Spike:New beginning, Part two: There is always a hope
Popis poviedky : Angelov boj proti Senior Partnerom nedopadol práve podľa predstáv a následky boli hrozivé. Začína sa ďalšia etapa, v ktorej hlavnú úlohu zohrá nový hrdina, taktiež upír s dušou. Jeho pôvodné meno znie William no tak ho už volá málokto. Poznajú ho pod menom Spike.
Večer pred zničením LA
„Dobre, chcem tak trochu zabiť draka.“ To bola posledná veta, ktorú preriekol niekto z nás predtým, než začal ten veľký boj, boj, ktorý sa navždy zapísal do histórie ako krvavá bitka, ktorá so sebou priniesla hrozivé následky. Tým niekým bol celkom symbolicky Angel, osoba, ktorá ho súčasne vyprovokovala tým, že nechala v jeden deň umrieť všetkých členov tajného spoločenstva Black Thorn. Tento útok nesmierne rozzúril Senior Partnerov, ktorí sa rozhodli okamžite konať a povolali na zem hordu krvilačných démonov. Rád by som vám povedal, že sme im všetkým nakopali zadky a dobro zase raz zvíťazilo nad zlom ale predpokladám, že z rozprávok ste už vyrástli a neverili by ste mi. Naša partia sa v ten deň definitívne rozpadla. Lorne odišiel preč nevedno kam, našťastie pre neho, Wesley padol tesne pred útokom rukou chradnúceho démona schopného vyvolávať mocné pamäťové kúzla a Gunn priamo v veľkom boji. Doteraz si pamätám na výraz v jeho tvári keď mu jedna z oblúd zarazila smrteľný úder, pretože som stál celkom blízko. V očiach mu bolo vidieť zmierenie sa so všetkým a zrejme bol rád, že ho smrť odbremení od neustáleho trápenia sa kvôli Fred a tomu čo sa jej stalo – bolo viac než jasné, že si jej odchod z tohto sveta nikdy neodpustil. A Angel? Ani on nebol medzi tými, ktorí oficiálne prežili a tak sme ostali len dvaja – ja a Illyria ale len za cenu zbabelého úteku. Nemal som ten deň radšej hrdinsky padnúť v boji? – toto bola otázka, ktorú som si položil ako prvú, keď bolo po všetkom. Ako znela moja odpoveď? Po chvíli rozmýšľania som zahnal chmúrne myšlienky a uvedomil som si, že všetko, čo sa stalo, musí mať svoj zmysel.
Dážď. Bojový rev ozývajúci sa po okolí. Rinčanie mečov. Svišťanie mohutných dračích krídel vo vzduchu.
„Illyria! Spike!“ vykríkol nahlas Angel a z celej sily sa okolo seba zahnal mečom. Vzduchom letel tucet hláv a nepriatelia okolo neho sa na okamih stiahli.
„Musíme sa rozdeliť! Stretneme sa presne na tomto mieste keď bude po všetkom. Tu nás tí tupí démoni hľadať nebudú!“ Zakričal z celej sily. Zrejme pochopil, že neexistuje vyhliadka na úspech a padnúť na tomto mieste by nebolo najsprávnejšie riešenie.
„To nemyslíš vážne.“ vykríkol Spike a prudko od seba odkopol jedného z démonov. Jeho telo odletelo dozadu a stiahlo zo sebou aj dvoch ďalších.
„Tento boj prehráme tak či tak ... ale nesmieme prehrať celú vojnu!“ Než stihol dopovedať tieto slová, stihol sa zachytiť na krídle jednej z lietajúcich príšer a vyšvihnúť sa na jej chrbát.
„Angel!“ zareval jeho druh a odrazil ďalší úder.
O niečo neskôr v inej časti mesta
Vo štvrti zavládol chaos. Na hlavnej ceste uviazla obrovská kolóna áut a mnohí ľudia zúfalo pobehovali po ulici.
„Zachovajte pokoj“ vykríkol do megafónu jeden z prítomných mužov zákona ale jeho hlas v tom zmätku úplne zanikol. Z diaľky sa ozval mohutný neľudský rev. Poniektorí jedinci začali ešte viac panikáriť.
„Počuješ to?“ Spýtala sa žena stojaca v úzkej uličke na boku hlavnej ulice. „Čo urobíme teraz?“
Muž stojaci vedľa nej ju prevŕtal krátkym ale výstižným pohľadom. „Ak sa chceme zachrániť, musíme odtiaľto Nikki.“
S pochybami prikývla a v tvári sa jej zračil rezignovaný pohľad. Okamžite si ho všimol a schytil ju okolo pliec.
„Počúvaj ma! Len pred pár minútami som zistil, že si premožiteľka a sama si bola prekvapená, že ma to príliš nevzalo. Sám som istý čas poznal jednu a viem o vás viac ako si myslíš. Cítite zodpovednosť za celý svet a chcete zachrániť každého ale niekedy to vážne nejde. Skúsme sa postarať o tých, čo uviazli vzadu.“
V jej tvári na okamih zbadal iskru odhodlania a znova prikývla, tentoraz už rozhodnejšie.
„Vďaka Oz“ preriekla úprimne.
„Za čo?“ spýtal sa prekvapene.
„Správaš sa tak pokojne a dodáva mi sebadôveru, že ťa v tejto chvíli pri sebe mám. Vôbec neľutuješ že si sa ocitol priamo v centre pekelného diania? Si predsa len obyčajný človek...“
Pokrčil ramenami. „Vybral som si proste zlú chvíľu na výlet. Ale ver mi...mám isté schopnosti..“
Rev ozývajúci sa čoraz hlasnejšie im vzápätí pripomenul, že teraz asi nie je správny čas na bližšie zoznamovanie sa. Výkrik, ktorý sa ozval hneď potom im to len potvrdil.
Rio De Janeiro, ráno po útoku na LA
Willow prudko otvorila oči a jemne sa pootočila smerom k obloku. Slnečné lúče presvitajúce cez žalúzie ju šteklili po nahom tele zahalenom iba tenkou posteľnou prikrývkou.
„Dobré ráno zlatko“ zamrmlala slastne Kennedy s prižmúrenými očami a pritúlila sa k nej ešte bližšie.
„Ahoj“ pousmiala sa Willow a podujala sa hladiť jej hodvábne hladké pramienky vlasov zakrývajúcich jej časť tváre. „Vieš o tom, že sme zase zaspali?“
Kennedy jemne zdvihla hlavu a pobozkalo jej rameno.
“A ty sa čuduješ? Potom, čo sme stvárali minulú noc?“
Will sa snažila zatváriť zahanbene ale veľmi jej to nevyšlo.
„Pozrime, kto sa hrá na nevinnú.“ vykríkla naokolo nahnevane Kennedy a schytila vankúš ležiaci veľa nej. Než sa Willow pokúsila o obranu, vankúš skončil v jej tvári a obe vyprskli smiechom.
„Urobím raňajky.“ zvolala náhle Kennedy a prudko vyskočila z postele. Slnečný svit zvýrazňoval jej pevnú vypracovanú postavu, až do chvíle kým na seba nenahodila župan ležérne pohodený na neďalekej stoličke. Provokatívne zavlnila vlasmi a odbehla von z izby. Willow ešte chvíľu ležala v posteli a nasávala ranný pokoj. Po chvíľke ju to omrzelo a zdvihla sa z nej. Prehodila cez seba prikrývku a cez niekoľko izieb vošla až do kuchyne. Z obývačky na druhej strane domu sa tlmene ozývali nejaké hlasy. Jej láska išla zrejme zapnúť televíziu aby si vypočula najnovšie správy. Ladným pohybom si naliala do pohára džús a vykročila smerom k obývačke.
„Zlatko, nezabudla si náhodou na raňajky?“ ozvala sa zvonivým hlasom a vošla dnu. Vo chvíli ako uzrela obraz v televízii primrzla k zemi a nevedomky povolila stisk v ruke, ktorým držala pohár. Ten ako v spomalenom filme pomaličky padal k zemi. Vo chvíli nárazu na podlahu sa rozbil na desiatky menších kúskov a jeho obsah vyprskol po najbližšom okolí.
Kennedy sa prudko obrátila ale črepom na zemi nevenovala ani najmenšiu pozornosť, miesto toho len pridala intenzitu zvuku. Ani jedna z nich celkom dobre nerozumela portugalštine, no výkriky a chaos vládnuci v obraze im bohato postačoval.
„Panebože.“ Willow si priložila ruku pred ústa. „Čo sa stalo v LA?“
V tvári Kennedy sa zračil len neprítomný výraz. „Vyzerá to na teroristický útok ale akosi sa mi nezdá, že niečo takéto sa môže udiať za jednu noc. Celé mesto je kompletne zničené. Táto správa zrejme v pravidelných intervaloch obieha televízie už nejaký čas.“
„Musíme zavolať Gilesovi“ spamätala sa Will a okamžite zodvihla telefónne slúchadlo pohodené vedľa samotného zariadenia. „Možno sa už s nami pokúsil kontaktovať on ale my sme samozrejme nemohli byť rušené. Dočerta!“
„Upokoj sa, zavoláme mu teraz“ chlácholila ju Kennedy „Aj ty teda myslíš, že to čo sa stalo nie je len obyčajný útok?“
„Nepochybne je v tom niečo viac.“ Zvolala rozhodne a začala vytáčať telefónne číslo.
Medzitým niekde na území USA
Oz si len povzdychol a zahľadel sa do pálivého slnka. Benzín bol už doplnený takmer na maximum, takže už nebol dôvod zostávať na mieste. Pokojne by za neho zaplatil ale pravdupovediac jediný koho mohol na tomto mieste niečím obdarovať bola hŕstka vyhladovaných supov postávajúcich na vysušenej pôde neďaleko a trhajúcich nejakú mršinu. Okolie bolo ľudoprázdne a nablízku nebola ani stopa po živej duši
„Kam teraz?“ Nasadol do auta a obrátil svoj pohľad smerom do zadnej časti dodávky kde vládlo výrazné prítmie.. Illyria a Spike boli očividne zaujatí vzájomným rozhovorom.
„Kde si bol tak dlho?“ strhol sa Spike.
Oz sa len uškrnul „V obchode sa ukryl párik upírov a musel som sa s nimi bližšie zoznámiť.“
„Zradca. Aj ja som sa s nimi chcel spoznať.“ zachmúril sa Spike. Oz len mykol ramenami.
„Takže už si celkom fit? No som si istý, že slnko by asi pre teba nebol vhodný doping.“
„Vaše reči nedávajú žiadny zmysel.“ Prerušila ich rázne Illyria.
„Isteže nie, keď rozmýšľaš ako počítač, zlato“ snažil sa jej to vysvetliť evidentne pobavený Spike. „Skús sa na veci pozerať viac z ľudského hľadiska.“
„Mám byť viac ako vy? Ako bola napríklad Fred?““ spýtala sa ho. Prikývol.
„Mám aj vyzerať ako ona?“ prekvapila ho ďalšou otázkou.
„Niekedy mám pocit, že už mnoho vecí chápeš ale vzápätí si uvedomím, že k úspešnému absolvovaniu školy ti ešte chýba veľa hodín. Alebo lepší učiteľ „ povzdychol si.
„Predpokladám, že odpoveď znie nie.“ Poznamenala trefne.
„Hej!“ upozornil na seba Oz. „Nedostal som odpoveď na otázku.“
„Akú?“ obrátil sa k nemu Spike a skúsil si spomenúť, o čom bola reč.
„Žeby kam máme namierené?.“
„Aha.“ Osvietilo ho v momente. „No ...rozmýšľal som....nemáme veľa možností., nevieme vlastne kde začať a s čím...uvažoval som nad jednou osobou...Willow.“ po dlhšom súkaní to zo seba dostal a bol rád, že je to konečne vonku. Teraz už len čakal na reakciu.
„No?“ ozval sa neisto po chvíli.
„Premýšľam kde ťa vysadím.“ Prehlásil zamyslene Oz šúchajúc si bradu.
„Ale no tak.“ Zvolal Spike. „Za tú krátku cestu sme sa celkom zblížili, povedal som ti toľko zaujímavých historiek, to mi vážne stále neveríš?“
„Keď máš o niekom zlú mienku dosť dlho, asi ten svoj názor tak skoro neprehodnotíš úplne.“ Poznamenal Oz „Ale dobrý pokus. Kde ťa mám teda vysadiť?“
„Rozmýšľaj racionálne chlapče.“ Snažil sa ho presvedčiť Spike. „Verím, že máš svoje dôvody prečo ju nechceš vidieť...“
„To teda mám....“
„..Ale je jediná osoba na ktorú sa ako tak môžeme spoľahnúť. Buffy má dosť svojich starostí a nemusí vedieť, že žijem no a napríklad Gilesovi akosi neverím – keď sa ťa niekto pokúsi zabiť, tvojou dôverou v neho to úplne otrasie...“
„Úplne ti rozumiem. Mal som s tebou podobný problém...“
Čo keby ste sa skúsili normálne dohodnúť?“ Rázne ich prerušila Illyria.
„Takže ty očakávaš, že za ňou prídeš, neviem kde to vlastne teraz je a ona sa ti vrhne ako starému priateľovi okolo krku keď uvidí, že si nažive alebo ako sa to volá tvoj stav?“ zaútočil Oz.. Táto otázka dávala zmysel a Spikovo mlčanie naznačovalo, že to bola trefa do čierneho.
.“Myslel som si.“ Hlesol potichu Oz a naštartoval auto.
Rio De Janeiro, o deň neskôr
Večer bol nezvyčajne pokojný priam stvorený na oddych po náročnom dni. Podľa Willow bol však pokojný až príliš a vo vzduchu cítila niečo zlovestné. Bol to iba pocit vyvolaný udalosťami minulého dňa alebo predtucha niečoho naozaj zlého?
„Will?“ Vo dverách sa zjavila Kennedy a nahodila zamyslený pohľad.
Červenovláska jej jednoduchým gestom ruky naznačila, že teraz nie je vhodný čas.
„Čo sa deje?“ Nechápala premožiteľka. „Cítiš nablízku nejakú negatívnu energiu?“
Dočkala sa však len neurčitého výrazu v očiach svojej najbližšej osoby a to ju ešte viac zneistilo. Ani jedna z nich však netušila, že niečo s deje vonku v ich tesnej blízkosti. Na stene blízkeho domu sa mihol čudesný tieň a o chvíľu ho nasledoval ďalší. A ďalší. A nie posledný. Tiché zavrčanie symbolizovalo, že úmysly záhadných návštevníkov asi nebudú najpriateľskejšie. Akási mačka s tichým zamraučaním prebehla na druhú stranu ulice a zhodila na zem poloprázdnu fľašku. Jedna zo zaostávajúcich postáv zastala a skontrolovala či je všetko v poriadku. Keď sa chcela dať znova do pohybu, niekto jej poklopkal na plece. Prudko sa otočila smerom k neznámej osobe. Rana priamo do tváre. Neznámy útočník ju v poslednej chvíli zachytil a okamžite ju potiahol do tmavej bočnej uličky odkiaľ na seba upozornil.
„Dúfam , že máš poistenie proti úrazom, kámo“ zašepkal a kývol osobe za ním.
Neuplynula ani jedna minúta a všetci neohlásení návštevníci boli potichu zneškodnení. Spike pomaly vyšiel z prítmia a spokojne si pomädlil ruky.
„To bola hračka.“ Zahlásil sebavedome. O malý moment sa k nemu pridala Illyria.
„Títo úbožiaci neboli dôstojnými protivníkmi.“ Vyhlásila pohŕdavo.
Spolu podišli k dverám nablízku. Prudko na ne zabúchal. Popri čakaní na následnú reakciu si krátil čas hvízdaním a sledovaním hviezd na nebi. Než sa stihol vrátiť do reality, dvere sa prudko otvorili a prudká vlna energie ho odmrštila dozadu. S nepríjemným nárazom pristál na chodníku.
„Spike?“ ozval sa prekvapený hlas.
„Milé privítanie.“ Skonštatoval celkom očividný fakt a znova vyskočil na nohy. Evidentne zaskočená Willow ho nespúšťala z očí. Očividne nevedela adekvátne zareagovať. Za jej chrbtom sa zjavila Kennedy.
„Spike? Čo tu on robí?“ Prekvapilo aj ju keď zazrela osobu známu ešte z čias Sunnydale
„Aj ja vás rád vidím.“ Uškrnul sa a ironicky vystrel ruky. „Viem, že to je asi šok vidieť, že som nažive...“
„Keďže si Andrew nedáva pozor na jazyk a vie to už snáď každý okrem Buffy, tak ani nie.“ Skočila mu Kennedy do reči s ironickým výrazom na tvári
„...každopádne by som tu nebol, keby si to nevyžiadali okolnosti“ dokončil. „Toto je Illyria.“ Ukázal rukou na svoju modrovlasú spoločníčku, ktorá jej na znak privítania iba kývla hlavou.
Willow to samozrejme nepresvedčilo „Nerozumiem, čo odo na očakávaš... Pomáhal si Angelovi, ktorý bol vo vedení Wolfram and Hart a to ti aj vzhľadom k nedávnym udalostiam na kredite nepridáva.“ Jej hlas nebol vôbec prívetivý.
„Pozri.“ Postúpil o krok bližšie. „Skôr než urobíš niečo, čo neskôr môžeš oľutovať, daj mi aspoň šancu. A taktiež som ti chcel povedať, že je s nami ešte niekto, koho by si asi rada videla.
Mierne zbystrila pozornosť. „A prečo teda neprišiel s vami?“
Oz postával pri jednej z lámp a v duchu si predstavoval, čo sa bude v najbližších minútach diať. Strach z toho ako bude vyzerať toto stretnutie mu nepríjemne pôsobil na žalúdok. Čo ak sa pod vplyvom udalostí zase neovládne a zmení sa na rozzúrenú beštiu, ktorú nedokáže dostať pod kontrolu? Prečo sa vlastne nechal tak rýchlo prehovoriť práve Spikom? Tým istým Spikom, o ktorom pri odchode zo Sunnydale nemal práve najlepšiu mienku?. Nahováral si, že je tu kvôli nemu i keď vedel, že to nie je pravda. Jedna jeho časť ju chcela znova vidieť, druhá sa za to zároveň preklínala. Zavrel oči v zúfalej snahe odohnať všetky tieto myšlienky. Podľa očakávania to nepomohlo. Zaškrípal zubami.
Zrazu ho niekto jemne chytil za ruku. Neodtiahol sa a znova otvoril oči. Keď ju tam zbadal stáť, srdce sa mu prudko rozbúchalo a nezmohol sa na žiadnu reakciu. Iba na ňu mĺkvo pozeral ako na nejaké nebeské stvorenie. Opätovala jeho pohľad a pokúsila sa o pevnejší stisk Tentoraz sa už pomaly odtiahol.
„Zmenil si sa.“ Preriekla jemne trasúcim sa hlasom, v ktorom však nechýbala všetka tá neha, ktorú na nej miloval.
Pokúsil sa o úsmev ale vyšla z toho len nejaká pračudesná grimasa.
„Asi by som tu nemal byť.“ Preriekol neisto a sklonil zrak.
„Nie.“ Zaprotestovala rázne až ju to samú prekvapilo. „Som rada, že si prišiel.“
„Máš niekoho?“ vyšlo z neho náhle. V momente si uvedomil svoju hlúpu otázku a začal sa znova v duchu preklínať. Vedel, že k nej stále niečo cíti, no nechcel aby sa táto téma znovu obnovila. Prečo to vlastne povedal?
„No..“ vykĺzlo z nej pomaly.
„Prepáč, nemal som...“ ospravedlnil sa. Podľa očakávania ho to však zasiahlo. Pocítil, že na jeho ruke sa začínajú objavovať chumáče srsti a tak zavrel oči aby sa plne skoncentroval. Teraz sa nemôže premeniť. Uvedomila si to aj ona, na prekvapenie ho však znova chytila za ruku, tentoraz pevnejšie a ich prsty sa popreplietali navzájom.
„Zvládneš to.“ Chlácholila ho nežne a mala pravdu. Chlpy začali náhle miznúť až po nich neostala ani stopa.
„Keby si sa zmenil bol by to na mňa priveľký šok a tých mám na dnes viac než dosť.“ Preriekla s jemným úsmevom. „Najprv Spike, potom Illyria, ktorá zdá sa má s Fred spoločného viac a teraz ty. Uznaj, že je to toho dosť.“
„Čo teraz?“ spýtal sa nesmelo, čo na drsného chlapa akým bol on pôsobilo až komicky.
„Poď. Zvládol si to tu a zvládneš to aj potom.“ Snažila sa mu dodať sebadôveru. Nemalo zmysel tu o takom čase postávať dlhšie.
„Stále nerozumiem, čo odo mňa čakáš Spike“ zachmúrene preriekla Willow a nervózne sa prešla po obývačke. „Nie som si istá, či to bol dobrý nápad pozvať ťa dnu..“
„Neveríš tomu, čo som ti povedal?“ spýtal sa jej mierne nazlostene.
„Ja viem, že sa niečo deje, niečo čo môže prerásť do väčších rozmerov ale....“
„Čo?“ vybuchol. „Nevidíš, že som sem prišiel s dobrým úmyslom? Si jediná osoba, ktorá mi môže pomôcť a ak sa sama cítiš nejakú hrozbu, tak možno je to naozaj vážnejšie ako sa zdá.“
„Nemusí to spolu súvisieť“ upozornila ho hoci si sama nebola istá. „Môžem sa o niečo pokúsiť ale nechaj ma rozmýšľať.“
„Čo ak nemáme toľko času?“ postavil sa zo svojho kresla a podišiel k nej. Už mala na jazyku pripravenú odpoveď ale nestihla ju vysloviť. Nechtiac popritom zavadila o jeho ruku a pocítila, že všetko okolo nej začína miznúť. Kam sa zrazu podela jej obývačka? Prestala cítiť Spikovu prítomnosť rovnako ako prítomnosť ostatných, ktorí sa v tom čase zdržiavali v iných izbách. Zmätene sa okolo seba poobzerala. Ocitla sa v akejsi zasadacej miestnosti. Bola prázdna. Iba do okamihu keď do nej postupne nezačali vstupovať právnici. Ani jeden z nich si ju nevšímal akoby tam ani nebola. Po chvíli sa všetci usadili ale jedno miesto stále ostávalo prázdne. Nakoniec do miestnosti vstúpila šarmantná čiernovláska s copom a posadila sa za vrch stola.
„Iste všetci viete, prečo sme tu.“ nezdržiavala sa zbytočnými rečami a prešla rovno k veci.
„Vynorili sa akési hlasy, ktoré spochybňujú krok Senior Partnerov a to, že v rámci vyššieho záujmu nechali obetovať Los Angeles. Ak má niekto k tomu, čo povedať, bude lepšie ak si to nechá navždy pre seba.“
„Proste neviem, či to bolo nutné. To, čo sa tam stalo, je veľká katastrofa a potrvá dlhší čas, kým sa mesto znova postaví na nohy.“ Ozval sa beloch na ľavej strane stola. Žena nereagovala, iba nasmerovala svoj zrak k vedľajším dverám. Po chvíli z nich vyšiel zahalený šaman a podišiel priamo k belochovi. V miestnosti zavládlo hrobové ticho. Skôr než stačil muž niečo prehlásiť, šaman sa mu dotkol spánkov a pomaly z neho začal vysávať život. Právnici sediaci okolo neho sa šokovane odtiahli ďalej. Keď šaman skončil, na stoličke ostala len bezvládna do modra sfarbená mŕtvola s doširoka roztvorenými očami a pootvorenými ústami. V tvárach ostatných naokolo bolo badať šok či znechutenie.
„Predpokladám, že teraz si to už naozaj nechá len pre seba.“ Uškrnula sa pokračovala.
„Obetovanie Los Angeles rovnako ako obetovanie jedného z nás je výstrahou pre ostatných a áno...bolo to nutné. Má niekto námietky?“ spýtala sa, zatiaľ čo šaman pomaly odkráčala tam odkiaľ prišiel. Tentoraz sa už neozval nikto.
„Senior Partneri sú naozaj nahnevaní a vyvraždenie členov Black Thorn im otvorilo oči. Preto sa rozhodli mierne zmeniť svoju stratégiu a musí byť pre nás veľkou cťou, že veľkú úlohu v ich novom pláne má zohrať naša pobočka Wolfram and Hart ktorá bola vybraná naozaj výrazným pomerom hlasov v náš prospech.“
„Čoho sa týka ten nový plán?“ ozval sa černoch sediaci hneď pri nej. Tajomne sa usmiala.
“Ešte nevieme Jackson, ale nasledujúce dni budú mimoriadne dôležité. Je pripravené veľmi dôležité obchodné stretnutie, ktoré nesmie nik prerušiť a preto sme sa ho v záujme zvýšenia bezpečnosti rozhodli presunúť mimo našu hlavnú budovu, kde ho naši nepriatelia očakávať nebudú.“
„O aké obchodné stretnutie ide? Vieme podrobnosti? “ spýtal sa ďalší z právnikov.
„Aby sa zabránilo prípadnému úniku informácií, podrobnosti sa dozviete neskôr a aj to len niektorí z vás.“ Prehlásila a v miestnosti nastal menší šum.
„Od koho nám hrozí najväčšie nebezpečie?“ znela nasledujúca otázka.
„iste ste už mnohí počuli o Shanshu proroctve. Nebudem ho teraz podrobne rozoberať ale domnievame sa, že čoskoro do mesta príde jeho hlavný protagonista, ktorým je upír s dušou. Podľa toho proroctva zohrá v udalostiach najbližšej doby dôležitú úlohu hoci nikto nevie presne akú. My si však tentoraz nemôžeme dovoliť aby nám niekto prekazil naše plány.“
Willow so zatajených dychom počúvala. Sedenie trvalo ešte asi desať minút. Potom sa všetci právnici pomaly rozišli a v tú chvíľu sa jej zakrútila hlava. Pocítila, že sa vracia spať. Prebudila sa na dlážke a nad ňou stál Spike.
„Ako dlho som bola v bezvedomí?“ spýtala sa dezorientovane.
„Asi pár sekúnd.“ Zvraštil čelo Spike. „Ak sa nabudúce pre niečo také rozhodneš zase, mala by si ma upozorniť.“
„Počkaj tu. “Willow nevnímala jeho slová, vyskočila na nohy a rozbehla sa von z obývačky. Namierila si to vzdialenejšej izby kde zodvihla telefón a začala vytáčať číslo.
Telefón zazvonil po štvrtýkrát. Giles konečne zdvihol zrak od hromady kníh a prihlásil sa. V nasledujúcej minúte len pozorne počúval. Keď hlas na druhom konci stíchol, zamyslel sa.
„Ak je to pravda, potom to nemôžeme ignorovať. Zlo si neustále hľadá cestu ako sa vynoriť na zemský povrch a našou úlohou je mu v tom zabrániť všetkými prostriedkami.“
Odmlčal sa a čakal zase na reakciu druhej strany. Po chvíli sa znova dostal k slovu.
„Ak prišiel za tebou, potom by si sa ho mala držať. Viem, že to môže byť nebezpečné a preto ti to ani nenariaďujem ale napríklad Buffy má momentálne dosť starostí so svojou sestrou a výučbou talianskych premožiteliek v Ríme a o mne ani nehovoriac. Zlo nikdy nespí a aj preto musíme čím skôr obnoviť Radu Pozorovateľov, kým nebude neskoro. Je to len na tebe, ale opakujem, ak nechceš, musíme to zveriť niekomu inému.“
Hlas na druhej strane ho znova prerušil. Keď dokončil, rozhostilo sa ticho.
„Nemôžeme mu veriť, bez ohľadu na to, čo povedal. Willow...dúfam, že ma chápeš. Ak si ale naozaj rozhodnutá ísť s ním, dávaj si pozor a ozvi sa mi prosím ťa , hneď ako budeš na mieste. Pokiaľ ma pamäť neklame, máme tam kontakt, ktorý nám môže byť skutočne užitočný. Dám mu vedieť, čo je vo veci hneď ako sa s ním spojím.... v poriadku a nezabudni sa mi čím skôr zase ozvať..“ S týmito slovami pomaly zložil. Z vrecka vytiahol vreckovku a začal si nervózne šúchať okuliare. Informácie, ktoré dostal mu príliš optimizmu nepridali. Je na obzore nová apokalypsa? Akú úlohu v tom má zohrať Spike?
„Giles má pravdu. Nemôžeme sa v tomto spoľahnúť iba na Spika “ Prehlásila Willow baliac si kufor. „A nemôžeme si ani dovoliť strácať čas.“
„Idem s tebou.“ Rezolútne dodala Kennedy a založila si ruky na znak toho, že o tom nebude diskutovať. Willow jej venovala vďačný pohľad. Tie dve sa často vedeli dorozumievať aj bez slov.
„Aj tak tomu nerozumiem. To čo si videla bola nejaká vízia alebo čo?“ povzdychla si Kennedy.
„Nemyslím.“ Zavrtela Will hlavou. „Zrejme sa to dialo v reálnom čase a moje telo sa tam na moment astrálne prenieslo, inak si to nedokážem vysvetliť.“
„Ale ako?“ nechápala jej družka. „Tým, že si sa dotkla Spika? To mi nedáva zmysel.“
„Nedáva.“ Pripustila Will. „Ale na druhú stranu som sa utvrdila v tom, že situácia je vážna a že v tom náš nemŕtvy priateľ zohráva nejakú úlohu.“
„Ja len či to zvládneme.“ Kennedy zachytila jej ruku a zabránila jej tým pokračovať v balení.. „ Nebezpečenstvo nám môže hroziť aj z vlastných radov. Nehovoriac o tom, že je tu ten tvoj Oz...“
„Ním sa netráp. A musíme veriť, že to dopadne dobre.“ Objala ju Willow a zašepkala jej do ucha. „Vždy je tu nádej. Prekážky, ktoré nám život hádže do cesty nám ju predsa nemôžu zobrať. To je niečo, čomu verím ja.“