Informácie o poviedke:Túto poviedku sme našli na neaktívnych blogových stránkach www.passionate-angel.blog.cz. Vzhľadom na to, že nechceme, aby upadla do zabudnutia, rozhodli sme sa ju skopírovať priamo na túto stránku. Všetky práva na túto poviedku sú vyhradené jej pôvodným autorom a na tejto stránke sú umiestnené bez nároku na akýkoľvek honorár od jej čitateľov. Jednoducho chceme, aby sa na ňu nezabudlo. :-)
31. december. Koniec roka. Koniec, dalo by sa povedať, koniec katastrofálneho roka. Rozmýšľala Buffy so šálkou teplého kakaa v ruke a pozerala cez zasnežené okno svojho nového domčeka. Pomaly očakávala Dawn, ktorá sa mala čoskoro vrátiť z obchodu. Z nového obchodu. Začali iný život. Nový život.
Po páde Sunnydale sa spolu so Xanderom presťahovali do predmestia Clevelandu. Faith, Willow, Kennedy a Giles sa usadili priamo v centre tohto mesta, ktoré patrilo medzi tie, v ktorých útrobách sa nachádzala pekelná brána. Všetci chceli začať odznova, nemyslieť na to čo bolo... čo sa stalo.
Buffy už pomaly zabúdala na hrôzostrašné scény z jej života v Sunnydale. Svoj život aj s mladšou sestrou chcela prežiť niekde, kde potrebujú ich pomoc, no zároveň to budú tie z pokojnejších chvíľ.
Xander sa opäť pokúšal nájsť si nejakú prácu a Buffy vyčkávala svoju sestru a chcela, aby prišla čo najskôr, nech nemusí myslieť na veci, na ktoré sa snaží čím skôr zabudnúť. Na mŕtve premožiteľky. Na Spika. Ešte stále ju veľmi bolela jeho strata, a často jej po nociach chýbal. Musela si to priznať, nikdy nemala šťastie na chlapov a pritom to začalo tak krásne, s Angelom, no samozrejme až kým sa to nezvrtlo na úplne opačnú, temnú stránku. Tým okamihom sa začal jej každodenný kolotoč nešťastia s mužmi. Už by si chcela konečne nájsť niekoho poriadneho, koho by milovala, komu by mohla veriť. Tajne dúfala, že v novom meste sa jej to podarí, no vedela tiež, že Angelovo miesto v jej srdci žiadny iný muž nezaberie.
Kde je tá Dawn? Ak chce organizovať party, mala tu už dávno byť! Buffy opäť vykúkala z okna a hrýzla si spodnú peru. Nebála sa, že sa Dawn stratí, veď to tu poznala oveľa lepšie ako ona, strachovala sa, že keď čím skôr nepríde, opäť chytí depresiu zvanú Angel.
Dawn si zmyslela, že už dlho neboli všetci pokope, a tak, keďže je ten Silvester, spraví party takú, ako sa na koniec roka patrí. Spočiatku sa nevedela, podobne ako Buffy, spamätať so Spikovej smrti, no vedela, že zomrel ako hrdina a tým ostatných zachránil, tak sa s tým rýchlo vyrovnala. Mala ho postaveného na piedestáli obdivu a to jej maximálne stačilo.
Buffy si opäť sadla za stôl a pomaly usrkávala zo šálky. Zakázala si na čokoľvek myslieť, lebo vedela, že by jej úvahy aj tak skončili pri Angelovi, a tak iba hľadela do prázdna.
Z ticha, ktoré ju obkolesilo, ju vytrhol nadšený, trochu piskľavý hlas jej mladšej sestry.
"Buffy, čo tu tak sedíš... potichu, myslela som, že už pripravuješ."
"Čakám iba na teba, moja zlatá," Buffy vstala a objala ju tak silno až Dawn začala protestovať,
"Hej! veď ma rozpučíš, čo je? Stalo sa niečo?" uprene Dawn hľadela na sestru.
Buffy sa nestalo nič, len potrebovala cítiť, že nie je sama, potrebovala vedieť, že niekoho má, pre koho sa oplatí zachraňovať tento svet.
"Nie, nemaj strach, nič sa nestalo... no, máš už všetko?" rýchlo zmenila tému a už sa začala prehrabovať vo veľkých nákupných taškách.
Dawninu tvár opäť zachvátilo vzrušenie a už jej začala vysvetľovať, čo všetko kúpila a na čo to použijú.
Keď už mali povybaľované, Dawn sa pokúšala zavesiť nad dvere nápis Happy new year a Buffy začala chystať nejaké občerstvenie, keď sa do dverí vovalili Xander, Willow, Giles a v tesnom závese za nimi Kennedy. Buffy vykukla z kuchyne a usmiala sa, keď opäť videla svojich najlepších priateľov ako sa šťastne usmievajú. Neodolala a prišla ich privítať. Dawn zliezla zo stoličky a pridala sa. "Ahojte všetci, som taká rada, že vás opäť vidím," Buffy ich všetkých vyobjímala a Xander si neopustil poznámku: "To vieš Buff, nevidela si ma asi tri hodiny to je neuveriteľne dlhá doba. Vieš vôbec ako ešte vyzerám?"
Buffy sa len uškrnula, keď sa Dawn začala zvíjať smiechom. Will a Gilesa tiež videla asi pred dvoma dňami, keď boli na káve, ale aj tak jej to pripadalo ako večnosť.
Ich veselú vravu prerušilo zvonenie telefónu. Buffy sa na nich usmiala a pobrala sa do kuchyne, kde telefón vyzváňal ako o dušu.
"Prosím, Summersová," ozvala sa a oprela sa o kuchynskú linku.
"Buffy?"
Keď Buffy začula ten hlas na druhej strane, automaticky jej začalo biť srdce. Keď volá ON, tak sa muselo stať niečo vážne.
"Angel, stalo sa niečo? Čo... čo... ja... prečo voláš?" zmohla sa nakoniec na otázku.
"Buffy, načo ten morbídny tón? Nie, nič sa nestalo, len som ti chcel zaželať šťastné a veselé..."
"Nič v zlom Angel, ale asi máte v L.A. zlý kalendár, už je dávno po Vianociach, je Silvester." Prerušila ho Buffy.
"A šťastný nový rok.. .prečo ma aspoň raz nenecháš dohovoriť? ... Dlho mi trvalo kým som zistil kde vôbec ste, aké máš nové telefónne číslo, zmizli ste bez stopy... aj Sunnydale. Druhá vlna nebola potrebná, takže predpokladám, že sa vám to podarilo..."
"Angel," snažila sa ho prerušiť Buffy, lebo v jeho hlase začula podráždený tón.
"Nedali ste ani vedieť, či žijete, alebo čo... vieš aký som mal strach, keď som vás nevedel nájsť? Počul som čo sa stalo Spikovi... je mi to úprimne ľúto Buffy... bol to šampión."
"Áno to bol... Angel naozaj prepáč, že sme sa neozvali, naozaj neviem ako som mohla zabudnúť, museli sme toho veľa stihnúť a nejako na to nezostal čas. Fakt nehnevaj sa," ospravedlňovala sa Buffy.
"Hm... no to je už teraz jedno..." potichu odpovedal Angel.
"Vieš práve organizujeme s Dawn koncoročnú party, ja.. .zavolala by som ťa, kebyže viem, že by si prišiel... ehm... vieš L.A. je dosť ďaleko... a... bola by som rada, kebyže si tu," Buffy tak stískala slúchadlo až jej obeleli hánky.
"Ehm...mimochodom som práve v Clevelande..."
"ANGEL! Prečo si to nepovedal skôr?" skríkla Buffy.
"Vieš pracovné záležitosti, ale veľmi rád sa zastavím."
Buffy sa usmiala do telefónu a už teraz sa nevedela dočkať. "Dobre budem ťa čakať... ahoj. Položila slúchadlo a pobrala sa za ostatnými. Snažila sa tváriť prirodzene, no nedarilo sa jej to, keď vedela, že každú chvíľu môže prísť Angel.
"Buffy, čo sa tak usmievaš, prezraď nám..." To bola celá Willow, nikdy jej nič neuniklo, ak sa to týkalo jej najlepšej priateľky. Teraz na ňu uprene hľadela a čakala či dostane svoju odpoveď.
"Ale nič, len som rada, že vás mám, a že už je koniec tohto strašného roka." Buffy im nechcela povedať, že príde Angel, bolo to JEJ tajomstvo. A načo by im to aj bolo, vedela, že ak sa Angel ukáže, tak len na chvíľočku a potom opäť zmizne. Willow to naoko stačilo, a tak sa viac nepýtala, no sem-tam po očku na Buffy zazrela, aby sa uistila, že sa naozaj nič nedeje.
Buffy bola rada, keď mala pri sebe priateľov, ale niekedy túžila byť len s ním, ujsť preč, ďaleko od démonov a pekelných príšer. Chcela by nejako zariadiť, aby mohli byť spolu navždy. Nejakým kúzlom, aby nezničili pol mesta svojou láskou. Vedela, že to nie možné, ale je pekné, ak má človek aspoň nádej na lepší život. Život s tým, koho miluje najviac na svete. Niekedy už bola taká zúfala, že jej bolo jedno, že by sa z Angela opäť stal Angelus, ak by naplnili svoju lásku. Bolo jej jedno, že by ju okamžite zabil, ale na tú jednu chvíľu by bola naozaj šťastná. Angel by to však nikdy nedovolil, radšej ju opustil a nechal trpieť.
"Nazdar ľudia!" do obývačky vrazila Faith, celá od snehu, ako vždy hlučným spôsobom, a tým prerušila Buffyno snenie.
"Tak čo, opäť sa raz chystá žúr? To je skvelé! Teším sa... jé B, vyzeráš výborne..." a už sa k nej vrhla a celú ju vyobjímala. Odkedy mala Faith prácu, ktorá jej sadla bol z nej úplne iný človek. Pracovala v centre voľného času a učila mladé dievčatá sebaobrane. Tá práca ju naozaj bavila a vyžarovalo z nej pravé šťastie. Samozrejme s Buffy nezanedbávali svoje povinnosti a pravidelne chodievali na hliadky zničiť nejakých tých upírov.
Buffy bola rada, že prišla aj Faith, cítila, že sú opäť pokope, že sú všetci šťastný, no niekedy ešte Xanderovi prebehol tieň po tvári a to Buffy vedela, že smúti za Anyou, ktorá tiež padla v boji proti pekelnej bráne. Už boli všetci chýbal len...
Buffy v jednom kuse behala a obsluhovala, aby mala čo na práci , lebo inak by bola nervózna a stále by hľadela na dvere, kedy konečne príde. Všetci sa zabávali a tešili sa, že sú spolu, nemysleli na ťažkosti a keď sa Buffy na nich mimovoľne zadívala a zbadala obraz, v ktorom chce byť aj ona, tak neváhala a pridala sa. Smiali sa, tancovali, pili a nikto z nich nemyslel na čas.
Dawn sa spamätala prvá: "Hej ľudia, za tri minúty je polnoc... skoro sme zabudli."
Všetci sa rýchlo začali obliekať, aby mohli ísť von, vidieť ohňostroj a osláviť Nový rok. Xander sa ešte načiahol po fľašu šampanského a keď zachytil Buffin pohľad, dodal: "Pre každý prípad." Buffy sa uškrnula a tiež sa poberala von, trochu smutne, lebo Angel predsa len neprišiel, a pritom jej to sľúbil. Veľmi ho chcela vidieť a tešila sa , že znova pocíti motýliky v brušku a silný tlkot srdca. Ale on neprišiel. Opäť ju sklamal. Ťahala sa von a chcela to už mať za sebou, osláviť tento posledný deň v roku a nemyslieť na to aké by to bolo, kebyže dostane silvestrovský bozk od toho po kom najviac túžila.
Všetci už boli vonku, Dawn a Faith zapaľovali prskavky, Willow držala Kennedy za ruku a spokojne sa usmievala a Giles so Xanderom odpočítavali čas: "Desať, deväť, osem..."
Buffy stála kúsok za nimi, hľadela na oblohu a snažila sa zadržať slzy, ktoré sa jej tlačili do očí. "Sedem, šesť, päť..." V hlave sa jej premietali bolestivé spomienky na minulý rok, ktoré boli aj jemne popretkávané tými peknými. "Štyri, tri, dva..."
"Buffy," potichu sa jej ozvalo spoza chrbta, jemne ju chytil za plecia, sklonil sa a nežne ju pobozkal... "Jedeeeeen... šťastný nový rok!" Kričali ostatný a nikto si ani nevšimol, že je tam aj niekto navyše.
"Angel," vzdychla Buffy, už sa ani nenamáhala zadržať slzy, ktoré sa jej kotúľali po lícach. "Ty si prišiel, si tu, myslela som, že..."
"Veď som povedal, že prídem, neplač zlatko," ukazovákom jej nadvihol bradu a druhou rukou jej zotrel slzy, ktoré ronila. "Už bude všetko v poriadku, neboj, som tu," opäť ju pobozkal, no to už na nich hľadeli všetci ostatný.
"Hmh.... ehm," začal si Xander odkašliavať, načo sa Angel a Buffy od seba odtrhli. Zrazu nevedeli čo povedať, čo spraviť, no situáciu zachránila Faith: "Rada ťa opäť vidím Angel" povedala a objala ho.
"Aj ja vás..." pohľadom prebehol po všetkých ostatných.
"No asi by sme vás mali chvíľu nechať, šťastný nový rok Buffy!" Giles sa na ňu usmial a gestom ostatným naznačil, aby ho nasledovali dovnútra. Keď zostali sami, opäť sa na seba vrhli.
"Chýbal si mi, som taká rada, že si tu, ach," veľmi silno ho objala a tvár si mu zaborila do pleca, znova sa rozplakala.
"Shhh... tíško moja, už som tu... vieš, trochu som ti zaklamal... ja... nebol som tu kvôli pracovným záležitostiam, ale keď som vypátral vašu novú adresu, jednoducho som musel za tebou prísť. Chcel som ťa prekvapiť, alebo sa ti vôbec neukázať, len vedieť, že si šťastná."
Angel ju ešte tuhšie objal a pobozkal ju do vlasov. Stáli tam, len sa objímali a vychutnávali si ďalšiu spoločnú chvíľku, ktorých bolo tak málo. Padal na nich jemný sneh ako vtedy v Sunnydale a Buffy prestala vnímať čas, vedela však, že každým ďalším okamihom sa jej čas s Angelom kráti a oni sa budú musieť zase rozlúčiť. Angel vycítil jej strach, no tiež vedel, že to tak proste musí byť. Ich láska je večná, no ich osudy sa uberajú každý iným smerom a to oni nemôžu nikdy zmeniť.
"Buffy," zašepkal jej Angel do vlasov. Buffy zdvihla svoj trochu ešte uslzený pohľad, zadívala sa do tých krásnych čokoládových očí a naposledy spojila svoje pery s tými jeho.
Tento posledný bozk sa začal jemne, no bol to ten najvášnivejší bozk za celý večer, novoročný bozk, bozk plný prísľubov a nádejí, ktoré sa nikdy nesplnia. Buffy cítila, že tam s ním už nemôže zostať dlhšie, lebo inak by ho už nikdy nedokázala pustiť od nej preč. Jemne sa odtiahla, ustúpila o krok dozadu a pozrela na Angela. Angel to pochopil, mlčky prikývol, obrátil sa chrbtom a opäť odchádzal ako ho Buffy videla už nespočetne krát.
Kráčala po chodníku k domu a snažila sa zostať silná, aby sa za ním neobzrela. Zhlboka sa nadýchla a vošla dnu.
Chrbtom sa oprela o dvere a zadívala sa pred seba. Ostatní zrejme už odišli, v kresle bol rozvalený Xander a líce mal polepené konfetami a vedľa neho, na gauči spala Dawn. Podišla k nej a pobozkala ju na čelo. Aspoň, že má svojich priateľov, ktorý ju vždy vo všetkom podporia. Podišla k oknu a zadívala sa na zasneženú záhradku. Tieto Angelove odchody ju už dosť zocelili, no každý jeden bol pre ňu ťažší a ťažší a po ňom nasledovali sentimentálne myšlienky.
Hlavu hore Buffy, raz sa všetko zmení a večnosť nás uchýli vo svojich osídlach a my budeme môcť byť navždy spolu. Pomyslela si Buffy, tuhšie si pritisla sveter a pobrala sa do svojej spálne.