nevoľky súhlasil.
„Poďme, zavediem vás ku vchodu do pekelnej brány,“ prehlásila smerom k ostatným. Jej novonadobudnutá moc im to neuveriteľne zľahčovala. A to najlepšie si stále nechávala na koniec.
Drusilla stála v jaskyni a v ruke pevne zvierala amulet. Na zemi vedľa nej sa nachádzal kamenný kruh. Pomaly sa naklonila a vložila amulet do jeho stredu. Pasoval tam ako uliaty. Spoza rohu sa náhle vyrútilo štvorica známych postáv a behom chvíle zlikvidovali jej pár zvyšných prisluhovačov.
„Je čas na posledný tanec, láska.“ uštipačne prehlásil Spike a oprášil si ruky.
Zdvihla hlavu a na jej tvári sa objavil šialený úsmev.
„Spoločnosť!“ zatlieskala natešene. „Prišli ste akurát vhod. Čo keby sme sa miesto tanca trošku pohrali?“
Illyria nahnevane vystúpila dopredu.
„Pozor, moja drahá,“ poznamenala Dru a výstražne zdvihla ukazovák. „Na tvojom mieste by som si to rozmyslela.“
„Iba blafuje,“ skonštatoval Angel.
„Tu už nezmôžete nič. Na vašom mieste by som toto miesto radšej opustila a vydala sa tam, kde budete naozaj potrební.“
Spike jej chcel niečo odseknúť, no v tej chvíli zaregistroval pomaly sa otvárajúci kamenný kruh na zemi a ostal šokovane stáť na mieste. Zem sa začala triasť. Zdalo sa mu to, alebo v tom šere zaregistroval prízraky plávajúce vzduchom?
„Ten amulet... nechcela si mi odobrať dušu....pomocou kúziel si potrebovala zistiť, kde som ho schoval a zrejme si ho aj vymenila...takže o to ti šlo celý čas? Pre toto ťa najali Wolfram and Hart?“ konečne pochopil. V tom momente mu bolo úplne jedno, ako získala polohu tohto miesta a ako sa dostala cez tie pasce. Nechápal hlavne, ako ho mohla takto dostať.
Uškrnula sa. „Nerátali však s tým, že im prejdem cez rozum. Prečo by som im ten amulet mala odovzdávať, keď môžem skazu na zem priviesť aj sama? A túžila som po tom odjakživa špeciálne od Angelovho pokusu s Acathlou.“
„Si šialená,“ Illyria vôbec neskrývala znechutenie a vzápätí pod vplyvom otrasov takmer stratila rovnováhu.
„Možno je šialená, ale nie hlúpa,“ zamrmlal Angel a vytiahol meč.
Vzduchom náhle zaznelo hrozivé zavýjanie. V éteri sa začali zhmotňovať prízraky a pomaly nadobúdali podobu rytierov. Skôr, než sa Spike a ostatní nazdali, prízraky ich stihli obkolesiť.
„Čím viac obetí si pripíšu, tým silnejšia bude moc ich pána, až sa plne sformuje. Čo keby som zvyšok poslala....ja neviem, do Wolfram and Hart?“ túto rečnícku otázku nadhodila s doslova diabolským úsmevom.
„Prestaň!“ vykríkla z celej sily Willow, čím okamžite upútala jej pozornosť.
„Prepáč, drahá, ale musím ísť. Zmeškám druhé dejstvo.“ S týmito slovami jej poslala bozk na diaľku a prízraky – rytieri sa vrhli do boja. Pobavene sledovala ako Angel, Spike a Illyria s vypätím síl odrážajú ich údery. Ďalší pohľad ju však dokonale zmrazil. Willow od seba prízraky odbíjala ako pingpongové loptičky a ráznymi krokmi sa k nej začala približovať.
„Ups,“ poznamenala Dru. „Tým, že ma zabiješ, to nezastavíš.“
„A kto vraví o zabíjaní?“ Willowine oči sa hrozivo zablýskali. „Na úvod by stačilo vrátiť ti dušu, aby si mohla prežívať všetko utrpenie, ktoré si spôsobila, nemyslíš?“
„To nedokážeš len tak, moja drahá....na to potrebuješ viac ako len svoju moc....alebo nie?“ V Drusillinom pohľade sa objavil náznak strachu. Možno bola bláznivá, ale význam tých slov chápala viac než dobre. Schytila sa za hlavu a začala fňukať.
„Nie...my sa nedáme. Duša je zlá a my ju nechceme!“
Neskoro. Willow už mrmlala potrebné zaklínadlo a hlas Dru prerástol až do kvičania. O chvíľu na to z jej očí vyšľahla žiara a jej telo sa sklátilo k zemi. Kľačala tam fňukajúc s hlavou upretou do prázdna a prízraky razom zmizli. Aj zem sa po chvíli prestala chvieť. Kamenný kruh už bol úplne otvorený a to znamenalo, že prízraky sú vypustené.
„Reklamácie sa neprijímajú,“ dodala Willow a zalapala po dychu.
„Ako si to...?“ Angel udivene zažmurkal a schoval meč späť do púzdra. Jeho pohľad padol na skrúšenú Drusillu, nechápavo sledujúc okolie. Z vlastnej skúsenosti vedel, že v prvých okamihoch si zrejme nebude na nič spomínať. A potom to bude mimoriadne bolestivé. Aj Spike si tým prešiel.
„Nie je čas... Tie prízraky sa zrejme pridali k ostatným. Musíte sa čím skôr vydať do Wolfram and Hart, tam sa pravdepodobne zhmotní.“
„Ale..“ Nevedno, čo chcela Illyria povedať, jej slová ostali nevyrieknuté.
„Ja neviem, ako to zastaviť!“ vykríkla Will a v tej chvíli, akoby zastal čas. Prázdne pohľady. Údiv miešaný so zdesením. Prvý prerušil mlčanie Spike.
„A tvoja sila?“
„Mám vybité baterky,“ skormútene skonštatovala Willow. „To kúzlo mi odobralo viac síl, ako som čakala. Vy choďte, ja sa postarám o ňu,“ horko- ťažko kývla smerom ku Drusille, zvíjajúcej sa na zemi.
„Kde som to?“ zakvílila nahlas a znova začala fňukať.
„Ideš s nami!“ rázne poznamenal Spike. „Na bezpečnom mieste sa rozdelíme a vrátiš sa späť, tu ťa samú nenecháme.“
Drusilla zase zakvílila. Voľky- nevoľky prikývla.
„Nicolle, máme problém.“ Logan vtrhol do kancelárie bez klopania a evidentne ju vyrušil pri nejakej dôležitej papierovačke.
„Tak dúfaj, že je to dostatočne dôležité, inak nebudem mať problém zamietnuť tvoje plánované povýšenie a vôbec nezoberiem do úvahy, ako dlho už spolu spávame,“ vyhlásila nahnevane a s mimoriadne hrozivým tónom v hlase. Neznášala, ak ju niekto vyrušoval bez upozornenia.
„Nicolle, toto je vážne!“ päsťou rázne udrel po stole. „Drusilla sa nám mala už dávno hlásiť, ale neurobila tak. A zistili sme, že naši muži, ktorí ju mali mať pod dohľadom sú mŕtvi a to už nejaký čas.“
„Čože?“ zvrieskla a vyskočila zo stoličky. „Ako?“
„Podstatné je, že nás podviedla. Zrejme už má ten amulet a boh vie, čo má v pláne! Vravel som ti, že si nemala zveriť takúto delikátnu záležitosť niekomu, kto nemá dušu...“ na jeho tvári sa zjavili kvapky potu.
„Dohliadali na ňu naši najlepší muži,“ hnev v jej hlase sa miešal až s hystériou. „Ako im preboha mohla prejsť cez rozum? Toto si niekto od nás odskáče!“ do ruky schytila telefónne slúchadlo a vytočila akési telefónne číslo. Po chvíli počúvania ho zdesene odhodila.
„Deje sa niečo?“ zamračil sa Logan. Okamžite prepla na hlasitý odposluch a jeho uši zaplnili rôzne výkriky a náreky.
„Bože,“ vydýchol a v hlave sa mu zakrútilo. Ani si nevšimol, ako sa za ním pomaly zhmotnil prízrak a namieril meč na jeho krk. Jeho hlava sa pomaly skotúľala na zem.
Vydesene zvrieskla. Bol to posledný zvuk, ktorý vyšiel z jej úst.
Ticho. Tma. Bolesť. Spike sa schytil za hlavu a pokúsil sa pozviechať. Kĺby mal úplne zmeravené. Cítil sa príšerne, v ušiach mu stále dunelo. Opatrne otvoril oči, no videl iba hmlisté obrazy. Zažmurkal, no nepomáhalo. Došlo mu, že sa nachádza na nejakom lôžku, ale nespomínal si, ako sa tam dostal. Vlastne, posledné, na čo si spomínal bolo, ako spolu s Angelom a Illyriou stojí pred budovou Wolfram and Hart. Potom už nič. Chvíľu nehybne sedel na mieste. Jeho oči si postupne privykli na jas a rozhliadol sa po miestnosti. Vôbec to tu nepoznal. Pomocou rúk sa odrazil z postele a konečne sa mu poradilo dostať na nohy. Zareval od bolesti. Neurobil ani pár krokov a dovnútra takmer okamžite vtrhla Illyria. Chvíľu na neho pozerala ako na zjavenie, potom sa v jej očiach objavilo niečo, čo u nej nebolo vôbec normálne. Slzy.
„Vedela som to,“ jej hlas sa chvel. „Vedela som, že sa znova preberieš.“
Znova sa chytil za hlavu. „A prečo by som sa nemal?...Čo sa vlastne stalo?“
S údivom na neho pozrela. „Nespomínaš si vôbec na nič?“
Zavrtel hlavou. „Zastavili sme ho? Myslím toho temného rytiera.“
Na chvíľu sa odmlčala. „My nie...Ale ty áno.“
„Nespomínam si,“ tentoraz bolo prekvapenie na jeho strane. „Ako som to dokázal?“
„Nikto z nás nevie... Našli sme ťa ležať pri jeho tele. Dúfali sme, že nám to povieš, ak – keď sa preberieš.
„Prečo by som sa nemal prebrať?“ zopakoval otázku no v hlave mu začalo víriť pár nepríjemných myšlienok. Keď mu Illyria oznámila dátum, len prekvapene zhíkol. To je nemožné. Nejakým zázrakom zastavil blížiacu apokalypsu, ale jeho pamäť výrazne utrpela. Žeby nejaký posttraumatický šok?
„Kde sú ostatní, a kde sme to vlastne?“ opýtal sa tušiac, že odpoveď zrejme nebude taká, akú by si želal.
„Oz nás v tú noc neposlúchol. Bol vo Wolfram and Hart zhruba v čase, keď sme tam boli aj my..“ prehlásila skormútene.
„Je mŕtvy?“ jeho hlas znel mimoriadne priškrtene v očakávaní zlého.
„Horšie.. je z neho vlkodlak – natrvalo. Chytili sme ho a pokúšali sme sa ho dať do pôvodného stavu, ale ten rytier v ňom svojou vôľou potlačil jeho ľudské ja. Nie je možné priviesť ho späť. Je mi to ľúto,“ posledné slová hlesla úplne potichu.
„Čo ostatní?“ pokračoval po chvíli. Stále sa pokúšal rozpamätať sa, čo sa vlastne stalo, ale vôbec sa mu to nedarilo.
„Lynn je mŕtvy. Ashley sa zachránila a pridala sa k nám. Jej moc narástla a nevieme, čo by sme si bez nej a Willow počali. Pravdepodobne by sme boli mŕtvi,“ skonštatovala sucho.
„A asi by si mal vedieť, čo čoskoro po tom, čo si upadol do kómy, prišla do mesta Buffy a ostatní...“
Buffy?“ vykríkol a v hrdle sa mu vytvorila hrča.
„Aj ona nám prišla na pomoc. Veľmi ťažko znášala správu, že si stále nažive a pár nocí pri tebe prebdela. Aj ona verila, že sa preberieš.“
„Stále má ma rada,“ zašepkal. „Kde je teraz?“
„Ona je s Angelom v...“
„S Angelom? Vrátila sa k nemu alebo...?“
„Neviem,“ znela neistá odpoveď.
„Nevieš, alebo nechceš povedať?“
Mlčala.
„Musíš pochopiť Spike, že situácia sa výrazne zmenila. Všetko je úplne iné a už nič nebude také ako predtým. Najlepšie bude, keď to uvidíš na vlastné oči.“
Nechala ho, nech sa o ňu oprie a pomaly s ním vyšla von. Bola noc, no obloha bola úplne jasná. Spike sa zahľadel okolo seba a naskytol sa mu priam hrôzostrašný pohľad. Nachádzali sa zjavne v nejakom útočisku v horách, navôkol sa rozprestierala pustatina a v diaľke obrysy akéhosi veľkomesta. Aj bez svojho vylepšeného upírieho zraku videl, že bolo kompletne spustošené. Na oblohe mihol jeden drak. Nie, boli dvaja a zanedlho sa k ním pridal ďalší. Dejavu? Takto nejako to vyzeralo v spustošenom LA, keď sa po ťažkom boji prebral. Ale toto nebolo LA, dokonca ani Cleveland. Illyria mu veľmi rýchlo zhmotnila jeho najväčšie obavy.
„Kým si upadol do kómy, zastavil si síce rytiera a jeho armádu, ale Pretoriani sa dozvedeli o zrade Senior Partnerov. Podľa pravidel stanovených starodávnymi bohmi tak konečne mohli vtrhnúť na Zem a vyzvať ich na súboj. A oslabení Senior Partneri, ktorí to museli prijať prehrali...Pretoriani tak mohli prevziať ich miesto a začali okamžite pustošiť Zem. Len za pár týždňov boli následky hrozivé a teraz je to ešte horšie.“
„Čo som to spôsobil?“ spýtal sa Spike bezducho. „Mal som zastaviť Drusillu, kým som mal tú možnosť ale miesto toho..“ v hlave pocítil mierny závrat a musel sa oprieť o stenu.
„Stále to nechápeš?“ zvýšila na neho hlas. „Ak by pekelnú bránu neotvorila Drusilla, spravili by tak ľudia od Wolfram and Hart a možno aj ty sám! Spomínaš si, že aj ty si chcel temného rytiera použiť proti Senior Partnerom? A oklamaní Pretoriani len striehli na svoju šancu. Všetci sme ich podcenili...“
„Takže proroctvo Shanshu neklamalo,“ zhlboka sa nadýchol, potom sa začal hystericky smiať.“ „Upír s dušou bude hrať kľúčovú úlohu v apokalypse. Zabudli tam však napísať, že žiadna zaslúžená odmena sa nekoná. ..Ako keby som o ňu mal aj záujem, dočerta!“ jeho posledné slová znásobil úderom do steny. Nevedno, kde sa v ňom zrazu vzala toľká sila, jeho ruka prerazila dovnútra a z diery sa začala sypať omietka. Illyria ho súcitne sledovala. Chápala jeho pocity oveľa lepšie ako by si mohol myslieť
„Teraz sa nemôžeš vzdávať, Spike. Potrebujeme ťa....ja ťa potrebujem. Keď sa ostatní vrátia, isto ich poteší, že si späť v hre a spoločne niečo vymyslíme. Nevzdávaj sa, prosím....aspoň kvôli mne.“
Zahľadel sa do jej modrastých očí. Niečo také v nich naozaj nikdy nevidel. Toľko ľudskosti a súčasne aj niečo viac. Stále v neho verila a pravdepodobne sa o neho starala, kým bol mimo. Pevne ju objal okolo bokov a ona jeho stisk opätovala. Neisto priložil dlaň na jej hlavu a začal ju hladiť po vlasoch. Potom ju na ne pobozkal.
„Nevzdám sa, Illy. Kvôli tebe....“
Ešte hodnú chvíľu tam stáli spolu v objatí.
Keď tento príbeh začal, v živote by nenapadlo, že to bude mat takýto koniec. V rozprávkach dobro vždy zvíťazí nad zlom a princezná nakoniec skončí so svojim vysnívaným princom. Bohužiaľ, toto nie je rozprávka. Pochopil som, že Illyria mala pravdu. Nech by som robil čokoľvek, nemohol som zabrániť tomu, aby to skončilo takto. A ak by sa to nebolo stalo kvôli mne, možno by celé spustil Angel. Nikto mi to pochopiteľne nevyčítal. Každopádne som vedel, že s tým budem musieť žiť po celý zvyšok môjho dlhého života. Ale sľubujem jednu vec. Pokiaľ budem chodiť po tejto Zemi, urobím všetko preto, aby som Pretorianov zastavil. Možno je toto konie,c ale iba koniec jedného príbehu. Žiadny Pretorian sa predo mnou neschová. Pôjdem po nich, zničím ich a vyženiem odtiaľto. Všetkých do jedného. Ale to je už iný príbeh.