Spomienky na budúcnosť

Informácie o poviedke:Túto poviedku sme našli na neaktívnych blogových stránkach www.passionate-angel.blog.cz. Vzhľadom na to, že nechceme, aby upadla do zabudnutia, rozhodli sme sa ju skopírovať priamo na túto stránku. Všetky práva na túto poviedku sú vyhradené jej pôvodným autorom a na tejto stránke sú umiestnené bez nároku na akýkoľvek honorár od jej čitateľov. Jednoducho chceme, aby sa na ňu nezabudlo. :-)


Bola jeseň. Lístie pofukovalo na cesty a chodníky. Ulice boli tiché. Nikde žiaden náznak mestského ruchu. Stromy stáli pri ceste, lemujúc jej okraje. Sem tam sa pohla nejaká ich vetvička pod náporom vetra.
Buffy kráčala po chodníku. Ruky mala vo vreckách kabáta a tuho premýšľala. Nebolo to prvýkrát, čo sa len tak túlala ulicou sprevádzaná svojimi myšlienkami. Od zničenia Sunnydale sa v nej niečo zmenilo. Niečo v jej vnútri. Každý si to všimol, len ona sa to snažila vždy maskovať, aj keď vedela, že to nemá zmysel. Už mnohokrát sa to snažila povedať - vykričať to celému svetu, ale vždy si uvedomila, že ju nemôže nik pochopiť.
V ten deň, ako už každý, prechádzala sa ponorená v myšlienkach. Vždy ju trápil len ten istý problém, na ktorý sa snažila nájsť riešenie - Angel.
Už prešlo tak veľa času a ona nemohla zabudnúť. Vždy mala v pamäti vryté všetko, čo sa stalo. Mala pocit, akoby sa to všetko odohralo len včera. Pamätala si aj tie najmenšie detaily.
Nedokázala pochopiť, prečo je život taký krutý a prečo práve ona musela prežívať také muky, prečo je nespravodlivý.
Svojimi myšlienkami bola taká zaneprázdnená, že takmer minula dom, v ktorom bývala.
"Konečne doma," povedala a na jej perách sa mihal úsmev.
Vytiahla kľúče a odomkla. Dvere sa otvorili a ona vošla dnu. Tašku hodila na stoličku a vybehla hore do svojej izby.
"Dobrý kúpeľ mi určite neuškodí," pomyslela si nahlas a vošla do kúpeľne.

* * *

Po dvoch hodinách z nej vyšla.
Osušku si položila na posteľ a v župane si ľahla. Najprv sa len tak povaľovala, no potom vstala. Zamierila rovno ku skrini. Z nej si vytiahla čisté pyžamo, ktoré si obliekla. No pri vyťahovaní jej pred nohy spadla malá skrinka, zamknutá na kľúč.
Buffy sa na ňu najprv len dívala, no potom ju vzala do rúk. Pribehla ku stolu a zo zásuvky vytiahla malý strieborný kľúč. Potom si sadla na posteľ a otvorila ju. Z nej na podlahu vypadol kríž, prsteň a denník. Kríž a prsteň nechala ležať na zemi a do rúk si vzala denník. Pomaly ho otvorila. Začala v ňom listovať, keď v tom narazila na obálku. Ostala zarazená.
"Čo to je?" spýtala sa. Denník bol jej. No o žiadnej obálke nevedela. Užasnutá otvorila obálku. Bol tam list. Ale od koho? Vytiahla ho a začala čítať:


"Milá Buffy,

Ak čítaš tento list, tak to znamená, že pri tebe už niesom.
Možno si prekvapená, ako sa mi podarilo dostať tento list do tvojho denníka, no to je na dlhé rozprávanie.
Prepáč. Prepáč mi, že som taký slaboch a nedokážem sa s tebou rozlúčiť a tak Ti píšem tento list. Mnohokrát som premýšľal. Je to tak lepšie, i keď nebudem Ti klamať a poviem Ti, že ma to bolí - strašne bolí. Nechcel som, aby to tak skončilo. Chcel som, aby si bola šťastná, ale ja Ťa ňou nedokážem urobiť. Pri mne by si žila v tme a to nie je dobré. No to neznamená, že Ťa nemám rád.

Milujem Ťa a preto Ti nechcem ubližovať!
Ďakujem Ti za všetko!

Ešte raz - MILUJEM ŤA!
Tvoj Angel



Buffy tomu nemohla uveriť. Slzy sa jej hrnuli do očí. Ako je možné, že jej káže čo je pre ňu dobré a tvrdí, že jej nechcel ublížiť. Lži, lži - samé lži! Veď práve tým, že odišiel jej ublížil najviac. V zlosti, smútku a beznádeji hodila list do koša. Do rúk vzala prsteň a fľaštičku tabletiek.
" Tak po tomto určite nezaspím," povedala vzlykajúcim hlasom a vysypala si tabletky na dlaň a potom ich zhltala...

* * *

Zrazu sa ocitla v miestnosti plnej zrkadiel. Buffy ostala zarazená. Nikde nič, len samé zrkadlá. No v tom akoby svojím krokom spustila nejaký spínač. V zrkadlách sa zrazu objavila ona a Angel. V každom nejaký iný obraz, týkajúci sa ich dvoch. Mala pocit, akoby sa pred ňou odohrával nejaký film. Pozorne prechádzala okolo všetkých zrkadiel, keď v tom ju ožiarilo svetlo. Musela si zakryť oči, pretože bolo príliš ostré. Keď ich odkryla uvidela pred sebou stáť osobu. Bol to Angel.
"Angel?" opýtala sa stále neveriacim tónom v hlase.
"Čo tu robíš?"
"Musel som prísť," povedal. "Potrebovala si ma."
"Čo to je ?" opýtala sa a mávla rukou k zrkadlám.
"To sú zrkadlá," odpovedal jej posmešne.
"No to mi došlo," rozhorčene povedala Buffy.
"Asi ťa zaujíma ich obsah, však? No... môžeš v nich vidieť spomienky, alebo vlastne vidíš."
"Spomienky?" prekvapene sa zatvárila.
"Vieš, vedel som, že to takto skončí a ty budeš preklínať hodinu, keď si ma stretla a rozmýšľať nad tým, aké to všetko mohlo byť v budúcnosti. Preto bude lepšie, ak si v pamäti uchováš iba tieto spomienky a nebudeš sa živiť tým čo mohlo byť v budúcnosti.
"Čože?" nemohla uveriť tomu, čo jej povedal.
"Prepáč, ale bude to lepšie," odpovedal.
"Akým právom mi tu kážeš, čo si mám pamätať? Veď už nie si súčasťou môjho života!"
"Veď o to práve ide. Práve preto nechcem, aby si na mňa zanevrela a zabudla na všetko. Chcem, aby si si pamätala len to dobré, aby si si viac neubližovala. Ver mi!"
Až teraz to celé pochopila. Celý obsah. Vo vnútri jej niečo hovorilo, že má odhodiť svoju pýchu. Vedela, že Angel má pravdu, no bolo tu ešte toľko nezodpovedaných otázok.
"A nezabúdaj na to, čo som ti napísal v tom liste," povedal a...

* * *

"Buffy, Buffy! Otvor oči, prosím!
"Will?"
"Áno, Willow. Čo sa stalo?" opýtala sa.
Buffy sa posadila. Vedela, že to celé bol len sen, sen, ale taký skutočný a pravdivý.
"Zaspala som..." povedala a pozrela na Will, ktorá v ruke držala list a fľaštičku liekov.
"Čo sa stalo?"
"Nič," zaklamala Buffy.
"Ách Buffy, prepáč. Nevedela som, že je to také," povedala Will a objala ju.
"Myslela som, že už je to všetko preč, že je to za nami," povedala zarmútená Will.
Buffy sa pokúsila o úsmev.
"Obidvaja nás opustili, keď sme ich najviac potrebovali, hovoriac, že nám nechcú ubližovať,"
Buffy prikývla.
"A pritom nám najviac ublížili práve tým, že odišli," vzdychla Will.
"Život je krutý. Žiť na tomto svete je vlastne umenie."
"Tak s tým s tebou úplne súhlasím," prikývla Will.
"A spomienky! K čomu vlastne sú?"opýtala sa Buffy.
"Asi len na to, aby nám pomáhali prežiť v tomto svete."
"Asi máš pravdu," skonštatovala Buffy.
"No nič, idem do kaviarne. Ideš so mnou?" spýtala sa Willow.
"Jasné, ale ešte tu musím niečo dokončiť."
"Samozrejme. Tak sa stretneme dole v hale."
Willow položila list na posteľ a vyšla von z izby.
Buffy vzala do rúk škatuľku s vecami. Naspäť tam položila list, denník, prsteň a kríž. Potom ju zavrela a položila späť do skrine so slovami: "Spomienky..."



KONIEC