Popis poviedky : Angelov boj proti Senior Partnerom nedopadol práve podľa predstáv a následky boli hrozivé. Začína sa ďalšia etapa, v ktorej hlavnú úlohu zohrá nový hrdina, taktiež upír s dušou. Jeho pôvodné meno znie William no tak ho už volá málokto. Poznajú ho pod menom Spike.
„Je čas vstávať miláčik“ zašveholila Dru jemným hláskom a urobila tanečný premet.
„Večer sa blíži a to je čas, kedy pre náš druh začína naozajstná zábava. Mám chuť si ísť niekam zatancovať.“
Spike pomaly zdvihol hlavu a snažil sa rozpamätať sa na udalosti, ktoré sa stali.. Vôbec nevedel, kde sa nachádzajú a cítil sa ako zbitý pes, no keď sa skúsil pohnúť z miesta, čakalo ho nepríjemnejšie prekvapenie. Na svojich zápästiach zaregistroval mohutné reťaze, ktoré výrazne obmedzovali jeho schopnosť pohybu a bránili mu aj, aby sa pokúsil podniknúť niečo voči jeho väzniteľke. Napol svaly z celej sily, ktorá mu ešte ostala, no neúspešne. Reťaze, ktorými ho Dru pripútala k stene zrejme nepochádzali zo starého šrotu.
„O čo ti dočerta ide, Dru? Čo robíš v tomto meste?“ zavrčal sledujúc jej tanečné premety.
Nepočúvala ho.
„A keď si do sýtosti zatancujeme, potom by som si dala nejaký čerstvý drink. Myslím, že nejaký barman by mi v tomto mohol vyhovieť.“
„Pekný dvojzmysel Dru. To nič nemení na tom, že si šialená, vieš o tom?“ odpľul si priamo pred ňu a znechutenie na jeho tvári očividne nebolo predstierané.
Zastavila sa a a venovala mu kratší ale intenzívny pohľad.
„Spomínaš si na naše posledné stretnutie? Vtedy bola situácia podobná až na fakt, že naše úlohy boli opačné. Asi som sentimentálna,“ zašepkala mu do ucha.
Bezmocne zaštrngotal reťazami. Bol naozaj v pasci a čo bolo horšie, vôbec netušil, o čo tejto psychicky narušenej upírke a jeho bývalej priateľke ide. V duchu zahrešil, že sa nechal tak ľahko chytiť.
V ten istý deň ráno
Logan akurát prechádzal po jednej z chodieb firmy Wolfram and Hart. Už zrána mal naponáhlo, pretože pred malou chvíľkou mal nepríjemný telefonát, ktorý mu pripomenul jeho povinnosti v nasledujúcich dňoch. Znenazdajky ho niekto chytil za ruku. Rýchlo zdvihol svoj zrak smerom ku dotyčnej osobe. Jackson. Čo zase môže chcieť?
„Prečo nepovieš pravdu o tom, čo sa deje? Myslíš, že neviem, že to o čom sme informovaní oficiálne nie je tak celkom pravda?“ poznamenal očividne rozladený.
„Nechaj to tak.“ Odbil ho Logan, chystajúc sa ukončiť túto debatu. „Možno neskôr.“
„Viem o tebe a Nicolle.“
Zarazený Logan sa k nemu mierne naklonil a zasyčal „Ak o tom niekomu povieš, môže ťa to stáť miesto.“ zasipel cez zuby.
„Nie si práve v pozícii vyjednávať, Logan. Je jedno odkiaľ to viem, ale uvedom si, že ja som tvoj priateľ. To, čo mi povieš, ostane medzi nami, ak mám totiž robiť to najlepšie, čo viem, musím byť zapojený do všetkého.“
Jacksonove slová zneli presvedčivo.. Bol jedným z ľudí, s ktorými dobre vychádzal, poznal ho a vedel, že je schopný udrieť na citlivé miesto, ak sa cíti odstrčený. Povzdychol si, ak by sa jeho aféra so šéfkou náhodou dostala von, nebolo by to práve najlepšie ani pre jedného z nich. Možno bolo naozaj najvýhodnejšie povedať mu pravdu tak, aby sa o tom nik nedozvedel. Vytiahol z vrecka akúsi guľôčku a stlačením ju aktivoval. Svetelná žiara preletela miestnosťou, a až zmizla, konečne sa odhodlal hovoriť.
„Teraz nik, ani kamera, ani osoba prechádzajúca okolo nás nezachytí podstatu nášho hovoru na istý čas. Ale skús nechať hovoriť hlavne mňa.“
Jackson pritakal: „Pokojne začni od úplného začiatku.“
Logan sa zhlboka nadýchol a začal. „Začína to ako príbeh na dobrú noc: raz, bolo to už pomerne dávno, sily zla vyvolali mocného bojovníka, rytiera chaosu, ktorý im mal pomôcť presadzovať ich záujmy. Jeho sila neustále rástla a armáda, ktorú si postavil bola čoraz silnejšia. Povráva sa, že jeho moc sa skrývala vo veľmi silnej psychickej schopnosti vyvolávať na povrch skryté ľudské emócie. Vďaka tomu údajne dokázal zmanipulovať takmer každého, no po čase si sily, ktoré ho vyvolali, uvedomili, že nie sú schopné ho viac ovládať. Začal ohrozovať aj ich, a tak museli konať. Vzhľadom k tomu, že bol nezničiteľný, uväznili ho na špeciálnom, ale neznámom mieste a to až do čias, keď sa niekto podujme prebudiť ho z dlhého spánku. Kľúčom od jeho krypty je malý medajlón, o ktorom sme si dlho mysleli, že je zničený., Nedávno sme čírou náhodou zistili, že bol len ukrytý v inej - pretorianskej dimenzii, pričom samotní Pretoriani sami nevedeli, akú cennú vec majú v rukách. Nehodlali sa však toho len tak vzdať, preto sa s nimi Senior Partneri rozhodli urobiť dohodu, ktorú by pôvodne považovali za neakceptovateľnú.“
Jackson zakašlal.
„Ale ak je to pravda, tak potom sme prehrali na celej čiare. Ten upír a jeho partia ten medajlón získali a možno už aj zničili.“
Logan iba pokrútil hlavou.
„ Medajlón sa dá zničiť sa dá len na mieste, kde temný rytier znovu čaká na svoje znovuzrodenie a na to celkom iste prídu. A neverím, že sa to o nepokúsia, v momente, keď na to prídu a nájdu to skryté miesto.“
„Ak je to tak, prečo sme ich ale od nich stále nezískali? Pretorianov nebudeme informovať?“ nechápal Jackson. Pomaly mu začalo dochádzať, že to, do čoho vnikol je oveľa rozsiahlejšie, ako si pôvodne myslel.
„Musíš pochopiť, že sme Spika využili..... Pretoriani sú presvedčení, že medailón už neexistuje a nepodozrievajú nás z podrazu. Zahrali sme, že je nám to rovnako ľúto ako im a prisľúbili sme im, že potrestáme toho, kto za tým stojí. Tým ich úloha končí, lebo v našej dimenzii nemajú práva a ich pozemské pre nás neznáme zdroje im potvrdili našu verziu príbehu.
A potom nám už ostáva len čakať, kým nám Spike a jeho partia pomôžu nájsť miesto, ktoré hľadáme a v pravý čas si medajlón zase zoberieme späť.
Hoci to zo seba Logan vysypal pomerne rýchlo, na Jacksonovej tvári nebol badať ani náznak prekvapenia. Vedel však, že je to len vonkajšia maska, ktorou chcel ukryť skutočné pocity.
„Takže to, čo sa dialo v posledných dňoch je naozaj len fraška za účelom presvedčiť upírovu partiu, že sme vážne nahnevaní kvôli tomu, čo spôsobil?“ ozval sa po chvíli.
Logan prikývol a pozrel sa na hodinky. Účinok krycieho kúzla mal pomaly vyprchať. Okolo nich prešiel ďalší právnik nevenujúc im žiadnu pozornosť.
„Je mi jasné, že by som mal radšej mlčať a zabudnúť na tento rozhovor.“ Preriekol Jackson. „Prepáč, že som ťa donútil to povedať.“
Logan nahnevane prižmúril oči. Teraz sa ospravedlňuje. Možno mu nemal povedať nič, len že je to niečo nad jeho kompetencie. No, teraz je to už jedno.
„Obzvlášť Pretoriani sa nesmú dozvedieť, že sme im prešli cez rozum, lebo by to mohlo mať pre našu stranu veľmi nepríjemné následky.“
Účinok guličky vyprchal.
„A ešte jedna vec.“ poznamenal Logan.
„Aká?“
“K tej téme sa už nechcem viac vracať.“
Oz sa zobudil. Nenachádzal sa vo svojej izbe.
„Zrejme rušná noc.“ Zamrmlal skôr sám pre seba zdvíhajúc sa z postele. V momente si však uvedomil, čo sa asi stalo. Prudko sa otočil a na opačnom konci postele zaregistroval ženu. Driemala tam otočená chrbtom k nemu a jediné, čo dokázal vnímať boli len jej krátke ryšavé vlasy.
„O môj bože... Willow!.“ Vyskočil šokovane na nohy a zatackal sa. Čo sa dočerta stalo minulú noc?
Dievča na druhom konci postele sa zamrvilo a po chvíli sa obrátilo smerom k nemu.
„Dobré ráno,“ zamrmlalo so sladkým úsmevom a s poloprivretými očami. Nebola to našťastie Willow. Našťastie? A kto to potom bol?
„Ja ...ja...už musím ísť.“ Zajakal sa a začal si rýchlo obliekať nohavice. Dievča si pretrelo oči a zachmúrilo sa. Kým sa obliekal, pomaly sa dvihlo z postele a plachtou si prikrylo intímne miesta.
„Včera si vravel, že sme spriaznené duše a teraz ma opúšťaš... A kto je vlastne tá Willow?“
„Ja neviem. Asi som včera veľa vypil,“ odpovedal podráždene.
„Takže nič z toho nebola pravda?“ spýtala sa ho sklamane a na jej hlase bolo cítiť, že to nezvláda práve najlepšie.
„Prepáč. Sľubujem, že ma viac neuvidíš.“ Na zemi v tom neporiadku našiel pohodené svoje topánky a začal si ich obúvať.
Vzduchom zasvišťala váza. V poslednej chvíli sa uhol, a tak skončila na stene.
„Povedal som, prepáč, ehm.........“ Toto bol moment, ktorý situáciu ešte zhoršil. Oz si totiž očividne nevedel spomenúť na jej meno.
„Monica.“ V jej očiach sa zjavili prvé slzy. „Takže si sa so mnou vyspal, lebo som ti pripomínala tvoju bývalú, že? Ako môžeš byť taký krutý..?“
„Ja...“ snažil sa obhájiť svoj čin Oz. „Ja som zrejme nebol pri zmysloch. Inač by som nikdy...“
„Nikdy by si si nevybral niekoho ako ja, to si chcel povedať?“ jej hlas začal byť mierne hysterický. „Veď kto by si už vybral mňa, pravda? Na mužov nemám šťastie, a keď sa mi aj podarí nejakého v bare zbaliť, nakoniec zistím, že si ma vybral len preto, lebo nebol pri zmysloch a pripomínala som mu jeho bývalú. To je proste neskutočné!“
„Podľa mňa si sympatická....Monica. Je mi to ľúto.“
Pomaly sa zložila na posteľ a bezmocne sa schúlila do klbka. Zrazu pôsobila neuveriteľne zraniteľným dojmom.
„Vypadni z môjho domu a nech ťa už nikdy nevidím,“ preriekla vzlykajúc.
Oz sa cítil ozaj mizerne a v tom momente by sa radšej prepadol pod zem. Uplynulo iba pár dní od ich príchodu do Clevelandu a od nešťastnej smrti Kennedy, ktorá Willow naozaj vzala. A najhoršie bolo, že nemala ani čas smútiť, pretože celá ta situácia s Wolfram and Hart jej to nedovoľovala. Okamžite po tom, ako získali artefakt sa presunuli na iné miesto, kde museli znova prehodnotiť situáciu. Bolo jasné, že Senior Partneri po nich pôjdu, pretože svojím konaním výrazne narušili ich plány. Nevedno, ako sa to Spikovi podarilo, ale dokázal presvedčiť riaditeľku Wolfram and Hart, že nič, čo im nepatrí nevlastnia a stratili ešte viac ako oni. Predtým, než ho nechala ísť, im ale vyhlásila otvorenú vojnu a vystríhala ho, aby sa jej všetci vyhýbali.. Tak či tak to znamenalo zvýšenú pozornosť, pretože stále mohlo ísť len o taktiku, či o ticho pred ozajstnou búrkou. A Willow to naozaj nezvládala a posledné dni pôsobila doslova ako troska. Oza to trápilo a prežíval to priamo s ňou, no nevedel jej to dať najavo. Stále v sebe musel potláčať to, že k nej ešte aj teraz niečo cíti, a preto sa jej radšej vyhýbal. A nakoniec to skončilo takto.
Monica stále plakala.
„Ešte stále si tu?“ spýtala sa vzlykajúc. Znova sa vrátil do reality a pomaly vyšiel z jej bytu. Keď zavieral dvere, myslel znova na Willow a na to, koľko chýb kvôli nej za posledný čas urobil.
Bolo popoludnie, ale v bare to už naozaj žilo. Spike sa poobzeral okolo seba a spestril rozmanitú smotánku poskladanú z upírov, démonov či iných netvorov. Znechutene zafrflal a pristúpil k pultu.
„Želáte si? Pre upírov ako vy tu máme Krvavú Mary, ale aj obyčajnú whisky. Výber je na vás,“ odrapotal automaticky barman, utierajúc pivný pohár. Spika však nezaujímal cenník a okamžite ho chytil pod krk. Na niektorých miestach v bare to zahučalo, a tak výstražne zdvihol druhú voľnú ruku. Zabralo to.
„Ty budeš asi Spike,“ zachrčal barman. Stále však pôsobil dostatočne uvoľnene a Spike ešte viac zovrel ruku okolo jeho krku. Výraz v barmanovej tvári sa zmenil.
„Okay, okay, poviem ti, čo chceš vedieť, len ma skús pustiť, dobre?“
Spike iba mierne povolil zovretie.
„Počul som, že si jeden z donášačov Senior Partnerov, keďže sa ti v práci premelie kopa zaujímavých klientov. A predpokladám, že máš kontakty, ktoré by som rád využil. Zaspievaš mi?“
„Náš zákazník, náš pán,“ preriekol rýchlo barman.
„Aký je plán Senior Partnerov? Určite vieš, o čom je reč, tak čakám...“
S týmito slovami ho odhodil smerom k stene. Barman si začal pomaly masírovať krk a po chvíli sa vrátil znova k pultu a začal pripravovať akýsi drink.
„To je na účet podniku“ oznámil stručne., „aby si ma viac nemlátil, keď ti poviem, že nič neviem. Viem len, že pre tentokrát sa rozhodli ťa nechať na pokoji, čo by som teda ja na tvojom mieste bral všetkými desiatimi. A aj keby som vedel, neviem, či by som ti niečo povedal, keďže mám rád svoju prácu a tak.“
Spike sa zamyslel a inštinktívne do seba vlial drink, ktorý mu barman podhodil. Mohol mu veriť? Rozhodol sa ,že si ho ešte trochu vyskúša.. Medajlón, ktorý sa nachádzal v tej obálke, okamžite ukryl a nik okrem neho nevedel kde, momentálne sa však poň vrátiť nemohol, pretože si nemohol byť istý, či naňho Wofram and Hart niekoho nenasadilo. A už vôbec neveril, že ho len tak nechali na pokoji. Kým nad tým rozmýšľal, pocítil náhly príval slabosti a začalo sa mu zahmlievať pred očami. Pozrel sa na drink v ruke a okamžite pochopil.
„Ty sviňa“ vykríkol a pocítil, ako mu hlava začína oťažievať. Pomaly sa zviezol na zem a posledné, čo zaregistroval, bol škodoradostný barmanov úsmev a vzápätí aj obrysy, pre neho veľmi známej osoby. Nie, to nemôže byť ona... snažil sa zaostriť zrak, no nedarilo sa mu. Posledná vec, ktorú začul, kým stratil vedomie, bol úlisný Drusillin hlas.
Willow sa prebrala. Nenachádzala sa vo svojej izbe. Namiesto toho sa ocitla na akejsi zelenej lúke plnej kvetov. Pri strome zbadala známu osobu a srdce sa jej rozbúchalo. Kennedy kľačala na tráve a trhala nezábudky rastúce pri jej nohách.
„Si to naozaj ty?“ spýtala sa dojato Willow. Kennedy zdvihla hlavu venovala jej srdečný pohľad. Willow sa nezmohla na zmysluplnú reakciu a klesla na kolená. Pomaly zdvihla ruku a dotkla sa Kennedyinej tváre. Tá len mierne sklonila hlavu a pomaly privrela oči.
„Prečo?“ hlesla Willow nešťastne. „Prečo si ma musela opustiť?“
„Nesmúť, láska moja,.“ preriekla Kennedy, „premožiteľky sa nedožívajú vysokého veku a ja som to pravidlo, žiaľ, len potvrdila.“
„Prežila si bitku pri Pekelnej bráne a zvládla si aj oveľa horšie boje ako ten, ktorý ťa stál život...“ po líci Willow sa začala kotúľať malá slza.
Kennedy siahla do vrecka svojich nohavíc. Vytiahla z nich papierovú vreckovku, ktorú vzápätí jemne priložila na tvár svojej milovanej..
„Osud si nevyberá....musíš byť silná, ukázať, že moja smrť ťa nezlomí.“
„Už sa stalo,“ Willow sklonila hlavu, zadržiavajúc plač. Kennedy ju skormútene objala okolo krku a začala ju chlácholiť. Po chvíľke nadvihla jej hlavu a nazrela priamo do jej uplakaných očí.
„Si silnejšia, ako si myslíš. Teraz si to neuvedomuješ, ale až tvoje emócie povolia, zistíš to.. A ja budem navždy s tebou, v tvojich myšlienkach,“ zneli jej posledné slová. Všetko navôkol sa zrazu stratilo.
Willow prebralo zo sna bubnovanie dažďových kvapiek na obločnici. Ale bol to len sen? Sedela pri stole a prezerala si staršie fotky, keď na ňu zrazu doľahli driemoty. To, čo prežívala, bolo neopísateľné a neutešil ju dokonca ani telefonát jej najlepšieho priateľa Alexa, ktorý dokonca prejavil vôľu, prísť za ňou osobne. Vedela, že to zrejme nie je dobrý nápad, ale túžila na chvíľu vypadnúť preč .V hale našla Illyriu a Oza, ktorí zjavne preberali niečo dôležité. Vôbec ju to nezaujímalo. Keď ju Oz zbadal, iba mierne sklonil zrak.
„Potrebujem sa prejsť,.“ zamrmlala a otvorila dvere. Dážď bol ešte hustejš,í ako sa pôvodne zdalo, čo jej však prekážalo asi najmenej.
„Asi jej nie je lepšie pravda?“ spýtal sa opatrne Oz, keď za sebou zavrela dvere.
„Prečo sa jej nespýtaš sám?“ prevŕtala ho typickým pohľadom. „Viem, že ju máš rád, vlastne z nás máš k nej najbližšie a nerobíš vôbec nič.“
Prekvapene na ňu pozrel. Za ten čas, čo ju poznal, sledoval, ako pomaly začínala rozumieť ľudským emóciám a bol to zaujímavý proces. Akoby čítajúc jeho myšlienky pokračovala v rozprave.
„Rada by som prežívala všetky vaše pocity a snažím sa o to.. Prečo ma tak fascinuje vec ako napríklad ľudský plač, ktorá je znakom smútku?“
„Niekedy môže byť plač aj znakom radosti,.“ upresnil jej s trpkým úsmevom.
„Vážne?“ zarazilo ju. „Podstatné je však, že u Willow to znak radosti nie je..“
Zakašlanie prerušilo ich rozhovor.
„Prepáčte, že ruším ale váš priateľ ...Spike...ešte stále sa nevrátil?“ vo dverách stál ich hostiteľ Lynn. Na očiach mal okuliare a v ruke držal pootvorenú knihu.
„Vrátil som sa len nedávno.“ Pokrčil plecami Oz.
„To je zvláštne,.“ zamyslel sa Lynn. „Možno o nič nejde, ale spomínal, že nebude dlho.“
„Skúsim sa po ňom poobzerať,“ ponúkla sa Illyria.
„Ja radšej ostanem tu, aby ste tu neostali sám,.“ dodal Oz.
„Willow, nie je tu? Neviem, či bol dobrý nápad v jej stave opustiť dom.“ Lynn od prekvapenia zaklapol knihu.
Oz pochopil, že mu zrejme niečo dôležité uniklo a asi v tom nebol sám.
Spike bezmocne zaštrngotal reťazami. Bol naozaj v pasci, a čo bolo horšie, vôbec netušil, o čo tejto psychicky narušenej upírke a jeho bývalej priateľke ide. V duchu zahrešil, že sa nechal tak ľahko chytiť.
„Prečo si sa teda vrátila? Vravela si, že ma už nechceš vidieť.“ Zavrčal na ňu znova.
„Život je plný prekvapení, drahý. Ja som napríklad nečakala ani to, že ma skontaktuje znova Wolfram and Hart, hoci sme s Darlou vyzabíjali pár ich ľudí v LA.. Chudera Darla, nech jej je zem ľahká,“ skonštatovala s úsmevom a pozrela sa smerom hore.
„No podľa mňa Darla nebude v nebi,.“ podotkol ironicky.
V Drusillinej ruke sa náhle zjavil teaser.
„O mojej Darle by si sa nemal takto vyjadrovať! Teraz ti dá pani učiteľka lekciu lebo si bol zlý, zlý chlapec“ nahodila prísnu tvár a namierila teaser k jeho krku. Prv, než stihol protestovať, pocítil, ako v jeho tele koluje elektrický prúd a znova stratil vedomie.
Willow míňali ľudia s dáždnikmi, no nevenovala im pozornosť. Vlasy už mala kompletne zmáčané od hustého dažďa a jej šaty na tom neboli lepšie. I keď sa však snažila nemyslieť na posledné dni, čím intenzívnejšia bola jej snaha, tým viac vychádzala navnivoč. Zrazu za sebou začula kroky. Prečo jej nedajú pokoj? . Prudko sa otočila a namierila ruku smerom k neznámej osobe, o ktorej predpokladala, že patrí pod Wolfram and Hart. Mýlila sa.
„Prepáč, naozaj som ťa nechcela vystrašiť,.“ vyľakane zo seba dostala blondína stojaca oproti nej. Willow pri pohľade na jej úprimný vyraz v tvári ihneď došlo, že tu nebezpečenstvo hrozí len veľmi ťažko.
„Prečo ma sleduješ?“ spýtala sa jej napriek tomu podozrievavo.
„Ja....my sme sa už stretli....teda ja som ťa už videla, ale ešte sa nepoznáme....“
„Robíš to bežne? Myslím, či takto stále otravuješ ľudí?“ nechápala Willow, no vzápätí si uvedomila prehnanosť svojej reakcie a ospravedlnila sa. Bože, čo sa to s ňou deje?
„Rozumiem tvojej reakcii viac, ako si myslíš,.“ prehlásila blondínka chápavo.“ Ja som Ashley a prvýkrát som ťa zbadala v nemocnici pred pár dňami. Viem, čo asi prežívaš, pretože som prežila niečo podobné a chcem ti vyjadriť úprimnú sústrasť. To nebola tvoja ...sestra, pravda?“
„Nie.“ Willow nemala čo skrývať a vlastne jej bolo aj jedno, že s neznámou ženou preberá súkromné veci.
„Ak sa chceš porozprávať a dostať to zo seba von, rada ti pomôžem....“ začala Ashley.
„O čo ti vlastne ide?“ spýtala sa Willow zlomeným hlasom. „Ani ťa nepoznám a mám ťa brať ako najlepšiu kamarátku? Čo vlastne odo mňa chceš?“
Dievča mierne ustúpilo a zahanbene sklopilo zrak.
„Prepáč mi, ale ešte nikdy som nestretla žiadnu čarodejnicu v mojom veku, ktorá prežíva také utrpenie ako ty a cítila som potrebu pomôcť. Možno som sa do toho až príliš vžila, lebo bežne nie som takáto...“
„Čože? Ja nie som.....začala Willow no vzápätí sa zarazila. „Počkaj...aj ty sa venuješ mágii?“
Ashly neisto prikývla.
„Možno som sa zmýlila, ale moja rodina ma učila, že my s rovnakými danosťami máme držať pri sebe, a keď som videla ten tvoj smútok, myslela som...“
„To je v poriadku,.“ prerušila ju Willow očividne zaskočená vývojom udalostí. „Ako si ma vlastne našla? “
„Nebolo ťažké vypátrať silný zhluk magickej energie, ktorý z teba priam srší....ale momentálne ti to s ňou veľmi nejde, pravda?“ spýtala sa chápavo Ashley. Willow nemusela ani odpovedať, pretože jej oči vraveli za ňu. Jej schopnosti sa po Kennedyinej smrti úplne zablokovali a aj trik, ktorý skúsila, keď zbadala Ashley bol skôr pokusom zo zúfalstva.
„Poď.“ Ashley sa rozhliadla sa po okolí a pomaly ju chytila za ruku. „V tomto počasí nie je najvhodnejšie tráviť čas. Porozprávame sa, napríklad v tamtej kaviarni, v poriadku?“
Spike už bol naozaj naštvaný. Čas, odkedy sa znova prebral mu plynul neuveriteľne pomaly a počúvať Drusilline táraniny mu dávalo naozaj zabrať. V jednom momente mu na um prišla myšlienka, ako to s ňou mohol predtým zvládať.
„Asi to bola tá zamilovanosť,.“ zamrmlal si sám pre seba.
„Prosím? Spike chce niečo povedať? V tom prípade by si mal zdvihnúť ruku a nie skákať mi do reči,.“ priložila mu ukazovák na pery. Rozhodol sa, že radšej na toto nebude reagovať.
„Vieš, Spikey, ja ti vlastne nerozumiem. Zober si takého Angelusa....s dušou a bez duše, je to úplne iná osoba. Ale ty si v podstate stále rovnaký. Podľa mňa ešte máš šancu....“
„Šancu na čo?“ osopil sa na ňu prudko. „Byť znova taký ako ty, ako ostatní tvojho druhu? To je to, prečo si ma sem priviedla a urobila si zo mňa svojho otroka? Budeš ma mučiť svojimi trápnymi rečičkami, kým ma neprivedieš k šialenstvu a ja si slávnostne neodprisahám, že budem taký, ako predtým? To je to, čo chceš? Fakt dokonalý plán, chýbajú tu už len balóny a torta, aby oslava tvojho úspechu bola dokonalá...“
Drusilla sa od neho mierne oddialila a začala fňukať. Aspoň sa tak tvárila.
„No tak Dru. Poznám ťa lepšie ako ktokoľvek iný, tak skoncuj s týmto divadielkom,“ poznamenal pobavene.
Drusilla sa neho pozrela s predstieraným šokom, no netrvalo dlho a na tvár sa jej vrátil pôvodný výraz.
„Ničomu nerozumieš, láska.,“ preriekla škodoradostne a začala mu rozopínať košeľu. Po chvíli odhalila jeho mužnú hruď a pomaly mu po nej prešla svojimi dlaňami. Znova zavrčal.
„Myslela som si, že ťa už nechcem vidieť, ale mýlila som sa. Strávila som s tebou dosť času a ten čas nemôžem len tak hodiť za hlavu. Musíš pochopiť, že tie reťaze sú len kvôli tebe, láska, pretože neviem ,ako by si reagoval, keby si v nich nebol.“
“Čo to zase splietaš?“ zamračil sa. „Ak si sa chcela porozprávať, mohla si za mnou prísť a dal by som ti slovo, že ťa zabijem až potom..“
„Ja už ale slovu dobrého Spika tak celkom neverím,“ zašepkala. „Keď si sa zamiloval do premožiteľky, to bola jedna vec, ale keď si jej začal pomáhať konať dobro, to ma naozaj ranilo... a kedysi si bol našim druhom taký rešpektovaný....“
„To si myslím som aj teraz, ale trochu iným spôsobom.,“ uškrnul sa. Ani v tejto situácii nestrácal duchaprítomnosť.
„Ešte stále ju ľúbiš, pravda? Tú tvoju premožiteľku....“
Takmer zajasal, že konečne prešla k veci. Bolo jasné, že na túto otázku dôjde no odpovedať jej samozrejme nemienil. Veď ani nevedel čo....iste, stále k Buffy niečo cíti ale to láska či len niečo čo sa za ňu vydáva? A okrem toho, ona ani nevie, že je nažive. Ale keby to aj vedela, aký by v tom bol rozdiel? Rozplakala by sa a hodila by sa mu okolo krku? Ťažko. Keby mu bilo srdce, s najväčšou pravdepodobnosťou by ho pri ňom jemne pichlo. Ešte, že mu nebije.
„Tá duša, ktorú si získal, je zlo...hnusné zlo.“ Na tvári sa jej objavilo neskrývané znechutenie
„Bráni ti napĺňať si svoje sny. Ale keby si ju nemal....“
Pohľad mu padol na stolík na opačnej strane miestnosti Knihy a sklenená guľa umiestnená na ňom, mu hneď dávali iný zmysel. V duchu sa preklial za to, že mu to hneď nedošlo.
„Kde máš záruku, že ti to vyjde a budem taký ako predtým? Spomeň si, že som bol iný, už keď som mal čip. A okrem toho, prežil už niekto tvoje experimenty? To by si mi snáď neurobila, drahá.“ Jeho snaha dostať sa z tejto nezávidenia hodnej situácie bola očividná. Na svoju dušu si celkom zvykol. Potmehúdsky sa usmiala.
„Spike s čipom bol zlý Spike. Viac mi ho nespomínaj,.“ zahriakla ho. Náhle sa spoza dverí ozval buchot. Zjavne neohlásený návštevník, čo potvrdili aj tlmené výkriky.
„Niekto nám vpadol do nášho hniezdočka lásky,.“ zašomrala Dru a potiahla páku na stene. Bočná stena sa odsunula a odhalila východ. V tom momente rozrazili dvere. Illyria vrazila dnu a ráznym pohybom si to namierila k Drusille.
„Mala by si si podať inzerát na nových osobných strážcov.,“ preriekla s neskrývaným pohŕdaním.“
„Nechaj ju ísť Illy,.“ prekvapila ju Spikova reakcia.
„Prosím?“ zastavila sa, očividne nechápajúc jeho požiadavku. Drusilla jej zaváhanie využila a vkĺzla do tajných dverí, ktoré sa za ňou ihneď zavreli.
Illyria podišla k Spikovi a prudkým trhnutím mu uvoľnila obe ruky z reťazí.
„Navštívila som tvojho známeho barmana a päsťami som ho presvedčila, aby mi povedal, čo vie,.“ vysvetlila mu.
„A ja som sa zahral na dobrého policajta...Asi mu dlžím ešte jednu návštevu,“ zamyslel sa Spike, zapínajúc si košeľu. „Výborné načasovanie, Ill.“
„Nemohla ti vziať dušu, ani keby chcela,“ prekvapila ho svojou poznámkou. „S týmito rekvizitami ťažko, ale neviem, o čo jej išlo, pretože z toho, čo viem, nekonala na príkaz Wolfram and Hart, hoci bola najatá nimi.“
„Ani nemohla, pretože ona si nenechá rozkazovať,.“ vyhlásil celkom naisto a obzeral si veci na stolíku. Skutočne to neboli pravé magické predmety.
„Iba sa s tebou zahrávala, ale nerozumiem, prečo si ma zastavil. Mohla som ju dostať“, zagánila na neho.
Zamyslel sa a podišiel k stene, v ktorej Drusilla zmizla . Pomaly na ňu položil ruku.
„Stále ku mne niečo cíti...pohrávala sa so mnou, pretože si myslí, že na mňa ešte stále má vplyv. ... A čo je horšie, má pravdu.... hoci sa náš vzťah zmenil , nejaký vplyv na mňa stále má. Ja sám sa jej musím postaviť a raz a navždy ju dostať z môjho života.,“ preriekol po chvíli.
„Nerozumiem,.“ skonštatovala nezaujato Illyria,. „nateraz bude asi lepšie vrátiť sa späť.“
Medzitým na inom konci mesta v kaviarni pri parku sa Ashley vystrela na svojej sedačke, zatiaľ, čo Willow pomaly sŕkala teplý čaj. Už sa cítila trochu lepšie.
„Ďakujem ti za dnešný deň. Cením si tvoju snahu pomôcť, vážne,“ pokúsila sa o úsmev
Ashley sa na ňu šibalsky pozrela a prstom vytvorila vo vzduchu trblietajúce sa hviezdičky.
„Môj profesor by sa určite potešil, že som dokázala v praxi zužitkovať štúdium psychológie,.“
preriekla uvoľneným tónom, no po chvíľke jej tvár zvážnela.
„Si silnejšia, ako si myslíš. Teraz si to neuvedomuješ, ale až tvoje emócie povolia, zistíš to.
Tvoje problémy s mágiou po čase zmiznú úplne, ver mi.“
„Tie slová.....už som ich dnes počula!.“ Vykríkla prekvapene Willow. „Toto nemôže byť náhoda.“
„Neviem, o čom hovoríš,.“ Ashley pôsobila naozaj zmäteným dojmom.
„To musí byť znamenie... sľúb mi, že sa ešte niekedy porozprávame,.“ naliehala.
Ashley zareagovala len neistým úsmevom.
„No...ak si to vážne želáš...“
„Pripomínaš mi ju....“ hlas Willow sa mierne zachvel.
„K - koho?“
„Pripomínaš mi ju,.“ nepočúvala ju a len zopakovala svoje vlastné slová.. „a pritom si úplne iná...“
„No ja neviem...“ neistota na Asleyinej tvári bola čoraz badateľnejšia.
„...to ona ma naučila čarovať....toto naše stretnutie nie je náhodné.“ Pomaly zo seba súkala Willow.
„A – a – asi by som mala ísť Will,.“ zajakala sa Ashley a prudko sa postavila. „Predsa len by si nemala tráviť celé toto pre teba náročné obdobie s niekým ako ja.“ Boli to jej posledné slová predtým, než sa prudko zvrtla a vybehla z kaviarne priamo do dažďa. Týmto činom na seba upriamila pozornosť niektorých ľudí v miestnosti, ktorí len nechápavo pokrútili hlavou. Willow ostala bezmocne sedieť v kresle. Nemôže byť predsa náhoda, že slová jej novej známej a slová, ktoré počula vo sne boli úplne rovnaké. V hlave mala spleť rozmanitých myšlienok a nevedela ich vôbec usmerniť. Za ten čas, čo sedela vnútri sa vonku stihlo zotmieť. Rozhodla sa pre návrat.
Rádio pomaly prehrávalo akúsi melancholickú pieseň. Mysľou Willow sa neustále preháňal film z tohto dňa, zmiešaný so spomienkami na svoju Kennedy. Do očí sa jej znova začali tlačiť slzy. Utrela si ich a tvár si vložila do dlaní.
Niekto zabúchal na dvere jej izby.
„Ďalej,.“ hlesla takmer potichu, sediac na svojej posteli. Bol to Oz. Bez slova k nej podišiel a objal ju. Prekvapilo ju to, no zároveň potešilo. Zovrela ho pevne okolo pása.
„Kde si bol, keď som ťa potrebovala?“ pozrela sa na neho so spýtavým pohľadom v očiach.
„Prepáč, že som sa ti vyhýbal,.“ tíšil ju. „ Záleží mi na tebe a vždy mi záležalo. Keď mi Lynn povedal o tvojej momentálnej zraniteľnosti, bál som sa , že urobíš nejakú hlúposť, že sa ti niečo stane, alebo že po tebe pôjdu...a vyčítal som si, že som tomu mohol predísť, keby som sa správal inač. Hľadal som ťa a ani nevieš, aká bola moja úľava, keď mi teraz oznámili, že si späť.“
„Nejako si sa rozhovoril, nie?“ usmiala sa na neho zatiaľ, čo jej po tvári stekala ďalšia slza.
„Mám ťa rád,.“ povedal s vážnou tvárou. „A čo je horšie, ešte stále k tebe prechovávam aj hlbšie city a to bol aj dôvod, prečo som sa ti vyhýbal. A urobil som aj jednu hlúposť, o ktorej ti radšej poviem neskôr Ale všetko sa odteraz zmení. Aj ja sa posnažím zmeniť a nebrať ťa tak ako predtým, ale len ako priateľku, pri ktorej chcem stáť v ťažkom období a pomôcť jej.“
„Spoznala som dnes veľmi zaujímavé dievča,.“ oznámila mu náhle.
„Oh,:“ vyšlo z neho. Prudká zmena témy ho zaskočila.
„Nie je to tak, ako si myslíš,.“ pokúsila sa o úsmev. „nemám záujem o vzťah, a ani neviem, či je na rovnakých vlnách ako ja...vypočula ma a pomohla mi dostať sa z najhoršieho. Chcela by som však, aby si to najbližšie bol naozaj ty.“
„Sľubujem na vlkolaka, ktorý je vo mne,.“ pohladil ju po tvári. „a cítiš sa teraz lepšie?“
„Oveľa nie,.“ priznala. „ale pochopila som jednu vec... Keď ma opustila Tara, mágia ma ovládla, tentoraz to však bolo naopak. Dokázala som ju zablokovať... Čo ak to znamená, že sa ž viac svojej moci nemusím báť?“
Ohromene na ňu pozrel. Nad niečím takým nerozmýšľal, no mala pravdu. Ak sa naozaj dokáže kontrolovať, mohla by to byť obrovská výhoda v boji proti Wolfram and Hart. Zovrel ju ešte pevnejšie.
Illyria postávala na balkóne a pozorovala hviezdy.
„Vtedy som sa ti zabudol poďakovať, Illy.“, Spike sa zrazu objavil na balkóne a podišiel až úplne k nej.
„To bola samozrejmosť,“ nespúšťala očí z hviezd., „Lynn ti už zrejme oznámil zaujímavé novinky od nášho človeka...“
„Vedel som, že naši protivníci nehrajú čistú hru, ale toto ma prekvapilo, priznávam. Ak s nami teda Wolfram and Hart chce naozaj hrať takto , budeme hrať s nimi. Ale rozhodol som sa pravidlá mierne modifikovať.“
„Čo tým myslíš?.“ spýtala sa ho nezaujato. Očividne ju trápilo niečo iné.
„Mám plán,.“ preriekol a v očiach sa mu zaiskrilo. „ Plán, ktorý Senior Partneri určite nebudú očakávať, ale skrýva v sebe pomerne veľké riziko. Ak to však vyjde, bude to stáť za to.“
„Nechcem sa stále baviť iba o týchto veciach,.“ prerušila ho. „Za ten čas, čo žijem medzi vami, sa neustále stretávam s rozličnými podobami citov a trápi ma, že niektoré stále neviem pochopiť. Niekedy mám pocit, že do tohto sveta ozaj nepatrím. . a paradoxne odtiaľto nechcem odísť, chcem sa cítiť ako...človek.“
„Ale zlato, snáď to nie je až také zlé.“ Uškrnul sa. Až dodatočne si uvedomil, že to asi nebola najlepšia reakcia..
„Pobozkaj ma,.“ prekvapila ho vzápätí nezvyčajnou prosbou. Jej pohľad mu dával najavo, že to myslí smrteľne vážne, tak ako to len starodávna bohyňa môže myslieť.
„To nie je vtip, pravda?“ uisťoval sa hoci si uvedomil, že išlo o celkom zbytočnú otázku..
„Chcem vedieť, aké to je... pre ľudský druh je to niečo výnimočné a ja chcem vedieť prečo.
„A ja chcem vedieť, prečo práve ja?“ zvraštil obočie. Vedel, že Illyria na ňom takmer od samého začiatku vidí viac ako ostatní, ale aj tak tomu nerozumel. Ale musel pripustiť, že aj ona sa mu odjakživa pozdávala..
„Máš veľa otázok,.“ usúdila a pritiahla ho k sebe. Jej modrasté pery sa nedočkavo prisali na tie jeho. Hneď ako jej jazyk vnikol do jeho úst, pocítil náhly príval vzrušenia, ktorý mu pomaly prechádzal celým telom. Keď sa od neho odtrhla, iba mierne zalapal po dychu.
„Uvidíme sa ráno,.“ to boli jediné slová, na ktoré sa zmohla, kým zmizla v balkónových dverách. V hlase však celkom iste zachytil viac emócií ako obvykle. Ešte hodnú chvíľu ostal zamyslene stáť na mieste opierajúc sa o zábradlie.