„Buffy, si tam?“ spýtal sa hlas v telefóne.
„Nie. Kto je tam?“
„Tu je Willow. Dawn, to si ty?“
„Oh, Willow. Už som sa zľakla, že si taký jeden blbec z baru. Párkrát nám už volal a pýtal sa po Buffy.“
„Nie, neboj sa. Nie som žiadny barový priateľ tvojej sestry...“
„Nemyslím si, že je to barový priateľ Buffy.“
Willow sa na druhej strane telefónu zasmiala.
„Dawn, mohla by si mi dať Buffy? Potrebujem sa na niečo spýtať. Niečo ohľadne našich známych z L.A.“
„Angel? Zase robí problémy?“
„Nie, Dawn. Asi budú potrebovať našu pomoc, alebo skôr mi ich? Teraz si nie som istá. Tak dáš mi prosím tú Buffy?“
„A keď je to dôležité, prečo neprídeš?“
„Aj by som prišla, ale musím si pozrieť nejaké knihy, takže by to bola zbytočná cesta. Keď to s Buffy môžem vybaviť aj po telefóne. Po TOMTO telefóne,“ povedala už netrpezlivo Willow.
„Jasné, jasné. Je vidieť, že ja ti nestačím.“ Dawn sa s úsmevom na tvári odtiahla do telefónu.
„Buffy!“ skríkla, no akosi sa jej nikto neozýval.
„Will, Buffy nie je doma.“
„A povedala by si jej, nech mi zavolá, keď sa vráti? Je to nutné. Dúfam, že sa vráti čo najskôr.“
„Jasné, Will. A pozdravuj Kennedy. Maj sa.“
„Ahoj Dawnie.“
Buffy sa prechádzala po parku. Nechala sa, nech jej tvár ožarujú slnečné lúče a zhlboka dýchala. Každý deň, no vlastne každú noc sa chodila prechádzať. Občas zabila nejakú tú príšerku, veď vlastne za tým účelom aj chodievala von, no i tak vždy pred tým, ako otvorila dvere do domu, si ľahla na zem a asi päť minút pozorovala nočnú oblohu. O tomto jej zvyku dlho nikto nevedel, až ju raz nachytala Dawn. Občas sa k nej jej sestra pridala. Buffy to nevadilo. Bola celkom rada, že tam neležala sama, ale to len zriedka. Dawn totiž ráno skoro vstávala do školy.
No keď už aj sama ležala na tej zemi, vždy si to dokázala užiť. Pozorovala lietadlá, hviezdy, mesiac... A vždy pri tomto pohľade na nebo myslela naňho. Neverila v také povedačky typu, že keď niekto umrie dostane sa tam hore, no i tak vždy pozorovala hviezdy s dojmom, že tam niekde je. Verila, že tam je a nemala dôvod pochybovať.
Ale dnes nechcela čakať až do večera. Potrebovala sa poprechádzať hneď. Cez deň u nej nebolo zvykom len tak bez cieľa chodiť von. Dokonca ani nechodila do obchodov, iba keď to bolo nutné.
Noc mala radšej, tá jej bola bližšia. Tá bola bližšia i jemu...
Dni väčšinou trávila v obchode, ktorý si Giles musel založiť i tu. Nemala rada svet predaja, no táto práca jej stačila na zaplatenie účtov a k tomu sa tam nachádzala kopa kníh a zbraní, ktoré sa jej často hodili. Dal mu symbolický názov Magic Box. Snažili sa mu to odhovoriť, s Magic Boxom boli vždy problémy a navyše pochybovali o tom, že sa tu obchodu bude dariť. No s každou premožiteľkou prichádzajú aj démoni, a ľudia sú poverčiví. Takže na ich počudovanie sa mu tu darí. A naviac tu nie je len jedna premožiteľka, ale rovno dve. A občas aj tri. Faith sa taktiež občas zastaví.
Buffy sa musela usmiať. Boli znova tá stará parta. Ona, Xander, Willow a Giles. No niektoré osoby tu chýbali, niektoré zasa pribudli. Najdôležitejšou osobou, ktorá tu chýbala bol on, no i Anya, či Tara... Ale s tým sú všetci zmierený, život išiel ďalej.
Xander si našiel novú priateľku, volala sa Liana. Asi ju miloval, s nimi o nej často nerozprával. Bola to rodená čarodejnica. Boli dobré priateľky s Willow, často spolu čarovali. Dokázali viesť dlhé debaty o mágii, alebo sa len tak zabávať neškodnými kúzlami.
Dawn sa v škole darilo, dokonca mala i chlapca. Ešte ho Buffy nepredstavila, no jej to nevadilo. Ani ona Rileyho mame dlhú dobu nepredstavila.
Všetko išlo dobre, ich život bol šťastný. Nikomu z nich nič nechýbalo. Len Buffy mala pocit... prázdnoty. Mala pocit neúplnosti. Pocit, že nemé pre koho žiť. Bolo to hlúpe, vedela to. Veď žila pre svoju sestru, pre svojich priateľov... No i tak jej niečo chýbalo... Niekto jej chýbal...
Keď prišla domov po dlhých hodinách prechádzky, bola už tma.
Vošla do obývačky, kde už sedela Dawn, Willow a Kennedy. Dawn s Kennedy pozdravili, no Willow sa trochu zamračene postavila a naznačila Buffy, aby ju nasledovala.
Willow sa zastavila vonku na záhrade.
„Willow, deje sa niečo? Hneváš sa na mňa?“
„Nie, len ti musím niečo povedať.“
Buffy usúdila, že to bude na dlhšie a tak si sadla na schody.
„Budeme mať návštevu. Vyzerá to, že Angel má nejaký problém, a tak nás príde navštíviť. A povedal, že nebude sám.“
„Aký problém? A kto s ním príde?“ pýtala sa Buffy, pretože mala málo informácií.
„To nepovedal.“
„A kedy príde?“
„Tak za hodinu?“
Buffy rozšírila oči úžasom. Hodina...
„Hodina! A to mi hovoríš až teraz?“
„Volal už poobede, ale akosi si nebola doma, takže to vieš až teraz.“
Buffy sa pozrela ospravedlňujúcim pohľadom na Willow, pretože na ňu tak vyjakla a pri tom to ani nebola jej vina.
„Príde sem, alebo čo hovoril?“
„Chce sa radšej stretnúť na nejakej neutrálnej pôde a tak som navrhla klub.“
„Neutrálnej pôde? Sme snáď nejaký nepriatelia, alebo čaká, že ho budem chcieť zmlátiť?“
„Ja neviem, Buffy. Máme tam byť presne za 53 minút, tak si pohni.“
„OK, idem sa prezliecť.“
Buffy sa postavila a zamierila do svojej izby. Po ceste si ešte sama frflala popod nosom.
„Že neutrálne pôda... Pch, akoby som ho išla biť.“
„Myslíš, že ťa bude chcieť zmlátiť?“
„Ako ju poznám, tak nie len mňa.“ Angel sa pozrel na svojho spolujazdca. Cesta lietadlom bola celkom pohodlná, do konca si aj pospali. Po pristátí nasadli do taxíku a vodičovi nadiktovali adresu, akú im dala Willow.
Buffy chcela vyzerať čo najlepšie. Ani nevedela prečo, veď to bol iba Angel. Už prešla tým obdobím, keď sa mu chcela páčiť. To už bolo preč. No teraz ju niečo v jej vnútri nútilo obliecť si tie čierne, vyzývavé, no stále slušivé šaty. Nútilo ju nechať si rozpustené jej dlhé vlasy a ozdobiť ich jemnou sponou. Pozrela sa do zrkadla a to niečo v jej vnútri bolo nadmieru spokojné. Snáď nikdy jej to viac nesvedčalo.
„Buffy, máme už len pár minút, pohni sa!“
„Už idem!“ skríkla Buffy, vzala kolík, dala ho do kabelky a rýchlo sa poponáhľala dole.
„Ty by si mal zatiaľ ostať vonku. Radšej jej to najskôr poviem. Mohol by ju trafiť šľak. Zober to tak, zomrel si.“
„Jasné svalovec, chceš ju vidieť prvý,“ podpichol Spike.
„Prestaň, hovorím ti. Miloval som Buffy, ale to je tak nejak preč. Jasné, stále ju budem mať rád a nikdy nikomu nedovolím, aby jej ublížil. No bolo by to zbytočné. Nemohli by sme byť spolu.“
Angel vošiel do klubu z názvom ´Silver stone´. Tu sa s nimi mal stretnúť.
Pohľadom ich začal hľadať, a ani mu to netrvalo dlho. Sedeli v rohu a veselo sa smiali, len Buffy bola trocha skleslá. Mala okolo seba priateľov. Dawn, Willow, Xadner, Kennedy, nejaká neznáma žena, asi to bude Xanderova priateľka Liana, už o nej počul.
Zamieril rovno k nim. Keď prišiel, všetci si ho všimli, len Buffy ostala hľadieť na miesto na zemi.
Zvítali sa pár pozdravmi a pár bozkami na líce. Až potom si Angel všimol Buffy, ktorá vypaľovala v zemi dieru.
„Buffy, ahoj,“ povedal jemnejšie, keď si všimol, že ho akosi nevníma.
V tom sa Buffy spamätala a pozrela naňho. Postavila sa, aby mu sa s ním zvítala.
Angelovi sa zasekol pohľad ne jej tele. Bola krásna. Šaty jej obopínali všetky partie a zvýrazňovali všetko, prečo by sa za ňou každý otočil. Jej malý zadok, vypracované brucho a pevné prsia. To všetko, prečo bola vždy tak sexi.
„Ahoj, Angel...“ povedala a on sa jej pozrel do očí. Boli smutné, boli prázdne. A on aj vedel prečo. Myslela stále naňho, myslela na toho, ktorý stál teraz vonku. Mrzelo ho to, no nemohol jej to vyčítať. Išlo len o to, že nečakal, že sa dá dohromady zrovna s ním. Ale stále lepšie ako ten tupec Riley, ktorého vážne nenávidel. Najskôr si myslel, že bude mať Rileyho radšej ako Spikea, no potom si na seba zvykli a Spike mu už nevadil tak, ako pred tým.
„Tak, aký smrteľný problém mi zasa hrozí?“ spýtala sa na odľahčenie situácie Buffy a naznačila Angelovi, nech si sadne. Ten si aj sadol a začal, aby nestrácal čas.
„Taký malý problém s bandou démonov, čo sa rozhodli zozbierať šesťdesiat malých detí a obetovať ich jednému démonovi.“
Buffy sa tvár pokrivila hrôzou.
„Čože? Koľko? A malých deti?“
Všetci, čo vtedy sedeli pri tom stole, nemohli uveriť svojim ušiam.
„A kedy?“
„Za dva týždne. Vieme, že sa skrývajú tu, v Ríme. No nemáme ani len najmenšiu predstavu kde. A preto, budeme potrebovať tvoju pomoc.“
„Vy, kto vy?“ spýtala sa Willow.
Angel sa na dlhšiu dobu odmlčal, no Buffy si toho ani nevšimla. Zapozerala sa na ľudí na parkete. Zrazu sa jej zazdalo... Nie, to nie je možné. Úplne na druhej strane sály sa objavil on. Alebo to nebol on? Buffy sa rýchlo postavila. Nebolo tam zrovna svetlo a ani málo ľudí. Navyše bol dosť ďaleko, a tak sa mohla mýliť. Bože, tak moc chcela, aby sa nemýlila...
Snažila sa predrať tou kopou ľudí. Vedela, že je trocha zvláštne, ako rýchlo sa postavila a vedela aj to, že všetci ju od stola sledovali, akoby bola blázon. Snažila sa, ako len mohla, aby sa tam dostala čo najskôr.
Zrazu do nej niekto silno vrazil a ona odletela kúsok do strany a mala čo robiť, aby nespadla. Znova upriamila zrak na to miesto, no on už tam nebol. Pocítila paniku. Nemohol to byť on, no ona aj tak chcela pozrieť do tváre muža, ktorý jej ju tak pripomínal. No bolo neskoro. Mala ísť za ním von? Asi by to bola chyba. Aj tak by ho tam nenašla a musela by priateľom vysvetľovať, čo vonku robila.
Možno sa len chcela sklamať. Možno len potrebovala mať pocit, že sa zmýlila. Len sa chcela ešte viac presvedčiť o tom, že sa nevráti. Chcela dať tomu hlasu vo svojom vnútri dôkaz, že je preč. Chcela ten hlas utíšiť. Bol to ten istý hlas, ktorý jej vravel, aby sa takto obliekla, ten istý hlas, kvôli ktorému v noci nespí. Chcela ho utíšiť. Navždy.
Vrátila sa k stolu a sadla si na kraj sedačky, hneď vedľa Dawn a oproti k Angelovi. Jej sestra sa k nej nahla.
„Buffy, všetko v poriadku? Kam si išla?“
Buffy len pozrela Angelovi do očí. Vedel, že ho videla.
„Povedal som mu, nech zostane vonku, ale on nie,“ pošepol si Angel tak, aby to nikto nemohol počuť.
Buffy síce nepochopila jeho pohľad, no i tak jej to prišlo trocha divné.
Buffy sa pozrela na sestru a potom na ostatných.
„Len som si myslela, že som videla jedného kamaráta, ale nebol to on.“
„Tak sa vráťme ešte k problému. Bude sa nám hodiť Giles.“
„Ten je teraz v Anglicku.“
„Čože?“
„Vracia sa pozajtra.“
Zrazu sa Angel postavil.
„Prepáčte, už budem musieť ísť.“
„A kam by si išiel, kde budeš vôbec bývať?“
„Mám zaistenú izbu v jednom hotely. Trocha premýšľajte o tých démonoch, zajtra večer sa zastavím. Cez deň zavolám, majte sa.“
Všetci sa pozdravili, okrem Buffy. Tá tam len nehybne sedela ponorená vo svojich myšlienkach...
Angel vyšiel za Spikeom von a rýchlym krokom sa pobrali dolu ulicou.
„Povedal som, aby si ostal vonku, nie? Videla ťa,“ rozčuľoval sa Angel.
„A ty si povedal, že jej to povieš.“
„Nebola na to správna chvíľa. Boli tam úplne všetci. Zajtra jej to poviem.“
„Jasné...“
„Ale no tak? Máš dôvod mi neveriť?“
„Nebudem odpovedať, radšej...“
Rozhostilo sa ticho, ktoré však bolo pretrhnuté.
„Angel, však bola úžasná?“
Angel vydýchol.
„Hej... bola. Krajšia ako kedykoľvek pred tým.“
„Opíš mi ju.“
Angel bol chvíľu ticho, no potom spustil.
„Tie šaty zvýraznili jej postavu. Je menšia, no ten rozdiel vyrovnala vyššími topánkami. Vlasy na strane zopnuté len malou sponou, boli krásne. Má ich dlhšie, ako naposledy. Opierajú sa jej o chrbát a žiaria pri každom ožiarení svetlom. Voňala typicky po harmančeku a chvíle, keď sa usmiala...“
Spike vedel, o čom Angel hovoril. Aj po toľkej dobe si vedel predstaviť každý záhyb, každú krivku jej tela. Jej pohyby a vôňu... Veď každý jeho sen bol o nej. Na ňu sa zabudnúť nedalo. Nikdy...
„A ďalej?“
„Spike, akoby si si ju nepamätal. Ja viem, že o nej stále snívaš a keď zavrieš oči, vidíš ju pred sebou. Ja som cítil presne to isté, keď som žil v Sunnydale.“
„Angel, pokračuj a nerozprávaj mi tu o svojich slávnych rokoch.“
„Myslíš, že to boli slávne chvíle? Si naozaj zaostalý.“
„Ty jeden namrzený pako. Bol si s ňou. Každý jeden večer a ona ťa milovala. V skutočnosti ťa milovala. A ty mi tu teraz tvrdíš, že to neboli šťastné chvíle?“
Angel stíchol.
„OK, presvedčil si ma. Tie chvíle by som nezamenil ani za milión.“
„Tak sme si pokecali, ale teraz mi povedz, ako sa tvárila, ako rozprávala, čo jedla a pila...“
„Začínaš mi pripadať ako úchylák. Ale že si to ty, tak ja ti to poviem. Jej oči boli prázdne. Žiadna radosť, ani len kúsok. Chýba jej kus srdca, chýbaš jej ty...“
„Tak dosť, idem za ňou.“ Spike sa otočil a chcel sa rozbehnúť na späť, no Angel ho zastavil.
„Myslíš si, že bude šťastím bez seba, keď ťa uvidí zasa tam nakráčať, akoby sa nič nestalo? Spamätaj sa, si mŕtvy.“
Spike sa zarazil. Ten večne zadumaný blbec mal pravdu.
„Angel, vieš, že ťa nenávidím?“
Buffy si vyčerpane ľahla na posteľ. V hlave mala toľko myšlienok... Toľko otázok, na ktoré jej mohol len on odpovedať. Znovu ho videla pred sebou, alebo... To nebol on? Nie, určite to nemohol byť ten, koho myslela. Ukázal by sa, dal by o sebe vedieť. Našiel by si k nej cestu... A druhý problém v jej do teraz pokojnom živote v Ríme bol Angel. Ukáže sa tu, príde znova so svojimi rečami ´hrozí nebezpečenstvo, muhahá´. Mala toho už po krk. Ako kedysi, pred mnohými rokmi. Ukázal sa v Bronze, niečo jej povedal o blížiacej sa smrti, ukázal jej svoj nádherný pohľad a odišiel. Nebolo to romantické, teraz to už vedela. Blížiaca sa smrť? Nie, žiadna romantika, no ona to vtedy brala inak.
Tak ako brala inak Spikea. Nebrala ho ako lásku, ako dobrého priateľa. Brala ho ako upíra. Ako upíra, ktorý sa na niečo hodil, tak ho stále neprebodla. Začala ho brať aj inak, no než sa ich vzťah mohol v niečo vyvinúť, bol preč. Zomrel. Opustil jej život tak, ako všetci upíry, ktorých do tej doby zabila... Jej vinou.
Zobudila sa stále oblečená vo svojej posteli. Odo dvier ju pozorovala Dawn.
„Kto sa nám to zobudil? Asi si včera bola dosť unavená, keď si zaspala oblečená.“
Buffy pozrela na hodiny.
„To už je toľko?“
„Hej, pomaly sa môže ísť podávať obed, ktorý je už mimochodom navarený. S Kennedy sme sa rozhodli vás priotráviť, takže sme vzali kuchársku knihu a začali kuchtiť.“
Buffy sa usmiala a išla si pripraviť oblečenie.
Vonku bolo teplo, a tak si vybrala nové tričko na ramienkach a krátku sukňu. Bude to pohodlné a zároveň pekné. Presne to chcela.
„Takže hovoríš, že mám objednať pizzu? Hneď to urobím.“
„Moc vtipné,“ povedala akože urazene Dawn a odišla dolu.
Buffy si s úsmevom na tvári vzdychla, no potom sa zamračila a zamierila do kúpeľne.
Mala pred sebou dlhý deň a nemala ani šajnu, čo by tam teraz mohla robiť. Obchod bol po nejakú dobu zavretý, pretože Giles odišiel a zveriť ho, by znamenalo, že by skrachovali a Willow nemala čas. Kennedy neprichádzala ani len do úvahy.
Bolo strašné horko, všetci vyčerpane chodili po dome, a ľahli si hoci kde, trebárs aj na zem. Také teplo ešte nezažili, Willow si dokonca začala myslieť, že je to démonické. Až k večeru začalo byť chladnejšie.
Buffy, Kennedy, Dawn a Willow sedeli rozvalené po obývačke a pozerali na nejaký lacný horor o upíroch. Buffy to občas okomentovala, občas naopak Kennedy či Willow. Len Dawn bola ticho a z napätím sledovala každý moment.
Zrazu zazvonil telefón. Všetkým to bolo jedno, až sa nakoniec zdvihla Willow a išla to zdvihnúť.
Po chvíli sa vrátila do izby.
„Volal Angel. Dal nám adresu, kde teraz býva. Je to taký malý hotel neďaleko,“ oznámila ostatným.
Buffy sa nadýchla, chvíľu rozmýšľala a nakoniec sa postavila.
„Idem ho pozrieť. Spýtam sa na tých démonov, a tak.“
„A Buffy, nech ti predstaví toho priateľa, ktorý sem s ním údajne prišiel a ešte sme ho nevideli,“ podpichla Dawn.
Buffy sa zamyslela, ani ju to nenapadlo. Angel spomínal nejakého priateľa, no ona naňho zabudla. Všetci zabudli.
„No, dobre. Buď zavolám, alebo pred hliadkou ešte prídem domov. Zatiaľ ahoj.“
„Tak, ja idem k Buffy. Nepovedal som im o tom démonovi veľa, asi by som im mal povedať všetko, čo vieme. Prídem nad ránom, alebo skôr, neviem,“ povedal Angel.
„Mne to nehovor. Absolútne ma to nezaujíma. Nie som tvoj otec.“
„Našťastie.“
„Tiež si hovorím. A nezabudni odo mňa pozdravovať Buffy... Či počkať, ona ešte nevie že som tu a že vôbec existujem. To je divné, a ja som mal pocit, že si jej to mal už dávno povedať!“
„Dnes jej to poviem. Ale nemôžem to na ňu len tak hodiť. Chýbaš jej.“
Spike sa zamyslel. Bol bez nej, a predsa ju miloval viac ako kedykoľvek pred tým.
„Tak ja zostanem zatiaľ v tvojej izbe.“
„Prečo?“
„Ty tu máš minibar.“
„Ty ho tam máš tiež.“
„Tvoj je lepší.“
Angel prevrátil očami a vytratil sa z izby. Rozhodol sa ísť malou obchádzkou, aby si mohol nacvičiť rozhovor s Buffy. Spike sa zatiaľ hodil na posteľ a pustil telku. Išiel nejaký hlúpy seriál a tak to vypol. Žeby išiel radšej do baru? Nie, ostane tu a vybieli Angelovi chľast. Áno, presne to urobí.
Zrazu niekto zaklopal.
„Ten debil si určite niečo zabudol. Alebo sa len rozhodol vykopnúť ma so svojej izby,“ mrmlal si Spike, no nehodlal sa postaviť. Zrazu sa klopanie ozvalo znova.
„Nemám rád Angela, nemám rád Angela. Pri najbližšej príležitosti mu poriadnu vrazím.“ plánoval si Spike, pri čom sa pomaly sunul ku dverám.
„Tak, izba 27. Ale kde to je?“ pýtala sa sama seba Buffy.
Na to aký bol ten hotel malý, mal celkom veľa izieb a aj bol rozľahlejší, ako čakala. Spýtala sa na recepcii. Muž povedal, že s Angelom prišiel ešte jeden, ale že ho dobre nevidel, pretože jeho partner bol rýchlejší ako TGV.
„Angel? Poď ďalej. Ty si tu? A kde je potom Buffy?“ spýtala sa Dawn, ktorá otvorila dvere ich domu a pred nimi stál Angel. Vošiel dovnútra a s Dawn si to zamierili do kuchyne.
„Buffy? Ona nie je doma?“
„Nie, išla za tebou do hotela.“
Angel sa zarazil. To nie je dobré. Spike je v jeho izbe a Buffy je na ceste práve na to miesto...
Angel sa v okamihu otočil a rýchlym krokom išiel späť.
Buffy si už myslela, že je v labyrinte. Pohybovať sa po neznámych budovách jej nikdy nešlo a už dupľom v tých budovách niečo hľadať.
Zrazu zbadala tabuľku s nápisom „20- 29 vľavo“. A tak zabočila a očami hľadala Angelovu izbu.
„Á, tu je to.“
Buffy si dala vlasy za ucho a dala si dolu bundu. Pozrela sa na svoje oblečenie. Jej nový top a už je špinavý vďaka upírovi, ktorý rád skoro vstáva. Oprášila sa a zhlboka sa nadýchla. Bola nervózna a to ani nevedela prečo. Veď na ňu za tými dverami čaká iba Angel. Otvorí dvere, pozve ju dovnútra a povie nech sa posadí. Pokecajú, predstaví jej známeho a potom sa budú baviť o tých démonoch.
Presne tak to bude.
Povedala si.
Angel rýchlo otvoril dvere a vydal sa rýchlym krokom do hotela. V tom ho zastavila niečia ruka. Otočil sa. Dawn, za ktorou z domu vybehla aj Willow a Kennedy.
„Angel, čo sa deje?“ spýtala sa tmavovláska so strachom v hlase.
Willow a premožiteľka pribehli až úplne k nim.
„Angel? Kam sa tak rýchlo ponáhľaš?“ spýtala sa Willow, ktorú Angelova reakcia zarazila.
„Idem rýchlo do hotela.“
„Za Buffy? Ide o Buffy?“
Dawn bola úplne vystrašená.
„Ide o to...“
„Angel, tak hovor!“ okríkla ho čarodejnica, keď sa Angel na chvíľu odmlčal. Angel zatiaľ rozmýšľal, čo povedať. Mal by už konečne prísť s pravdou von. Tak, do toho...
„Ide o to, že Buffy sa v tom hoteli stretne s tým druhým, čo so mnou prišiel.“
„A to je problém?“ spýtala sa Kennedy, ktorá zatiaľ len na všetko dozerala, no jednou jej vlastnosťou bola netrpezlivosť.
„Hovor!“ skríkla.
„Keď Buffy zaklope na dvere mojej izby, otvorí jej niekto, koho by ani vo sne nečakala...“
Všetky tri naňho s napätím pozerali a čakali čo Angel povie. Vyslovil to meno a v nich by sa v tú chvíľu krvi nedorezal.
„Otvorí jej Spike.“
No tak Buffy, zaklop už... povzbudzovala sa Buffy, no ten známy hlas vo vnútri jej hovoril, nech sa pripraví na riadny šok. No ona nechcela žiadny šok. Ona chcela, aby išlo všetko tak, ako si to predstavovala a nie inak.
Pomaly zdvihla ruku ku dverám. Posledný raz sa nadýchla a zaklopala. Nič. Chvíľu čakala. Síce to bola iba chvíľa, no jej to trvalo ako večnosť. Čakala, čakala, čakala... Myslela, že sa otočí, no radšej zaklopala znovu. Tento raz to netrvalo, až tak dlho. Počula kroky, a očami zachytila pohyb kľučky. Dvere sa otvorili...
„Bože...“ vydala slabý vzdych. Hľadela do tých krásnych očí. Pri pohľade do nich mala pocit, akoby umierala a zároveň sa prebúdzala k životu. Chcela umrieť, chcela žiť. To bol ten pocit, ktorý jej celé tie mesiace chýbal. To bolo to, prečo sa nemohla na plno smiať. Bez jeho pohľadu, chcela iba umrieť. No s ním, chcela žiť. Jeho oči boli roztvorené údivom, podobne ako tie jeho. Chcela ho objať, chcela ho pobozkať. No jej telo sa nemohlo ani len pohnúť. Určite to bola iba vidina, ako tá v klube. Nebol to on. Bála sa, že ak sa pohne, on zmizne. A keby teraz zmizol, teraz, keď mu z takej malej vzdialenosti hľadela do tváre... Neprežila by to. No túžba dotknúť sa ho bola príliš silná. Natiahla k nemu ruku a dotkla sa jeho hrude. Nezmizol! Bože, stále tam stál, tentoraz už so zatvorenými očami. Nemusel, no i tak zhlboka dýchal. Rukou hladivým pohybom vyšla až k jeho tvári a dotkla sa jeho úst. Sucho prehltol. Bol skutočne tam, dotýka sa ho, cíti jeho typickú vôňu... Chcela urobiť viac, no jej telo nespolupracovalo a z jej hrdla vyšlo obyčajné...
„Spike...“
~ pokračování příště ~
Buffy ho chcela okamžite objať, no jej rozum jej hovoril, aby sa otočila a odišla. Rukami si chytila ústa, aby nevydala piskľavý zvuk, ktorý sa jej zasekol v hrdle.
Zatvorila oči a sklonila tvár k zemi. Snažila sa nedýchať tak zbesilo, no nešlo to. Stalo sa niečo, čo ani nedúfala, že je možné. Stále si v mysli opakovala, že keď teraz otvorí oči, už tam nebude. Nebude tam, možno tam bude Angel, len si predstavuje, že je tam Spike.
„Buffy,“ povedal po chvíli. Došlo mu, že Angel by jej to nestihol povedať za tak krátku dobu, takže je tu malý problém s tým, že jej to nikto nepovedal a ona na to prišla sama.
A presne tak isto vedel, že sa v nej teraz odohráva boj. Má vnímať to, čo sa práve deje, alebo to má jej mozog odmietnuť a úplne vymazať?
Keď počula jeho hlas, utvrdilo ju to v tom, že to nie je Angel. To nebol jeho hlas, ale Spikeov.
Ten tam stál a pozoroval ju. Bol podobne mimo ako ona. Videl ju, cítil ju... Jej vôňu, jej dotyk... Dve veci, ktoré ho presvedčili, že to nie je iba ďalší sen. Bezduchý sen o nej, o svojej láske. Nemal ju, necítil je, nedotýkal sa jej... Pretože v snoch to nebola ona, no iba jeho predstavy.
Zrazu k nemu zdvihla svoju tvár, no stále mala zatvorené oči. Ruky spustila vedľa svojho tela a i jej dych bol normálnejší, ako pred pár sekundami.
Začal sa báť. Prišlo mu až zle, keď si v tejto chvíli ticha predstavil, ako by mohla reagovať. Mohla by plakať, no to by nebolo až také zlé. Mohla by sa smiať, či byť šťastná. To by dokonca aj chcel. No nezniesol by, keby sa ho bála. Všetko, len nie jej strach, jej strach z neho.
Zdvihol svoju ruku a chytil tú jej. Palcom ju pohladil, pri čom myslel, že zhorí... Nevedel, či je správne to čo urobil, no musel. Nedokázal tam iba tak stáť a desiť sa vlastnými výplodmi fantázie.
Cítila studený dotyk jeho ruky, a pri tom tak vrúcny. Ani sa nestihla nadýchnuť a vystrašene otvorila oči. Celé to slepé ukľudňovanie a pokojný dych boli preč. Ocitla sa presne tam, kde bola pred minútou. Umierala, keď si predstavila, že by teraz zmizol.
„Spike... A... Ako?“ nevedela nájsť tie právne slová, nevedela zo seba dostať súvislú vetu, ktorá by mala viac ako štyri slová. Nešlo to. Bola ako omámená.
Buffy to už dlhšie nevydržala a objala Spikea. Pevne ho držala, akoby čo i len malé povolenie malo znamenať jeho odchod.
Spike ju od seba jemne odtiahol a pohladil ju po vlasoch. Túto vec chcel urobiť už tak dlhú dobu.
„Chceš vedieť ako?“ spýtal sa jemne, keď sa trocha upokojil.
„To je teraz jedno...“ povedala Buffy a znova ho objala. Zatlačila ho až dovnútra a zavrela za sebou dvere. Nemusí každý vidieť, ako sa k sebe tisknú.
„Bože Spike, tak moc som ťa takto chcela držať, tak moc som chcela, aby si bol znova živý.“ Buffy už začala pomaly a ticho vzlykať. Snažila sa to udržať v sebe, no akosi sa jej to nedarilo.
„Nie som živý, stále som upír,“ usmial sa Spike, zatiaľ čo Buffy už mala slzy v očiach.
„Spike...“ šepkala jeho meno stále dookola, akoby len na tom záležalo.
„Ano, láska?“
Láska...
Buffy sa odtiahla.
„Ako dlho je to od vtedy, čo si sa objavil po... No, veď vieš.“
Nevedela to vysloviť. Nevedela povedať obyčajné slovo, ktoré ona sama stvárňovala a jeho podstatu vykonávala každou nocou. No zároveň pre ňu znamenalo i toľko bolesti. Obyčajné slovo, a pri tom tak temné. Smrť...
„Pár mesiacov.“
„Mesiacov? To si hádam robíš žarty? A to si sa nemohol ozvať skôr?“ začínala byť nahnevaná a Spike sa potešil. Nahnevaná Buffy, bola tá pravá Buffy.
„Môžem to vysvetliť.“
„Možno neskôr.“
Buffy sa zahnala a udrela Spikea do tváre.
„Za čo to bolo?“
„Nevedel si sa ozvať?!“ skríkla.
„Povedal som, že ti to vysvetlím.“
„Tak začni...“ povedala už pokojne Buffy a sadla si na posteľ.
„To je sila. Takže Spike vážne...“
„Žije,“ dokončil Angel Dawninu vetu.
„Ja viem, je to náhle. Ale musím vás poprosiť, aby ste to Buffy nehovorili. Mal by som jej to povedať ja.“
„Ty? Prečo práve ty?“ spýtala sa nechápavo Kennedy, ktorej Angel práve neimponoval.
„Pretože keď jej to poviete vy... Skrátka by som jej to mal povedať ja. To v mojej kancelárii sa ten odfarbenec zjavil.“
„Angel...“ napomenula Dawn upíra, aby Spikea neurážal.
„Prepáč Dawn... Ale k veci, nepovedzte jej to.“
Willow len prikývla.
„Ale ak jej to chceš povedať, mal by si ísť za ňou.“
Angel si uvedomil jej slová a sám si v duchu zanadával, prečo ešte nie je na ceste do hotela.
Ak by Buffy prišla na to, že Spike žije, nemusel by dopadnúť zrovna najlepšie.
Buffy len tak nehybne sedela a snažila sa odľahčiť si myšlienky.
„Buffy, si tam?“ spýtal sa Spike, keď dorozprával svoj príbeh. Povedal jej všetko o L.A. O démonoch, o Angelovi, o jeho spôsobe života tam. Povedal jej aj o ceste do Ríma, dokonca i o tom, ako bol v klube.
Buffy sebou trhla.
„Čo? Ou... Jasné. Iba ma... Vzalo. Ja som vedela, že si to tam ty, len... Som si to akosi nechcela pripustiť.“
Spike si sadol vedľa Buffy a zahľadel sa jej do tváre.
Zrazu pocítila dotyk jeho ruky na svojom boku a i to, ako si ju jemne pritiahol a naklonil sa k nej. Prešla ňou vlna vzrušenia, napätia, no i strachu. Jeho pery sa stále približovali a ona cítila čím ďalej tú väčšiu úzkosť. Radšej by bola čo najďalej od neho, no zároveň byť pri ňom bolo to, po čom túžila tak dlhú dobu.
Druhou rukou ju pohladil po vlasoch. Naklonil sa k jej krku a najskôr jemne pobozkal ten. Z jej hrdla vyšiel len slabý vzdych obsiahnutý jeho meno. Vzdych, ktorý bol zároveň plný beznádeje. Znovu svoje oči upriamil do tých jej. Už len malý kúsok vzduchu delil ich pery, keď sa mu vytrhla a postavila sa.
„Buffy, prečo...“ no ani to nestihol dopovedať. Niekto silno zaklopal.
„Angel,“ sykol Spike a Buffy sa okamžite spamätala.
„Nehovor mu o mne. Ja sa schovám do kúpeľne a ty sa ho snaž zbaviť. Nespomeň mu nič o mne, ani že som tu vôbec bola.“
„Spike, otvor!“ ozval sa Angelov hlas spoza dverí.
„Prečo mu o tebe nemám hovoriť?“ spýtal sa nechápavo Spike.
„Potom ti to vysvetlím, ale teraz sa ho zbav.“
Buffy rýchlo vbehla do kúpeľne a zavrela dvere.
Spike sa zatiaľ došuchtal ku dverám a nahodil ospalý výraz.
Otvoril dvere a naskytol sa mu pohľad na nervózneho Angela.
„Čo je? Čo chceš?“ spýtal sa Spike a naoko zívol.
„Buffy, je tu?“ Angel sa pozrel na Spikea.
„Jasné, je schovaná v kúpeľni, pretože keď si jej povedal, že žijem, ona sem hneď pribehla. Zapadá to do tvojich predstáv?“
„No, vlastne...“
„Ty si jej to ešte nepovedal?!“ skríkol fingovane Spike, akože ho to totálne rozzúrilo.
„Nie nepovedal. Veď som s ňou dnes ani nebol.“
„Nie? A prečo si teda tu? Prečo nie si u nej?“
„Pretože keď som k nej prišiel, povedali mi, že išla sem.“
„Sem? To asi ťažko, ona tu nebola.“
„To je dobre.“
„Prečo to má byť dobre? Čo by bolo zlé na tom, keby prišla a dozvedela sa, že žijem.“
„Teraz sa o tom nebudeme baviť. Idem von, možno ju stretnem tam.“
„Presne to som ti chcel navrhnúť. A teraz vypadni,“ povedal Spike a zatlačil Angela až von z dverí.
„Maj sa blbče!“ zamával mu Spike pred tým, ako za ním tresol dverami.
„Blbec,“ vzdychol Spike a upriamil svoj zrak na dvere kúpeľne. Pretože za tými dverami bola jeho milovaná.
Spike chvíľu počkal a potom vošiel do kúpeľne. Našiel Buffy, ako sa upravuje v zrkadle. Ani si ho nevšimla, bola zamestnaná svojimi vlasmi, ktoré jej akosi nedržali za uchom.
Zozadu k nej prišiel a nahol sa k jej uchu.
„Si nádherná,“ zašepkal, no Buffy ihneď uhla.
„Spike! Naľakal si ma.“
Buffy sa musela trocha spamätať. Nezľakla sa ho, no musela rozdýchať jeho pery pri jej uchu a jeho slová.
„Prepáč, to som nechcel. Chcel som iba toľko, že Angel je preč.“
„Aha. Tak ja idem.“
Buffy sa rozbehla preč, no Spike ju chytil za ruku a otočil k sebe.
„Buffy, nechceš mi vysvetliť, prečo som Angelovi mal klamať? Nie že by ma to nebavilo, ale aj tak by som rád vedel, v čom je problém.“
„Chcem, aby mi sám povedal, že žiješ.“
„No... Takže ty chceš vidieť, ako sa bude tváriť?“
„Ja chcem vedieť, či mi to vôbec povie. A čím dlhšiu dobu mu to bude trvať, tým ťažšie mu to budem robiť.“
Buffy sa zatvárila trocha pomstychtivo, no Spike vedel, že to nerobí z pomsty, ale skôr preto, aby mu dala malú príučku.
„Chceš mu dať príučku? Niečo ako: Synáčik teraz vidíš, že sa neoplatí klamať a že sa nemá nič zamlčiavať?“
Buffy prikývla.
„Hej, niečo také. Vystihol si to skoro presne.“
„Dobre, súhlasím. Zohrám to divadlo s tebou.“
Buffy sa usmiala.
„Ale Buffy, prečo to robíš?“ spýtal sa po chvíli Spike, pretože mu to na Buffy nesedelo.
„Skrátka preto. Ďakujem, že si v tom so mnou, vždy si bol skvelý herec.“
Spike sa na svoju premožiteľku usmial svojim typickým „spikeovským“ úsmevom a Buffy takmer stratila rovnováhu.
„Už...“ Buffy sťažka prehltla „Už budem musieť ísť.“
Chcela sa otočiť k odchodu, no Spike ju predbehol a chytil je ruky. Dal jej ich za chrbát a tak si ju aj pritiahol. Zahľadela sa mu do očí. Do tých dvoch studní, v ktorých mohla nájsť všetko šťastie sveta, no i neznesiteľnú bolesť.
„Spike, nie,“ povedala a uhla pohľadom.
Nechcel robiť niečo proti jej vôli, aj keď veľmi chcel cítiť jej pery. No toto nebola jeho Buffy. Táto bola ustráchaná a vydesená.
Pustil ju. Prešla okolo neho a on ostal hľadieť do prázdna.
Buffy otvorila dvere, vyšla, no vonku sa zastavila a zhlboka dýchala.
V tom ju prekvapila Spikeova ruka na jej ramene.
„Buffy.“
Otočila sa k nemu a zahľadela sa znova do jeho očí. Bol ako droga. Nepozerať sa mu do tváre, do očí, na ten úsmev...
„Áno?“ spýtala sa tichým opatrným hláskom.
„Ani sa nerozlúčiš?“ odpovedal jej otázkou rovnako po tichu a mierne sa usmial.
Nahol sa k nej, aby ju pobozkal, no ona uhla. Znova uhla, i pri jeho druhom pokuse. Vytrhla sa mu z rúk a ustúpila o niekoľko krokov. Musel to skúsiť znova. No i tento raz sa mu to nepodarilo a jeho nádeje boli jedným jej gestom znova v ťahu.
„Stretneme sa o jedenástej na rohu pri tom klube, kde ste s Angelom minule boli. Dnes.“
Spike sklamane a trocha urazene prikývol na súhlas.
„Dobre. Tak zatiaľ.“
Vošiel naspať do izby.
Buffy ostala hľadieť na zavreté dvere.
„Tak zatiaľ...“ zašepkala a sklamane sa vydala pohľadať Angela.
Ten zatiaľ nespokojne prešľapával na rohu hotela pri jednom stĺpe.
Buffy ho zbadala hneď ako vyšla zo dverí a za jeho chrbtom sa preplížila do jednej z uličiek za ním.
Postavila sa medzi dve steny, ktoré uličku tvorili.
„Angel!“ skríkla a on sa prekvapene otočil.
„Buffy? Čo...“
Ani sa nestihol opýtať svoju otázku a Buffy mu ukázala kolík, ktorý držala v ruke.
„Upíry.“
„Jasné. Nejaké problémy?“
„Po probléme.“ Buffy sa usmiala.
Obaja sa dali do chodu smerom k Buffynmu domu.
„Takže... Čo nové?“ spýtala sa Buffy Angela, pri čom čakala, či jej to povie.
„Vlastne nič. Práve som chcel ísť za vami povedať vám niečo viac o tých démonoch.“
„Aha. Nič viac?“
„Nie.“
„Dobre teda. Mám nápad, čo keby si išiel do klubu a tam na nás počkal. Prídeme tam za tebou, nebude to trvať dlho.“
„Ak chceš, fajn. Súhlasím.“
Buffy prišla domov a našla všetkých sedieť v obývačke.
„Ahojte všetci,“ pozdravila ich, no oni na ňu len hľadeli, akoby jej chceli oznámiť niečiu smrť.
„Čo sa stalo, prečo na mňa všetci hľadíte?“
„Buffy, prosím posaď sa.“ povedala Willow a posadila Buffy sa svoje miesto.
„Čo...“ začala Buffy, no bola prerušená Willow.
„Angel chcel, aby sme ti to nehovorili, no mi ti to povedať musíme. Ide o to... O niekoho...“
„Willow, tak už nezdržuj a na rovinu to povedz,“ povedala Buffy, pretože už čakala čo jej priateľka oznámi.
„Spike žije,“ zrazu povedala Dawn. Všetci čakali na Buffynu reakciu, no tá iba ostala sedieť, akoby jej povedali niečo, čo už vedela. A vlastne, tak to aj bolo.
„Hej, ja to viem.“
„Od kedy?!“ vyletela jej mladšia sestra.
„Od dneska. Keď som išla za Angelom, nebol tam. Ale bol tam Spike.“
„Ty si ho už videla?“ spýtala sa rozrušene Dawn.
„Práve som povedala, že áno, Dawnie.“
„Páni. Nemám Spikea moc rád, ale toto je... Je to niečo,“ ozval sa zrazu Xander. Sedel v rohu miestnosti spolu so svojou priateľkou. Tá bola len ticho a vnímala všetko o čom sa rozprávajú. Jasné, počula o Spikeovi. Hlavne mu o ňom rozprávala Dawn, z ktorej bolo poznať, že mala Spikea rada. Ale inak ho občas spomenuli všetci, okrem Buffy. Vždy keď náhodou začal rozhovor, ktorý by sa ho mohol týkať odišla. No ani tak nečakala, že by to všetkých mohlo až tak zobrať.
„Takže všetko je v poriadku? Si OK?“ spýtala sa starostlivo Kennedy.
„Je to ťažké, ale rozhodne lepšie, ako keď som si myslela, že je mŕtvy.“
Dawn sa mierne usmiala.
„Dobre, ale teraz k veci. Musíme ísť za Angelom do klubu. Čaká tam na nás.“
„Ty si bola s Angelom,“ skonštatovala Will.
„Hej, stretla som ho.“
„Takže v klube čaká aj so Spikeom?“ podotkla otázočkou Kennedy.
„Nie. Angel si myslí, že o Spikeovi neviem. A to ma privádza k druhej veci, ktorú vám musím povedať....“ Buffy všetkým vysvetlila svoj plán. Neboli ním práve nadšení, okrem Kennedy, ktorá sa na celé toto fiasko nesmierne tešila. No podporu našla i u Dawn, ktorá hneď súhlasila. Po chvíli však presvedčila i ostatných.
Angel sedel pri tom najväčšom stole. Bolo to zábavné, že vlastne celú Buffynu „partu“ tvorilo toľko ľudí. Ona, Willow, Kennedy, Dawn, Xander a jeho dievča a taktiež Giles, no ten bol teraz mimo mesto. No, vždy boli početný.
Zrazu sa všetci nahrnuli do vnútra a po malej chvíli, keď ho hľadali, si k nemu prisadli.
„Tak sme tu,“ povedala Buffy akoby sa nič nestalo.
„Buffy vravela, že si chcel hovoriť o démonoch. Tak spusti,“ popohnala Angela Willow a poriadne napla mozgové závity, aby si do pamäte uložila všetko, čo jej Angel povie.
Vyzeralo to, že väčšinu Angelovo rozprávanie zaujalo. Až na Xandera, ktorý išiel radšej tancovať s Lianou.
I Buffy to priveľmi nebavilo. Pozrela na hodinky, bolo pár minút po jedenástej.
Okamžite sa postavila. Angel stíchol a upriamil na ňu svoj pohľad.
„Niekam ideš?“ spýtal sa, keď videl, ako si Buffy berie bundu.
„Vieš, to čo hovoríš, je síce strašne zaujímavé, no i tak pôjdem radšej na hliadku.“
„Pôjdem s tebou,“ postavil sa i Angel, no Buffy mu rukou naznačila, nech si sadne.
„Nie, mal by si im všetko povedať,“ povedala Buffy, pri čom zvýraznila všetko.
Zobrala sa a odišla von.
Prišla až na roh, no Spike nikde nebol.
„Čakáš na mňa, láska?“ ozvalo sa spoza jej chrbta. Otočila sa a uvidela jeho tvár hneď pred sebou.
„Nepovedal to.“
Spike s úsmevom pokýval hlavou a spravil krok bližšie k Buffy.
„Tušil som to.“
Aj hluchý by počul zdesený tlkot jej srdca a i slepý by videl, ako zhlboka musela dýchať. Očividne jej Spikeova malá vzdialenosť robila problém.
„Je ti to nepríjemné? Kedysi ti to problém nerobilo,“ povedal s úškrnom Spike.
Buffy ho od seba odstrčila.
„Spike, prestaň. Človek by povedal, že ťa to, čo si zažil, zmení.“
„Prepáč láska, ale keď som s tebou, neviem sa ovládať. Ovláda ma moje vnútro.“
A Buffy veľmi dobre vedela, o čom hovorí. Cítila presne to isté.
Ustúpila o pár krokov a vydala sa dolu uličkou. Spike ju samozrejme nasledoval.
„Mali by sme sa dohodnúť, čo budeme robiť ďalej.“
„Robiť? Možno to bude rýchle, no ja by som sa chcel mi...“
„Čo budeme robiť s Angelom,“ dodala Buffy, pri čom zmarila Spikeove plány.
„Počúvam,“ vydýchol sklamane Spike.
„Mala by som ho trocha potrápiť. Kto vie, prečo to robí.“
„Myslím, že k tebe stále niečo cíti a vie, že keď ti to povie, jeho strata bude definitívna. Stratí ťa navždy.“
„Tak za prvé: Angel ku mne nič necíti, aspoň nie to, čo myslíš ty a za druhé: prečo definitívna?“
Spike sa usmial. Vedela, čo tým myslel.
„OK, nemusíš odpovedať.“
„Prečo? Mne to nerobí problém.“
„Ale mne... Nechaj to tak.“
„Ale tebe čo? Teba áno, však?“
Buffy si musela priznať, že slovne poraziť Spikea nie je jednoduché.
„To je asi tak všetko. Všetko k tomu rituálu vzkriesenia a ohľadne démonov, sú to obyčajný upíry, ktorý vzali do ruky nejakú knihu a našli v nej démona, ktorého vzkriesia šesťdesiatimi deťmi.“
„To si nám toho moc nepovedal,“ povedala ticho Kennedy, no Willow ju pokarhala pohľadom.
„Ale stále nevieme, kedy to hodlajú urobiť? To nevyzerá veľmi nádejne,“ povedala Kennedy už nahlas, akoby sa nič nestalo a dopila svoj drink.
„Myslím, že by sme sa mali orientovať na deti,“ navrhla Dawn a všetci na ňu zvláštne pozreli.
„Čo? Tak som to nemyslela. Mali by sme nájsť nejaké informácie o unesených či stratených deťoch,“ vysvetlila im a oni súhlasne kývli hlavami.
„Ja ich skúsim vyhľadať nejakým kúzlom a s Lianou skúsime prísť na nejaký spôsob, ako ich zlikvidovať, pokiaľ možno čo najrýchlejšie a bezbolestne,“ povedala Willow.
„Hej, to bude rozumné. Ja budem zatiaľ chodiť hliadkovať s Buffy a... Vlastne, idem skúsiť nájsť Buffy.“
Angel sa postavil.
„Zatiaľ to Xanderovi vysvetlite. Ale tak aby to pochopil.“
„Prečo nám dávaš nesplniteľné úlohy?“ spýtala sa Kennedy a široko rozhodila rukami. Dawn s Willow sa zasmiali, no Angel sa len zamračil a odišiel. Keď bol preč, premožiteľka sa pozrela na priateľky.
„Zasmial sa on niekedy?“
Dawn začala vážne rozmýšľať nad jej otázkou, no Willow sa len usmiala a vyhľadala na parkete ostatných.
„Povedz mu, že máš priateľa,“ navrhol Spike Buffy, ktorá práve prebodla upíra. Spike na ňu len s úsmevom pozeral od náhrobku, na ktorom sedel. Buffy sa k nemu otočila.
„Jasné. Poviem že sa volá Mike a je to blonďavý, bledý a normálny chlapec. Živý sa ako básnik, keď zrovna neriadi obchod s drogami. No, to by mohlo vyjsť a možno mi to Angel uverí.“
Spike prevrátil očami, no potom si všimol nejakého upíra a tak sa s ním pustil do bitky. Keď sa tomu tak vlastne dalo hovoriť. Spike ho vyriadil po dvoch ranách bez jediného skriveného vlasu.
Oprášil sa a sadol si k Buffy. Teraz sedela na náhrobku ona a sledovala Spikea takisto s úsmevom, aj keď si to neuvedomovala.
„Len chcem, aby trocha žiarlil. Neboj sa, tak mu dosť sťažíš situáciu. A navyše sa budeš môcť na niečo vyhovoriť, keď pôjdeš za mnou. Mám to perfektne vymyslené.“
Buffy o tom začala rozmýšľať. Neuvedomovala si to, no stále sa usmievala.
„Prečo sa usmievaš?“ spýtal sa po chvíli Spike.
Buffy úsmev okamžite zamrzol.
„Neusmievam. A k tomu návrhu, dobre. Snáď bude žiarliť,“ pokúsila sa to nejako zahovoriť, a až po chvíli si uvedomila, že súhlasila.
„Angel bude žiarliť na mňa,“ uchechtol sa Spike, no Buffy ho schladila.
„Nie, bude žiarliť na môjho priateľa.“
„Ale tým budem ja.“
Buffy prevrátila očami a len počúvala Spikeov smiech.
„Takže, čo teraz? Sme tu už nejakú tú minútu, a upíry nechodia. Vieš, aspoň jedno sa musí Sunnydale nechať - nočný život tam bol oveľa populárnejší,“ podotkol Spike, keď chodili po cintoríne stále dookola a upíry nechodili.
„To ty si Sunnydale zničil, tak sa mi tu nesťažuj.“
„Zničil Sunnydale, ale zachránil svet.“
„Hrdina...“ usmiala sa Buffy, no myslela to vážne a Spike to tak i pochopil. Pozrel jej do očí s nádejou, no boli vyrušený. Začuli nejaké kroky.
„Upír. Teraz som na rade ja.“
„Máš pravdu láska, upír. Ale Angel.“
Buffy rozpleštila oči.
„Ale potom musíš ísť preč. Možno mi to povie. Choď,“ skríkla potichunky Buffy a Spike sa stratil v stromoch.
Buffy si vytiahla kolík a otočila sa na Angela, ktorý ju práve zbadal.
„Angel? Nemal si byť v klube s ostatnými?“
„Bol som, ale potom ako som im všetko povedal, som sa rozhodol ísť ťa hľadať. Iba v tejto oblasti je akosi veľa cintorínov.“
„Ako v každom meste, v ktorom som dlhšie ako týždeň.“ usmiala sa Buffy a Angel sa s ňou dal na prechádzku po cintoríne.
„Takže, všetko si im povedal?“
„Hej. Všetko o rituály aj o démonoch. Teda aspoň to, čo viem.“
Buffy pohľadom zavadila o modré oči v tme.
Zastavil sa jej dych. Myslela, že je preč. Tým, že ich sledoval mohol všetko zničiť. Angel nebol nepostrehový.
Buffy rýchlo zmenila smer chôdze čo najďalej od toho miesta.
Takmer počula jeho smiech keď videl, ako znervóznela.
„Takže Angel, čo nové?“ spýtala sa Buffy, aby nebolo ticho, ktoré by zvýrazňovalo zvuk každého pohybu. Či ich, alebo Spikeovho.
„Čo nové?“ nechápavo na ňu pozrel.
„Hej. Dlho sme sa nevideli. V tvojom živote sa mohol objaviť... Mohla objaviť nejaká nová vec.“
Angel sa na chvíľu zamyslel, no rozprávať nezačal.
„Takže nič? Si ticho, z čoho usudzujem, že mi nemáš čo povedať. Dobre, tak začnem ja.“
Angel zabočil k východu a Buffy s ním.
„Dawn má nejakého chlapca. Dúfam, že to nie je upír, ale bola s ním už aj cez deň, takže...“
„Upír?“ spýtal sa nechápavo Angel, pretože do príhody o Dawninom rande cez Halloween ešte nebol zasvätený.
„Dawn si raz vyrazila s jedným chlapcom, z ktorého sa vykľul upír.“
Angel sa mierne usmial.
„To sú Summersové a nočné tvory,“ dodala Buffy, no Angel to ani nezaregistroval.
„Angel, nehovor mi, že sa za tú dobu, čo sme sa nevideli sa nič nestalo.“
Angel bol znova ticho a znova rozmýšľal, no Buffy ho tento raz nehodlala zachrániť svojou historkou.
A tak Buffy len čakala, než Angel niečo povie.
„Nič dôležitejšie ma nenapadá,“ povedal po chvíli Angel a Buffy myslela, že vybuchne od zlosti.
„No ja mám ešte jednu novinku. Mám priateľa.“
„Priateľa?“ zastavil sa Angel v chôdzi a prekvapene na ňu hľadel.
„Hej. Poznám ho už dlhšie a sme si dosť blízky. Poznala som ho ešte v Sunnydale, no potom odišiel a prišiel sem. Vie o mojom poslaní, o všetkom. Asi ho milujem. Do teraz mi so všetkým pomohol a vždy našiel pochopenie pre to, čo cítim.“
„Ale to nie je láska, Buffy, to je vďačnosť.“
„Nie! Teda... Pomohol mi v chvíľach, keď nikto iný nevedel, čo v skutočnosti cítim. Nikdy sa ku mne nechoval, ako k sklenenej panenke a to mi v ťažkých chvíľach pomohlo. Naozaj mu za veľa vďačím, no to, čo k nemu cítim, nie je iba vďaka,“ Buffy sa opatrne obzrela, a zistila, že stojí o malý kúsok ďalej a krásne sa na ňu usmieva. Takže ju počul a aj mu došlo, o kom hovorila. Ale ona to tak chcela. Chcela mu aspoň takto dať najavo, čo k nemu cíti, keď už mu to nedokáže povedať do očí.
Spike len kývol hlavou na pozdrav a poponáhľal sa naspäť do hotela. Pred tým chcel ešte nájsť nejaké mäsiarstvo.
Buffy sa otočila späť na Angela.
„Tak, asi by sme sa mali rozlúčiť. Zajtra po zotmení sa u nás zastav. Tak zatiaľ.“
Buffy sa usmiala, no keď sa k Angelovi otočila chrbtom, úsmev z jej tváre zmizol.
Angel si vydýchol.
„No, to išlo super. Spike ma zabije,“ povedal si a pomalým krokom išiel za Spikeom.
Buffy si vyčerpane ľahla na posteľ. Za posledných 24 hodín sa toho stalo príliš veľa. Veľa i na ňu, na premožiteľku.
Keby Spikea nevidela na vlastné oči, keby necítila jeho dotyk, či nepočula jeho slová, ani by neuverila, že to je možné. Je späť, znova môže byť všetko ako pred tým...
No to ona nechcela. Pred tým sa s ním skrývala, využívala ho. Prečo pre ňu bolo také ťažké niekedy mu povedať, že ho mala rada. Uvedomila si to, keď už bolo neskoro.
Jeden jediný krát mu to povedala. A to vtedy, keď ho strácala. Povedala mu to v okamih, keď sa jeho telo začalo rozkladať. Dve slová, a ona mu ich povedala jeden jediný krát, a to keď umieral.
Hanbila sa za seba. Nedokáže mu do očí povedať, čo k nemu v skutočnosti cíti. Bojí sa s ním znova byť, znova ho bozkávať, či sa s ním milovať. Ale prečo je to pre ňu také ťažké?
Umyla sa a obliekla si pyžamo. V celom dome bolo ticho, Dawn už asi spala.
„Buffy, môžem vojsť?“ spýtal sa tichý hlas spoza dverí po jemnom zaklopaní.
„Áno Dawn,“ odpovedala jej sestra. Dawn otvorila dvere a bez toho, aby sa pozrela svojej sestre do očí, vošla a zasa zavrela. Sadla si na kraj postele a až potom sa svojej staršej sestre pozrela do tváre.
Nič nepovedala, len hľadela na svoju sestru, akoby jej čítala myšlienky.
„Dawn, chcela si niečo?“ spýtala sa po chvíli Buffy. Nevadila jej Dawnina spoločnosť, no chcela vedieť, prečo ju jej mladšia sestra prepadla takto v noci.
„Nie, ja som len nechcela byť sama. Chcela som byť s tebou,“ povedala Dawn.
Buffy jej naznačila, nech sa prikryje a Dawn tak aj urobila.
Sedeli oproti sebe a obe mlčali.
„Tak... Bola si od vtedy so Spikeom? Vravela si, že sa máte stretnúť.“
„Hej, bola. Išli sme spolu na hliadku.“
Dawn bola znova chvíľu ticho, no potom jej to nedalo a spýtala sa to, pre čo prišla do Buffynej izby.
„A kedy už konečne uvidím Spikea? Chýba mi a za jeden jeho pohľad by som vraždila. On je ako batéria. Pozrie sa na teba a ty máš hneď viac síl a o mnoho lepšiu náladu.“
Buffy sa usmiala. Jej sestra vždy vedela všetko vyjadriť. Po svojom, ale vyjadriť.
„Neviem. Stačí sa na chvíľu zbaviť Angela, a pozvem Spikea k nám.“
„A prečo skrátka Angelovi nepovieš, že o Spikeovi vieš?“ spýtala sa Dawn a potiahla Buffy trocha prikrývky.
„Neviem, Dawn. Ale niečo v mojom vnútri mi hovorí, aby som mu to nepovedala.“
Dawn na svoju sestru žmurkla a potom sa tiež usmiala.
„Ale je to pekný plán. Tak Angelovi treba.“
„A Spike vymyslel, ako Angela viac potrápiť.“
Dawn sa k Buffy nahla so škodoradostným úsmevom.
„No schválne. Spike má dobré nápady, hlavne čo sa týka týrania Angela.“
„Povedala som Angelovi, že mám priateľa. Vieš, aby žiarlil. Vraj aj on býval v Sunnydale, no potom sa presťahoval a my sme stratili kontakt. A tu sme sa znova našli a on mi začal vo všetkom pomáhať.“
Dawn uznanlivo pokývala hlavou.
„Dobré...“
„Keby si videla ten Angelov výraz, keď sa to dozvedel... Stálo to za to.“
„Mala si mi to odfotiť,“ zamračila sa Dawn, no potom sa znova usmiala.
Sedeli tam ešte riadnu chvíľu a obe sa takmer celú dobu smiali.
Potom Buffy už mladšiu sestru vyhnala do svojej postele.
„A Dawn, povieš potom zajtra ostatným o pokračovaní môjho plánu - Ako potrestať Angela?“
„Jasné. Dobrú.“
~ pokračování příště ~
Spike ležal vo svojej posteli. Rolety boli poctivo zatiahnuté, v mini ľadničke mal odloženú krv a cigarety položené na nočnom stolíku.
Rozmýšľal o Buffyných slovách. Cíti k nemu niečo viac... Dobre, povedala mu, že ho miluje, ale to mohlo byť aj situáciou. Umieral pre záchranu sveta, všetko sa hrútilo, ostala tam iba ona a on... Bola tam taká atmosféra, že aj kura s rezníkom by sa objali. Mohla to povedať iba preto, aby mu dala aspoň nejakú odmenu za to všetko. Nie že by mu to nespravilo radosť a nezomieral by šťastný, ale i tak si bol vedomí rizika, že to nehovorí zo srdca, ale z vďaky. Vlastne by to bolo viac pochopiteľné, veď na koniec, nechovala sa k nemu ako k životnému partnerovi, ale ako k niekomu, kto pomôže keď je to potrebné a skoro nič za to nechce.
Po tú dobu, keď si Buffy o ňom myslela, že je mŕtvy, o nej často rozmýšľal. O tých dobách, keď v Sunnydale riadil s Dru a Angelusom. Bola tak nešťastne zamilovaná do Angela, že mu to v túto chvíľu prišlo nesmierne ľúto. Mal chuť Angelovi poriadnu vraziť. On mu dá, ubližovať Buffy...
Napadlo ho, ako sa s ňou spojil, aby vyradili Angelusa z hry... To čo jej povedal, také blbosti. Musela si o ňom myslieť, že je debil. Keby bol v jej situácii, neveril by si. No ona to robila kvôli Angelovi, a vlastne aj kvôli celému svetu.
To bol ďalší dôkaz toho, ako musela Angela milovať. Milovala ho až tak, že polovica zemegule by si myslela, že nikdy nebude môcť milovať nikoho iného, aspoň nie v tom pravom zmysle slova. A to ho taktiež skôr utvrdzovalo v názore, že mu slávne slová „Milujem ťa“, povedala z vďaky.
„Do riti Spike, prestaň takto rozmýšľať! Máš šancu ju získať späť a ty tu rozmýšľaš o tom, ako veľmi ťa nemiluje? A navyše si tu hovoríš sám pre seba, ako čudák...“ Spike stíchol. Začína sa správať ako blázon, a to všetko zasa kvôli nej!
Ona ho nútila chovať sa inak. S ňou bol vždy kompletný. Vedel, že ak by pri nej umrel, umrel by šťastný. Horšie by to bolo, keby ho zabila ona, ale tým sa teraz nechcel zaoberať. Možno ju jedného dňa naštve tak, že ho prebodne, no stálo by mu to za to, keby mohol byť do toho okamžiku s ňou. Keď si to tak zobral, život s ňou by bola samovražda.
To ho priviedlo k ďalšej spomienke. Mal na sebe Harrisovu trápnu košeľu a chcel sa zabiť kvôli Drusille. Čo ho to napadlo? Taká blbina. To mal zomrieť v Harrisovom oblečení?
V hlave mu prebehlo toľko spomienok z ich spoločne strávených chvíľ... Napadlo ho, ako si Buffy hľadala oblečenie po tom rozpadnutom dome, keď spolu boli prvý krát... To boli časy. No teraz mal jedinečnú príležitosť a za týmto všetkým urobiť čiaru, a začať na novo. S istou minulosťou, ktorá z nich dvoch robí to, čím sú a istou budúcnosťou, ktorú vytvoria oni dvaja... Spolu.
„Dobré ráno Angel. Čo nové Angel? Ako reagovala Buffy, keď si jej povedal... Ty si jej to ešte nepovedal? Čakal som to,“ povedal Spike, keď vtrhol Angelovi do izby.
„Čo chceš Spike?“ spýtal sa ho podráždene upír. Spike len zdvihol ruky, v ktorých držal cigaretu a zapaľovač. Potom sa posadil do kresla.
„Len tak, prišiel som si pokecať. Mohli by sme sa pozhovárať o Buffy. Napríklad, prečo si jej ešte nepovedal, že existujem!“ skríkol Spike, no Angel mu venoval nevraživý pohľad a typicky namosúrene sa postavil a nahliadol do minibaru.
„Prestaň Spike. Vážne na teba teraz nemám náladu.“
„Ale, niekto má deň blbec? Čím to je?“ spýtal sa znova blonďavý upír s pokojom v hlase a zapálil si.
Angel sa na svojho mladšieho druha pozrel.
„Ale nič. Iba mám menšie novinky. Ku príkladu, Buffy má priateľa a celkom to vyzerá, že je to vážne. Včera mi popisovala, ako to v ich vzťahu chodí a, teraz si sadni, je to obyčajný človek a už aj vie o jej poslaní. Vraj ho pozná už zo Sunnydale,“ vyštekol rýchlo Angel a posadil sa na posteľ. Spike len chvíľu pozoroval, ako Angel nervózne trepe nohami a znova sa prechádza po izbe, keď už ho sedacia poloha očividne nebavila.
Musel sa sám pre seba usmiať, Angela to vážne dostalo. Potom sa spamätal, má sa tváriť zronene a prekvapene.
„To znamená... Miluje ho?“ spýtal sa Spike. Možno Angelova odpoveď vyrieši jeho dilemu. K otázke pridal i prekvapene-zlomený výraz, aby to vyzeralo dôveryhodnejšie.
„Neviem. Zdá sa, že hej. Ale čo ti ja poviem? Akosi sa v nej už nevyznám.“
Spike si odfrkol. Tak ani ten zadubenec mu nepomôže. Škoda.
„Tak to zisti,“ prikázal mu Spike a odišiel do svojej izby.
„Už hodinu je tma. Za chvíľu by mal prísť Angel.“ povedala Buffy keď vošla do kuchyne. Dawn si robila niečo malé na jedenie a Willow s Kennedy sa tam zrovna hádali, kto upratuje kúpeľňu tento týždeň.
„OK, teším sa, ako mu budeme klamať priamo do očí,“ povedala Kennedy, aby nejako zahovorila Willow a jej „si na rade“.
„Podľa mňa to nie je správne. Nie že by ma neštvalo, že ti dokázal zamlčať niečo také, no i tak, je toto to najlepšie? Radšej som ho mohla nejako začarovať.“
„A keď ti sľúbim, že keď budeš hrať túto hru so mnou, budeš môcť Angela i začarovať.“
Willow sa veselo usmiala, akoby mala dvanásť a mama jej práve dovolila ostať dlhšie hore, ako len do desiatej.
Ozvalo sa klopanie a Buffy ukázala prstom smerom k vchodovým dverám.
„Nezabudnite, nie som tu, pretože som s priateľom na hliadke.“
Buffy vzala kolík a vyšla zadnými dverami.
Dawn zatiaľ išla otvoriť Angelovi.
„Myslíš, že je to správne? Či skôr, či neskôr sa to Angel aj tak dozvie, oni tomu nezabránia. Pochybujem, že celá táto situácia bude pre Buffy ovládateľná. A keď sa to dozvie... Spike je výbušná osoba, a Angel je... Je to Angel, nenechá si od Spikea nič, a už vôbec si od Spikea nenechá zobrať Buffy,“ povedala Willow a pozrela na svoju priateľku. Tá sa len zamračila a chvíľu rozmýšľala.
„Hej, Angel sa to dozvie. Dávam mu ešte tri dni, potom by na to musel prísť aj blbec,“ prehlásila Kennedy a stále zamračená odišla do obývačky sadnúť si k telke.
Buffy sa dostala po roh ulice, keď ju zrazu ofúkol cigaretový závan. A nie hocijaký.
„Spike? Práve idem za tebou. Prečo riskuješ, že ťa Angel uvidí?“
„To aby som ťa skôr videl,“ odpovedal jej pokojne. Buffy sa zasekla, no potom sa dala do chôdze čo najďalej od domu.
„Angel si myslí, že som s priateľom.“
„A nie si?“
„Veľmi vtipné.“
„Ale čo by na tom bolo také zlé?“
Buffy si presne túto otázku položila sama asi miliónkrát.
„Spike, vážne... Ja neviem. Len do toho nechcem znova spadnúť. Už nechcem prežívať takú bolesť.“
„Myslíš, že sa niekto chystá zničiť toto mesto? To by som sa tu mal zdržať. V ničení som expert.“
Buffy sa usmiala a buchla Spikea do ramena.
„Nerob si srandu, ja hovorím vážne.“
„Ale no tak láska, si vážna až príliš dlho,“ Spike sa usmial a ukázal na upíra, ktorý sa pred nimi zjavil.
„Tak, teraz skús zabiť tohto upíra tak, ako si to robievala kedysi. Z radosťou zo zabíjania, so životom v pohyboch.“
„Presne tak to aj robím.“
„Možno podľa tvojich priateľov. Ale mňa neoklameš láska. Nejde ti to tak, ako by si chcela. Zabiješ upíra, veď je to tvoja prirodzenosť. No chýba mi v tom zabíjaní Buffy. Nezabíjaj ako premožiteľka, ale ako ty sama. Zabi ho tak, ako to cítiš.“
Buffy vytiahla kolík.
„Premožiteľka!“ skríkol upír a chystal sa zaútočiť na Buffy. Spike ho zastavil rukou.
„Počkaj sekundu, ešte jej niečo poviem.“
Upír sa teda zastavil, no stále v strehu. Spike sa postavil tesne k Buffy a naklonil sa k nej. Telom akoby jej prešla vlna elektrického napätia, no Spike ju vyrušil svojimi slovami.
„Pár krát si udri, než ho zabiješ. Napriahni sa a celou silou mu vraz. A potom mi povedz, že to nebola zábava.“
Buffy vydýchla a pozrela Spikeovi do očí. Bola pri ňom tak blízko. Tak neuveriteľne blízko... Cítil jej teplý dych, jej oči upriamené na neho a vlasy, ktoré sa zlatisto vlnili na jej ramenách.
„Tak choď,“ prerušil ten okamih Spike a popohnal ju k upírovi.
„Takže Buffy nie je doma a je vonku s priateľom?“ spýtal sa už po tretíkrát Angel.
„Áno, sú spolu na hliadke,“ vysvetlila Dawn a Willow prikývla.
„Ona berie na lov upírov civilov?“
Kennedy sa pozrela na Angelov pohľad. To by nevymenila ani za svet. Nechápavosť zmiešaná s prekvapením, sklamaním a to všetko okorenené žiarlivosťou a nahnevanosťou. Sranda.
„On s ňou chodí často. Na obyčajného človeka je celkom silný. Keď oni dvaja bojujú, je to krásny pohľad. Perfektne k sebe ladia,“ povedala Kennedy a znova si užívala pohľad upíra. Bolo to lepšie ako komédia.
V miestnosti bolo ticho. Angel sa topil vo svojich myšlienkach. Preklínal toho jej priateľa.
„A ako sa vôbec volá?“ spýtal sa po chvíli znova Angel, ktorý nemal v úmysle prestať vyzvedať. Bol nahnevaný dosť, ale nechcel to nechať na sebe poznať. V duchu si stále opakoval, že jeho Buffy-doba už je za ním a že nie je žiarlivý. No márne.
Kým on premýšľal o Buffy, premožiteľka si predstavovala ako Angel zistí pravdu, no Willow s Dawn rozmýšľali nad Angelovu otázkou. Ostali akosi mimo, pretože na toto neboli prichystané.
„Philip,“ ozvala sa na koniec Dawn.
Angel sa otočil k oknu a zahľadel sa na mesiac.
Kennedy si zatiaľ musela chytiť ústa, aby nevybuchla od smiechu a Willow pozrela spýtavým pohľadom na Dawn. Tá len pokývala plecami a naznačila ústami „Prvé, čo ma napadlo“.
Angel sa otočil späť k dámam a vyzeral, akoby všetko predýchal, no ani jedna z prítomných nebola hlúpa.
„Will, zistili ste niečo nové ohľadne upírov?“
„No, neviem či nové, ale určite presnejšie ako to, s čím si prišiel ty. Asi mám na nich jedno kúzlo. Vieš, zistiť ich počet a tak,“ odpovedala mu čarodejka a odišla do obývačky, a hneď za ňou išiel aj Angel s pohľadom trosky.
Kennedy ostala v kuchyni s Dawn.
„Tak Philip?“ vydala zo seba po chvíli premožiteľka a neudržala sa výbuchu smiechu.
„Páni,“ povedala Buffy a oprela sa o stenu nejakej hrobky.
„Tak tento ma normálne zadýchal,“ dodala po chvíli, keď sa pri nej objavil vysmiaty Spike.
„Vedel som, že to v tebe niekde je. Ty nie si len tak obyčajná premožiteľka. Si jediná, ktorá má páru.“
Buffy sa pozrela Spikeovi do očí a usmiala sa.
„Je neuveriteľné, ako mi dokážeš pomôcť. Ako to robíš? Nechceš vydať príručku Život s upírom - Spikeove rady? Myslím, že by to bol hit.“
Spike sa hrdo postavil a zatváril sa, že vážne uvažuje o Buffynom návrhu.
„Možno jedného dňa.“
„Zaujímalo by ma, kde na to všetko chodíš.“
„To vieš, ty si moja inšpirácia.“
Buffy sa narovnala a prišla ku Spikeovi. Nahla sa a dala mu jemný bozk na líce.
„Ďakujem, Spike.“
Spike kývol rukou, akože to nič nebolo, no táto Buffyna vzdialenosť sa mu páčila.
Pozrej jej na pery. Ružové, jemné a tak žiadostivé... Chcel ju znova ochutnať. Jej bozky a dotyky na jeho tele. Všimla si jeho zmäkčeného pohľadu a napla všetky svoje svaly, aby sa nejako zbavila tých predstáv, ktoré jej začali chodiť po rozume.
Naklonil sa k nej. Jeho pery boli čoraz bližšie tým jej a ona s každým strateným milimetrom vzdialenosti medzi ich tvárami bola viac vzrušená.
No i tak sa bála, že ho znova stratí, že ju opustí tak ako pred tým, keď k nemu konečne začala niečo cítiť. Nechcela znova cítiť takú bolesť, to zlé nič vo svojom srdci. Ten nezaplnený priestor v jej duši...
Uhla pohľadom. Vedel, čo to znamená a inokedy by sa odtiahol, no teraz nie. Nerobil to kvôli svojej túžbe po nej, aj keď bola priam bolestivo obrovská, no robil to pre ňu. Keby si nebol stopercentne istý, že to nechce, nespravil by to. Ale ona to chcela, len sa bála. A on bol ochotný riskovať i svoje srdce pre to, aby nepociťovala strach. Nepociťovala strach z nich dvoch ako páru.
Rukou jej tvár otočil smerom k tej svojej a druhou si pridržal jej telo, aby sa mu nemohla vyšmyknúť. Pozeral do jej smaragdových očí, ktoré znamenali mnoho. Znamenali celý svet, všetok čas, všetok cit... Boli preňho všetkým.
„Neboj sa,“ pošepol jemne a konečne spravil to, na čo on tak čakal a čoho sa ona tak bála. Svojimi perami sa dotkol tých jej a ona sa znovu celá triasla z jeho bozkov.
Najskôr bola opatrná, vedela, že sa môže spáliť, no keď cítila jeho nedočkavosť a zrýchľujúce tempo, neodolala a nechala sa unášať.
Sprvu ju len držal za krk a za chrbát, no potom, akoby ho niečo ovládlo, jej prechádzal po tele a pokúšal sa znova objaviť každé zákutie.
Buffy sa opäť cítila voľná, jej činy nemali následky. Strach bol preč, bol tu iba Spike a jeho nežné, nedočkavé dotyky. Zrazu za sebou ucítila kameň. Spike s ňou nacúval až k jednej z hrobiek, aby sa o ňu mohol plne oprieť. Chytil jej boky a rýchlymi pohybmi rukami chodil hore dole. Už viac nechcel, aspoň nie tak rýchlo, aj keď pokušenie bolo väčšie ako Tichý oceán.
Odtiahla sa, aby sa mohla plne nadýchnuť a zahľadela sa mu do očí. Mal v nich obrovské porozumenie. To on bol ten, čo pri nej vždy stál, aj keď pri nej nebol. Je to upír, no i tak sa naňho mohla vždy spoľahnúť, vždy ju podporil. Ak robila niečo zle, nebál sa jej povedať pravdu priamo do očí. Bol ochotný za ňu bojovať i umrieť.
Spike vedel, že na jeden večer stačilo, musel jej nechať čas, pretože ten teraz potrebovala. Nebol sebec, bol ochotný dať jej všetok čas sveta. Bol ochotný ukradnúť jej čas z iných dimenzií, ak by ten z tejto nestačil.
Svojimi rukami ju posledný krát pohladil po vlasoch a po boku a odtiahol sa. Ukázal jej, že sa nemá čoho báť. Jasné, riziko tu bude vždy, no tak isto i on musel vždy zaspávať s vedomím, že keď sa zobudí, jeho premožiteľka už nemusí byť. No to patrilo ku každému vzťahu premožiteľky a upíra.
Ustúpil o krok dozadu, aby jej nechal voľný priestor. No na jeho počudovanie, Buffy priestor nepotrebovala. Chytila ho za krk a znova si pritiahla jeho tvár a začala ho zasypávať bozkami. Jej ruky mu vbehli pod kabát a začali ho hladiť po chrbte.
Spike bol prekvapený, no i potešený. To bola pravá Buffy. Nie tá ustráchaná, no tá, ktorá sa nebála riskovať pre dosiahnutie toho, čo chcela. A ona chcela jeho, to bolo viac než jasné.
Nedokázala sa topiť v jeho očiach ako v Mariánskej priekope a nedotknúť sa jeho tváre svojimi perami. Nedokázala sa pozerať na jeho zmyselné telo, a nedotknúť sa ho. Bol tým, ktorému jedinému v túto chvíľu mohla povedať tie dve slová.
Odtiahla sa od neho, a on čakal, čo urobí. Nedokázal z jej pohľadu určiť, či prestala kvôli strachu, alebo kvôli dýchaniu, či kvôli prípadnej nečakanej návšteve iného upíra.
Bál sa, že to bude to prvé. Všetko ostatné, len to prvé nie. A ona to z jeho pohľadu zistila. Pre jeho upokojenie sa usmiala a pohladila ho po tvári.
„Milujem ťa,“ povedala po chvíli Spikeovho tŕpnutia.
Akoby sa celý vesmír v tú chvíľu zastavil... Bola si istá svojim citmi a bola ochotná ich priznať nie len sebe, no i jemu. Konečne si mohol byť istý jej slovami.
„Milujem ťa,“ odpovedal jej v rovnakom zmysle a dokázal jej to tým najkrajším, najvášnivejším bozkom, aký jej kedy dal. Tento jeden bozk bol taký krásny i pre to, že bol bohatší o niečo, o čo bol pred tým ukrátený. Bola v ňom láska. Hlboká, oddaná, obojstranná a neuveriteľne veľká láska. Láska medzi upírom a premožiteľkou, ktorých ešte pred pár dňami delil vesmír... A teraz im nič nestálo v ceste.
„Buffy, Spike?!“ ozval sa mužský hlas a premožiteľka s upírom sa otočili na smer jeho majiteľa.
„Angel,“ povedal Spike akoby sa nič nestalo stále s Buffy v objatí.
„Ty... Ako dlho o sebe viete?“ spýtal sa Angel, ktorý bol očividne totálne mimo.
„Od kedy bola Buffy za tebou v hotely,“ odpovedal Spike a majetnícky Buffy pohladil po chrbte. Angel dostal odpoveď, no očividne s ňou nebol spokojný. V jeho tvári sa objavil naštvaný výraz a neuveriteľná túžba vraziť upírovi, ktorý si privlastňoval JEHO Buffy.
„Takže ona tam bola? Prečo si mi to nepovedal ty jedna peroxidová ryba?!“
Spike pozrel na svoju premožiteľku tázavým pohľadom.
„Môžem sa s ním pobiť? Keď to neskončí mojím rozprášením, bude mi o desať čísel lepšie.“
Buffy sa len mierne usmiala a pozrela zamračene na Angela.
„Vidíš synáčik, toto ťa naučilo, že nemáš klamať a ani nič zamlčiavať. A navyše... Spike nie je ryba.“
Spike sa musel široko usmiať. Myslel, že sa z nej zblázni. Bola dokonalá. Rukou zišiel až na jej zadoček a nechal ju odpočívať tam. Buffy to samozrejme zaregistrovala, podobne ako Angel, no jej to na rozdiel do neho nevadilo.
„Takže ty nemáš žiadneho priateľa menom Philip, však? To bolo celé kvôli tomu, že som ti to ešte nepovedal?“
„Philip?“ spýtal sa Spike, no Buffy to prehliadla.
„Zaplo ti to. Nabudúce si dobre rozmysli, či niečo tak dôležité nepovieš skôr,“ povedala Buffy s výrazom na slove dôležité.
„Ale ako si mi to mohla urobiť? Bože, to pre teba nič neznamenám, keď ti nevadilo sa so mnou takto hrať a klamať mi?!“
Nastalo ticho. Angel len zranene pozeral na Buffy v Spikeovom objatí.
„Spike, vypadni,“ povedal po chvíli upír. Spike pozrel na premožiteľku, ktorá len prikývla. No nezmohol sa ani na to, aby Buffy pobozkal. Chcel ísť, no ona ho zastavila.
„Vieš čo? Nie, Spike ostaň tu,“ povedala a Spike poslúchol. Sadol si na náhrobný kameň, no celá táto situácia sa mu nepáčila. Angelov výbuch zlosti bol za dverami a Buffy očividne nemala náladu na nejaké vysvetľovanie, prečo to urobila.
„Prečo si mi to urobila?“ spýtal sa urazene Angel, ktorý začal zvládať svoje emócie, no i tak by stačila malá vecička k tomu, aby sa neudržal.
„A prečo si mi ty nepovedal o Spikeovi?“
„Nemal som príležitosť,“ Angel si až neskoro uvedomil, že to mu nezoberie.
„Ale mal Angel. Mal si dostatok príležitostí.“
„Možno som to nechcel povedať,“ povedal na svoju obhajobu, no až neskoro mu došlo mu, že urobil druhú chybu.
„Tak choď do čerta. Myslíš, že môžeš riadiť môj život? Sprav mi láskavosť, Angel, ak sa aj nabudúce zamestnáš ako môj anjel, daj si padáka.“
„Ale ja som myslel, že by bolo lepšie, keby som ti to povedal,“ tretia Angelova chyba.
„Tak nemysli. Iba tým všetkým ubližuješ,“ povedala chladne, až i Spikea zamrazilo.
„Dobre Buffy. Prepáč, že som ti to nepovedal. Ale ty ani nevieš, ako som sa celú dobu cítil. Myslíš, že bolo ľahké nepovedať ti to?!“
„Vieš čo by ten pocit zastavilo? Nezamlčiavať!“
Angel si vydýchol zo sarkastickým úsmevom.
„Jasné, ono sa to ľahšie hovorí, ako vykoná.“
Buffy nemohla uveriť vlastným ušiam.
„Čo je zložité na slovách - Spike žije a je tu v Ríme?!“
„Ty to asi nechápeš, však? Ty si naozaj myslíš, že povedať svojej životnej láske niečo také, je ľahké? Preboha Buffy, veď tým by som podpísal rozsudok smrti nad naším vzťahom!“
Spike len vyjavene hľadel na Angela. To nečakal.
Angel sa len zatiaľ pozrel do zeme a celé si to musel povedať ešte raz, aby si uvedomil, čo vôbec urobil.
To sa mi iba zdá, zdá sa mi to. Zobuď sa Buffy! Hovorila si Buffy. Mala chuť plakať, no zároveň nevedela prečo. Čo bolo také zaujímavé na tom, čo som povedal? Prečo jej vyschlo v hrdle?
„Angel, ja... Prosím ťa, nabudúce daj láskavo pero do mojej ruky a ja sama sa rozhodnem, či podpíšem rozsudok smrti nášho vzťahu.“
Angel na ňu nechápavo pozrel. Sama vyzerala, že nechápe, čo práve povedala a zároveň so sebou bola spokojná.
Spike bol tak isto mimo a nechápal jej poslednú vetu. To chce mať vzťah s Angelom, alebo Angelovi odpúšťa, alebo dáva zbohom jemu?
„Nechápem ťa,“ povedal po chvíli Angel, pretože to bolo jediné, čo práve teraz cítil.
„To nevadí, ani ja to nechápem. Len som tým chcela povedať, že ma to naštvalo a že to už nemáš robiť.“
„Takže chceš skončiť naše priateľstvo?“
„Ja nechcem nič, Angel. Ja ťa mám rada, a ty veľmi dobre vieš, že vždy aj rada mať budem. Ale nemal si mi chcieť zamlčať niečo také. Máš ty vôbec predstavy, aké to je, každé ráno sa budiť s pocitom dusenia? Cítiť vinu vždy, keď sa čo i len trocha zasmeješ? Vieš aké to je, keď si každý myslí, že si v úplnom poriadku a tvoje vnútro je rozprášené na milióny malých kúskov a nie a nie sa poskladať späť?“ Buffy sa do očí nahrnuli slzy. Angel nemohol zniesť ten vyčítavý pohľad. Radšej by sa v túto chvíľu mlátil zo Spikeom, alebo niečo rozbíjal, no nie ten pohľad. No ona k nemu prišla a objala ho.
„Nechcem sa hádať. Ale sľúb mi, že ak budeme niekedy v podobnej situácii, nebudeš nič zamlčiavať a všetko vyklopíš hneď.“
Angel Buffy pohladil po vlasoch a jemne ju do nich pobozkal.
„Sľubujem, Buffy. Ale myslím, že niečo také sa už nestane.“
V tom Buffy ucítila, že ju niekto ťahá preč od Angela. Obzrela sa a pozrela do tváre toho zločinca.
„Prepáč láska, ale to je na mňa trochu veľa. Nikto ťa tu predo mnou nebude objímať, sorry,“ povedal ospravedlňujúco Spike.
„Prepáčte, že sa nebudem prizerať vášmu šťastiu, ale ja si idem pobaliť kufre,“ povedal otrávene Angel. Zranilo ho to. Nechcel takýto koniec, no už dopredu vedel, že to je nutné.
„Kufre? A čo tí démoni?“ spýtala sa nechápavo Buffy.
„Ale, boli to obyčajný upíry a Willow spravila nejaké kúzlo, vďaka ktorým sme mohli zistiť ich počet, a ten zázračne klesal každou minútou. Nakoniec Will zistila, že dnes polovicu z nich zabila premožiteľka s jedným blonďavým upírom.“
Spike sa uchechtol a iba pozoroval upírovu siluetu, ktorá sa strácala v tme.
Buffy chvíľu rozmýšľala.
„Takto to nemuselo skončiť.“
„Ale čo si čakala láska, keď si začala hrať túto hru? On by ti to nepovedal asi nikdy, a to by si až do konca toho nikdy mala imaginárneho priateľa... Toho, ako sa len volá? No, to je jedno. Skrátka bol takýto koniec nevyhnutný.“
Buffy sa lem zamračila, no potom roztvorila oči a pozrela na Spikea.
„Hej! Ale Angel potom už keď ma dnes išiel hľadať vedel, že som s tebou.“
„Prečo?“
„Povedz mi iného blonďavého upíra, s ktorým by som mohla zabíjať upírov.“
Spike chvíľu rozmýšľal, no potom sa široko usmial.
„A čo tak Philip. Tak sa volal, nie?“
Buffy do Spike strčila.
„Keby niečo, Philip nie je upír, ale normálny človek.“
Spike sa zarazil, zatiaľ čo Buffy sa vydala behom k hotelu, v ktorom bol Spike s Angelom ubytovaný.
„Počkať!“ skríkol a rozbehol sa za ňou.
„Myslel som, že Philip je iba vymyslený!“
„Už som ti povedala, ako veľmi ťa milujem?“ spýtala sa Buffy Spikea.
Ležali spolu v posteli a túlili sa k sebe, pretože tá hotelová prikrývka bola príliš malá. Nie že by im bola zima.
„Asi dvadsaťkrát, medzi tým čo si stenala moje meno a kričala ano,“ odpovedal jej lišiacky Spike.
„Iba dvadsať? Tak málo? To nestačí.“
„Neboj sa, budeš mať ešte veľa času mi to povedať znova.“
Buffy sa usmiala a rukou prešla so Spikeovej hrudi na spodnú časť jeho brucha.
„To je dobre. Veľa času znamená, že si môžeme vynahradiť všetky tie stratené chvíle.“
Buffy vyhupla na Spikea a začala ho bozkávať na krku. Jemne ho hrýzla a rukami mu prechádzala po hrudi.
„Inak láska, vieš, že si sebecká?“
Buffy sa odtiahla.
„Čože?“ spýtala sa pohoršene.
„S tebou som už akú dobu a takú Dawn som ešte ani nevidel.“
Buffy zo Spikea zliezla a natiahla sa po hodinky.
„Ale ešte je slnko, to znamená, že sa odtiaľto nemôžeš ani pohnúť.“
Spike sa usmial a tentoraz sa zvalil na Buffy on.
„Tak to nám hrá do kariet.“
Buffy pokývala hlavou, no potom Spikea zo seba zhodila a zabalila sa do prikrývky. Postavila sa a odišla ku dverám.
„Ale to že nikam nemôžeš ísť ty neznamená, že nikam nesmiem ísť ja.“
Spike sa rýchlo postavil a stúpol si na dva malé kroky od Buffy, ako ho Pán Boh stvoril.
„A to chceš ísť nahá?“ spýtal sa škodoradostne.
„Nie som nahá, mám toto,“ povedala Buffy a ukázala na prikrývku, v ktorej bola zabalená.
„Omyl,“ Spike jej tú prikrývku strhol a rýchlo ju hodil za seba. „Už nemáš.“
„V tom prípade pôjdem takto. Určite mi zastaví nejaký milý policajt, ktorý ma rád hodí domov. Ešte nie som plne rozhodnutá či pôjdeme ku mne, alebo k nemu.“
Spike temno zavrčal a skočil po Buffy, ktorá sa chystala otvoriť dvere.
Schmatol ju a hodil na posteľ. Prišiel k nej už aj s dekou, ktorá ležala pri posteli na zemi. Zakryl ju a potom si ľahol vedľa nej a schoval sa pod ten kus látky k nej.
„A to všetko iba ak ťa pustím.“
„Myslíš, že potrebujem tvoje dovolenie?“ povedala mu a odtiahla sa.
No on ňou nie celkom jemne trhol k sebe a jemne ju pohrýzol na krku.
Buffy zavzdychala. To jeho ruka, ktorá jej zatiaľ stihla vkĺznuť medzi stehná.
„Spike!“ skríkla Dawn. Rozbehla sa mu naproti a ako malé dieťa sa mu hodila okolo krku.
„Bože Spike. To... Si to naozaj ty! Úžasné!“ kričala od radosti a stále pevne držala priduseného upíra. Keby k životu potreboval kyslík... No, v tejto chvíli by sa mu určite nedarilo prežívať.
Spike ju od seba len odtiahol.
„O moc si sa nezväčšila, ale stisk máš teda riadny.“
Dawn sa usmiala a nechala prístup ostatným. Na radu prišla Willow, ktorá Spikea len decentne objala.
„Rada ťa znova vidím, Spike,“ povedala a ustúpila nabok k Dawn.
Spike si všimol Kennedy. Tá k nemu len zamračene prišla a udrela ho do ramena. Potom sa usmiala a Spike s ňou.
„Ahoj premožiteľka,“ povedal a ona len kývla.
„Táto jej slabosť na upírov,“ neodpustila si poznámku Kennedy a venovala ešte jeden úsmev Spikeovi a potom Buffy.
„Aká je z nej zrazu neohrozená premožiteľka,“ skonštatoval si pre seba Spika, no tak, aby to všetci počuli. Ona sa naňho len zaksichtila. Spike sa pozrel na Buffy.
„Začína sa podobať na Faith. Bacha na ňu.“
Všetci odišli do obývačky a posadali si.
Dawn si sadla na stoličku, Will s Kennedy na gauč a Buffy si sadla so Spikeom do kresla. Kreslo bolo síce malé, no im to ani nevadilo.
„Takže Spike. Povieš nám nejaké historky zo slávnych bojov po Angelovom boku?“ spýtala sa Willow, aby začala nejakú tému. No Dawn sa očividne chcela pýtať na iné veci.
„A kde ste boli do teraz? Angel sa tu ukázal naposledy včera večer a vy ste boli celú tú dobu preč. Angel nám ešte volal dnes ráno, že už odchádza, nie zrovna milý hlasom, skôr trocha zronene. A o vás dvoch stále žiadna zmienka.“
„Dawn,“ napomenula svoju sestru Buffy, no Spike ju len pohladil po stehne.
„Zober to tak malá. Potrebovali sme si všeličo povedať a všeličo vynahradiť,“ odpovedal jej Spike a bolo mu jedno, ako naňho v tú chvíľu Dawn hľadí. No Buffy to jedno nebolo, dokonca sa aj červenala. Willow sa len uličnícky usmiala na Kennedy.
Chvíľu sa ešte zhovárali, no potom už Willow s Kennedy odišli a Dawn sa chystala ísť spať.
„Inak Spike, som rada že si späť. A dúfam, že sa nikam nechystáš,“ povedala Dawn a upír objal Buffy a pohladil ju po vlasoch, čím Dawn naznačil, že tak skoro ho odtiaľ nikto nedostane. Po chvíli si aj on s Buffy išli ľahnúť, pretože boli obaja vyčerpaný.
Spike sa zobudil a vedľa seba našiel prázdne miesto. Pozrel na hodinky, dve ráno. Že by Buffy bola na hliadke? To sa mu nezdalo. Obliekol si nohavice a triko a zišiel sa pozrieť dole. Na koniec svoju premožiteľku objavil ležať vonku na trávniku.
„Ahoj, nespíš?“ spýtala sa, keď si ho všimla.
„To vieš, láska. Som nočný tvor,“ odpovedal jej s úsmevom a položil sa vedľa nej.
„Robíš toto často?“ ozval sa Spike po chvíli.
„Hej.“
„A nevadí ti tu moja spoločnosť?“
„Nie, som rada, že si tu.“
Buffy si ľahla bližšie ku Spikeovi a položila si hlavu na jeho rameno.
„Spike, čo bude ďalej?“
„Ešte chvíľu tu budeme ležať a potom pôjdeme do postele.“
„Myslela som, ako budeme ďalej žiť? Ja zostarnem, a ty budeš stále... Ty.“
„Ale prosím ťa. To sú drobnosti. Willow nie je v mágii amatér. Ona určite vymyslí niečo, vďaka čomu budem starnúť aj ja.“
Buffy sa zamyslela. To ju ešte nenapadlo, a ku podivu to nebol zlý nápad. Dawn mala pravdu, Spike má dobré nápady. A ak nebude možné toto, určite vymyslia niečo nové.
„A čo budeš robiť? Chápeš, ja pracujem v obchode. Ak chceš, vybavím ti tam miesto nočného strážnika.“
„Veľmi vtipné. Zasmial som sa,“ povedal ironicky Spike.
Obaja tam ešte chvíľu ležali a užívali si jeden druhého. Hľadeli na vesmír. Presne taký veľký kus ich ešte pred nedávnom delil...
No oni tú vzdialenosť dokázali prekonať. Dokázali si k sebe nájsť cestu, tak ako vždy. Bez seba mohli žiť ďalej, no nie šťastný, nie dlho.
Spolu im svet dával zmysel, pretože žili pre seba. Navzájom si už i ublížili, či fyzicky, či psychicky. Navzájom si už i pomohli, či v boji, či v živote. Navzájom si toho už toľko dali, či chceli, či nie...
„Už viem čo budem robiť,“ ozval sa po chvíli Spike. „Vydám knihu Život s upírom - Spikeove rady.“
KONIEC