Popis poviedky : Angelov boj proti Senior Partnerom nedopadol práve podľa predstáv a následky boli hrozivé. Začína sa ďalšia etapa, v ktorej hlavnú úlohu zohrá nový hrdina, taktiež upír s dušou. Jeho pôvodné meno znie William no tak ho už volá málokto. Poznajú ho pod menom Spike.
Tmavú oblohu osvietil blesk. Neznáma postava stojaca na vrcholku schátranej budovy naň upriamila pozornosť a pomaličky vyfúkla dym z cigarety. Začalo pršať. Jemné kvapky dažďa potichu dopadali až celkom dole a po chvíli sa podujali vykonať naozaj nevďačnú prácu. Postupne obmývajúc zem vytvorili na nerovnom teréne menší splav mieriaci k najbližšiemu kanálu. Zakrátko nadobudol krvavočervenú farbu. Stopy po súboji, ktorý sa odohral mizli ako mávnutím čarovného prútika niekde v hlbinách. Postava vydýchla a prudkým pohybom ruky šmarila zahasenú cigaretu zo strechy. Keby tieň nezakrýval jej tvár, pravdepodobne by v nej bolo badať aspoň náznak emócií, hnev, ľútosť, čokoľvek. Neprirodzené ticho preťalo zakrákanie vrany. Ladným pohybom sa zniesla dole a pristála na čomsi mäkkom. Hneď na to ju nasledovali ďalšie. Na motorkárskej helme ležiacej obďaleč sa odrážal šokujúci obraz. Telá. Desiatky. Stovky. Všetky mŕtve. Postava sa prudko obrátila a čierny plášť zasvišťal vzduchom. Ráznym krokom sa vydala k východu zo strechy, zatiaľ čo dážď začal nadobúdať čoraz väčšiu intenzitu. Oblohu olemoval ďalší blesk.
Všetko sčernelo. No iba na okamih. V temnote sa začali vynárať akési obrazy. Všetko bolo sprvoti zahmlené, až po chvíli začalo nadobúdať konkrétnu formu. Výjavy, ktoré sa postupne zjavovali, neboli vôbec optimistické. Muž držiaci ženu v náručí. Wesley a Fred. Dýchala pomaly a ťažko. Posledný výdych na seba nedal dlho čakať. Wesley sklonil hlavu a jemne objal nehybné telo. Temnota. Wesley ležiaci na zemi a rukou si pridržiavajúci smrteľnú ranu. Illyria kľačiac pri ňom a postupne nadobúdajúc tvar Fred. Znova temnota. Gunn bojujúci z posledných síl proti obrovskej prevahe. Pazúry démona, ktoré sa do neho zaťali. Posledný výkrik miznúci v bojovom poli...
Zrazu bolo všetko biele. Uprostred ničoho stál Spike a nechápavo sa okolo seba obzeral. Len tak z ničoho sa všetko okolo neho začalo formovať a nadobúdať konkrétne tvary. Tráva. Stromy. Jazierko tečúce neďaleko. Idylický výjav sa o chvíľu skompletizoval a Spika zrazu niečo oslepilo. Pomaly zdvihol zrak smerom k oblohe a pochopil. Slnko. V tom momente sa ocitol v plameňoch a celý prestrašený začal uskakovať pred jeho smrtonosnými lúčmi, no ako naschvál všetky stromy poskytujúce tieň pomaly mizli a objavovali sa na iných miestach.
„Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!“ vykríkol a snažil sa zahaliť hoc aj svojim horiacim plášťom.
„Je to len sen a ty si jeho súčasťou. Môžeš ho ovládať,“ zašveholil mu do ucha jemný ženský hlas.
„Kto je to?“ nervózne sa pootočil s plášťom na hlave a podišiel krok dozadu. Komický jav vyvrcholil, keď sa potkol na kameni za ním a rozpleštil sa na zemi. Plášť z neho spadol a on sa znova ocitol nechránený. Sústreď sa. Ten hlas môže mať pravdu. Plamene šľahajúce zo všetkých častí jeho tela sa začali zmenšovať, až nakoniec sa stratili úplne. Prudko vyskočil a zbadal ju. Vyzerala ako víla, odetá celá v bielom a obklopená zvláštnou aurou. Čakala len na jeho reakciu.
„Ak si ma vzala sem, aby si mi ukázala ako vyzerá upírie peklo, rovno ma tam pošli aj naozaj. Ušetríme si vzájomné trápenie. Som na to pripravený, do toho!“ zrúkol.
Éterická bytosť sa len jemne usmiala. „Peklo vyzerá úplne ináč a tvoja materiálna podstata tam ešte nepatrí, šampión.“
„Tak prečo som ...ee....kde vlastne som? A kto si ty?“ zmätok v jeho hlase hovoril za veľa.
„U vás by to nazvali špeciálne efekty. Tento obraz si si vytvoril sám vo svojej hlave a ty musíš vedieť prečo.“ Jej slová ho zasiahli, lebo vedel, že má pravdu. Cítil sa spoluzodpovedný za to, čo sa stalo a na jeho duši to zanechalo obrovské ryhy. Cítil sa tak zle, že v podvedomí chcel trpieť. Zrazu si však plne uvedomil obsah vety, ktorý mu povedala a jeho doterajšie myšlienky odložil bokom.
„Čo si myslela tým, že ešte nie? A prečo si ma nazvala šampiónom?“ spýtal sa opatrne.
„Si predsa upír s dušou a máš predurčené zachrániť svet. Predpokladám, že si ešte spomínaš na Shanshu proroctvo, alebo ti ho mám pripomenúť?“
„Netýka sa to proroctvo skôr Angela?“ nechápavo zareagoval, čo prekvapilo jeho samého, pretože v skutočnom živote by toto nikdy nevyslovil. Od začiatku, čo o ňom počul chcel, aby patrilo jemu a veril tomu, že to tak môže byť. Znamenalo to ale, že....že Angel je mŕtvy?
„Neklaď si otázku takto.“ Oznámila bytosť, akoby mu čítala jeho myšlienky. „On sa proroctva vzdal a ty si jediný, kto ešte spĺňa jeho podmienky. Si vyvolený.“
„No tak moment.“ Zastavil ju rukou. „Neodpovedáš mi na všetky otázky, len na tie, ktoré ti vyhovujú. Správaš sa ako americký prezident na tlačovej konferencii, ale ja potrebujem vedieť viac. Čo je s ostatnými? A čo sa vlastne deje, a prečo som tu? “
Bytosť podišla bližšie a jej úsmev náhle zmizol.
„Si tu, pretože si vyvolený. Okolitý svet, ktorý totiž poznáš sa pomaly mení a pohlcuje ho temnota. Začína to mestom, v ktorom si posledný rok žil a rovnováha medzi dobrom a zlom sa prikláňa na nesprávnu stranu. Máš poslanie pokúsiť sa navrátiť ju do pôvodného stavu. Nemusíš pravdaže pohnúť ani prstom ale je otázne, či s tým potom dokážeš žiť, alebo ako tvoja forma existencie nazýva svoj život. Srdce ti prestalo biť už dávno ale o svoju navrátenú dušu tak skoro neprídeš.“
„Ale prečo ja? A čo sa vlastne stalo po boji proti Senior Partnerom čo inicioval Angel? Je za to zodpovedný a my ostatní spolu s ním?“ prehltol sťažka.
Bytosť zavrtela hlavou. „To, čo bolo napísané v časovej línii sa tak či tak muselo stať. Jedinou neurčitou vecou v nej bolo meno hrdinu...upíra s dušou, ktorý v tejto prekérnej situácii zohrá hlavnú úlohu.“
A ako sa to celé skončí?“ spýtal sa Spike opatrne. „Povedz mi aspoň, že to bude mať šťastný koniec ako v nejakom gýčovom romantickom filme...“
„Som vyššia bytosť, neveštím z kariet.“ Znela jej odpoveď, ktorá ho príliš neupokojila. „Ak ale chceš počuť áno, povedať ti to môžem.“
„Ale čo ak ten upír s dušou nie som ja? Čo ak ten niekto je predsa len Angel?“ znova ho prepadli pochybnosti. Znenazdajky sa pred jeho očami vo vzduchu začal formovať známy obraz. Keď zaostril oči, jeho srdce sa rozbúchalo. Bola to ona. Bola to Buffy. Zasmiala sa a odvrátila hlavu.“
„Buffy!“ skúsil sa jej dotknúť no siahol len do prázdna a v tom momente sa jej tvár rozplynula.
„Len šampión schopný naplniť proroctvo môže naozaj priniesť spásu ľudstvu. A odmena, ktorá ťa čaká ti dodá silu, motiváciu, ktorú tvoj druh stratil ešte skôr ako sa proroctva vzdal. Za každým veľkým hrdinom stojí vždy žena.“ Jej hlas sa k nemu šíril ako ozvena.
Pokrútil hlavou. „Ak je to naozaj na mne, nemôžem to predsa robiť len kvôli nej. Ani neviem, či ku mne ešte niečo cíti. A čo mám vlastne urobiť?“ spýtal sa rezignovane.
„Teraz hovoríš ako skutočný hrdina.“ Znova sa pousmiala a podišla bližšie. „Odpoveď nájdeš len ty ale je na tebe, či uspeješ, alebo vrhneš svet do ešte väčšej záhuby. Hoci si stále nečistá bytosť, máš moje požehnanie a za všetkých verím, že to zvládneš. Si našou nádejou.“ S týmito slovami naň položila ruku a on pocítil, že všetko okolo neho sa začína strácať.
„Počkaj! Stále si mi neodpovedala na niektoré otázky...“
Spike prudko vyskočil z polámaných dosiek a striasol zo seba časť prachu. To bol sen.... Ale...bol to naozaj len sen? Smrť Fred ani Wesleyho naživo nevidel, tak ako potom...? Ľudia, ktorí zahynuli a ich smrť ho trápila viac, ako by mala. A čo ten zvyšok sna? Chlapče, čo sa ti to deje? Pokrútil hlavou, aby zo seba striasol zvyšky prachu. Čo sa vlastne stalo? Prečo sa nachádza v tejto polozborenej budove medzi týmito doskami? A prečo cíti takú príšernú bolesť? Jeho neusporiadané myšlienky prerušilo tiché vrčanie prichádzajúce spoza neho. Prudko sa otočil a zaregistroval neidentifikovateľného démona asi desať metrov od neho. Nanešťastie ho démon zaregistroval tiež a na chvíľu stuhol na svojom mieste.
„Nazdar kámo. Predpokladám, že si si neprišiel zahrať karty..“ zamrmlal si Spike skôr sám pre seba a zaujal bojový postoj. Celé telo ho príšerne bolelo, cítil sa ako keby po ňom prešiel samotný tank. Nebola to práve ideálna situácia na boj, no nemohol si dovoliť poddať sa obavám. Netvor nahlas zavyl a nebol to práve najpríjemnejší zvuk. Spike mierne privrel oči.
„Prepáč, asi som mal zavolať tlmočníka...“ vypustil ironickú poznámku, ktorú tak úplne dopovedať nestihol, pretože netvor sa na neho začal plnou rýchlosťou rútiť. V poslednej chvíli mu uhol a vrazil do steny. Potichu vykríkol a zviezol sa na zem. Démon stojac už pomerne blízko sa zazubil. Naposledy, pretože zo stropu sa na neho zviezol poltucet veľkých oceľových nosníkov. Spike sa ledva stihol odsunúť ďalej. Smrteľný výkrik sa šíril vzduchom, zatiaľ čo nosníky prerazili konštrukciu podlahy a spolu s telom dopadli o pár poschodí nižšie. V podlahe ostala veľká diera, no Spike inštinktívne zdvihol hlavu nahor, aby skontroloval, čo sa vlastne stalo. Bola to len náhoda a padli samé? V kúdoli víriaceho sa prachu sa mu zazdalo, že zazrel akýsi pohyb. Nie, to musí byť ďalšia halucinácia. Bola to len sakramentská náhoda nič viac. Znovu sa oprášil a dúfal, že to už viackrát nebude musieť opakovať, pretože svoj kabát mal radšej čistejší. Minul dieru v zemi a podišiel k rozbúranej stene. Vonku stále husto pršalo, no on venoval pozornosť niečomu inému. Výnimočne svetlý mesiac osvetľoval z výšky polozničené budovy, vyľudnené ulice plné zdeformovaných áut a....mŕvol. Nevedel identifikovať, či ľudských alebo démoních ale predpokladal, že oboje. A začínal si spomínať na to, čo sa stalo. Bol to nerovný súboj a proti toľkej prevahe nemali šancu uspieť. Démoni stále pribúdali a priamo v boji padol Gunn. Jedinou možnosťou bol útek, a tak sa on, Angel a Illyria rozdelili. A démonov stále pribúdalo, hnev Senior partnerov musel byť obrovský. Postupne sa dostali ku slovu aj civilisti a aj armáda, ktorá sa snažila nastoliť poriadok. Tí, ktorí stihli uniknúť apokalypse, museli byť evakuovaní, tí ktorí nie, zomreli. Kto vie koľko ľudí ešte ostalo uväznených v bývalom meste anjelov... Prečo vlastne ušli? Prečo ušiel on? Ak by boli padli hrdinsky v boji, nemusel by byť svedkom toho čo teraz vidí. Okamžite tie myšlienky zavrhol. To, že žije, musí mať zmysel. Teraz, keď sa situácia upokojila, vedel, že sa musí pokúsiť nájsť Illyriu a Angela. Pravda, ak sú nažive. Na oblohe sa zjavil obrys obrieho lietajúceho draka. Radšej sa schoval za stenu.
Počas čoraz hustnúcejšieho dažďa cez prázdnu cestu prešlo auto. Stále funkčné pouličné lampy osvetľoval nie príliš pekné výjavy.
„Pohni si!“ zavrešťal jeden z upírov. „Musíme zmiznúť z tohto mesta, kým sa dostaneme do väčších problémov.“
„Upokoj sa.“ Snažil sa druhý o optimistický tón. „Väčšina z tých oblúd sa presunula do západnej časti a okrem toho, situácia sa už celkovo trocha upokojila.“
„Mám byť pokojný? Zabíjajú všetkých, bez rozdielu! A pozri sa okolo seba!“ zrúkol na neho nervózne prvý upír obzerajúc sa odzadu. Zrazu auto prudko zabrzdilo.
„Prečo si zastavil?“ spýtal sa nechápavo, no potom namieril svoj zrak dopredu. Do cesty im spoza zničených áut vošla akási postava v modrom. A nielen oblečenie, z diaľky sa mu zdalo, že aj vlasy nadobúdali danú farbu.
„Aj ty myslíš na to, na čo ja?“ zákerne sa usmial. Upír za volantom mu prikývol.
„Je len jedna, takže sa o ňu postaráme rýchlo.“ S týmito slovami šliapol na plyn.
Illyria takmer okamžite zaregistrovala červený pickup a uprela na neho priamy pohľad. Nie, za jeho volantom celkom iste nesedeli ľudia, zdalo sa jej, že zaregistrovala predné ostré zuby. Upíri. Zjavne unikajúci preč. Auto sa na ňu zrazu bez varovania začalo rútiť. Zrejme ju považujú za nepriateľa. Fajn, keď sa chcú hrať, tak sa s nim pohrá. Jej zrenička sa zúžila a auto odrážajúce v nej sa začalo postupne zväčšovať. V poslednom momente sa čas akoby spomalil, elegantne vyskočila na jeho kapotu a prichytila sa na nej.
„Čo to má...?“ zneli posledné slová upíra za volantom, pretože predné sklo sa rozbilo a jeho hlava sa po Illyriinom údere rozprskla po skle aj kožených poťahoch. Auto stratilo kontrolu a prudko zmenilo smer. V poslednej chvíli z neho zoskočila, a potom už len sledovala ako jeho dráha smeruje k blízko stojacej benzínovej pumpe. Druhý z upírov sa snažil vyskočiť von, ale kľučka na jeho dverách sa zasekla. Nasledoval náraz do jedného z čerpacích zariadení a obrovský výbuch. Plápolajúci oheň sa odrážal na Illyriinej bezvýraznej tvári, zatiaľ čo z končekov jej modrastých vlasov kvapkala voda.
„Impozantné.“ Preriekla pomaly. V diaľke sa ozval neidentifikovateľný zvuk. Vedela, že musí ísť ďalej.
Spike zišiel dole a snažil sa nevšímať si všetky výjavy okolo seba. Nemalo zmysel vykrikovať nahlas po okolí, najmä nie potom, čo vonku stále hrozilo. Dohoda znela, že ak to prežijú a situácia sa ustáli, stretnú sa v uličke, v ktorej celý boj začal. Prechádzal tmavou ulicou a zdalo sa mu, že niečo nie je v poriadku. Akoby ho niekto sledoval...nie, akoby tu nebol sám. Ak by ho však videli démoni, pochyboval, že by sa unúvali sledovaním, z čoho potom vychádzal jeho pocit? Z ničoho nič sa niekde pred ním ozval akýsi čudesný zvuk. Netušil, čo presne to bolo, ale nemal z toho zvlášť dobrý pocit.
„No už len tí mi tu chýbali.“ Zamračil sa a otočil sa. Skôr ako stihol ustúpiť, ozval sa pred ním bojový rev. Pripadal si ako obkľúčený. Nečakal, až sa jedna zo skupín zjaví a zaregistruje ho, preto sa rozhodol vojsť do ďalšej bočnej uličky. Dúfal, že tam ho problémy nečakajú, ako inak sa však mýlil. Po chvíli chôdze miešanej s behom sa ocitol v akejsi aleji plnej menších obchodíkov. Prešiel okolo čínskej jedálne a jeho pozornosť sa upriamila na obchod s technikou. Jedna z televízií vo výklade ešte stále fungovala a vydávala zrnitý odraz. Evakuácia Los Angeles bola v rekordnom čase dokončená. Žiaľ, prevažnú väčšinu obyvateľov sa zachrániť nepodarilo. Aj napriek zásahu všetkých prítomných síl si totiž katastrofa, ktorá v novodobej histórii nemá obdoby vyžiadala............. obraz zrnil a na chvíľu zmizol.....koľkí z nich stále zostali v meste?..... ...............a tento útok neznámeho pôvodu vláda zatiaľ nevie vysvetliť. Ide o teroristický útok novej vlny alebo o niečo viac? Mnohí z preživších totiž sami nevedia, čo vlastne videli. Hrozí niečo podobné aj ďalším mestám? Obraz sa odmlčal úplne.
„Na vysokých miestach ako vždy kamuflujú.“ Zafrflal. Kým sledoval televíziu, nevšimol si, že spoza stromu vyšiel démon, ktorý ho istý čas predtým sledoval. Keď sa chcel pohnúť ďalej, zrazu ho zbadal na chodníku pred sebou. Zahrešil, no stále boli jeden na jedného. Až do chvíle, kým nezbadal druhého prichádzajúceho zboku. „Mohlo mi dôjsť, že nešťastie nikdy nechodí samo.“ Poznamenal a poobzeral sa okolo seba, či nevidí ešte ďalšieho do partie. Našťastie nie. Hmm, celkom iste našťastie? Ak by tu bolo viac krvilačných beštií, postarali by sa o neho skôr a mal by pokoj. Nanešťastie tu boli len dvaja. Pomoc prišla nečakane a jedny z dvier za nimi sa náhle otvorili. Len čo stihol zareagovať, obaja ležali na asfalte mŕtvi. Pri vchodových dverách obchodu so zbraňami stála akási žena – brunetka s kratšími vlasmi a v ruke držala brokovnicu, z ktorej sa ešte chvíľu dymilo. Ozvena dvoch mohutných výstrelov mu stále zvonila v ušiach.
„Musíš byť asi blázon, keď sa pohybuješ sám po vonku.“ Pozrela sa na neho nechápavo a kývla mu nech ju nasleduje. Zaváhal.
„Snáď si neohluchol!“ ohriakla ho. „Nemáme čas, musíme zabezpečiť obchod, kým sem prídu ďalší.“ Okamžite pridal do kroku a vbehol za ňou dovnútra.
„Čo tu vlastne robíš ty?“ spýtal sa jej kým zabezpečovala zámkom dvere.
„Pozerali sme sa tu po zbraniach. Potom som ťa uvidela cez sklo, a tak som zasiahla. Nemusíš mi ďakovať ale dnes máš asi svoj šťastný deň, keď si bol sám vonku a prežil si to.“
„Kto je tu s tebou?“ opýtal sa znova, no odpoveď na seba nedala dlho čakať. Zo zadnej miestnosti vyšiel stredne veľký chlapík. Jeho tvár zakrývalo mohutné strnisko, napriek tomu ho okamžite spoznal. To isté sa dalo povedať aj naopak.
„Ahoj Spike.“ Privítal ho a v sekunde na neho mieril kušou.
„Oz.“ Vykríkol prekvapene.
„Čo sa deje?“ Žena sa nechápavo pozrela na Oza. Ten jej len ráznym gestom naznačil, nech od neho odstúpi.
„Je to môj starý známy Nikki . Je ironické, že si ho chcela zachrániť takisto ako to, že sa s ním stretávam práve v tejto situácii.“
„Nie je to tak ako myslíš. Som na vašej strane.“ Snažil sa o Spike o pokojný tón a mierne zdvihol svoje dlane.
Niki, predstavujem ti Spika, inak nazývaného aj Krvavý Wiliam. Spike, predstavujem ti Nikki, premožiteľku upírov.“ Ujal sa zdvorilostnej formulky Oz a neprestával na neho mieriť.
Nehovorí sa náhodou tejto situácii dostať sa z dažďa pod odkvap?
„Ten Krvavý William? Upír?“ Šokovane sa na Oza pozrela Nikki a v sekunde spoza opasku vytiahla kolík. Ten však jej ruku prichytil a držal ju pevne.
„Chcem vedieť, prečo je tu, a akú hru hrá. Potom sa o neho môžeš postarať.“ Odvetil skôr než stihla namietať.
„Všetko je inač, Oz. Teraz mám dušu.“ Vykríkol Spike a mierne ustúpil.
„Väčšiu hlúposť som nepočula.“ Zamračila sa Nikki.
„Dobre. Dokáž to.“ Odvetil a mierne zložil zbraň. Nikki bola z jeho správania zmätená.
„Pomáhal som Buffy v Sunnydale, kým mesto nebolo zničené a neskôr aj Angelovi tu...“ vysypal zo seba naraz. Oz sa len ironicky pousmial.
„Angelovi, ktorý sa dal do služieb Wolfram and Hart, démonickej právnickej spoločnosti? To ma má presvedčiť?“
„Počkaj.“ Spike horúčkovito premýšľal.“ Vážne si nepočul, že som sa zmenil? Aj keď si tu dlho nebol, muselo sa ti niečo dostať do uší.“
„Novinky zo sveta som sledoval len okrajovo a jediné, čo viem naisto, že kdekoľvek sa ocitneš, tam sa to zmení na bojisko.“
„Wov, dnes si nejaký zhovorčivý, nie?“ podotkol Spike v snahe uvoľniť atmosféru.
„Vychutnávam si situáciu.“ Pokrčil obočím Oz.
Nasledujúce udalosti sa zbehli veľmi rýchlo. Nikki to napätie nevydržala a vytrhla sa mu skôr, ako stihol niečo urobiť a navyše po jej trhnutí stratil stabilitu a kuša mu vykĺzla na zem. V okamihu sa rútila na Spika, ktorý jej nacvičeným pohybom vyrazil kolík z ruky. Využil jej bezhlavý útok a po krátkom boji ju chytil pod krk a použil ako štít.. V pravej chvíli, pretože Oz neváhal ani sekundu a svoju zbraň už stihol zodvihnúť. Obe strany sa ocitli v patovej situácii.
„Nechcem jej ublížiť ale nedávaš mi možnosť sa obhájiť.“ Zvolal Spike pevne držiac Nikki pod krkom, zatiaľ čo tá sa snažila lapiť dych. Oz ho s ľadovým pokojom sledoval, až sa napokon rozhodol. Definitívne svoju zbraň zložil.
„Verím ti.“ Preriekol pomaly.
„Veríš mi?“ v Spikovom hlase sa zračilo prekvapenie.
„Nikki, až ťa pustí, nepokúšaj sa o žiadnu hlúposť. Potreboval som si byť istý, že je neškodný a teraz to už viem.“
Spike dal na jeho slová a jemne od seba premožiteľku odstrčil k výkladu, pre istotu však ustúpil dozadu.
„Ako to do pekla môžeš vedieť? O čo medzi vami dvoma ide?“ priškrtene zakašľala a zdvihla svoj kolík so zeme. Než jej stačil niekto odvetiť, sklo za ňou sa s rinčaním rozbilo a asi tucet chlpatých rúk ju začal vyťahovať vonku.
„Bežte.“ Skríkla duchaprítomne. Boli to jej posledné slová a jej telo im zmizlo z očí.
Oz ostal ako prikovaný stáť na mieste, kým k nemu nepriskočil Spike a nestrhol ho so sebou. Než sa spamätal, obaja boli v zadnej miestnosti pri núdzovom východe a Spike zvonku prehodzoval závoru. Spoza dverí sa ozval tlmený ľudský výkrik.
„Kam teraz?“ skríkol na neho snažiac sa ho nevnímať.
Ozovi sa vrátil jeho starý pokoj a rukou ukázal do diaľky. „Tadiaľ!“
Dvere sa prudko mykli po pokuse vyraziť ich zvnútra. Bolo jasné, že dlho odolávať nebudú, a tak nebolo vhodné strácať čas. Utekali cez úzke zadné uličky, cez schody, až kým sa nedostali na menšie parkovisko. V jeho pravom rohu stála zaparkovaná stará známa dodávka.
„Nastúp si rýchlo.“ Pokynul Oz Spikovi a naskočil dopredu. Len čo stihol otočiť kľúčom v zapaľovaní, z uličky za nimi sa začal ozývať hluk. Kolesá zaškrípali a len v poslednej chvíli sa im podarilo dostať na hlavnú cestu. Nahnevaný ryk démonov za nimi postupne tíchol, až sa napokon vytratil úplne.
„Bola tak nádejná a zároveň tak nerozvážna.“ Hlesol Oz potichu mechanicky sledujúc cestu.
„Nemôžeš za to.“ Snažil sa ho upokojiť Spike. „ Odkedy ste boli v meste?“
„Ja som prišiel som len pred pár dňami a Nikki som stretol len večer až to celé vypuklo. Zistil som, že aj ona je premožiteľka a zabili sme spolu pár démonov, kým sme neusúdili, že priamy boj nemá cenu. V tom obchode sme sa chceli vyzbrojiť na cestu preč a vtedy si prišiel ty. Mal som ti uveriť hneď.“ Zamyslene dodal.
„To nie je tvoja chyba.“ Zopakoval Spike. „Jednej veci však nerozumiem... Čo ťa primelo mi nakoniec uveriť?“
„Vlčie zmysly. Po celý čas som z teba necítil žiadne negatívne emócie avšak predpokladám, že zvyšok mi vysvetlíš cestou“.
„Aha, ten tvoj problém“ prikývol Spike „Až na tu časť s vlkom, si v podstate ako Spiderman,“ utrúsil vzápätí.
„Až na to, že ja nemám svoju Mary Jane.“ dodal s trpkým úsmevom Oz.
Dodávka zaparkovala na mieste a Spike z nej okamžite vyskočil. Okamžite ju zbadal postávajúc na rohu a sledujúc ako dážď postupne začína ustupovať a nebo sa vyjasňuje.
„Prežila si.“ Hlesol naradovane.
Illyria mu venovala dlhý pohľad, v ktorom sa zračila neistota.
„Angel tu nie je. Vôbec neviem, čo je s ním a napĺňa ma to jednou z vašich ľudských emócií. Čo sa so mnou deje?“
„Vravíme tomu mať obavy. Začínaš už cítiť a vnímať svet ako človek.“ Poučil ju s jemným úsmevom Spike.
„Je to dobre alebo zle? Mala som pocit, že práve city vás robia tak zraniteľnými.“ spýtala sa nechápavo Illyria.
„Ale práve city nám dávajú motiváciu o niečo bojovať“ dodal a spomenul si na svoj sen, ktorý bol pravdepodobne viac ako obyčajným snom.
„O chvíľu bude svitať.“ Podotkol Oz, ktorý medzi časom vystúpil z dodávky.
„Nemôžeme tu čakať dlhšie.“ Oznámil Spike. „Angel by tu už dávno bol, ak by mohol. A možno tu nie je preto, lebo sám nechce.“
„Nebude pre všetkých ľahšie predpokladať jeho smrť? Možno naozaj prežil ale..“ začal Oz
„Nádej je jediná vec, ktorá vo mne zostala. Nádej, že všetko raz bude dobre. A kým nebudem mať dôkaz, neuverím ani v to, že je mŕtvy.“ Prerušil ho pevným hlasom Spike. „Za celý čas v LA videl umierať veľa svojich priateľov. Možno len využil príležitosť a chce byť teraz sám, vyhnúť sa tomu. Ja by som možno reagoval podobne, najmä po tom, čo sa stalo.“ Pri týchto slovách sa mu v myšlienkách vynáral moment, keď ho po precitnutí zachránila akási podivná náhoda. Čo ak to nebola halucinácia? Ani vyššia bytosť mu priamo nepotvrdila Angelovu smrť.
„Nevedel som, že si s ním tak dobre vychádzal.“ Poznamenal Oz a podišiel ku Illyriii.
„My sa ešte nepoznáme.“
„Ty nie si obyčajný človek.“ Prevŕtala ho pohľadom. „Cítim v tebe uväznené divoké zviera.“
„Čo si nejaká bohyňa, že to vieš?“ zvraštil obočím.
„Správne, smrteľník.“ Prekvapila ho jej priama odpoveď. „Páči sa mi.“ Oznámila Spikovi.
„Čo chceš vlastne robiť? Myslím, že nemá zmysel tu ostávať.“ Naznačil mu Oz a hlboko si povzdychol. Pravdepodobne si spomenul na niečo, s čím sa ešte nestihol podeliť s ostatnými.
Spike sa zamyslel a po chvíli mlčania sa rozhodol, že nastal ten správny čas.
„Mal som sen a nie celkom obyčajný. Vyššia bytosť ma v ňom poverila poslaním, ktoré sám nezvládnem...“
„Takže si niečo ako Johanka z Arcu?“ zamračil sa Oz.
„Ochotne ti pomôžem.“ Prehlásila Illyria. „Hnev za všetko, čo sa stalo zo mňa ešte stále nevyprchal. Potrebujem ho zo seba dostať“
„Vravel som si, že do LA ma možno nepriviedla náhoda. Nemám nič špeciálne na práci, a ak chcete, môžem vám poskytnúť svoju dodávku. Ale iba za predpokladu, že odtiaľto čím skôr odídeme.“ Mykol plecami Oz.
Spike prikývol. „Teraz nezmôžeme nič. Mesto sa musí pozviechať a to istú chvíľu potrvá. Našou úlohou bude zabrániť, aby sa niečo podobné zopakovalo.“
„Čo budeme teda robiť?“ znela priama otázka od Illyrie.
Spike sa uškrnul a jeho tvár nadobudla upírske črty.
„Bojovať.“ Preriekol a zlovestne vyceril zuby. „ Ale tentoraz budeme naozaj pripravení a vyhráme!“
„Len jedna otázka.“ Zdvihol ruku Oz. „Proti komu bojujeme?“
Pomaly sa rozvidnievalo. Cesta bola úplne prázdna, a keď po nej prešla dodávka, vyrušilo to nanajvýš pár vrán. Spike sediaci na sedadle spolujazdca už poznal hlavný cieľ svojej cesty, ale zatiaľ sa neodhodlal to oznámiť aj šoférovi. Predsa len dodávka mu nepatrila, a keby na vás niekto vyhŕkol, že chcete ísť navštíviť jeho bývalé dievča, z ktorého sa neskôr stala mocná lesbická čarodejnica, ako by ste zareagovali? Vystúpiť von za bieleho dňa sa mu totiž nechcelo a bol hlavne rád, že získal nového spojenca. Skôr či neskôr mu to však povedať musí. Zatiaľ sa však nechal unášať tónmi hudby vychádzajúcej z rádia a odložil svoje starosti bokom. Dodávka pomaly mizla v diaľke, až sa zmenila na malý čierny bod. Na miesto, ktorým ešte prednedávnom prechádzali sa majestátnym pohybom zniesol obrovský drak a vyplašil aj posledný pár vrán. Mohutne zareval.