Popis poviedky : Buffy sa pokúša začať nový život s priateľmi v Londýne. Lenže ako to už býva, všetko sa skomplikuje a všetko vyvrcholí jedným nepodareným kúzlom...
Pozn. Jedná sa o poviedkový cyklus, pričom toto je druhá časť, prvá časť má názov Ako za starých čias...
Buffy sa šikovne uhla a získala tým nezanedbateľnú výhodu. Upír stratil na okamih rovnováhu, čo využila a elegantne mu vrazila kolík do srdca. Ešte sa neveriacky sa pozrel na svoju hruď a po chvíli z neho už neostalo definitívne nič okrem hromádky prachu, ktorý sa pomaličky zosypal na zem. Ďalší traja upíri zavrčali a pomaly Buffy obkolesili.
Tak a si v maléri, Summersová. Takýto útok si nečakala. Buffy začala horúčkovito rozmýšľať, ako z tejto prekérnej situácie vyviaznuť, zatiaľ čo zvyšní upíri začali okolo nej krúžiť. Títo však neboli ako ostatní, s ktorými sa bežne stihla slovnými hračkami pohrať a keď ju omrzeli, pohodlne ich doraziť. Títo boli silnejší a čo je hlavné, bolo ich na ňu príliš veľa a pomaly už začala strácať sily.
„Tak chlapci, som zvedavá, kto potom povysáva neporiadok, čo po vás ostane.“
Bol to zúfalý pokus vyviesť ich z miery na čo jeden z nich reagoval tým, že úsmev na jeho tvári sa ešte viac roztiahol.
Poďme, zvládla si aj horšie situácie. Snažila sa v duchu motivovať samú seba. Ale zase pred pár rokmi ťa skoro dostal jeden vcelku obyčajný upír...
Upíri nečakali kým dokončí svoje myšlienkové pochody a bez varovania sa na ňu jeden vrhol. Znova uskočila a dokonca sa jej ho podarilo zapichnutím kolíka na správne miesto eliminovať, lenže to ju už druhý upír šikovne chytil pod krk a posledný z partie jej vytrhol zbraň z ruky.
„Takýto koniec si nečakala, že nie?“ zaškľabil sa a zahryzol sa jej do krku. Potichu vykríkla. Pocítila, že život z nej začína pomaly odchádzať a jediné, čo matne vnímala, bol smiech ozývajúci sa po tmavej uličke
„Dostali sme premožiteľku! Hej, aj ja si chcem potom zahryznúť.“
Sklamala som. Čo bude robiť Dawn bezo mňa... preháňali sa jej hlavou posledné myšlienky. Vzápätí však pocítila že stisk, ktorým jej protivník držal, náhle povolil a prudko sa zosypala na zem. Pomaly otvorila oči a zbadala ženskú siluetu. Na okamih ich zase zavrela a chytila sa za krk. Keď ich znova otvorila, po upíroch nebolo ani stopy. Videla len známu postavu ako stojí nad ňou a podáva jej ruku. Neverila, že ju znova vidí.
„Mala si veľké šťastie, Buffy. Hneď ako som prišla, dostalo sa mi do uší, že upíri na teba chystajú pascu. Je obdivuhodné ako si dokázala odolávať takej presile.“
„Až na týchto dvoch.“ Zamrmlala a prijala ruku svojej záchrankyne, ktorá ju rýchlo zdvihla na nohy.
„Postarám sa ti o ranu.“ Poznamenala akoby sa nič nedialo. „Určite sa cítiš omámená ale to ťa rýchlo prejde. Veď ty s tým vlastne už máš skúsenosti.“ Ozval sa jej zvonivý smiech.
„Vďaka Kennedy.“
Buffy sa jemne usmiala. Kennedy sa tu zjavila ako na zavolanie a zachránila jej život. Lenže čo tu robí? Prišla preto lebo sa dozvedela niečo dôležité alebo sa vrátila iba kvôli Willow? Tak či tak, príliš vrúcneho privítania sa asi nedočká. Náhle Buffy prepadol zvláštny pocit, že toto sa asi neskončí bez následkov.
Willow sedela na pohovke vo vstupnej miestnosti a čítala knihu.
„Relaxuješ po namáhavom dni?“ zašveholil jej náhle pri uchu hlas ktorý zbožňovala.
„Tara.“ Naklonila k nej hlavu a jemne ju pobozkala. Tara si k nej prisadla a hlavu zvalila do jej lona.
„Nemôžem stále uveriť ako to Giles zvládol. Čochvíľa bude Rada pozorovateľov fungovať ako pred tým a my budeme súčasťou toho všetkého. Nie je to vzrušujúce?“
„Ani nie, zlatko.“ Usmiala sa Willow. „Pokiaľ nerátam to, že musíme spraviť magickú ochranu pre celú budovu, zrejme to až také zaujímavé nebude. Papierovačky, porady a podobne.“
„Veľmi oceňujem túto mienku. Veď nudní Angličania nemôžu mať inú ako nudnú prácu.“ Poznamenal sarkasticky Giles schádzajúci zo schodov. Za ním ako jeho poskok cupital Andrew.
„Neberte ma príliš vážne. Som trochu unavený a zákonite so mnou nie je práve najlepšia reč.“
Andrew sa zatváril veľmi záhadne akoby o tom vedel svoje.
Willow sa odvrátila od Gilesa a zahľadela sa do Tariných očí.
„Čo robíš dnes večer?“ spýtala sa potmehúdsky ale s čo najsrdečnejším pohľadom.
„No, mám rande s jedným nádherným dievčaťom.“ Objala ju a venovala vrúcny bozk.
Z myšlienok obe vytrhlo až jemné zakašľanie.
„Kennedy.“ Zvolal natešene Giles stojaci už dole. „Nečakal som, že ťa tak skoro uvidím.“ Radosť v hlave mu vystriedala obava. „Čo sa ti stalo Buffy?“
Buffy sa len pousmiala. „Už je to dobre. Ale ako vidím, nejdeme práve najvhodnejšie.“
Tara sa pomaly odtrhla od Willow. Pri vstupnom vchode stálo dievča a pozeralo na nich. Zdalo sa jej, alebo v jej očiach zbadala niečo ako ľútosť?
„Kennedy.“ Hlesla Willow a v tóne jej hlasu bolo badať nefalšované prekvapenie. Pomaly k nej podišla a pozrela sa na Buffy
„Prepáč, nevedela som ako jej to mám poriadne vysvetliť.“
„Pôvodne som čakala, že ma privítaš bozkom, ale tvoja priateľka by asi žiarlila.“ Poznamenala Kennedy. Atmosféra v miestnosti náhle zhustla.
„No ja si ešte musím niečo vybaviť.“ Snažil sa rýchlo zahovoriť Giles
„Kvôli mne odchádzať nemusíte.“ Stopla ho okamžite. „Takže toto je tvoja Tara?“ spýtala sa náhle Kennedy a prevŕtala ju pohľadom.
V miestnosti zavládlo trápne ticho.
„Mohla som tušiť, že len čo sa pohádame, nájdeš si spôsob, akým vrátiť svoju starú lásku zo záhrobia... Prepáč, to odo mňa asi bolo hnusné.“ Začala no vzápätí sa aj sama zastavila.
„Asi by som mala ísť a nechať vás nech ste spolu šťastné.“
„Kennedy nie!“ vykríkla Willow. Hlas sa jej chvel od ľútosti a bolo vidieť, že sa premáha, aby sa nerozplakala. Buffy, Giles a Andrew sa snažili celú vec si príliš nevšímať ale veľmi im to nešlo.
„Poď do mojej izby. Musíme sa porozprávať osamote.“ Vyhŕkla Willow a rozbehla sa hore po schodoch. Kennedy sa poobzerala okolo seba. Všetci mali sklonené hlavy. Neváhala a nasledovala Willow smerom hore.
„Čo sa vlastne stalo?“ spýtal sa Giles po chvíli. Na Buffy sa upreli tri páry očí.
„Obyčajná hliadka. Chceli ma zabiť ako zvyčajne ale títo to mali aj dopredu premyslené.
Nezvyčajné však? Nebyť Kennedy, asi by ste mi už zháňali náhrobný kameň.“ Pokúsila sa Buffy o čierny humor.
„A cítiš sa vážne dobre?“ Andrew už bol pri nej a prezeral si ranu na jej krku.
„Úplne vážne.“ Povzdychla si. „Prečo sa radšej nevenujeme niekomu, kto je ranený viac ako ja?“ jej pohľad namieril smerom k sedačke kde stála sedela Tara. Za celý ten čas nepovedala vôbec nič, bolo vidieť že ju to celé dosť vzalo.
„Nie, hlavne nič nehovorte.“ Hlesla potichu. „Idem preč. Veď ja som tu v podstate ani nemala byť.“ Rázne sa zdvihla a odkráčala von.
„Tara,“ ozvalo sa za ňou a na pleci ucítila ruku.
„Alex, ak ťa poslali, aby si ma utešil...“ otočila sa smerom k nemu ale zavrtel hlavou.
„Človek si len odskočí niečo vybaviť a keď sa vráti, všetko je hore nohami... Je mi jasné, že je to pre teba ťažké. Nie, nie som tu vážne na ničí príkaz.“ Úprimným pohľadom jej dával najavo že to myslí vážne.
„Nemala by som tu vážne byť.“ Povedala tíško.
„Myslíš tu? Môžeme sa pokojne vrátiť dovnútra...“
„Myslím medzi vami... neviem čím som si zaslúžila to, že mi Buffy vrátila život.“
„Nehovor tak. Si skvelá osoba.“ Riekol rázne.
„Ale som späť len kvôli Willow. Len kvôli tomu, že som jej chýbala.“
„Nie.“ Prerušil ju. „Si späť kvôli tomu, že si skvelá osoba. Ak by si nebola, nebola by si ani tu. Ver mi.“
„Vieš Alex.“ Zahľadela sa do diaľky. „Som znova medzi vami ale ešte veľmi krátko. Snažím sa vyrovnať so svojim znova nadobudnutým životom a nie je to ľahké. Nechcem znova stratiť Willow.“
„Ale ty ju nestratíš. Willow už s Kennedy predsa nie je. Vieš, že sa rozišli a Willow chce byť len s tebou..“
„Ona ju stále miluje.“ Nevnímala ho Tara.
„Prepáč ale kto koho?“ Alex bol trocha zmätený. V týchto ich ženských veciach veľmi jasno nemal. „Nie je to jedno? Vráť sa za Willow, prípadne sa porozprávaj aj s Kennedy, ale hlavne tu len tak neseď. Uvidíš, že sa trápiš zbytočne.“
„Si si istý?“ spýtala sa neisto.
„Na sto percent,“ dodal.
„Skúsim to.“ Pokúsila sa o úsmev. Alex v duchu zajasal ako jednoducho sa mu to podarilo vyriešiť. Keby jej povedal, že ho poslali ostatní, asi by to so sebou prinieslo menšie komplikácie.
„Poďme dnu .Ochladilo sa,“ chytil ju okolo pliec.
„Dúfala som, že to dopadne inač, ale chápem to. Vážne.“ Kennedy zdvihla pohľad zo zeme a uprela ho do očí svojej bývalej lásky.
Willow ju chytila za ruku: „Ja len... nechcem, aby si si o mne myslela niečo čo nie je pravda.“
„No vzhľadom k tomu akú vzdialenosť som musela prekonať, aby som sa sem dostala, mi nemôžeš mať moju prvotnú reakciu za zlú.“ Riekla Kennedy a pokúsila sa o menšiu grimasu.
„Ale niečo vo mne ťa bude asi ľúbiť stále.“ Willow sa pousmiala a zamyslene ju pohladila po ruke.
„Len jeden bozk... náš posledný. A potom to nechám tak. A keď som už tu, tak vám tu pomôžem so všetkým, čo budem môcť. Myslím, že tu môžem byť užitočná a verím, že to Tare nebude vadiť.“ Pozrela sa na ňu Kennedy už úplne vážne.
„Takéto veci sa mi dejú vždy odkedy poznám Buffy. Vždy sa niečo skomplikuje...“ Než dopovedala, Kennedy jej pritisla palec na pery a zašepkala. „Zavri oči.“
Willow ju počúvla a pomaly sa naklonili k sebe. Ani jedna z nich si si nevšimla, že za privretými dverami sa zjavila Tara. Chvíľku ich sledovala a po líci sa jej skotúľala slza. Potichu sa vydala k svojej izbe, zatiaľ čo v očiach sa jej zjavili malé iskričky.
Prudko za sebou zabuchla dvere a zamkla ich. Potom podišla ku svojej skrini s knihami a začala sa v nich prehŕňať.
„Máš pravdu, Willow, odkedy poznáme Buffy, v našich životoch sa vždy niečo komplikuje.“ Povedala sama pre seba a vytiahla hrubú knihu. Zo zásuvky na svojom stole vytiahla sviečky a porozkladala ich na zem do tvaru kríža. Potom si sadla aj ona a otvorila knihu na vybranej strane.
„Nemala ma vracať späť. Tu som aj tak navyše.“ Pokračovala a a poutierala si slzy, ktoré jej zmáčali tvár. Postupne zapálila všetky sviečky.
„Prepáč Buffy...“ hlesla pre seba. „Mám ťa rada, ale náš život bez teba bude pre nás všetkých asi naozaj jednoduchší.“ Po pár sekundovej pauze sa zhlboka nadýchla a začala v latinčine vyslovovať zaklínadlo z knihy. Keď dokončila, zavrela oči a predstavila si svoje želanie. Vzduch sa začal pomaly víriť. Nakoniec všetky sviečky jedným dychom sfúkla a preriekla posledné slová. Per-fungor meae voluntas!
Pohyb vzduchu náhle ustal. Nestalo sa vôbec nič.
Žeby to bolo znamenie? Aj keď, predsa len to bolo to dosť komplikované kúzlo...
„O môj bože, čo som to chcela urobiť.“ Uvedomila si náhle Tara, keď v tom upadla do bezvedomia. Nevedela o tom, že to isté čo jej sa stalo aj ostatným vo zvyšných miestnostiach. Najprv sa k zemi zosunuli Willow s Kennedy a potom aj ostatní. Kúzlo nakoniec predsa len zaúčinkovalo, ale podľa všetkého nie tak ako malo.
Slnko už bolo dávno hore, keď sa Buffy zobudila. Zazívala a zdvihla sa zo zeme.
Počkať, čo robím na zemi? Prehnala sa jej hlavou prvotná myšlienka. Pomaly sa zdvihla a poobzerala sa okolo seba. Toto teda vôbec nepripomínalo jej domov.
„Haló, je tu niekto?“ zvolala a poobzerala sa okolo seba. Bola vo vstupnej miestnosti akejsi veľkej budovy. V ktorej časti LA sa nachádza? Nechápala, čo tu robí. Zrazu jej myšlienky prerušil akýsi zvuk prichádzajúci od neďalekého gauča pre hostí. Zbystrila pozornosť a podišla k nemu. Na zemi pri gauči zbadala čiernovlasého chlapca preťahujúceho sa po dlhom spánku.
„Ahoj mami.“ Zamrmlal s polootvorenými očami, keď uvidel Buffyine obrysy. Buffy nechápavo zvraštila čelo. Neznámy si pretrel oči a pozrel sa smerom na Buffy. Vzápätí prudko vyskočil a na tvári sa mu zjavil nefalšovaný údiv.
„Kto si? Kde som? Čo tu robím?“ vychŕlil na ňu prúd otázok.
„Ahoj, ja som Buffy. Buffy Summersová.“ Ozvala sa a podala mu ruku. „A ty?“
„Bond. James Bond.“ Oznámil jej ironicky. „Predpokladám, že ty nemáš ani tušenie, kto som.“
Buffy zavrtela nechápavo hlavou.
„Lebo ja teba poznám. Vídaval som ťa kedysi na našej škole v Sunnydale s Cordeliou. Ja som Alexander Harris, meno si už určite počula.“ Dostal zo seba.
„Aha.“ Spomenula si Buffy. „Ten miesty chudák.“
„To bolo dávno, ale vďaka za úprimnosť.“ Ironicky podotkol.
„Tak som to nemyslela.“ Zahovorila rýchlo Buffy. „Narážala som len na tvoju povesť, veď inač o tebe nič neviem.“
„Tá hlúpa krava Cordelia ti o mne isto niečo narozprávala...“ začal uštipačne.
„Takto o mojej najlepšej kamarátke nehovor!“ ohradila sa. „Asi ma veľmi nemáš rád, že?“
„No, pre začiatok, priatelíš sa s Cordeliou, to je dosť dobrý dôvod...“
Ich výmenu názorov prerušilo zakašlanie. Ani jeden z nich si nevšimol, že v miestnosti sa ocitli ďalšie osoby.
„Willow, ahoj!“ zvolal naradovane Alex. „Čo tu prosím ťa robíme? A kto je táto osoba?“ ukázal prstom na dievča stojace vedľa nej.
Willow pokrčila ramenami. „Prebudila som sa s ňou v izbe, no vôbec ju nepoznám. Možno tu bola nejaká párty a nezáväzne som sa s ňou celú noc bavila o chlapcoch...“
„Pochybujem.“ Rázne odporovalo dievča. „Ja som ináč Kennedy a chcela by som vedieť o čo tu ide. Je toto nejaký vtip?“
„Ak by to bola naozaj párty, tak sme museli dosť veľa vypiť,“ zamyslela sa Buffy. „Nikto z vás si ani len nespomína ako sme sa tu dostali?“
„Ale slávna Buffy Summersová. Čo tá tu robí?“ predstierala prekvapenie Willow.
„Je tu aspoň niekto, kto proti mne nič nemá?“ nechápavo sa spýtala Buffy.
Kennedy zdvihla ruku. „Ale možno je to tým, že ta nepoznám.“
Willow si to nevšímala a začala vyratúvať. „Po prvé: priatelíš sa s Cordéliou. Po druhé: pár krát si ma prinútila písať za teba domáce úlohy. A samozrejme, že si ma popritom nemohla ani zapamätať. Ale teraz som už iná osoba a neprinútila by si ma k tomu ani pod hrozbou násilia.“
Buffy chcela namietnuť, že trocha si predsa len spomína, ale prerušila ju Kennedy.
„A čo keby sme to urobili takto: najprv sa všetci pokúsime zistiť, čo tu robíme a potom sa môžeme ďalej hádať. Nie v obrátenom poradí, jasné?“
Po chvíli sa dočkala váhavého zamrmlania.
Tentoraz sa zakašlanie ozvalo od schodov. Všetci obrátili pozornosť k nim a zbadali trojicu ďalších ľudí — muža asi po štyridsiatke, mladého blondína a hnedovlasé dievča.
„Môžem sa opýtať, komu z vás to tu patrí?“
„Giles?“ zvolali naraz Buffy, Alex a Willow.
Giles zvraštil čelo akoby sa pokúšal rozpamätať.
„Boli sme študenti na Sunnydalejskej strednej, keď ste tam boli knihovníkom,“ pomohla mu Willow.
Na Gilesovej tvári sa objavil mierny úsmev. „Už si spomínam. Willow a Alex, boli ste naozaj pekný pár.“
„Boli? My ešte stále sme.“ Usmial sa Alex a romanticky pobozkal Willow na pery. Keď sa od seba odtiahli, na ich tvárach sa zjavili zamilované pohľady.
„Ja som Buffy. Do knižnice som veľmi nechodila, ale na vás si spomínam, boli ste vcelku zábavný.“
„Buffy.“ Vydýchol vzrušene. Willow a Alex sa na seba nechápavo pozreli.
„Ja som Kennedy, teší ma. To som tu jediná, čo nepozná nikoho?“
Giles sa spamätal a ukázal na svojich spoločníkov stále stojacich na svojich miestach a pozerajúcich do zeme. „Toto sú Andrew a Tara. Sú trošku ehm... hanbliví. Andrew tiež chodil na strednú školu v Sunnydale ale je mladší ročník.. A aj Tara je zo Sunnydale.“
„Vyzerá to tak, že ani oni nám veľmi nepomôžu.“ Šťuchol do Gilesa nenápadne lakťom Andrew.
Giles sa na neho prísne pozrel. „Domyslel som ti.“
„Vyzerá to tak, že zo Sunnydale nie som len ja.“ Zamyslela sa Kennedy. „Mimochodom, kde to vlastne sme?“
„V Londýne.“ Poznamenal Giles a začal si utierať svoje okuliare.
„V Londýne?“ ozvalo sa takmer zborovo po celej miestnosti.
„Je čas prísť na to, ako sme sa sem všetci dostali.“ Oznámil rozhodným hlasom Giles.
„Možno je to nejaký psychotest.“ Prerušil ticho Alex, čím na seba upútal pozornosť.
„Viete ako v tých filmoch. Umiestnia vybranú skupinu ľudí na neznáme miesto a skúmajú ich správanie. Okej, už som ticho.“ Zavrhol sám svoju teóriu, keď videl že sa na neho pozerajú ako na blázna.
„Nikto z nás nemá amnéziu a jediné, čo väčšinu z nás spája, je Sunnydale.“ Zamyslel sa Giles.
„Nenašiel som síce žiadne záznamy, o tom komu to tu patrí, ale všetko nasvedčuje tomu, že niekomu z nás určite. Skúšal som to zistiť cez internet, ale nenašiel som nič zmysluplné. Vyzerá to tak, že hoci budova stojí na verejnom mieste, pred samotnou verejnosťou je dokonale utajená. Spýtal by som sa aj ľudí vonku, ale veľmi by mi nepomohli, nanajvýš by si mysleli, že som sa pomiatol.“ Dokončil Giles a dal priestor ostatným.
A čo vlastne robíme v tejto knižnici?“ spýtala sa Buffy.
„To je presne ono.“ Zdvihol Giles prst. „Ešte predtým ako som prehľadal dom a našiel Taru a Andrewa, nakukol som aj sem. Je to tu preplnené knihami o histórii, ale našiel som aj niečo iné. Niektorí ma budú považovať za blázna, že tomu prikladám dôležitosť ale...“
„Ale čo?“ nechápal Alex.
No, keď to poviem, na povrch vyjde par veci, ktoré by sa odhaliť nemali ale za týchto okolností nevidím inú možnosť.“
„Dobre, ja to poviem.“ Prerušila ho Buffy. „Myslíte že to má niečo do činenia s mágiou? Tie knihy čo ste našiel boli o nej, že?“
Giles sa zatváril prekvapene a naradovane zároveň. „Presne.“
„Čo je to za hlúposť? Mágia predsa neexistuje,“ oponovala Willow..
„No, tým by som si nebol taký istý. A dôkaz máme aj medzi sebou... Tara.“ Giles sa obrátil k hnedovláske, ktorá sedela trocha ďalej od nich.
„J-j-j-ja?“ zajakala sa, keď začula svoje meno.
Giles prikývol. „Keď som ju našiel, zobudila sa a celá vystrašená na mňa použila kúzlo, ktorým ma odhodila z miestnosti. Tara, ukáž im niečo.“
Tara nesmelo prikývla a otvorila dlaň. Začala si pre seba niečo tíško mrmlať a po chvíli sa jej v dlani zjavil malý plamienok ohňa.“
„Pekný trik.“ Vykríkol nadšene Alex. „V cirkuse by si na tom mohla zarábať.“
Kennedy na ňu uprela oči a zahľadela sa ňu. Tara sa nesmelo usmiala a znova sklonila hlavu.
To ma má presvedčiť?“ znova zafrflala Willow. „Iste trik je to pekný...“
„Ja na mágiu verím.“ Ozvala sa Buffy.
„Ja tiež.“ Pridala sa Kennedy.
„Aj ja.“ Pridal sa k nim veľmi nesmelým hlasom Andrew.
„Prepáč, Willow, ale neustále sa okolo nás diali záhadné veci. Čo ak mágia naozaj existuje?“ pokrčil plecami Alex.
„Najbližší týždeň ťa nepobozkám.“ Uštipačne na neho zazrela Willow.
„Ale no tak, zlatko...“
„Fajn, ako chcete. Budem sa tak aspoň tváriť...“ Horko ťažko súhlasila Willow.
„Aj keď neviem... chcete povedať, že niekto vyvolal nejaké kúzlo, ktorým nás premiestnil z našich domovov sem?“
Giles súhlasne pritakal hlavou a Willow len mávla rukou.
„A to som povedala tu najtrápnejšiu teóriu, čo ma napadla.“ Zamrmlala si sama pre seba a oprela sa o stoličku.
„Ale prečo by to kúzlo prenieslo práve nás?“ zahĺbila sa do myšlienok Buffy. „Skoro vôbec sa nepoznáme, iba ak z videnia a aj to nie všetci.“
„Až na nás dvoch.“ Dodal Alex.
Andrew zdvihol ruku.
„Ak chceš ísť na záchod, nemusíš si pýtať povolenie Andrew.“ Povzdychol si Giles.
„Len som chcel niečo povedať.“
„Aha.“ Pochopil Giles. „Ani na to si nemusíš pýtať povolenie.“
„Možno sa nepoznáme tu, ale v nejakej alternatívnej dimenzii áno. V sci-fi filmoch je to bežné.“
„Asi idem na vzduch.“ Rezignovane si povzdychla Willow.
„Ja pôjdem na nákupy. Aj tu majú vraj dobré obchody.“ Pridala sa Buffy.
„Nakupovanie je jediné, čo ťa zaujíma.“ Zaškerila sa ňu nepekne Willow.
„Dovoľ, ty hlúpa hus... nemáš ani predstavu...“ bránila Buffy.
„Ak chceme zistiť viac, mali by sme o sebe vedieť asi úplne všetko.“ Prerušil hádku Giles.
„A možno pomôže aj zistenie, že Buffy je premožiteľka.“
V miestnosti zavládlo ticho.
„Odkiaľ to viete?“ nechápavo sa na neho pozrela Buffy.
„Mal som byť tvoj pozorovateľ, ale na poslednú chvíľu ti pridelili niekoho iného. Tak nejako som na to ešte nezabudol.“
„Premožiteľka? Pozorovateľ? Môžete ma niekto zobudiť zo sna?“ prihlásila sa o slovo znova Willow.
„Ehm.“ Zakašlala Kennedy. „Asi by som potom aj ja mala povedať, že odmalička ma vychovávali ako náhradu za premožiteľku. Ešte tu má niekto nejaké tajomstvo?“
Otvorené ústa podaktorých hovorili za veľa.
„Potenciálna.“ Gilesov hlas bol nabitý vzrušením. „To ale znamená, že medzi nami všetkými existujú vzájomné prepojenia... lenže čo to vlastne znamená?“ poškrabal sa po zátylku.
„Veľa informácií naraz.“ Zosumarizoval Alex za prikyvovania zvyšku miestnosti.
„Takže podaktorí z nás dnes zistili, že existuje mágia, niečo ako premožiteľka, pozorovateľ, či potenciálna...“ začal vyratúvať na prstoch ruky. „A vieme aj to, že niekomu z nás to tu patrí, ale pritom sa nikto k tomuto miestu nemá. Dočkáme sa aj vysvetlenia?“
„Toto všetko musí byť vplyv nejakého kúzla, to som si už takmer istý.“ Povedal Giles.
Ostaňte tu. Skúsim sa poobzerať, či som niečo neprehliadol.“ Vyzval ich a vybehol z miestnosti.
„Myslíš, že keď to všetko skončí, mohol by som ju pozvať niekam von?“ spýtal sa potichu Alexa Andrew. Alex zaklapol knihu v ktorej sa práve prehrabával.
„Koho?“ spýtal sa nechápavo. Potom sa pozrel za seba smerom na Taru baviacu sa s Kennedy a pochopil.
„Takže Tara sa ti páči?“ spýtal sa prekvapene. „Vlastne na tom nie je nič prekvapujúce. Veď obaja ste si dosť podobní.“ Mykol plecami.
„Ale ja neviem, ako urobiť prvý krok.“ Šepol Andrew.
Alex ho chytil z plece. „Choď proste do toho kovboj...“
„A keď začnem bláboliť? Niekedy sa mi to stáva.“ Hlas Andrewa bol naplnený obavami.
„Možno začne aj ona a dáte si majstrovstvá sveta v blábolení. Nemáš čo stratiť.“ Usmial sa na neho Alex a znova sa zahĺbil do knihy.
„Alex, a čo je to vlastne premožiteľka?“ vyrušila ho tentoraz Willow.
„Ak to tak veľmi chceš vedieť, nemôžeš sa proste spýtať Buffy?“ opýtal sa nervózne.
„No to by som ju musela prerušiť v takej dôležitej činnosti ako jej manikúra jej nechtov.“ Uštipačne poznamenala Willow.
„Krava.“ Ozvalo sa z druhej časti miestnosti. Willow si nemohla odpustiť vyplaziť jazyk.
„Takže ako si sa dostala k čarovaniu?“ Kennedy jemne chytila Taru za ruku.
„No, čarujem už odmalička. S-s-stále mám ešte veľké rezervy.“
„To nevadí. Mne to vcelku imponuje.“ Usmiala sa na ňu. „A vieš, čo mi ešte imponuje?“
Tara pomaly zavrtela hlavou.
„Tvoje oči. Sú nádherné a hovoria o tebe viac ako si myslíš.“
Tara sa jemne odtiahla. „A-a-ak si zo mňa chceš robiť srandu ako ostatní...“
„Rozhodne nie.“ Vyvrátila Kennedy. „Hneď ako som sa začala s tebou baviť, vycítila som to. Nemusíš sa za to hanbiť, nie je to choroba. Chceš dôkaz?“
Tara len zahanbene sklonila hlavu, no Kennedy jej ju zase zdvihla. Naklonila svoju hlavu nižšie a jej pery sa nežne dotkli Tariných pier.
„Alex, pozri sa,“ potichu, ale s miernym šokom v hlase na výjav, ktorý sa jej naskytol pre očami, upozornila Willow.
Alex sa obrátil a mierne sa trhol. „Tak sa mi vidí Andrew, že tvoje plány na rande padli.“
„Oni sú lesby?“ Šepkala Willow a očividne tomu nechcela uveriť. „Neviem, si predstaviť, že by som lesba bola ja, ako len môžu...?“
Alex nepočúval pretože dve bozkávajúce ženy na druhom konci miestnosti ho dosť zaujali.
„Au.“ Vykríkol nahlas, keď ho Willow na výstrahu udrela po hlave. Kennedy a Tara sa od seba pomaly odlepili. Ich dlane však boli stále pevne zovreté.
„Do miestnosti vletel Giles. „Mám to! Našiel som dôkaz, že my všetci sa poznáme. A podľa všetkého viac než dobre.“ S týmito slovami položil na stôl pár fotografií okolo ktorých sa zhŕkol menší dav.
„Myslíte, že sme dokonca aj priatelia?“ spýtala sa dychtivo Buffy.
„Vyzerá to tak.“ Pritakal Giles. „To by znamenalo že niekto mocný nejakým spôsobom začaroval realitu. A puf — akoby mávnutím čarovného prútika sa všetko zmení a nikto z nás tu náhle nepatrí, každý má pocit že žije svoj život a niekde ďaleko odtiaľto.“
„Kto by to robil a prečo?“ zvraštila čelo Kennedy.
Giles len pokrčil plecami. „To nezistíme, kým to nedáme do poriadku. Ale ten niekto zrejme dosiahol čo chcel, minimálne na čas nás zneškodnil a o to mu asi išlo. Možno nám tým len chcel demonštrovať svoju moc.“
„Ako zistíme, či je to pravda?“ položila otázku Buffy.
„Pokiaľ ide o kúzlo zmeny reality, prevedieme reverzné kúzlo a tým to vrátime do normálu. Ak sú moje dohady správne, vyjde to. Ak nie, budeme musieť hľadať ďalej.“
„Alebo sa všetci utvrdíme v tom, že sme blázni.“ Skonštatovala Willow, ktorej sa to vôbec nepozdávalo.
„Za pokus to stojí.“ Prikývla Kennedy ignorujúc poslednú poznámku. „Kto je za?“
Váhavo ale napokon sa všetky ruky dvihli hore.
Keď Tara začala čítať zaklínadlo, vzduch v miestnosti sa začal jemne víriť.
„Je to tak správne?“ spýtal sa neisto Andrew. Giles prikývol ale nezdalo sa že by bol o tom stopercentne presvedčený. Tara prečítala posledné slová. Vzduch v miestnosti sa náhle ustálil.
Pamäť sa v momente všetkým vrátila.
„Panebože.“ Alex sa zdesene odtrhol od Willow. Tá nevyzerala o nič nadšenejšie.
„Aj vy si na všetko spomínate?“ ozvala sa Buffy a chytila sa za hlavu. „Počujem akési zvonenie.“
„To bude vedľajší účinok.“ Analyzoval Giles „Ostáva nám zistiť, kto toto všetko spôsobil.“
„Je mi to veľmi ľúto.“ Hlesla odrazu Tara.
„O čom to hovoríš, zlatko?“ spýtala sa prekvapene Willow. „Ty si predsa nemohla... alebo áno?“ poobzerala sa po miestnosti a hľadala podporu ostatných. Tí však len so zatajeným dychom sledovali čo sa deje.
„Videla som ťa s Kennedy v tvojej izbe. Myslela som, že si sa rozhodla pre ňu.“
„Čo presne si spravila?“ žasla Willow. „Len som sa s ňou lúčila. Vieš, že milujem iba teba.“
„Želala som si, aby v našich životoch nebola Buffy. Sama si vtedy povedala, že život ňou nám prináša len komplikácie. Chcela som len, aby sme boli všetci šťastní. Prepáčte mi to.“ So slzami v očiach Tara vybehla von.
„Myslím, že aj ja už pôjdem.“ Prehovorila Kennedy. Jej oči pozerali do prázdna.
„Kennedy...“ Snažila sa niečo povedať Willow, to tá ju gestom ruky zastavila.
„Nehovor prosím nič. Teraz ma necháš ísť a ja sa už nevrátim... nikdy.“
S týmito slovami ju jemne odsotila a namierila si to do dverí.
„Kennedy, počkaj.“ Nasledovala ju Willow.
„Čo sa vlastne stalo?“ nechápal Andrew. „Ak si Tara naozaj želala život bez Buffy, potom to kúzlo celkom nevyšlo.“
„Áno, niekto ako Tara to nemohol zvládnuť. Preto to zasiahlo len nás ale všetko vôkol nás pritom ostalo rovnaké. Ak by jej to vyšlo, nikto z nás by nikdy nezistil, že niečo je inač.“
„Ale prečo?“ spýtala sa hlasom Buffy. „Prečo by to Tara robila? Nikdy nevyužívala mágiu podobným spôsobom. Toto nie je ona.“
„V tomto musím súhlasiť.“ Pridal sa Alex. „Toto sa jej nepodobá.“
Buffy, aj ty si mala problémy sa prispôsobiť, keď si sa vrátila, spomínaš si? Tara asi prechádza tým istým.“ Preriekol Giles.
Keď Alex a Buffy zišli dole, na gauči našli len Willow. Plakala.
„Čo sa stalo?“ pribehla k nej okamžite Buffy.
„Tara.“ Vzlykajúc oznámila Willow. „Je preč. Odišla.“
„Prečo?“ nevychádzala z údivu Buffy.
„Vravela... že keď ma videla s Kennedy, mágia ju ovládla... a to sa jej nikdy predtým nestalo.
A hoci ma veľmi ľúbi, nemôže byť so mnou... bojí sa, že sa niečo také stane znova.“
„To je mi ľúto.“ Prejavila sústrasť Buffy.
„Je to aj tvoja chyba.“ Pozrela na ňu Willow. „Možno by bol môj život bez teba vážne ľahší.“
„Willow.“ Skríkol Alex. „Takto nehovor.“
„Čo ty o tom vieš? Získala som Taru a znova som ju stratila. Prečo musím prežívať toľko bolesti?“ dostala zo seba a skryla si hlavu do dlaní.
„Ale Buffy za to predsa nemôže.“ Bránil ju ďalej Alex.
„Ale môžem.“ Zronene odvetila Buffy. „Všetko je to kvôli mne. Je to daň za to, že ste sa mi rozhodli pomáhať. Život okolo mňa je akoby prekliaty.“
„Buffy.“ Spozornel Alex. „Snáď nechceš urobiť niečo hlúpe.“
„Povedz Dawn až sa vráti z výletu, že tu istý čas nebudem. A že ju mám rada a že verím, že to tu načas zvládne aj sama,“ povedala a pocítila ako sa jej v hrdle vytvorila hrča. Nečakala až Alex niečo povie a nechala ho za sebou. Vyšla von z budovy a v hlave sa jej začali ihneď preháňať rôzne myšlienky. Vrátila na Zem ľudský život, čo nie je jednoduchá vec. Je zákonité, že niečo takéto sa nemohlo zaobísť bez následkov. Nechápala však, prečo musia neustále trpieť jej blízki. Urobila snáď niečo zlé? Nech spraví čokoľvek, vždy sa to skočí takto... Iba ak by to želanie, ktorým vrátila Taru malo aj iný vyšší význam. Vedela, že potrebuje odpovede.