Na večné veky (1/2. časť)


Popis poviedky : Po zničení Sunnydale nie je nič ako predtým. Začať nový život pre Buffy a jej priateľov vôbec nie je jednoduchý a musia sa vysporiadať s rôznymi prekážkami. A skôr ako sa ich osudy naplnia budú musieť znovu čeliť niekomu z ich milovaných.


Život je ako puzzle, ktoré skladáte celý život. Sú chvíle, keď vám to ide ľahko ale aj chvíle, keď neviete, ktorý kúsok máte použiť. A kým nakoniec nejaký vyberiete, stojí vás dosť námahy a premýšľania. Ale je len na vás, ako sa s tým popasujete. Nech urobíte akýkoľvek krok, vždy máte možnosť nápravy. Nakoniec aj tak k cieľu dospejete, ale je len na vás akým spôsobom.

Zvony začali búšiť a ich mohutná ozvena sa začala rozliehať po celej monarchii. Cez nádvorie pomaly prešla zahalená postava. Nevšímala si cvičiacich mníchov, ale zamierila si to priamo k západným dverám. Zaklopala na ne a čakala na odpoveď.
„Vstúpte.“ Ozvalo sa spoza nich harmonickým hlasom. Postava nečakala a vošla dovnútra. Pomaly si zložila kapucňu. Bola to Buffy. Uklonila sa a sadla si na zem.
„Dieťa moje, viem, že si prišla po odpoveď. Ale takisto vieš, že ti musím položiť otázku, či si na to už pripravená.“ Ozval sa vrchný mních kľačiaci pri svojom stolíku. Váhavo prikývla. „Prišla si sem plná beznádeje. V živote sa ti stalo toľko hrozných vecí a nakoniec ťa zlomilo niečo, čo by si za iných okolností zvládla. Si si istá, že si už v poriadku?“ spýtal sa jej.
Buffy znova prikývla, tentoraz o niečo dôraznejšie.
„Už si tie veci nevyčítam. Tým, že som vrátila na zem ľudský život, som spravila dobrú vec a ostatné som už nemohla kontrolovať.“
„Ale aj tak nerozumieš, prečo sa to muselo stať a vŕta ti to v hlave, pravda?“ usmial sa mních a nečakajúc odpoveď pokračoval. „Všetci sme strojcami svojho osudu a neexistujú zlé alebo dobré rozhodnutia. Všetko, čo urobíme, má totiž svoj zmysel.“
„Myslite, že to celé môže mať aj vyšší význam?“ Táto otázka Buffy mátala hlavu už nejaký čas. Želanie, ktoré jej dali Vyššie Sily, rozhodnutie, ktoré spravila... mohla darovať Angelovi ľudskosť, mohla znova vidieť svoju mamu a napokon sa rozhodla úplne inač.
Mních privrel oči. „V prvom rade chcem naznačiť, že nech si urobila vo svojom živote čokoľvek, nemôžeš sa z toho viniť. Na to, čo vravíš ty, presnú odpoveď nepoznám. Ale ona existuje a prídeš na ňu už čoskoro. Ale nie tu.“
„Čo mám teda robiť?“ spýtala sa ho. Plamienky sviečok v miestnosti sa jemne zachveli. „Rád by som, keby si ešte zostala ale svoj vnútorný pokoj si už našla. Cítim, že je čas, aby si sa vrátila domov. Obrazy, ktoré vidím sú zahmlené, ale niečo sa blíži. Niečo, čo bolo nevyhnutné, čomu nik nemohol zabrániť. Predpokladám, že to môže to súvisieť s odpoveďou na tvoju otázku. Viac ti už naozaj nedokážem povedať, takže ti len zaželám šťastie v tvojom ďalšom živote.“
Buffy prikývla a postavila sa. „Ďakujem vám za všetko.“ Dôstojne sa mu uklonila a čakala na jeho reakciu.
„Si tu vždy vítaná.“ Preriekol mních a znova sa ponoril hlboko do svojej meditácie, tam skadiaľ ho Buffy pred svojim príchodom vytrhla. Vedela, že z neho viac nedostane a tak vyšla von. Nepovedal jej veľa, ale jej to úplne stačilo. Pobyt v monarchii ju duševne posilnil. Bola pripravená sa vrátiť.

O pár dní neskôr.

„Ako sa ti tu vlastne žije?“ spýtala sa Dawn a poobzerala sa po malom byte. Bol zaprataný vecami ale napriek tomu z neho sálalo teplo domova.
„Bolo to jediné, čo som našla ale som spokojná.“ Skonštatovala Tara. „Aj moja práca je fajn. „Hoci som len obyčajný predajca v obchode so suvenírmi, myslím, že ma to napĺňa. A ako to vyzerá u vás?“ Mačka ležiaca na jej lone spokojne zapriadla.
„Myslíš odvtedy ako ťa ovládla žiarlivosť a pod jej vplyvom si spravila to víkendové kúzlo, ktoré rozdelilo teba a Willow? No zaujímavo...“ hlesla Dawn a po chvíľke ticha pokračovala. „Odvtedy ako som sa vrátila z toho výletu, všetko sa zmenilo k horšiemu. Buffy je stále preč, celé ju to zlomilo a vieme len, že je v nejakom kláštore. Alex a Giles sa uzavreli do seba a aby na to nemysleli, zahĺbili sa ešte viac do práce. Jediný s kým v poslednej dobe môžem normálne komunikovať je Andrew ale nie sú to veľmi veselé debaty.“
„A Willow nie?“ spýtala sa Tara smutne.
„Odmietla dokonca použiť lokalizačné kúzlo, aby sme našli Buffy. Hoci sa už na ňu nehnevá, od tej doby sa zmenila. Snažíme sa jej to všetci trochu uľahčiť, ale veľmi nás k sebe nechce pustiť. Možno len potrebuje čas.“
„Áno. Určite sa to časom zlepší.“ Tara sa snažila o optimistický tón. „Vieš, že som nemala na výber. Ak to chcem dostať pod kontrolu, musím byť mimo nej. Žiaden kontakt.“
„Vrátite sa ešte niekedy k sebe? A čo ak to už pod kontrolou máš?“ vyhŕkla Dawn.
„Nie je to také ľahké.“ Prehlásila trpko Tara. „Neviem to naisto a nemôžem riskovať.“
„Viem, že ti chýba... Prečo inak by si Miss Kitty Fantastico pomenovala po bývalej mačke, o ktorú ste sa predtým spolu starali? Nikoho neoklameš...“
Mačka zdvihla hlavu a pozrela sa do Dawniných očí. Akoby rozumela jej slovám a jemne zamraučala.
„Nechajme to teraz tak.“ Povzdychla si ťažko Tara lebo nevedela ako má oponovať veciam, ktorým sa oponovať nedalo. „Povedz mi radšej ako to vyzerá s Radou... A čo ostatní?“

Faith sa poobzerala po vstupnej miestnosti.
„Spomínala som, že mi to tu trocha pripomína hotel Hyperion? Až na to, že u Angela bolo prázdno ako v hrobke.“
„Nikdy som u neho nebol... Ale pred mesiacom to tu vyzeralo asi podobne,“ skonštatoval Giles a prevzal do rúk obálku od jedného zo svojich zamestnancov.
„Vďaka, Derek.“ Derek prikývol a odbehol niekam preč.
„Neotvoríš to?“ Faith sa pozrela na obálku v Gilesových rukách očividne plná zvedavosti. „S najväčšou pravdepodobnosťou sú to len nejaké papiere, ktoré treba vyplniť. Myslel som si, že Rada nadobudne funkčnosť už oveľa skôr, ale neustále musím niečo vypĺňať. Hoci už konečne fungujeme, zatiaľ je to len neoficiálne.“
„Zaujímalo by ma, odkiaľ ale beriete peniaze na toto všetko, na zamestnancov a tak... Ak to teda nie je háklivá otázka.“ Uškrnula sa potmehúdsky Faith.
„Vieš, aj keď to bude znieť možno nepravdepodobne, sme niečo ako štátna organizácia,“ oponoval jej úsmevom Giles. „Som veľmi rád, že ešte zostávaš. Je dobré mať tu aspoň niekoho tak skúseného v boji, kým sa Buffy vráti,“ zmenil prudko tému.
„No, snáď by som tie uchá premožiteľky, čo som sem priviedla, nenechala v štichu.“ Znova sa uškrnula a jemne buchla Gilesa do pleca. „Alex je síce dobrý inštruktor, ale na niektoré veci nemá licenciu.“
„Ale dúfam, že sa vráti čím skôr. Muselo to byť pre ňu fakt ťažké.“ Dodala po chvíli. „Aj bolo,“ súhlasil Giles. „A pre Willow tiež. Niekedy mám pocit, že nech sa snažím akokoľvek, nič nepomáha.“
„No... tým ich... ehm... lesbickým záležitostiam veľmi nerozumiem, ale možno pomôže ak s ňou prehodím slovko aj ja, nie, šéfe? Napríklad zajtra, keďže teraz je už zrejme neskoro,“ upriamila na neho pohľad. Zamyslene prikývol. Ani jeden z nich netušil, že Faith vo svojich slovách mala pravdu. Teraz už naozaj bolo neskoro.
Prečo s tým niečo neurobíš? Si silná čarodejnica, nemusíš to nechať tak ako to je...Willow vyskočila zo svojej postele. Zase tie zvuky v jej hlave. Pokúšal sa ju niekto zvonka manipulovať, alebo to bol jej vlastný vnútorný hlas? Už sa to dialo nejaký čas ale predtým to vedela potlačiť, čo sa jej však v poslednej dobe vôbec nedarilo. Netráp sa toľko. Nezaslúžiš si to... alebo chceš povedať, že áno?
„Prestaň!“ vykríkla a chytila sa za hlavu.
Nikto ti nechce zle. Už si trpela dosť... je čas to skončiť.
„Možno trpím len kvôli tebe! Keby ostatní vedeli, čo sa so mnou deje, asi by chápali, prečo som v poslednej dobe taká nezhovorčivá!“ Vybuchla a poobzerala sa vôkol. Sledoval ju niekto, alebo je to len paranoia?
Prečo si im to potom nepovedala? Nepovedala si im to ani vtedy, nepovieš ani teraz...
Willow jemne zamrazilo. V tomto mal tajomný hlas pravdu. Ako to, že mal pravdu? Spomínaš si? Keď si opustila Kennedy a začala si mágiou privolávať Taru zo sveta mŕtvych, už vtedy si to mohla spraviť...
„Áno, spomínam,“ hlesla potichu a klesla na kolená.
Ale Buffy zasiahla a ty si na to zabudla. Teraz som tu však znova...
„A kto vlastne si?“
Stále to nevieš? Ja som predsa ty...
„Ale čo odo mňa chceš?“ hlas Willow znel úplne rezignovane.
Len otvor tú knihu a uľahči si trápenie. Uvidíš, že to pomôže...
Willow prestala rozmýšľať. Už viac nedokázala vzdorovať, hlas v jej hlave ju úplne ovládol. Chcela to vážne ukončiť. Vstala zo zeme a ako zombie vyšla von z izby. Chodba bola prázdna, o takom čase už asi všetci spali. O chvíľu bola pred knižnicou. Pohybom ruky odomkla zámok a vošla dnu. Zapla svetlo a o moment na to v jej rukách skončila príslušná kniha s temným znakom na obale. Otvorila ju a len čo zamrmlala prvé slová, začalo sa to diať. Keď dočítala úplne, kniha jej vypadla z rúk. Bolo dokonané.
Alex prechádzal chodbou keď si náhle všimol otvorené dvere vedúce do knižnice.
„Čo to má...“ nestihol dopovedať, slabé nočné svetlo osvetľujúce chodbu začalo nepravidelne blikať. Zdalo sa mu, alebo vzduch okolo neho začal chladnúť?
„Je tam niekto?“ spýtal sa nie príliš nahlas a zaujal bojový postoj. Vo dverách sa zjavila známa silueta, aj cez prítmie ju ihneď rozoznal.
„Willow...“ vydýchol si. „Čo tu robíš o tomto čase?“ zaostril na ňu svojim jediným okom no kvôli neustále blikajúcemu svetlu toho veľa nevidel.
„Alex,“ vydýchla vzrušene. „To by si neveril aký je to pocit. Ako keby ma niečím nadopovali.. .to je sila...“
„Je ti dobre, Will?“ spozornel Alex. Cez záblesky svetla videl len ako sa jeho kamarátka opiera o stenu a ovieva sa jednou rukou.
„Cítim sa fantasticky.“ Vyhŕkla zo seba. „Bolesť je preč. Ostala vo mne len sila.“ S týmito slovami začala kráčať smerom k nemu. Svetlo pomaly prestávalo blikať a Alex prižmúril oči. Keď ich znova otvoril, pohľad ktorý sa mu naskytol, ho doslova pribil k zemi. Jeho kamarátka stála už pár metrov pre ním, ale nebola to Willow, ktorú očakával. Jej vlasy boli úplne čierne rovnako ako jej oči, ktorými na neho hľadela. Neobratne ustúpil a skoro sa potkol o koberec. „Willow, čo si to preboha....“
„Bla bla bla...“ prerušila ho. „Ak si už skončil, tak môžem prejsť k veci ja. Akosi cítim, že sa ti moja zmena nepáči, ale si môj kamarát a preto budem k tebe ohľaduplná. Dám ti desať sekúnd na to, aby si mi ustúpil z cesty. Tentoraz ti už nedovolím, aby si prihováraním sa mi ako strašne ma máš rád, vrátil späť tú slabú ukňučanú Willow. Teraz som tu ja a tak to aj ostane, je to jasné?“
„Willow, neviem, ako sa ti to stalo, ale stále máš šancu zmeniť to...“ Nervy Alexovi pracovali, ale stále nestrácal duchaplnosť. Tentoraz mu to však nepomohlo.
„Desať!“ vykríkla Willow a z jej rúk vyšľahli blesky, ktoré Alexa odsotili tak nešťastne že sa udrel o stenu a bezmocne sa sklátil k zemi.
„Ups... Časovanie na bombe sa trochu urýchlilo. Prestrihol zlý káblik.“ Prehlásila skôr sama pre seba a na jej tvári sa zjavila falošná ľútosť. „Ale nemôže povedať, že som ho nevarovala.“ Dvere na chodbe za ňou sa náhle otvorili. Nesmelo z nich vykukla jedna z premožiteliek a Willow ju ihneď prevŕtala čiernymi očami. Dievčaťu sa od strachu sa rozšírili oči. „Neboj sa moja. Tebe neublížim... aspoň zatiaľ nie. Odkáž ostatným, že čarodejnica sa ide zabaviť a dokým mi dajú pokoj, nechám ich žiť, dobre?“
Premožiteľka nesmelo prikývla, načo ju Willow pohladila po líci.
„Páči sa mi, keď mi neodporujú.“ Vzduch okolo nej sa začal víriť a po chvíli sa jej postava úplne rozplynula v éteri. O niečo na to sa otvorili ďalšie dvere a ktosi zapálil na chodbe veľké svetlo.
„To je Alex!“ ozval sa výkrik. „Vie niekto čo sa tu stalo?“

„A potom zmizla... Proste zmizla. Čo sa tou s ňou stalo?“ nechápavo sa spýtala premožiteľka a zatriasla sa. „Keď som sem prišla, vyzerala byť celkom milá.“
„Je v šoku. Odveď ju späť do jej izby.“ Pošepol Giles Andrewovi. Ten neisto prikývol a pomaly premožiteľku vyviedol von.
„Sú všetky ešte tak mladé a zraniteľné.“ Zamyslel sa Giles. „Môžeme byť radi, že sa nestalo niečo horšie.“
„Takže ak to dobre chápem, Willow sa nám zase zmenila na čiernookú čarodejnicu a ak ju nezastavíme, urobí asi niečo, čo sa nikomu nebude páčiť.“ Skonštatovala zamyslene Faith. „Nebola som tu, keď to bolo prvýkrát ale vtedy jej mágia pochádzala zo silného smútku zo straty jej milovanej, ktorá však teraz ak sa nemýlim žije alebo som povedala niečo zle?“ „V podstate máš pravdu.“ Zvraštil čelo Giles a zložil si svoje okuliare. „Ale tá čierna mágia ostala hlboko v nej, nezničili sme ju. Myslel som, že sa ju naučila ovládať ale zdá sa, že som sa mýlil. My všetci sme sa mýlili... v poslednej dobe bola emocionálne veľmi nestála a ja som to nepredvídal... bože môj.“ Položil si hlavu do dlaní.
„Ako ste ju vtedy zastavili? Skúsime ten istý spôsob.“ Pokúsila sa pomôcť Faith.
„To nie my, ale Alex....“ povedal potichu.
„Žartujete.“ Pokúsila sa o úsmev, no ten jej hneď spľasol. „Nežartujete, čo je dosť na prd. Teraz by sa nám zišla Buffy..“
„Tak som tu,“ ozval sa z dverí známy hlas a oboch ich očividne prebral. „Povie mi niekto, čo sa stalo? Ten chlap vonku bol dosť mimo.“
„Buffy.“ Vykríkol Giles a ponáhľal sa ju objať. „Skvelé načasovanie.“
„Ahoj Bé.“ Pozdravila Faith a s úľavou v hlase. „Ani nevieš, ako sme radi, že si späť.“
Giles nečakal a pustil sa do vysvetľovania. Medzitým sa vrátil aj Andrew a príchod stratenej ovečky ho aspoň trochu potešil. No tá len pozorne počúvala. Zrazu jej to všetko začalo dávať zmysel.
„Bolo to nevyhnutné, Giles. Stalo by sa to tak či tak.“ Prehlásila a znova si spomenula na mníchove slová.
„Si si v tom istá?“ jej istotou bol prekvapený.
„Nikdy si som nebola istejšia. Nemohli sme to vedieť, jediné, čo môžeme, je zastaviť to...“ Faith našla odvahu ju prerušiť.
„Len dúfam, že ti v tom kláštore alebo kde si bola, nevymyli mozog a nenaplnili ho nejakými sračkami o tom, že tento tvoj novonadobudnutý pokoj je jediný spôsob ako riešiť krízu...“ „Nestihla však dopovedať, pretože Buffy ju schytila pevne pod krk a prirazila ju k stene. „Buffy.“ Vykríkol Giles zhrozene. Zastavila ho gestom.
„Veľmi dobre si uvedomujem aká je situácia. To ty si Willow v tejto fáze ešte nezažila a nevieš s čím máš dočinenia. Tak ma, prosím ťa, nepoučuj.“ Buffy povolila stisk a Faith zakašlala. Držiac sa za krk a lapajúc dych akoby chcela niečo povedať ale v poslednej chvíli si to rozmyslela.
„Myslím, že my ju nedokážeme zastaviť,“ prehlásil Giles takmer beznádejne.
„Viem, čo urobíme, no nemôžeme si dovoliť strácať čas.“
„Ja pôjdem za Alexom do nemocnice.“ Prerušil ich Andrew, ktorý doteraz iba pozorne načúval. „Už som raz zlú Willow zažil a nechcem sa jej veľmi motať pred očami — pre prípad, že by si spomenula na to, že ma chcela zniesť zo sveta.“
„Ak sa preberie, povedz mu, že som tu. Prídem ho pozrieť, hneď ako budem môcť.“ Dodala tíško. Mlčky prikývol. Potom pokračovala. „Niekto taktiež musí nájsť Willow a kontrolovať ju, aby neurobila niečo hlúpe. Skôr či neskôr sa isto o niečo pokúsi. Ja ju z vás všetkých poznám najlepšie, takže sa na to hlásim.“
„A čo my?“ spýtala sa už pokojnejšie Faith.
„Pôjdeš po Taru. Ak sa totiž nemýlim, ona je jediný človek, ktorý ju dokáže zvládnuť.“
„Isteže.“ Vyhŕkol Giles. „Prečo mi to nenapadlo?“ Aj Andrew potichu zahvízdal.
„Pre naše dobro dúfam, že nie je veľmi ďaleko, lebo to by nám asi nepomohlo.“ Opatrne prehlásila Buffy.
„Dawn je u nej teraz na noc. O chvíľu im zavolám.“ Ponúkol sa Andrew.
„Povedz len, že po nich čoskoro príde Faith. Tá im to vysvetlí.“
Faith slovne nereagovala ale jej rozhodný pohľad dával najavo, že s úlohou súhlasí.
„Asi nebudú veľmi nadšené, keď ich tak neskoro v noci zobudím.“ Skonštatoval Andrew a sadol si na stoličku. Celá táto udalosť v ňom prebudila staré spomienky a tie neboli príliš príjemné.
„Všetko do seba zapadá, Giles. Celý čas som rozmýšľala, čo som urobila zle ale už som to pochopila.... Tá opätovná záležitosť s mágiou by u Willow prepukla už skôr ak by som želaním nevrátila Tare život. Od zúfalstva by tomu prepadla už vtedy, ale ja som to dokázala oddialiť. Zastaviť to však nebolo možné a to čo sa stalo, to len potvrdzuje. To všetko, čo sa udialo, nebolo následkom môjho želania a Tariným vyrovnávaním sa s nadobudnutým životom. Willow skrátka prestávala mať mágiu v sebe pod kontrolou a temná sila v nej si znova hľadala cestu na povrch.“
„Veľmi tomu nerozumiem.“ Prihlásil sa o slovo Andrew.
„Buffy chce povedať, že opätovný zrod temnej Willow bol možno vopred predurčený a nič mu v tom nemohlo zabrániť.“ Zopakoval o niečo jednoduchšie Giles a poškrabal sa po hlave. „To ale znamená, že tvoje želanie asi tiež nebolo náhodné. Ak by ale Tara naozaj mala byť jediná, kto to dokáže zastaviť, znamenalo by to, že je jej návrat by mal nejaký vyšší zmysel.“ „No, v tom mám skôr vyšší chaos.“ Poznamenal Andrew. „Veď Buffy si mohla želať čokoľvek... Nijaká Vyššia bytosť nemohla vedieť...“
„Možno mohla,“ prerušila ho Faith.
„Áno?“ pozrela na Gilesa.
„Niekedy keď predvídajú problém, dokážu pomôcť. Ako keď Angel dostal obálku s amuletom pre mňa, vďaka ktorému som s pomocou Spika dokázala zničiť Bránu Pekiel v Sunnydale.“ Ponáhľala sa s odpoveďou Buffy. Dávalo to zmysel.
Giles jemne zakašlal. „Keď už hovoríme o Spikovi...“ Buffy sa na neho skúmavo pozrela. „Asi by si mala vedieť, že aj on je v Londýne. A trochu... dosť sa zmenil.“
Vyrušilo ich zvonenie telefónu.

Nočný klub bol preplnený ľuďmi. Niektorí si užívali noc na parkete, iní zase pri barovom pulte.
„Vieš, niekedy sa zamýšľam nad zmyslom života...“ povedal jeden mierne podnapitý muž druhému. Siahol po svoj pohár s drinkom a chystal a z neho odpiť no skôr ako si ho stihol priložiť k ústam, mu ho niekto vytrhol priamo z ruky.
„A potom zistíš, že odpoveď sa nachádza na dne pohárika.“ Preriekla uštipačne Willow.
„Brrr.“ Striaslo ju, potom čo do okúsila drink a bez váhania zvyšok vyliala na zem.
„Hej!“ zrúkol muž, ktorý ostal šokovaný jej správaním.
„Páči sa mi tvoja bunda.“ Poznamenala akoby sa nič nedialo. „Nepožičiaš mi? Je mi zima.“ Muž nechápal, skade sa v tej čiernovlasej dievčine berie toľká drzosť. Už sa chystal niečo povedať, ale v tom sa na svoje vlastné prekvapenie postavil, vyzliekol si bundu a podal jej ju. Vyvalil na ňu oči a pomaly sa odtackal smerom k východu. Aj druhý muž sa radšej mierne odtiahol.
„Hmmmm. Mandy...“ poznamenala si sama pre seba nespokojne Willow, zatiaľ čo si obliekala čiernu bundu. „Neverím, že tu nemajú niečo lepšie.“
Poobzerala sa po klube a takmer okamžite našla jukebox, z ktorého sa valila hudba. Namierila naň prstom a Mandy utíchla, namiesto nej sa z neho začali valiť tvrdé rockové tóny.
Ľudia na parkete sa prestali pohybovať a zmätene sa okolo seba začali obzerať.
„No čo je, ľudia? Zábava nekončí,“ vykríkla Willow, čím na seba upútala pozornosť. Niekto jej poklopal na plece. Bol to barman.
„Prepáčte, ale niekto ma upozornil, že tu robíte neporiadok. Musím vás požiadať, aby ste odišli lebo zavolám políciu.“
„A ochranku tu nemáte? Som sklamaná.“ Podpichla ho Willow a cvičeným pohybom ruky ho vyniesla do vzduchu. Ľudia začali panikáriť a niektorým sa podarilo ujsť von.
„Nepatrí sa opúšťať zábavu, keď je v najlepšom. Hostiteľ by sa mohol nahnevať.“ Zavrtela hlavou a východ sa okamžite uzavrel.
„Pusť ho dole.“ Ozval sa zrazu niekto. Tak predsa niekto známy!
„Spike, prišiel si sa pozrieť na moju show?“ Neviditeľný stisk, ktorý barmana držal vo vzduchu povolil a ten skončil na zemi. Pár ľudí obrátilo pohľady na svojho nového hrdinu. Spike jej otázku prešiel mlčaním a poobzeral sa na chaos, ktorý okolo neho vládol.
„Čiernočka, čo keby sme si išli dať cigaretku niekde vonku?“
„Prišiel si sa sem iba rozprávať?“ skonštatovala sklamane. „Kedysi si bol známy skôr bojom ale dobre, dám ti slovo.“
Zrazu sa všetko okolo nich výrazne spomalilo a ľudia stuhli vo svojich pozíciách. Ruch navôkol ustal. Willow sa posadila na stoličku a založila si ruky.
„Tak čo máš na srdci, zlato? Prišiel si sa ku mne poradiť ako na Buffy?“
„Prečo si to myslíš?“ spýtal sa a neustále ju ostražito sledoval. Vedel, že niečo nie je v poriadku a inštinkt mu vravel, aby bol opatrný.
„To je prosté, Willam. Stal si sa človekom a ihneď si pribehol tam, kde je ona. Všetci si veľmi dobre pamätáme tvoju posadnutosť ňou ešte z dôb predtým. Tajne dúfaš, že teraz to možno bude iné. Ale mám pre teba zlú správu. Aj keď sa náhodou vráti, pochybujem, že máš u nej šancu. Ak odhliadneme od toho, že na teba viac menej zabudla, pozorovaním som zistila aj zaujímavý fakt, že ľudia u nej veľmi nebodujú. Radšej sa zahadzuje s mŕtvymi. Ale myslím, že ti dokážem pomôcť.“ Ukončila menší prejav a nepríjemne sa usmiala.
„To aby som si chystal ďakovnú reč.“ Podotkol ironicky. „A ako mi chceš pomôcť?“
Jej oči sa hrozivo rozžiarili, čo bolo v kontraste s úsmevom vylúdeným na jej tvári.
„Urobím z teba zase mŕtvolu.“ Z jej prstov vyšľahli blesky.

Buffy bežala ozlomkrky smerom ku nočnému klubu a dúfala, že príde načas. Takže Spike si ich kamarátku náhodne všimol na ulici a keď zaregistroval jej divné správanie, pozoroval ju až do toho klubu, odkiaľ zavolal ihneď Gilesovi. Chvíľu si začínala myslieť, že je to aj šťastie ale celý čas musela myslieť na to, čo jej povedal predtým, než odišla. Stále nemohla uveriť jeho slovám, zdalo sa jej to tak neuveriteľné. Predovšetkým však dúfala, že sa nestalo nič hrozné. Dvere do klubu sa prudko rozrazili a vrazila dovnútra. Naskytol sa jej zvláštny pohľad na ľudí zmrazených v čase. Z myšlienok ju vyrušil potlesk, ktorý sa ozval niekde za ňou. Willow sa evidentne veľmi dobre bavila.
„Premožiteľka sa nám vrátila domov. .Ako bolo na dovolenke, či skôr na liečení?“
„Kde je Spike?“ Buffy sa nezdržiavala a prešla rovno k veci.


POKRAČOVANIE NABUDÚCE