„Buffy, nechceš...“ – snažila sa ju utešiť Willow.

Buffy sa na ňu neprítomne pozrela, sklopila zrak a obrátila sa k schodom. Všetkých odignorovala a odišla do svojej izby. Willow sa za ňou smutne pozerala.

„Potrebuje čas, práve prišla o sestru.“ – skonštatoval Giles a zašiel do kancelárie.

Willow vzdychla a sadla si vedľa Kennedy. Včera Angelus zabil Dawn. Alex bol po jeho útoku vážne zranený a teraz leží v nemocnici. Jeho stav je kritický... Očakávali Faith, mala im pomôcť Angelusa dostať, ale ešte predtým sa mu pokúsi Willow vrátiť dušu. Takmer všetky premožiteľky boli v Európe, museli zastaviť nejakého mocného démona. Pár minút po príchode Buffy sa dvere opäť otvorili.

„Ahoj Faith.“ – pozdravila ju Willow.

„Zdravím. Ako jej je?“

„Nie veľmi dobre. Skoro s nikým sa nerozpráva...“ – odpovedala jej Willow.

„Vôbec sa to tu nezmenilo... Angel Investigations v plnej paráde.“ – rozhliadla sa po miestnosti.

„A kde je ten druhý?“

„Spike? To nevieme, mysleli sme si, že spolupracuje s Angelom, ale ukázalo sa, že jednoducho zmizol.“

„Ako sa to stalo? Obaja naraz...“ – sadla si na gauč.

„Kliatba. Už trikrát som sa pokúšala vrátiť im duše... Ale neviem prečo to nejde. Nikto ma neblokuje, nie na tomto svete...“ – vysvetľovala Willow.

„Skúsiš to znovu?“

„Áno. Ale Buffy je to už jedno...“

„Čo tým chceš povedať?“

„Hľadá ho. Chce ho zabiť, s dušou či bez nej.“

„Tak to by som ju mala predbehnúť...“ – vzdychla Faith a vstala.

Buffy sa vo svojej izbe prezliekla a chystala sa na lov. Vzala si pár kolíkov a nože, sekera bola v Európe. Angelus jej zabil sestru a musel za to zaplatiť, nech si hovorí kto chce čo chce. Toto mu neodpustí... Zišla dole ale nemala chuť počúvať presviedčania Willow a Gilesa, takže sledovala schody a dvere.

„Buffy?“

„Willow, už dosť.“ – ani sa na ňu nepozrela.

„Nie, o to teraz nejde. Alex. Je mŕtvy.“ – povedala jej so slzami.

Buffy sa k nej stále neotočila len na chvíľu zastala. Keď sa spamätala pokračovala v chôdzi a vyšla do tmy.

„Willow.“ – objala ju Kennedy.

„Musíme začať. Posledný pokus.“ – čarodejnica si vzala pár vrecúšok z pultu a spolu s Kennedy pripravila všetko potrebné na rituál.

Faith sa zatiaľ prechádzala medzi skladiskami v jednej z odľahlých častí LA. Pár démonov jej povedalo, že tu by sa Angelus mohol skrývať.

„Zdravím Faith!“ – ozvalo sa prázdnou uličkou.

„Angelus.“

„Osobne.“ – zaškeril sa na ňu.

„Po dobrom, či po zlom?“ – zdvihla meč.

„Počkaj... asi radšej po zlom.“ – rozbehol sa k nej a zaútočil.

Vymieňali si rany už asi desať minút a stále to bolo nerozhodne. Raz mala navrch Faith, inokedy Angelus. Hodil ju na protiľahlú stenu a zasmial sa. Potom sa otočil a vbehol do jednej z budov. Faith sa rýchlo pozbierala a utekala za ním. Keď však vošla dnu, dvere sa zavreli a obkľúčilo ju päť veľkých démonov.

„Toto si pozriem rád.“ – zasmial sa Angelus a sadol si na neďaleké schody.

Faith bola vyčerpaná súbojom s Angelusom, no napriek tomu sa jej podarilo štyroch zabiť. Ten piaty ju ale bodol do brucha a jej sa bolesťou podlomili kolená. Démon jej chcel zasadiť posledný úder, ale Faith sa rýchlo otočila a sťala mu hlavu. Zoslabnutá si ľahla na zem a snažila sa nájsť Angelusa.

„Faith, Faith, Faith... Robíš na mňa dojem.“ – blížil sa k nej.

„Choď do pekla!“

„Rád, ale až po tebe.“ – zohol sa k nej.

Faith sa snažila od neho dostať čo najďalej.

„Posledné želanie?“ – spýtal sa a chytil ju za krk.

„Alebo vieš čo? Je mi to fuk.“ – zašepkal jej do ucha a trhol.

Faith vyvalila oči a Angelus ju pustil na zem.

„Pekná práca.“ – ozvalo sa z tieňa.

„Buffy?“ – vyskočil na nohy.

„Ako sa máš? A čo Alex? To s tvojou sestrou ma mrzí...“

„To ma dojíma.“ – vystúpila z tieňa a podišla k nemu.

„Veď vieš, že pre teba všetko.“ – usmial sa na ňu.

Buffy nazaváhala ani minútu a len čo bol na dosah ruky zaútočila. Angelus nestačil uhnúť a tvrdo ho udrela do tváre. Zmenil tvár na upíriu a chcel jej to vrátiť. Buffy však útok vykryla, kopla ho do brucha a vykrútila mu ruku. Potom ho odhodila na bok a pripravila si kolík. Vtedy však Angel zostal na zemi a prekvapene sa na ňu pozrel. Neschopný pohybu začal vzdychať a pozeral sa jej priamo do očí. Buffy sa na neho tiež pozerala, ale nenávistne a pripravená prevŕtať mu srdce kolíkom. Pristúpila k nemu a v tom sa jeho oči rozžiarili a on zostal zmätený kľačať na zemi. Buffy stála nad ním a čakala, kým si na všetko spomenie.

„Spomínaš si?“ – spýtala sa chladne.

„Buffy... Buffy... ja...“ – koktal.

„Ty čo? Je ti to ľúto?“ – udrela ho.

„Odpusť mi!“ – zaprosil.

„Nie.“ – usmiala sa a kopla do neho.

„Buffy...“ – začal vzlykať.

„Buffy... Buffy.“ – parodovala ho a Angel sa na ňu nechápavo pozeral.

„Čo si o sebe vôbec myslíš? Že vyvraždíš celé rodiny a keď získaš späť svoju malú dušičku bude všetko v poriadku? Že tá malá hlúpa Buffy ti odpustí?“ – udrela ho.

„Ja som...“

„Ticho!“ – začala ho kopať.

Potom sa nad neho sklonila a chytila ho zozadu za vlasy. Angel sa na ňu so slzami v očiach pozeral ale nič nepovedal. Toto nebola Buffy, ktorú poznal.

„Som premožiteľka. Ty upír. Musím urobiť čo je správne.“ – zašepkala a celou silou mu vrazila kolík priamo do srdca.

Angel nemohol uveriť, že to naozaj spravila a naposledy sa na ňu zadíval. Keď sa rozpadol na prach ustúpila a do očí jej nabehli slzy.

„Vždy som dúfal, že niečo také uvidím.“ – ozvalo sa za ňou.

Bol to Spikov hlas. Buffy sa neotočila len sa zadívala do prázdna a kolík hodila na zem.

„Plačeš pre neho? Oh... iste že nie. Pre Dawn, Alexa... Faith.“ – pozrel sa na jej nehybné telo.

„Život je vrtkavý a smrť je príliš blízko.“

Pristúpil zozadu k nej, rukou prešiel na jej brucho a pritisol ju k sebe.

„Nikdy nevieš, kedy si po teba príde...“ – zašepkal, zboku sa na ňu pozrel a usmial sa. Buffy sa nehýbala a prestala aj roniť slzy.

„Na to teraz myslíš, však?“ – šepkal a začal jej odhŕňať rozpustené vlasy z krku.

„Zlato, nebola to tvoja vina. Tým sa netráp. Netráp sa už ničím...“ – zašepkal jej do ucha a s chuťou sa zahryzol do jej mäkkého mäska.

Buffy zaklonila hlavu, Spike ju jednou rukou držal okolo pása a druhou za vlasy aby si ju mohol natočiť ako potreboval. Vôbec sa nebránila, nechala ho piť jej krv, len zavrela oči a od bolesti vzdychala...

„Ešte nevolali?“ – spýtal sa Giles, ktorý páve vyšiel z kancelárie.

„Nie. Ani Buffy, ani Faith.“ – odpovedala mu Willow stojac pri dverách do záhrady.

„Faith je mŕtva.“ – ozvalo sa za ňou.

Willow sa bleskovo otočila a skríkla: „Buffy!“

„Aj Angel.“ – dodala.

„Je... ty si ho...“ – koktal Giles.

„Áno.“

„Ako sa cítiš?“ – spýtala sa opatrne Willow.

„Fajn.“

„Vieš, ten rituál fungoval. Angel musel...“

„Ja viem. Mal ju.“

„A?“

„A čo? Zabila som ho.“ – povedala pohŕdavo.

Willow sa to nepozdávalo a s obavami sledovala Buffy.

„Čo je?“

„Nič... len... si naozaj v poriadku?“

„Áno, už som ti to povedala.“

„A Faith? Ako sa to stalo?“ – spýtala sa Kennedy.

„Zlomil jej väzy.“ – odpovedala chladne.

„Buffy? Čo to máš...“ – zarazila sa Willow pri pohľade na jej krk.

Giles a Kennedy tiež spozorneli a čakali na odpoveď.

„Buffy, uhryzol ťa?“ – spýtal sa Giles.

Willow sa k nemu obrátila a potom späť na Buffy.

„Angelus? Nie.“ – usmiala sa, zdvihla meč, ktorý držala v ruke a ktorý vzala Faith a jednou ranou zoťala svojej priateľke hlavu.

Kennedy sa zhrozene pozrela na kotúľajúcu sa hlavu a chcela sa k nej rozbehnúť. Miesto toho so sebou mykla a s otvoreným ústami zostala stáť. Sklonila hlavu a uvidela šíp, ako jej trčí zo srdca. Pozrela sa k miestu odkiaľ vyletel – k dverám. Stál v nich Spike s kušou a usmial sa na ňu. Kennedy vytiekol z úst potôčik krvi, zavrela oči a spadla by na zem, ale Giles ju zachytil.

„Bože... Kennedy.“ – snažil sa nahmatať pulz.

Bola však mŕtva. Zdvihol hlavu a pozrel sa na Buffy. S kamenným výrazom stála stále na tom istom mieste a pod ňou ležalo krvavé telo Willow. Potom sa otočil k dverám, kde bol Spike a pomaly vstal.

„Aké smutné.“ – zasmial sa Spike a zišiel schodmi.

„Buffy?“ – obrátil sa Giles k terase.

„Áno?“ – diabolsky sa na neho usmiala.

„Ty...“

„Presne tak...“

„Ako?“

„To sa pýtate vážne?“ – zasmiala sa a pozrela sa na Spika.

Giles ju nasledoval a začal uvažovať o možnej únikovej ceste. Obe mu však zatarasili.

„Pozorovateľ umrie rukou svojej premožiteľky.“ – pristupoval k nemu Spike.

„Buffy, počúvaj ma...“

„Giles! Čo neviete, že je to zbytočné? Moja duša je už preč...“ – mávla rukou do vzduchu.

„Och, prial by som vám vidieť to.“

Giles sa na neho pozrel ale nenápadne pozoroval aj Buffy.

„Vidieť čo?“

„Ako mu vrazila kolík do srdca, aj keď vedela, že má dušu.“ – usmial sa na Buffy a ona mu úsmev opätovala.

„A bola to naozaj ona?“ – spýtal sa Giles.

„Ó áno! To bola. Stihol som len finále.“ – posťažoval sa Spike.

„To ma vážne mrzí.“ – povedal ironicky Giles a ustupoval pred približujúcimi sa upírmi.

„Nebráňte sa tomu. Nemáte kam ujsť.“ – upozornil ho Spike.

„Ale on to nevzdá. Však?“ – Buffy sa sladko usmievala a obchádzala kreslo.

„Nie, nevzdám.“ – zašepkal Giles.

Buffy pristúpila úplne k nemu a prešla mu rukou po tvári.

„Drahý Giles. Tu je konečná, ostatní už Vás čakajú.“

Giles sa ju pokúsil odstrčiť a ujsť, Buffy ho ale chytila, hodila o stenu a než vstal prebodla ho mečom.

„Oohhhh...“ – zavzdychal a predklonil sa.

Buffy vytiahla meč a prstom nabrala trochu krvi z neho. Ochutnala ju a potom nabrala aj pre Spika. Giles sa zvíjal na zemi a snažil sa plaziť preč. Spike k nemu prišiel a pristúpil ho.

„Zlato, nechceš to dokončiť?“

„Mám?“ – usmiala sa.

„Jasné, chcem to vidieť.“ – naklonil sa k nej a vášnivo ju pobozkal.

Buffy priložila Gilesovi zozadu meč na krk a začal ním pomaly otáčať. Nemohol sa pohnúť, ani len zdvihnúť hlavu. Spike položil ruku na Buffyinu a znovu sa začali bozkávať. Preplietol svoje prsty s jej a zatlačil. Giles pridusene vzdychol a prestal sa hýbať. Buffy sa zatiaľ pohrávala so Spikovým jazykom a zasmiala sa. Potom Spike vytiahol meč, odhodil ho na zem a Buffy zatlačil na gauč, kde si na ňu ľahol. Trochu mu stiahla kabát a pretočila sa na neho, takže Spike sedel a ona na ňom. Pokračovali v bozkávaní a vášnivých dotykoch. Vyrušil ich však zvuk otvárajúcich sa dverí.

„Čo je?“ - zavrčala Buffy a Spike sa otočil aby pozrel sa za seba.

Vo dverách stálo päť upírov a zaskočene sa na nich pozerali.

„Mysleli sme, že už...“

Buffy zlostne zavrčala a prepálila ich pohľadom. Spike sa na ňu pozrel a zasmial sa. Taká zúrivá ho vzrušovala... Pobozkal ju na krk a bez toho aby sa na upírov pozrel im prikázal:

„Spáĺte to tu!“

Okamžite poslúchli a začali si pripravovať benzín.

„Hlavne telá.“ – dodal a potom sa opäť venoval Buffy.

Prítomnosť ďalších upírov ich ani v najmenšom nerušila, divoko sa bozkávali a vzdychali. Tí zatiaľ priniesli všetky telá na kopu a poliali ich, ako celú budovu benzínom. Dnu nanosili ešte niekoľko sudov a zhromaždili sa v hale.

„Pane, všetko ju už hotové.“ – oznámil jeden z nich.

Buffy nespokojne zavrčala, chcela pokračovať, a nie prestať v najlepšom.

„Kľud zlato, dokončíme to vonku.“ – zasmial sa Spike.

Buffy prešla jazykom po jeho perách a žiadostivo sa naň pozrela.

„Musíme ísť...“ – zašepkal a jemne ju od seba odtiahol.

Buffy len nevoľky poslúchla a otrávene vstala z pohodlného gauča. Spike vstal tiež, chytil ju za ruku a Buffy ho opäť pobozkala.

„Počkajte desať minút.“ – povedal do vetra a Buffy bozkával na krk.

Hravo ho odstrčila a potom znovu pritiahla za ruku. Cúvala dozadu, pozerala sa mu do očí a obaja sa usmievali.

„A kam pôjdeme?“ – vyzvedala.

„Nie je to jedno?“ – pritiahol ju k sebe.

„Je.“ – zasmiala sa.

Ruka v ruke vyšli z hotela na cestu a sadli si to tmavomodrého kabrioletu. Neustále sa pri tom bozkávali a usmievali.

„Odkiaľ ho máš?“ – spýtala sa Buffy Spika, keď naštartoval.

„Z obchodu.“

„A z ktorého?“ – hrala sa mu s kabátom.

„Z toho v ktorom pred dvoma dňami zomrel majiteľ za záhadných okolností.“ – povedal jej kľudne a v očiach sa mu zjavilo niečo neľudské.

Buffy sa k nemu naklonila a jemne ho hrýzla na krk. Spike jej pravou rukou vkĺzol pod bundu ale stále sledoval cestu. Keď však prešla prstami po jeho bruchu až k opasku, začal hľadať nejaké parkovisko. Buffy docielila čo chcela a spokojne sa zasmiala. Boli už pár blokov od Hyperionu a tak Spike kľudne vošiel s autom do blízkych podzemných garáží. Hneď ako vypol motor posadil si Buffy na seba, stiahol jej bundu a začal ju nenásytne bozkávať. Buffy mu všetko s rovnakou náruživosťou oplácala a rukami pokračovala v začatej práci na jeho nohaviciach. Chytil ju za vlasy a pritisol ju čo najviac k sebe. Mala na sebe priliehavé tričko na ramienka, bez podprsenky a šialene ju vzrušovalo to ako sa o seba treli. Konečne dobojovala so zipsom a rukou vkĺzla dnu. Spike ju chvíľu nechal a vychutnával si jej dotyky, potom jej však ruku odtiahol, chytil ju pod zadok a vyzdvihol ju. Obaja boli udýchaní a neovládateľne vzrušení. Buffy sa rukami oprela o operadlo a sledovala Spika ako jej rozopína rifle a sťahuje ich z jej horúceho tela. Hlasno vzdychala a pomohla mu dať ich úplne dole aj so spodným prádlom. Potom si znovu na neho sadla a chvíľu si bez pohnutia hľadeli do očí. Sklonila hlavu a nežne sa dotkla jeho pier, otvorila ústa a nechala jeho jazyk aby sa preplietol s tým jej. Potom zaklonila hlavu a kým okusoval jej krk zasunula si jeho penis čo najhlbšie do seba. V tom okamžiku sa mestom ozval mohutný výbuch. Na chvíľu sa od seba odtrhli a usmiali sa. Rytmus udávala ona, aj keď ju tu a tam zastavil či viac pritisol k sebe. Vždy sa jej páčilo byť v sedle a Spike zrovna neprotestoval. Bola už len jeho, mohol si s ňou robiť čo len chcel a hodlal to aj využiť. Pohľadom skĺzol na dve malé ranky na ľavej strane jej krku a znovu zatúžil po jej krvi. Pritiahol ju k sebe a zastavil všetky jej pohyby. Priblížil sa k pravej strane jej krku a ona si odhrnula všetky vlasy čo mu stáli v ceste. V extáze ešte ako tak dokázali zaregistrovať húkajúce hasičské autá prechádzajúce okolo nich. Buffy sa ho bez pohnutia držala a hlboko vzdychla keď ucítila ako saje jej krv. Keď sa od nej odtrhol pobozkal ju a do úst sa jej tak dostalo trochu krvi. Jej krvi. Nikdy v živote jej tak nechutila vlastná krv ako práve teraz. Čím viac mu dovoľovala tým viac chcel, a čím viac chcel tým viac mu bola ochotná dať. Začarovaný kruh... Ale nádherný. Buffy už nechcela čakať a začala sa pravidelne pohupovať, Spike sklonil hlavu a oprel sa o jej hruď. Objala ho a nespomaľovala svoje pohyby. Vonku počuli hluk a sirény, nastal tam hotový zmätok. Pre nich to však bolo len ďalšou stimuláciou zmyslov. Buffy sa pohybovala čoraz pomalšie a vzdychala hlasnejšie, Spike ju s potešením sledoval a robil všetko pre to, aby ju prinútil kričať ešte viac. Všetko od neho s rozkošou prijímala a oplácala mu to bozkami. Cítil, ako sa jej sťahujú svaly a nechtami sa mu zarýva do kože. Bože, taká bolesť ho vzrušovala ešte viac... Buffy zaklonila hlavu a s hlasným vzdychom celá zamrzla. Spike ale ešte prinútil jej telo pohybovať sa a podvoliac sa sa o neho unavene oprela. Sledovala protiľahlú stenu a zbavená zmyslov sa hrala s jeho vlasmi kým nezaklonil hlavu a nepovolil mocné zovretie. Pritúlil ju k sebe a pár minút ticho sedeli v objatí. Rozruch vonku naberal na sile a rozmeroch, to ich ale nijak nevyrušovalo. Potom sa Buffy trochu odsunula a pritisla svoje pery na jeho. On ju s nádychom nadvihol a Buffy si sadla na miesto spolujazdca. Pomaly sa obliekali a sem-tam sa vášnivo či jemne pobozkali. Nakoniec sa Spike zosunul nižšie a zapálil si cigaretu. Buffy sa k nemu nahla, potiahla si z cigarety a dym mu vydýchla do úst.

„Nevedel som, že fajčíš.“ – povedal kľudne.

„Nefajčím.“ – zasmiala sa.

Uvoľnene si poťahoval z cigarety a rukou ju hladil po stehne. Buffy sa pohodlne oprela o operadlo a pozerala sa na neho.

„Problém?“

„Nie.“ – usmiala sa.

„Tak prečo sa tak pozeráš?“

„Rozmýšľam.“

„A povieš mi o čom?“

„O budúcnosti.“

Spike zdvihol obočie a usmial sa .

„Ty si nad tým neuvažoval?“

„Nie je nad čím.“

„Naozaj?“

„Pozri, môžeme ísť kamkoľvek, robiť čokoľvek...“

„Do Európy.“

„Napríklad.“

„Zabiť ich.“

„Koho?“ – zašepkal.

„Budeme ich loviť a zabíjať jednu po druhej.“ – usmiala sa s diabolským pohľadom.

„Ako chceš.“ – súhlasil Spike.

„Ale nemusíme hneď...“

„Nie? A čo by si chcela robiť? Kam by si chcela ísť?“

„Neviem...“

„Povedz kam chceš.“

„Kam chcem?“

„Kamkoľvek.“

„Do New Yorku.“

„Tak teda do New Yorku.“ – usmial sa na ňu.

„Ale... mala by tu byť ešte jedna premožiteľka. Volá sa Julie.“

„Vieš kde býva?“

Buffy vytiahla z vrecka lístok, zamávala s ním a usmiala sa.

„Mali by sme ju ísť navštíviť, nemyslíš?“