Výlet do reality


Popis poviedky : „ Nie tak drsne, ešte mu poškodíš mozog a ako nám to potom pomôže.“ Napomínal ho Spike, ktorý medzitým prechádzal celé vybavenie izby. Niečo však upútalo jeho pozornosť. Na stole vedľa počítača, ktorý po tom víre začal fungovať opäť normálne si všimol veľmi zaujímavú vec. Buffinu fotku. Ani nie tak jej fotku, ale skôr DVD obal, na ktorom bola jej podobizeň. Otočil ho a čítal: „ Druhá séria populárneho seriálu Buffy: Premožiteľka upírov obsahuje neúprosný boj s Angelom, ktorý sa po spoločne strávenej noci s Buffy stal zlým a spolu s Wiliamom Krvavým a psychopatickou upírkou Drusilou sa pokúsili zničiť...

„ Spike, mohol by si toho láskavo nechať?“ odvrkol už naštvaný Angel a prudko otvoril vchodové dvere hotela Hyperion.

„ No samozrejme pán „musímsiešterazprerátaťsvojehriechy“, ty si myslíš, že máš vždy pravdu, a nikto iný ju okrem teba nemôže mať.“ Namietol mu Spike a odhodil ohorok z cigarety na vlhkú zem, na ktorú ešte pred polhodinou dopadali intenzívne dažďové kvapky.

„ Ale veď tu predsa hovoríme o niečom primitívnom, Spike. A v tomto prípade mám skutočne pravdu.“

„ Ty mi teda chceš nahovoriť, že Charlie Chaplin mal vo filme Diktátor dobrý hlas? Nedaj sa vysmiať! Prečo si myslíš, že robil len nemé filmy?“ zasmial sa Spike a snažil sa napodobniť Chaplinov hlas z filmu starého vyše sedemdesiat rokov.

„ Chaplin mal smiešny hlas len kvôli tomu, lebo ten film mal za účelom znemožniť fašizmus a hlavne Hitlera. Ale to ty so svojím odfarbeným mozgom asi nedokážeš pochopiť.“

Angel vošiel do hlavnej haly, ktorá sa za posledné dni premenila na muničný sklad. Nachádzali sa tu rôzne guľomety, raketomety, muškety, bajonety, proste zbrane zo všetkých možných období historických dejín. A v jednom kúte sedela partia asi piatich anglických kráľovských vojakov z napoleonských čias, v ďalšom zase traja írski vojaci a v poslednom kúte sa chichotali poľné sestričky, ktoré na všetkých vojakov hádzali koketné pohľady a vyzeralo to, že sa celkom dobre zabávajú.

„ Hej, koľkokrát som vám povedal, že zbrane do haly nepatria?“ oboril sa na obe skupiny vojakov . Angličania sa len pokojne a zdvorilo usmiali, zatiaľ čo Íri mu vždy odpovedali jednoduchou vetou: „Haspeta idiote!“ Angel radšej nepátral po tom čo znamená to prvé slovo, nakoľko význam druhého chápal až veľmi dobre. Odkedy začal v meste vystrájať démon Prog-gax nemal ani chvíľku pokoja. Ten démon využíval veľmi zvláštnu zbraň. Dokázal prepájať rôzne časy, dimenzie a miesta naraz. Preto sa častokrát stávalo, že francúzsky maliar, študujúci dejiny umenia v Louvri na začiatku 20. storočia sa ocitol uprostred Los Angeles v prvej polovici 21. storočia. Inokedy zase zachránili šušlavého nočného vrátnika, ktorý bezstarostne strážil v noci v sovietskom zväze nukleárne rakety. Keď v jednu noc zaspal v kresle vo vstupnej hale a zobudil sa na podozrivé zvuky vychádzajúce z kuchyne, išiel to okamžite skontrolovať. O niekoľko sekúnd sa s obrovským revom vyrútil z kuchyne a po celom hoteli začal vykrikovať: „Dvakula, Dvakula! Dvakula ide!“ Angel so Spikom boli v tej chvíli na nohách a so svojimi kolíkmi zbehli do kuchyne. Ako trápne sa asi cítili, keď v nej našli namiesto „Dvakulu“, nenalíčenú Cordeliu asi netreba opisovať. Vrátnik však od tej chvíle nespával s ničím iným ako s cesnakom okolo krku a kolíkom pod vankúšom, hoci ho Spike veľakrát presviedčal, že jemu cesnak nijako neublíži. Vždy mu tam vybľabotal čosi po rusky a na konci vždy lámavou angličtinou dodal: „Mvoj stavý otec vždy takto hovovili: Nikto nie je tak veľký, aby sa do tvuhly nezmestil....“

„ No čo mali ste nejaký úspech v pátraní?“ zišla z prvého poschodia Buffy a hodila sa Spikovi okolo krku. Odkedy sa presťahovala do Los Angeles, bola takmer stále s ním. Angel jej to už nezazlieval. Obaja sa zmenili a ona bola schopná pohnúť sa vo svojom živote ďalej. On nie. On vlastne ani nežil. Angel len existoval. Život bez lásky totiž nie je životom ale, iba obyčajnou bezvýznamnou kvapkou v mori.

„ Nie úplne láska, iba tento mrzutec zabil niekoľko slabých upírov, ale o Prog-gaxovi ani slovo. Pravupovediac Angel najskôr zabíjal a až potom sa pýtal.“ Podrýpol doň Spike. Druhý upír jeho poznámku odignoroval, zobliekol si plášť a zamieril si to priamo hore do svojej izby, pričom za svojím chrbtom a v jeho ušiach mu stále zneli slová Haspeta idiote..

Angel vošiel do svojej izby a inštinktívne bez nejakého dlhého premýšľania otvoril chladničku a vybral si odtiaľ prasačiu krv aby sa najedol. Premýšľal nad mnohými vecami. Jeho hlavným problémom bol však Prog-gax. Nevedel si predstaviť ako ho nájde. Vzápätí však pocítil, že v miestnosti nie je vôbec sám. Za hrubým závesom vyčnievala akási bunča, ktorá sa snažil učí kryť pred jeho pohľadom. Angel potichu položil pohár na stolík, ktorý mal uprostred izby a obozretne sa vybral k závesu. Nemal strach, že by to bol nejaký zlodej, pretože Angel bol strašnejší ako všetci zločinci sveta dohromady. Aspoň keď sa nahneval.

Vzápätí sa otvorili dvere a do izby generálskym krokom vpochodoval on – Spike. Ten chlap tuším nedá Angelovi ani chvíľu pokoja.

„ Tak čo veľký mrzutec, vidím že si bledý od závisti, keď si ma videl s....“ Spike sa zarazil uprostred vety, keď si uvedomil, že Angel sa mu pokúša mrkaním oka a ukazovaním rukou naznačiť, že za závesom sa čosi nachádza.

„ Hej Angel! Vyzerá to ako keby si mal tik v oku. No čo už s tebou, vyzerá to, že starneš.“ Zasmial sa Spike, ktorý očividne nepochopil, o čo Angelovi ide.

Angel však nemal čas dlho sa s ním dohadovať, pristúpil k závesu a odtiahol ho. Vzápätí naň vyskočil obrovský démon – Prog-gax a uštedril mu niekoľko rán do tváre. Kým sa Spike stihol spamätať z náhleho útoku, už ležal na zemi aj on a démon mu intenzívne búšil hlavou o zem. Trochu ochromený Angel sa postavil na rovné nohy. Chytil démona za dlhý hnedý kabát, ktorý mal na sebe a hodil ho na protiľahlú stenu. Prog-gax sa však okamžite postavil a začal vyriekať nejaké divné zaklínadlo. Kým však k nemu Angel so Spikom stihli dobehnúť, vytvoril sa nad ich hlavami obrovský vír a ohromnou silou ich vtiahol dovnútra. Angel sa cítil v tomto víre ako v mixéri. Hádzalo to s ním na rôzne strany. Ani nevedel odkiaľ sa ozval hlas démona Prog-gaxa.

„Nech skončíte v najhoršom zo všetkých svetov, kde nebude nikoho, kto by vám pomohol, kto by vás rešpektoval, kto by vás poznal a kto by vám veril.“ Znel démonov hlas všade naokolo.

No zbohom. Pomyslel si Angel. Určite skončíme v Quor-tothe. Vyrastal tam jeho syn Connor a z jeho rozprávania vedel, že to tam bolo dosť tvrdé. Ale keď dokázal odtiaľ nájsť východisko Connor, dokáže to aj on.

Matt sedel za počítačom a práve pozeral jednu z posledných epizód Angela na DVD nosiči, keď mu zrazu začal mrznúť počítač a z monitora mu začali vyletovať von iskry. Postavil sa na nohy, buchol päsťou po displeji. Keď nestačia rozumové schopnosti, pomôže hrubá sila. Napriek tomu, že všetky zákony moderného sveta tento fakt popierali, on však vedel o tom svoje. Tentokrát mu však nepomohla ani hrubá sila. Namiesto toho aby sa obraz v počítači ustálil z monitora sa začal valiť kúdol dymu, ktorý sa začal postupne formovať do podoby víru. Matt radšej odstúpil. Vedel, že keď začínajú lietať iskry, nikdy to neveští nič dobré. V jeho izbe sa sformoval taký vír a priniesol so sebou toľko prachu, že si musel zakryť oči, lebo by mu všetok prach do nich neletel. Celé to trvalo asi dvadsať sekúnd a potom nastalo ticho. Matt si zložil ruku z očí. Pred jeho zrakom sa ocitli dve postavy. Jedna ležala na zemi a pomaly sa začínala hýbať, zatiaľčo druhá sa s vulgarizmami, ktoré tu nemôžeme uviesť zbierala zo zeme. Matt si pretrel oči aby si bol istý tým čo vidí. Skutočne pred ním stáli Spike a Angel. Dve postavy z jeho najobľúbenejšieho seriálu.

„ Bloody hell.“ Zahrešil Spike, keď sa pozrel na Matta, ktorý stál oblečený v teplákoch oproti dvom upírom.

„ Who are you?“ priložil otázku zo zeme sa zviechajúci Angel. Toto bolo posledné čo Matt zaregistroval. Potom už len cítil ako sa mu krúti hlava, podlomili sa mu kolená a od nesmierneho prekvapenia omdlel.

„No bravo mrzutec, toto sa ti podarilo. Zložil si ho bez jediného úderu.“ Zamračil sa Spike, keď videl ako sa to divné stvorenie podobajúce sa človeku zviezlo na podlahu.

„ Mne? Kto z nás dvoch tu začal nadávať ako Eddie Murphy v soláriu?“ nenechal si od Spika nič Angel.

„ Neviem si predstaviť ako tu niekto môže žiť.“ Poobzeral sa okolo seba Spike. Celá izba bola zaprataná knihami. Spike vzal jednu z nich do ruky.

„Vyzerá to ako nejaká učebnica. Len ten jazyk nepoznám. Ale tie písmenka vyzerajú trochu ako naše anglické a trochu ako tie arabské.“ Zamýšľal sa Spike a začal listovať v Mattových vysokoškolských skriptách.

Angel sa medzitým snažil prebrať omdletého fanúšika. Kľakol si k nemu a uštedril mu pár „jemných“ faciek.

„ Nie tak drsne, ešte mu poškodíš mozog a ako nám to potom pomôže.“ Napomínal ho Spike, ktorý medzitým prechádzal celé vybavenie izby. Niečo však upútalo jeho pozornosť. Na stole vedľa počítača, ktorý po tom víre začal fungovať opäť normálne si všimol veľmi zaujímavú vec. Buffinu fotku. Ani nie tak jej fotku, ale skôr DVD obal, na ktorom bola jej podobizeň. Otočil ho a čítal:

„ Druhá séria populárneho seriálu Buffy: Premožiteľka upírov obsahuje neúprosný boj s Angelom, ktorý sa po spoločne strávenej noci s Buffy stal zlým a spolu s Wiliamom Krvavým a psychopatickou upírkou Drusilou sa pokúsili zničiť... Hej, Angel, vyzerá to, že to Prog-gax poplietol, sme tu známi.“ Uškrnul sa Spike a hodil Angelovi prázdny DVD obal. Angel sa neveriacky naň pozeral a potom sa pozrel na obrazovku počítača.

„ Hej Spike, vieš s tým robiť?“ kývol smerom k nemu. Napriek tomu, že Angel bol na svete dvestopäťdesiat rokov, stále sa nenaučil robiť s počítačom. Podľa neho to bola zbytočnosť.

„ Willow ma niečo kedysi naučila, ale nič nezaručujem.“ Povedal trochu neisto Spike a sadol si za PC.

„ Vlož tam toto.“ Povedal Angel a podal mu DVD, ktoré bolo položené medzi ostatnými na stole.

Spike otvoril mechaniku a o malú chvíľočku už mali možnosť vybrať si epizódu, ktorú by mali pozerať. Nevedeli však nájsť kompromis, ktorý diel si majú pustiť, tak Spike klikol na diel s najvyšším číslom 2.22 Becoming.

Obaja tam sedeli a pozerali sa najsmutnejšiu časť celého seriálu.

„ Pozri túto časť milujem Angel. Pozri, vidíš ako s ňou bojuješ? A tuto pozri: Pánovi Mrzutému sa vrátila duša a má slzy na krajíčku.“

Angel tam len stál vedľa stoličky na ktorej sedel Spike a nepovedal ani slovo. Veľmi dobre si spomínal na každý ten okamih a teraz to pred sebou videl vo forme filmu.

„ A pozri sa...toto je ešte lepšie a teraz...no a bác...máš to v hrudi...moje dievčatko vždy vedelo, čo má robiť.“

„ Vypni to Spike...“ prehodil mrzuto Angel.

„ Ale veď teraz pôjde to najlepšie.“ Vyrýval Spike. Postláčal nejaké klávesy a pred ním sa objavila prázdna obrazovka s blikajúcim kurzorom v ľavom hornom rohu. Po chvíli sa na obrazovke vypísala ponuka možností:

1. Ak chcete vypnúť počítač, stlačte klávesu č.1

2. Ak chcete reštartovať počítač, stlačte klávesu č.2

3. Ak vás práca s počítačom prestala baviť napíšte nasledovný príkaz: FORMAT C:/

„ Tak neviem ako teba, ale mňa to určite nebaví. Daj tretiu možnosť...“ prikázal mu Angel.

„ Si si istý? Čo keď z toho vylezie nejaký démon.“ Spýtal sa Spike, ktorý sa do toho vôbec nerozumel.

„ Napíš to, nič zlé sa predsa nemôže stať. Je to len počítač.“ Odbil ho flegmaticky Angel. Spike teda naťukal do počítača príkaz a stlačil klávesu Enter.

Angel sa opäť zohol k Mattov a uštedril mu ešte jednu facku. Po tejto sa už Matt začal preberať ale keď uvidel pred sebou skutočného a živého (o tom živote to je dosť relatívny pojem) opäť ho začali chytať mdloby. Angel však neváhal a zatriasol chlapom aby mu tam opäť neomdlel.

„ Where are we?“ opýtal sa ho po anglicky.

Matt sa naňho stále šokovane pozeral a plynulou angličtinou mu dal odpoveď, že na Slovensku.

„ Slovensko, to je čo?“ Spýtal sa Spike prekvapene Angela.

„ To ti je taký malý štátik, Spike. Pri Viedni zabočíš doľava.“ Vysvetlil mu Angel svoje jediné informácie čo mal o tejto krajine.

„ A tam už nie je Uhrosko?“ nechápal Spike. Nikdy sa nezaujímal o politické dianie, ale toto bola preňho skutočná novinka.

„ Nie teraz je to Slovensko. Hlavné mesto Praha.“ Snažil sa Angel urobiť múdrym.

„ Ono to nie je celkom presné...“ opäť prehovoril Matt. „ Hlavné mesto je Bratislava. Praha je v Čechách. Viete, Čechy, dobré pivo, dobré ženy, Olomoucké syrečky...“

„ Ach áno, na tie syrečky si spomínam. Drusilla bola po nich ako divá. A nechápem prečo, veď vôbec necítila ich chuť.“ Kýval nezmyslene hlavou Spike.

„ Možno, že sa jej páčila ich aróma.“ Prehodil ako keby mimochodom Matt.

Aj Angel aj Spike sa naň udivene pozreli a nakoniec mu pomohli postaviť sa na vlastné nohy.

Vonku sa zotmelo. Matt sa práve márne snažil dovolať Angelusovi. Nedvíhal mu telefón. Mal totiž maturitný týždeň a učil sa ako divý.

„ On vám hádam bude vedieť pomôcť. Pravidelne cestuje do Spojených štátov a spomínal, že videl už veľa divných vecí. To vám poviem, ten bude pozerať, keď vás uvidí.“ Zasmial sa škodoradostne Matt. Prvý koho mu napadlo zavolať bol Angelus. Nachádzal sa od neho vo vzdialenosti necelých dvadsať kilometrov a mali medzi sebou vcelku priateľské vzťahy.

„ No ten fakt bude pozerať, hlavne keď uvidí Spika...“ neodpustil si uštipačnú poznámku Angel.

„ No nič, neostáva nám nič iné, len počkať do zajtra rána a zastihnúť Angelusa v škole pri maturite.“ Oznámil Matt.

„ Chlapče, myslím, že si zabudol na jeden dôležitý fakt: sme upríri. A čo robia upíri na slnku? No predsa zhoria.“ Vysvetlil mu Spike.

„ Prosím ťa, nemáš sa čoho báť, slnko sa v týchto končinách neukázalo už dva týždne, nemáte sa čoho báť. A keby náhodou sa slnko objavilo, vezmem si metlu a lopatku, aby som mohol pozmetať prach. Tunajší policajti by mi totiž mohli dať kvôli vám pokutu, že znečisťujem životné prostredie.“ Pokúsil sa Matt o vtip.

Nikto sa však nezasmial. Ani Angel, ani Spike a Mattovi zamrzol úsmev na tvári... zajtra ráno musia nájsť Angelusa...

Spike s Angelom celú noc presedeli za televízorom a sledovali rôzne výjavy z ich života o ktorom si mysleli, že je skutočný. Teraz sa však obaja dozvedeli, že sú len postavami v nejakom hlúpom televíznom seriáli. Angel sa s tým zmieroval o to ťažšie, keď zistil, že jeho vzťah s Buffy a neprajnosť ich osudu bola len výplodom fantázie nejakého hlúpeho režiséra. Spika to prestalo asi o druhej v noci baviť a tak sa rozhodol, že si ľahne spať, čo sa mu však veľmi nedarilo, pretože Matt chrápal ako keby sa niekde pílilo drevo. Ale inak sa cítili dobre. Nič im prakticky nechýbalo. Boli v tieni, a preto im slnko nerobilo problém a krv im hádam ten študent odniekiaľ zabezpečí. Spike a Angel presedeli teda celú noc na gauči.

O 5:30 ráno zazvonil budík. Matt sa bleskovo postavil z postele a vyjavene pozeral na Spika a Angela. Takže to nebol iba sen. Počasie sa však ukázalo byť takým ako Matt predpovedal – zamračené. Cez mraky neprenikol ani jediný lúč slnečného svetla.

„ Dobré ráno Angel. Dobré ráno Spike.“ Pozdravil ich úctivo pretože mu nič vhodnejšie nenapadlo.

„ Čo je na tomto ráne dobré? Sedíme uväznení v dimenzii kde sme len postavami v nejakom fantasy seriále, Buffy ani Faith o nás nemajú správy a to nehovorím o Weasleym.“ Šomral si popod nos Angel.

„ Mrzutec to dosť ťažko znáša.“ Prehodil Spike akoby sa táto situácia jeho vôbec netýkala.

„ Myslím, že je čas zájsť za Angelusom. Myslím, že o 7:30 má maturitu z Angličtiny.“ Navrhol Matt.

„ Prečo má prezývku Angelus?“ spýtal sa zvedavo Angel, ktorý nad tým menom premýšľal celú noc.

„ Vieš že sám neviem? Môžeš sa ho na to opýtať...“

„ Hej krásavec, nemáš tu pre nás nejakú krv?“ opýtal sa hladný Spike.

„ K...k...krv?“ preglgol Matt naprázdno.

„ Áno krv...to vieš to je taká červená tekutina, ktorá prúdi v žilách každého človeka...“ začal vysvetľovať Spike.

„ Ja viem čo je krv, Spike,“ Oboril sa naňho urazene Matt. „Ibaže pochybujem, že mi tu v Poprade predá niekto krv. Vieš, u nás je také niečo ťažké zohnať... to nie ako v Sunnydale...vojdeš do mäsiarstva a tam pre pána upíra majú pripravený sáčok s krvou.“

Spike sa zamyslel a na chvíľu zmĺkol.

„ Takže žiadna krv?“ opýtal sa trochu váhavo po chvíli.

Matt len nesúhlasne pokrútil hlavou.

Nakoniec sa Matt obliekol a vyšiel z bytu. Spike a Angel ho nasledovali.

„ Ako tam pôjdeme?“ spýtal sa Angel.

„ Myslíš do Kežmarku? Použijeme u nás najvyužívanejší dopravný prostriedok.“ Pousmial sa Matt. Pousmial sa aj Angel, ktorý predpokladal, že v strednej Európe to je ako v USA. Aké bolo jeho prekvapenie, keď na zastávke, na ktorej stáli zastavil prázdny autobus. Teda aspoň si Spike myslel, že je to autobus, pretože podľa jeho stavu, brázdil tento technický zázrak cesty vyše štyridsať rokov. Aspoňže bol prázdny. Nastúpili dovnútra, kde Matt kúpil pre seba aj svojich dvoch spoločníkov cestovné lístky. Všetci traja sa usadili, Spike sedel vedľa Matta a Angel o sedadlo pred nimi. Autobus vyrazil. V tej chvíli Angel spozornej pretože si myslel, že sa spustilo zemetrasenie. Aspoň jemu to tancovanie autobusu tak pripadalo. V Kalifonni boli takéto otrasy bežné. Darmo mu Matt vysvetľoval, že to nie je zemetrasenie, ale že práve idú po medzinárodnej ceste prvej triedy, kde na každom kroku bol výmoľ. Vozidlo zastavilo na ďalšej zastávke. V autobuse sa zotmelo. Nastúpilo doň asi dvadsať rómov (pozn. slovenský výraz pre cigánov). A v autobuse sa začala šíriť „príjemná“ štipľavá vôňa, z ktorej prišlo zle aj Angelovi so Spikom. Matt však pokojne sedel na svojom mieste a usmieval sa. On bol zvyknutý. Jeden z rómov sa posadil vedľa Angela a bolo na ňom vidieť, že chce získať peňaženku, ktorú mal Angel ukrytú vo vnútornom vrecku svojho koženého saka.

Objavila sa konečná. Revízorka Konečná. Táto statočná žena si plnila svoju úlohu aj v týchto neľudských podmienkach. Dav rómov ju však stihol ušliapať skôr ako vytiahla preukaz.

„ Tak toto keby videla Buffy...“ zasmial sa nahlas Spike a spomenul si na premožiteľku. Tá by si dala s touto háveďou hneď rady.

Autobus opäť zastavil a Matt sa zdvihol zo stoličky.

„ Vystupovať páni, ďalej ideme po vlastných.“ Oznámil im a vyliezol z autobusu a okamžite sa nadýchol čerstvého vzduchu. Róm vedľa ktorého Angel sedel vyzeral pomerne sklamane, keď upír vystupoval. Jeho sklamanie ho však veľmi rýchlo opustilo a on si prerátal americké bankovky, ktoré zobral z peňaženky toho cudzinca.

„ Mali by sme si pohnúť. Poviem vám ten sa bude pozerať. Normálne sa na ten jeho výraz teším.“

Angelus sedel v maturitnej miestnosti na prízemí, v ktorej práve prebiehala maturitná skúška z dejepisu. Trápil sa s prípravou, ktorá sa týkala Anglickej priemyselnej revolúcie. Vyzrel von oknom. Zamračené počasie. Veď čo iné mohol čakať. Po ulici išla jedna pani so psom, ktorý začal štekať na Angela a Spika, ktorí prechádzali okolo neho. Z nemocnice práve vyliezol muž zabalený celý v...“ Angelus sa zarazil. Pozrel sa opäť na miesto, kde pred chvíľou videl svojich obľúbených hrdinov. Nik tam nebol. Z tej matury mi už začína šibať.Pomyslel si a dopísal prípravu. Zaznelo jeho meno a on sa presunul oproti skúšajúcej komisii pričom mal perfektný výhľad von oknom.

„ Vážená maturitná komisia, vytiahol som si otázku číslo 29,...“ začal Angelus odrapkávať svoju odpoveď.

„ Mal by maturovať v tejto triede.“ Povedal Matt a ukázal na okno, ktorého parapetná doska bola najmenej dva metre nad zemou.

„ Ako vyzerá?“ opýtal sa Angel. Matt mu nato podal Angelusovu fotku.

„ Zaujímavé... takže kvôli podobe tá prezývka asi nebude čo?“ pokúsil sa o vtip Spike.

„ Dobre Spike, skloň sa a ja ti vyleziem na ramená.“ Rozkázal Angel.

„ A to prečo?“ nechápal Spike.

„ No predsa aby sme sa mohli pozrieť do tej triedy.“ Povedal Angel.

„ A prečo by si mal liezť hore ty? Prečo nemôžem ja?“

A už to začínalo. Spike si nedal pokoj ani keď sa nachádzali v najťažšej situácii v živote.

„ Pokoj, ja tam vyleziem,“ navrhol Matt. „ Spike, zdvihni ma prosím.“

„ Prečo ja?“

„ Správne prečo on?“ pridal sa aj Angel.

Toto bude dlhý deň. Pomyslel si Matt.

„ Anglická priemyselná revolúcia bola jedným zo zlomových bodov v histórii ľudstva. Vďaka nej sa podarilo zvýšiť natalitu, a pre Európu znamenala cenovú revolúciu, nehľadiac na fakt, že...“ medzitým prebiehala dnu na gymnáziu, ktoré vyzeralo skôr ako strašidelný hrad, Angelusova odpoveď.

Angelus sa pozrel na skúšajúcu profesorku, ktorá s úsmevom prikyvovala. Vzápätí sa pozrel von oknom aby sa trochu uvoľnil pohľadom na starú lipu pred školou. Na jeho prekvapenie tam teraz bol Angel a cez dlane pritisnuté k oknu sa pozeral dnu. Angel si všimol, že Angelus zaregistroval jeho prítomnosť a na pozdrav mu jednou rukou zakýval. Angelus vypleštil oči asi tak ako keď videl Lenin tancovať Stalina na stole a pretrel si oči. Muselo sa mu to len zdať, neexistuje iné vysvetlenie. Angel sa vzápätí začal nebezpečne nakláňať do boku. To však už Angelus nevidel lebo ho vyrušila profesorka.

„ Ste v poriadku?“ opýtala sa a pozrela sa smerom von oknom, kde pred chvíľou bol ešte Angel, ale keďže medzitým spadol na zem a privalil Matta, vôbec ho nezbadala. „ Ehm... áno, samozrejme... môžeme pokračovať...“ prikývol Angelus a opäť sa pozrel von oknom. Chvalabohu nič tam teraz nebolo.

„ A ako mi vysvetlite reformu Servia Tullia v kráľovskom Ríme?“ položila ďalšiu otázku učiteľka. Angelus sa zamyslel. Včera sa to ešte učil. Kráľ. Najvyšší zákonnodárny orgán. Senát – poradný orgán. Reforma Servia Tullia... Angelus nestihol nalistovať v mysli stránku s danou látkou, pretože sa v okne opäť objavila tvár. Tentoraz to však nebola Angelova mrzutá tvár, ale cez okno sa naň pozeral od ucha k uchu vysmiaty Spike. Angelus sucho preglgol.

„ Môžem sa napiť vody? Nejako mi nie je dobre.“ Opýtal sa komisie Angelus a už si nalieval plný pohár čerstvej minerálky. No tak spamätaj sa. Už bláznieš. Kľud. Veď tam predsa žiaden Angel so Spikom neboli. Snažil sa presvedčiť sám seba, ale zakaždým, keď vyzrel von stále tam bola Spikova hlava, ktorá naňho tentoraz nechápavo hľadela.

Angelus vyšiel von z maturitnej miestnosti bledý ako stena. Spolužiaci ho okamžite obstáli a pýtali sa či to tam dnu bolo tvrdé, či ho veľmi dusili a podobné somariny, ktoré v tej chvíli jeho samého nezaujímali. Musel ísť na záchod. Vošiel dovnútra, odkrútil kohútiky a pretrel si tvár studenou vodou. Do záchoda vošiel Matt, ktorého Angelus zaregistroval v zrkadle.

„ Hej, čo tu robíš? Teba by som tu nečakal ani...“ Angelus sa obrátil a pozrel sa na Matta. Jeho zrak následne prekĺzol na dve postavy stojace vedľa neho.

„ Ty...já...oni...“ vykoktal zo seba Angelus a zviezol sa na zem.

„ Urobil som niečo zlé?“ spýtal sa Spike.

„ Ticho, schovajte sa obaja...nesmie vás vidieť.“ Začul Angelus Mattov hlas, keď sa preberal. Otvoril oči a videl pred sebou len Matta.

„ Chvalabohu, že si to len ty, vieš aká divná vec sa mi práve zazdala?“ usmial sa naňho Angelus.

„ Myslím, že si videl mňa, Spika a Angela...“ usmial sa Matt a podal mu ruku aby mu pomohol sa postaviť.

„ Áno, presne...vieš, to ti je celé na psychiku... celá maturita...už vidím hlúposti.“

V miestnosti sa ozvalo nesúhlasne zahmkanie. Angelus sa pomaly neisto otočil.

„ Ty...,“ ukázal na Matta. „ Já...oni...“ A opäť sa zviezol na zem.

„ Ak to pôjde ďalej týmto spôsobom, tak skôr bude mať otras mozgu ako my nejaké informácie.“ Poznamenal Angel a Matt so Spikom súhlasne prikývli.

„ Takto to ďalej nepôjde. Spike, Angel, choďte na chodbu...ja mu zatiaľ všetko vysvetlím...“ navrhol Matt a tí dvaja ho radšej poslúchli.

„ No tak preber sa!“ tresol Matt už tretiu facku do tváre.

Angelus pomaly otváral oči.

„ Skôr než stihneš zase omdlieť, musím ti niečo povedať.“ Povedal Matt významne a rozpovedal Angelusovi celý príbeh, ktorý sa odohral včera a dne. Angelus neveriacky počúval a nakoniec sa postavil zo zeme. Nadýchol sa.

„ V poriadku Matt, pomôžeme im...síce neviem ako, ale pomôžeme...“ priznal nakoniec a začínal uvažovať o tom, že vlastne teraz dal sľub, ktorý sa len tak ľahko nebude dať splniť.

„ Angel, Spike... zoznámte sa s Angelusom.“ Povedal Matt a predstavil ho ostatným.

Spike mu podal ruku so slovami: „ A bezvedomie už nebude?“ na čo Angelus zaregoval len úsmevom. Nemal rád Spika a vždy ho bral s rezervou. Na druhej strane Angel bol jeho pravým opakom. To bola iná káva. Podal mu ruku a cítil ten chladný oceľový upíri stisk ruky.

„ Takže ty nám pomôžeš?“ opýtal sa Angel po chvíli trápneho ticha ktoré nastalo.

Angelus pozrel na Matta a v jeho pohľade bolo vidieť, že nemá ani šajnu o tom, čo urobia.

„ Myslím, že by sme sa mali najskôr pozrieť do knižnice.“ Navrhol Angelus.

„ Dobrý nápad. Vy dvaja choďte a my so Spikom sa zatiaľ poobzeráme po nejakých démonoch.“ Urobil sa šéfom Angel.

„ No myslím, že keď povedal mali by sme myskel tým aj vás dvoch.“ Odporoval mu Matt.

„ Ale veď ja takéto veci nerobím...ja som bojovník a nie knihomoľ...“ namietol Angel.

„ Tento svet nie je taký ako ho poznáš Angel. V tejto dimenzii neexistujú kúzla a čary alebo upíri a démoni. U nás je to všetko iba mýtus. Myslím, že budeme radi ak nájdeme vôbec nejaké zaklínadlo, ktoré by sme mohli použiť. Mágia totiž neexistuje.“ Vysvetlil mu ich situáciu Angelus.

„ Takže ty mi chceš tvrdiť, že mágia neexistuje, počúvaj ma kamoš, ja som videl toľko divných vecí za jeden deň, koľko ty nie za celý svoj život. Takže mi tu netvrď že mágia neexistuje.“ Osopil sa naňho Spike.

Angelus neodpovedal. Sám si nebol istý či mágia existuje, alebo nie. V každom prípade to budú musieť zistiť.

„ Do dobrý deň, chceli by sme si vypožičiať nasledovné knihy:“ povedal Angelus a prečítal dlhočizný zoznam zatiaľ čo Spike s Angelom postavili na stôl vybrané knihy.

Knihovníčka len vyvaľovala oči keď zapisovala do lístka všetky tie knihy.

„ V poriadku a nezabudnite, že ich musíte vrátiť do 30 dní...“ upozornila odcházajúcu skupinu mužov.

„ V poriadku naložte to do auta.“ Povedal Angelus, a vytiahol z vrecka kľúče od svojho strieborného Renault Megané. Práve sa chystal nasadnúť, keď mu Angel vytiahol z vrecka kľúče so slovami: „ Šoférovať ešte viem.“

Angelus nenamietal. Sadol si na sedadlo spolujazdca a Angel uchopil do ruky volant a pokúsil sa zaradiť rýchlosť.

„ Hej, kde to má dopredu? A načo je ten tretí pedál?“ šomral si sám pre seba.

„ No čo? Manuál nám nesedí?“ uškrnul sa Angelus. Angel mu znechutene podal kľúče a presadol si na jeho miesto. O malú chvíľu už mierili k Angelusovi domov.

„ Mám to!“ vykríkol Angelus po desiatich hodinách sedenia nad knihami.

„ Fakt? Ukáž?“ skríkol prekvapene Matt.

„ Podľa tejto knihy by sa mal otvoriť portál do inej dimenzie a títo dvaja by sa mali vrátiť domov.“ Referoval Angelus.

„ Tak to vyskúšajme.“ Povedal Spike. „ Za skúšku nič nedáme nie?“

Keby toho Spika tak videla Juliana...tá by skákala meter dvadsaťdva. Pomyslel si Angelus.
„ Postavte sa vedľa seba.“ Prikázal im Matt.

„ Amnum suminere bavan et nostri ...“ začal odriekať Angelus latinské zaklínadlo, aj keď neveril v jeho účinok.

„ .... mariéte rex!“ dokončil napokon, ozval sa hrom a v miestnosti sa zablyslo.

Spike sa pozrel na Angela ktorý sa vyjavene pozeral naňho...

„ Asi to nezbralo...“ poznamenal Matt.

„ No a je to...“zašomral si Spike. „Mnoho kriku pre nič.“

„ Ehm...nebola by som si taká istá...“ ozval sa hlas spoza chrbtov dvoch upírov. Obaja sa otočili a Angelus stál zoči-voči niekomu, stretnutia s kým sa bál najviac...

„ Kto si, dopekla?“ spýtal sa Spike.

„ Ahoj, ja som Juliana...“ odpovedalo mladé pekné dievča...

Matt sa pozrel na Angelusa, ktorý sa ledva držal na nohách...nevedel či je viac šokovaný z toho, že Spike a Angel sú stále tu, alebo z toho, že sa tu objavila Juliana...

Doparoma, ešte toto mi tu chýbalo. Pomyslel si Angelus a hneď pohľadom hľadal nejakú štrbinku, kde by mohol zaliezť a skryť sa. Nikde v blízkosti sa však nič také nenachádzalo.

Spike prekvapene pozdvihol obočie a v hlave sa mu začali rodiť kučeravé myšlienky. Angel, ktorý tento jeho pohľad dôverne poznal len prevrátil oči do stĺpikov. A tak nastala situácia, že Angelus hľadel do zeme, Angel do stropu, Spike si premeriaval Julianu a Matt to celé s otvorenými ústami pozoroval.

„ Mohol by mi prosím niekto vysvetliť, čo sa tu deje?“ vrhla vyčítavý pohľad na Matta a Angelusa.

„ Já to môžem...“ pokúsil sa Angelus o vysvetlenie, ale nejako mu vyschlo v krku. Matt všk v tejto situácii nestratil hlavu.

„ Ahoj Jul, ja som Matt...poznáme sa z fóra.“ Predstavil sa a podal jej na pozdrav ruku. Juliana si to však nevšímala, len prikývla hlavou na pozdrav a sústredila sa predovšetkým na Spika.

„ Kde ste zohnali takého dôveryhodného dvojníka?“ opýtala sa po chvíli skúmania.

„ No tak moment! Ja som unikát...“ ohradil sa Spike.

„ O tom už dávno vieme...“ neodpustil si poznámku Angel. Juliana konečne zamerala pozornosť aj na neho. Nešlo jej do hlavy ako sa tí dvaja mohli tak neuveriteľne podobať na Jamesa a Davida.

„ Myslím, že je tu niečo, čo by som ti mal vysvetliť...“ povedal po chvíli Matt, pretože Angelus sa medzitým vyparil z miestnosti.

Matt vyrozprával Juliane celý príbeh, o tom ako Angel so Spikom dorazili k nemu domov a samozrejme nevynechal zážitok z cesty autobusom. Dievča to pozorne poslúchalo, ale nechcelo uveriť vlastným ušiam. Keď Matt skončil začala sa smiať zvonivým smiechom.

„ Čo ti je smiešne?“ opýtal sa Spike, ktorý nechápal na čom sa to mladé dievčisko smeje.

„ Och, prepáčte pán Viliam Krvavý...aj vy milý Angelus...“ začala ironickým tónom, no po chvíli jej tvár skamenela. „ Kde je kamera?“

„ Čo prosím?“

„ Kde je skrytá kamera? No tak, prekukla som vás! Vylez von Pročko!“ smialo sa opäť dievča.

„ Spike, čo keby si tu slečne neveriacej predviedol, že si skutočne Viliam Krvavý?“ požiadal Matt o láskavosť Spika. Upír ani chvíľu neváhal a zmenil svoju tvár na démoniu a keďže sa tým chcel pochváliť aj Angel, nasledoval ho. Juliane v tej chvíli zmizol úsmev z pier. „ Vy si zo mňa robíte žarty?“ pokúsila sa racionálne myslieť, no nejako jej to nepomáhalo.

„ Nie, je to čistá pravda.“ Prisahal Matt.

„ Dobre, ak je to pravda, tak ako som sa sem dostala?“ dožadovala sa odpovede. Matt nasucho preglgol.

„ Poviem ti to, ale trvám na tom, aby si pustila ten svietnik.“ Požiadal ju Matt strachujúc sa o svoj a hlavne Angelusov život. Juliana totiž držala v ruke svietnik, ktorý pravdepodobne čistila, keď ju...

„ Nepoložím...povedz mi to...“ dožadovala sa odpovede. Matt sa spýtavo pozrel na Spika a na Angela, ako keby čakal, že jej to vysvetlia zaňho, no obaja sa správali akoby sa ich to vôbec netýkalo. Matt sa teda pustil do ďalšieho rozprávania.

Angelus práve sedel v pracovni a snažil sa usilovne premýšľal ako vykľučkuje z tejto situácie, keď sa celým domom ozval ohlušujúci výkrik jeho mena.

„ Tak a teraz trvám na tom, aby si položila ten svietnik...“ preglgol Matt, pričom mu v ušiach stále zvonilo od jej kriku. Juliana trochu zdráhavo poslúchla.

„ Pôjdem nájsť Angelusa a...“ ponúkol sa Matt, pretože vedel, že byť v blízkosti rozčúlenej ženy je životu nebezpečné, a Angel so Spikom sú predsa už mŕtvi.

Angel ho však predbehol a už bez slova kráčal hore po schodoch smerom k pracovni a nechál Spika a Matta osamote s Julianou.
v „ Môžem ďalej?“ opýtal sa keď otvoril dvere na pracovni.

Angelus zdvihol hlavu od kníh a pozrel sa jeho smerom. „ Samozrejme...“ sucho prehodil a opäť sa zahĺbil do knihy. Angel sa chvíľu prechádzal po pracovni a všimol si obrovksú zbierku kníh, ktorú tu Angelus mal.

„ Je naštvaná.“ Prehodil akoby nič Angel a vybral z police Danteho Božskú komédiu.

„ Ja viem.“ Odpovedal mu človek. Opäť nasledovala chvíľa trápneho ticha. Angel sa chcel už už niečo opýtať, keď mu Angelus odpovedal sám od seba.

„ Dávna história, moja chyba, môj boj...“ vyklopil zo seba súvetie, pričom neodtrhol zrak od knihy a ďalej čítal.

Angel prikývol. Asi o tom nechcel hovoriť. Vedel kedy má byť ticho.

„ Môžem sa ťa niečo opýtať Angel?“ opýtal sa celkom neočakávane študent.

„ Prečo si Buffy nikdy nepovedal o tom dni, ktorý sa nikdy nestal?“

Angel spočiatku zaváhal, že o tom vie, ale keď si spomenul na to, že je len postavou zo seriálu, neprekvapilo ho to.

„ Spolu sme silní... sami sme slabí,“ povedal Angel. „keby som vtedy ostal človekom, Buffy by asi zomrela. Takže...“

„ Takže si sa rozhodol, že utečieš...“ povedal na rovinu to, čo si o tom myslel Angelus.

„ Ja som neutiekol...“ namietol Angel.

„ Pravdaže áno, Angel. Bál si sa byť s Buffy. Tak dlho si o tom sníval, že keď sa to konečne stalo, zľakol si sa a využil si prvú možnosť ako sa z toho dostať...“ podal mu svoju analýzu Angelus.

„ To nie je pravda. Nemohli sme byť spolu. Buffy by sa stále musela o mňa báť a... “ namietal Angel.

„ Bol si prepustený so služby Síl... nemal si nárok vrátiť čas...“ pousmial sa Angelus, keď zistil, že v tomto smere má navrch. „ Proste a jednoducho... utiekol si...“

„ Ja som neutiekol...“

„ Tak prečo si jej o tom nikdy nepovedal?“

Angel sa zasekol. Skutočne to teraz vyzeralo tak, ako keby pred ňou utiekol.

„ Ty tiež utekáš...“ prehodil sucho upír a snažil sa zmeniť tému. Najlepšia obrana je útok samotný.

Angelus sa usmial. „Áno, utekám...ale na rozdiel od teba si to viem priznať.“

„ Pred čím? Pred ňou?“ opýtal sa Angel a kývol hlavou smerom za seba naznačujúc Julianu.

„ To je dlhý a nudný príbeh a...“ Angelus sa opäť zadíval do knihy. „ Mám to!“ vykríkol ako v zlej reklame na mobilného operátora.

„ Čo prosím?“ nepochopil upír.

Angel a Angelus schádzali dole po schodoch. Angel sedel v koženom kresle, Matt na gauči a Juliana na Spikových kolenách a objímala ho okolo krku. Spike bol očividne spokojný keď bol stredobodom záujmu žien...a hlavne žien ako Juliana. Celkom sa mu zapáčilo toto stvorenie, ktoré ich ešte pred malou chvíľkou ohrozovalo svietnikom.

Angelus sa zhlboka nadýchol a pustil sa do vysvetľovania.

„ Prezeral som nejaké knihy o okultizme, čo sme našli v knižnici, ale výsledok bol...“ pozrel na Julianu, ktorá ho očividne ignorovala a zaujímala sa predovšetkým o Spika. „ Ehm... a výsledok bol...ehm...žalostný...“

Matt súhlasne prikývol, Angel si zachoval svoju stále zachmúrenú tvár.

„ Takže som sa rozhodol pozrieť si bibliografiu kníh, ktoré boli použité. A natrafil som na jednu knihu, ktorá by nám mohla byť nápomocná. Bohužiaľ tá sa nachádza len na dvoch miestach: V Bratislave a potom niekde v Čechách...kde v Čechách to je pre nás záhadou.

„ Takže na čo čakáme?“ opýtal sa Spike, postavil sa spolu s Julianou a vykročil k dverám. Otvoril ich a ocitol sa uprostred slnečného svetla. Vonku svietilo slnko. Okamžite sa z neho začal stúpať dym a Spike sa rýchlosťou, ktorú by mu mohol závidieť aj Michael Schumacher, odpratal do dymu, pričom na sebe hasil horiace časti tela.

„ Aha slnko...to sme tu už nevideli pekných pár týždňov...“ usmial sa Matt a vošiel do slnečných lúčov aby ho na chvíľu ohriali.

„ Muselo výjsť akurát teraz?“ zašomral si Spike a kontroloval, či ešte niekde mu niečo nehorí.

„ V poriadku, to nie je vážnejší problém prehodil Angelus, až kým si neuvedomil počet osôb. „ Na mojom Renaulte si vzadu zrkadlové sklá, takže pre teba ani Spika by to nemal byť problém.“ obrátil sa na Angela. „ Horšie je, že v aute je miesto len pre štyroch...“ pozrel sa teraz na Julianu.

„ Na to ani nepomysli...ja tu neostanem...“ odmietavo krútila hlavou, tušiac kam tým mieri.

Takú istú rekaciu mal aj Matt.

„ Čo keby si tu zostal ty?“ navrhla Juliana.

„ Kto? Ja?“ opýtal sa Angelus neveriac vlastným ušiam.

„ A prečo nie? Matt nás odvezie a všetci budeme šťastní...“ vysvetlila mu situáciu.

Ani Angelus nechcel ostať doma...tiekol z neho studený pot a mozog mu pracoval na plné obrátky, čo sa mu aj vyplatilo, lebo ho napadla spásonosná myšlienka. Vybehol hore schodmi do svojej pracovne, vytočil nejaké číslo a telefonoval.

O niekoľko minút začuli ako pred dom prifičala motorka. Motorka, ktorá vyzerala ako keby slúžila ešte v prvej svetovej vojne.

„ Nazdar Žmijo!“ vyšiel vonku s úsmevom Angelus a Matt s Julianou ho nasledovali. Angelus podal ruku chlapíkovi sediacemu na motorke ruku.

„ Pomôžeš nám teda? Potrebujeme s tým zájsť do Blavy.“ vyložil mu celú situáciu Angelus, samozrejme však nespomenul, akú návštevu majú v dome. Žmijo by aj tak nevedel, kto je Angel a Spike. V Lendaku majú len málo televízorov...

„ Samozvejme...ale ty mi odpustíš polovicu dlhu v kavtách.“ usmial sa Žmijo, ktorý mal problém s vyslovovaním písmena „r“.

„ No dobre..a myslíš, že nám budeš s týmto strojom stačiť? Ja idem na mojom Renaulte.“ opýtal sa trochu neisto Angelus.

„ No dovoľ! Ja šických pvedbieham...ešte aj fajčím pvi tom...“ povedal motorkár úplne vážnym tónom.

„ A kde máš prilby?“ opýtal sa Matt, ktorý ich nikde na stroji nevidel, čo mu pripadalo divné.

„ Ale ja pvilbu nenosím. To ked sa skydnem, hocide sa to zakotúľa, a potom to ja musím hľadať ako kvepý. A takto si len hlavu udviem a je to...“ usmial sa Žmijo a v jeho ústach bolo vidieť, že mu chýbajú asi tri predné horné zuby.

„ Dobre, takže Juliana ty pôjdeš so Žmijom na motorke.“ vyhlásil Angelus, ktorý to považoval za najvhodnejšie riešenie. Žmijo sa na pekné dievča pozrel a zažmurkal očami. Juliane vyliezli oči z očných jamiek.

„ Ani náhodou ja ostanem s mojím Spikom.“ vyhlásila a nemienila ustúpiť.

Angelus, Matt a dom v ktorom sedeli Angel so Spikom vyriekli naraz jednu vetu. „ S TVOJÍM Spikom?“

Len Žmijo, ktorý jediný nechápal dobre celú situáciu sa opýtal: „ Kto je Spike?“

Angelus vošiel späť do domu, pričom Žmijo aj s motorkou ostali čakať pred domom.

„ Matt, pozri sa v Notebooku aké počasie je v Bratislave... nech máme aspoň čiastočný prehľad o tom, čo nás tam čaká.“ navrhol Angelus a Matt prikývol.

Ako si sadol za počítač, priblížil sa k nemu Spike.

„ Počuj, čo znamená príkaz FORMAT C:/?“ opýtal sa nakoniec študenta, pretože akokoľvek nad tým rozmýšľal nevedel na to prísť.

„ Prečo sa pýtaš?“ spýtal sa Matt pozerajúc stále na obrazovku počítača.

„ Ále...kým si ti bol včera mimo, ja som sa hrabal v tvojom počítači a nakoniec to vyhodilo túto možnosť, tak som to potvrdil.“ priznal Spike.

Mattovi vyschlo v krku a hrdlo sa mu zúžilo...mal problém sa nadýchnuť, no napriek tomu sa zmohol na dve slová: „ Moja...diplomovka...“

Spike videl, že je zle, preto sa radšej odpratal a nechal tam šokovaného Matta sedieť.

Asi o hodinu, keď Juliana zabránila Mattovi aby roztrhal od zlosti Spika sa mohlo vyraziť. Pre Spikovu bezpečnosť bolo hlasovaním zvolená možnosť, že na motorke pôjde so Žmijom práve Matt, ktorý prisahal Spikovi bolestivú pomstu.

Angelus pristavil auto za dom, do tieňa kde mohli nastúpiť Angel so Spikom. Týchto dvoch usadili do zadu a dali im tam pre istotu deky na ochranu proti slnku. Angelus, keďže to bolo jeho auto išiel za volant a Juliana si sadla na sedadlo spolujazdca.

„ A povedz mi Spike, aké to bolo, keď si bol prvýkrát s Buffy?“ otočila sa Juliana dozadu a začala sa ho vypytovať.

Spike, nepripravený na túto otázku sa začal červenať napriek tomu, že nemal krvný obeh. Angel sa oprel o koleno a natočil sa smerom k Spikovi. Táto debata ho začínala zaujímať.

„ No Spike, aké to bolo?“

„ Já...ja neviem, čo máte na mysli...“ zaklamal Spike, len aby čo i len o pár sekúnd oddialil svoju odpoveď.

„ Myslím tým aké to bolo, keď si s ňou prvýkrát spal.“ povedala Juliana otvorene a svojou úprimnosťou začínala Spikovi pripomínať Anyu.

Spike preglgol. Potom si všimol ten Angelov pohľad a rozhodol sa, že mu to neuľahčí.

„ Bolo to super! Ona bola super...ja som ju vzal na ruky a ako som bol s ňou, tak kričala od rozkoše...“ začal vykladať svoje sexuálne zážitky Spike, no nestihol dokončiť vetu, pretože mu na nose dopadla Angelova päsť. Spike však neváhal a ranu opätoval. A tak sa vzdau na sedadle začala jedna z ich roztržiek.

„ Hej, obaja prestaňte!“ kričala na nich Juliana, no ani jeden ju nepočúval. Chovali sa ako malé deti zaslepené hnevom.

Angelus prudko šliapol na brzdu a autom myklo.

„ Prestaňte obidvaja! Inak vás vyložím na slnko a robte si čo chcete.“ skríkol na nich. Angel so Spikom sa upokojili aj keď s veľkou nevôľou.

„ Presne tak...Angelus má pravdu...“ prisvedčila mu za pravdu Juliana, čo šoféra len príjemne prekvapilo. „ Aj keď na druhej strane, Spike predsa nemôže za to, že tuto Angel je Eunuch.“ dodala po chvíli.

Teraz mal čo robiť Angelus aby udržal na mieste Angela, ktorý mal za túto vetu sto chutí Julianu roztrhať.

„ Ja nie som Eunuch. Môžem byť so ženou!“ ohradil sa Angel.

„ No to môžeš a potom začne opäť to Gŕŕŕŕ´!“ zasmiala sa Juliana a naznačila typický Cordellin posunok.

Angel len mlčal.

„ Jul, prosím ťa, neprovokuj ho...ja tiež neprovokujem TVOJHO Spika.“ Angelus nezabudol zdôrazniť slovko „tvojho“.

Juliana mu na to neodpovedala. Napriek všetkému, že mu tvrdila, že sa naňho nehnevá, Angelusovi to tak nepripadalo. Ale čas hádam všetko zahojí...Veď prešlo len polroka od tej nešťastnej aféry so Sunnydale stránkami, za ktorú niesol plnú zodpovednosť práve Angelus a bol si toho vedomý.

Angel sa pozeral von oknom na motorku na ktorej sedel Matt so Žmijom, ktorý presne ako vravel, aj za jazdy fajčil. Občas sa Angelovi zazdalo, že motorkár prehltol nejakú tú muchu. Istý si bol však až vtedy keď videl ako Žmijo za jazdy zjedol motýľa a na jeho tvári sa vyčaril úsmev ako keby jedol nejakú talianskú pochúťku. Angel len pokrútil hlavou a jeho ďalšia otázka smerovala na Angelusa.

„ Si si istý, že ten motorkár nie je démon?“

„Do diabla!“ skríkol Angelus a rýchlo odtiahol ruky od prehriateho motora. Stáli uprostred Žiliny a z pod kapoty auta vychádzal hustý biely dym.

„ Počul si mrzutec? Volal ťa.“ Doberal si Angela Spike, no Angel túto poznámku radšej prehliadol, pretože sa nemienil s tým odfarbeným peroxidom naťahovať.

Angel vystúpil z auta. Prečo nemôže byť takto trvalo zamračené aj v Los Angeles?

„ Čo sa stalo? Môžem ti pomôcť?“ opýtal sa Angelusa.

„ No ale veď pánovi jasomdobrýšofér predsa netreba pomáhať, nie?“ hundrala si Juliana popod nos a Angelusa jej hundranie vcelku štvalo. Zaťal však jazyk za zuby a pokračoval v skúmaní motora.

„ S týmto autom už ďalej nezájdeme.“ Prehlásil po hodnej chvíli definitívne Angelus.

„ Čo nám ostáva?“

„ No mohli by sme skúsiť využiť mestskú hromadnú dopravu.“ Navrhla Juliana.

Angela pri tej predstave zmrazilo. Mrzelo ho, že prišiel o svoju obľúbenú peňaženku, v ktorej mal ukrytú malú fotku Buffy. Keby toho malého hnusného čierneho človeka chytil, roztrhal by ho na márne kúsky.

„ To nie!“ namietol okamžite Angel.

„ Tak nám ostáva jedine použiť vlak. Je to trochu komfortnejšie, ale aj drahšie.“

„ Mohvi by ste sa pomestiť do mojej motokávy.“ Ponúkol sa Žmijo.

Angel a Spike len naňho vyjavene pozreli, a Angelus len mykol ramenom, nech si to nevšímajú, že to sa občas stane ľuďom, ktorí dlhšie chodia do školy.

Druhá dimenzia. Los Angeles hlboko v noci. Buffy sa prechádzala s Faith po cintoríne. Boli na hliadke.

„ Kde mohli tí dvaja zmiznúť?“ zamýšľala sa nad záhadným zmiznutím Angela a Spika Buffy.

„ Ako ich poznám, určite sa niekde mlátia, ale sú v poriadku, nemaj strach, Bé.“ Odpovedala flegmaticky Faith.

„ A možno, niekde naháňajú nejaké dievčatá, a my dve si tu nad nimi lámeme hlavu.“ Dodala po chvíli.

„ Z tónu tvojho hlasu som vycítila žiarlivosť.“ Pousmiala sa Buffy.

„ Ja a žiarliť? Nedaj sa vysmiať, Bé...“

„ No naposledy, keď som ťa videla s Angelom, boli ste v nežnom objatí.“ Zasmiala sa Buffy.

„ Ale no tak, Bé! Vtedy to bola situácia...“

Buffy sa zarazila.

„ Myslíš situáciu ako táto?“

Faith sa pozrela pred seba a uvidela obrovského démona, ktorý sa rútil na nich. Pripravila sa na odrazenie útoku no démon, medzitým vyriekol čarovnú formulku.

Buffy pocítila ako ich vtiahol do portálu, ktorý sa vytvoril tesne pred ňou a Faith, obrovský vír. Posledné čo si Buffy uvedomila, bola obrovská prázdnota do ktorej sa spolu s Faith prepadali.

„ Fay?“ opýtal sa trochu neisto Angelus, keď oproti sebe zbadal dievča, ktoré nieslo v rukách veľkú škatuľu.

„ Áno?“ opýtala sa a keď uvidela Angelusovu tvár, onemela. Neonemela ani tak z toho, že vidí Angelusa, ale skôr z toho, že vedľa neho zbadala Angela a Spika.

„ Čo... ako....ale....veď....“ z úst sa jej drali len zvuky takéhoto typu.

„ No myslím si, že ja som reagovala podstatne lepšie.“ Poznamenala s úsmevom Juliana. „ Fay, dovoľ aby som ti predstavil Angela a Spika... Angel, Spike...toto je Fay.“ Snažil sa spoločenský bontón za každú cenu udržať Angelus.

„ Ale veď to je technicky nemožné!“ skríkla, keď jej Matt s Angelusom prerozprávali celý ich príbeh.
„Ale stalo sa to, a týchto dvoch máme teraz na krku...“ zašomral si Matt, ktorý Spikovi, ešte stále nedokázal odpustiť zmazanú diplomovú prácu.
„A teraz idete kam?“ opýtala sa zvedavo Fay.
„No ideme na vlak, ktorý by nás odviezol do Bratislavy... Angelusovi sa totiž pokazilo to jeho slávne auto.“ Opäť zašomrala Juliana.
„No tak, Juls, nešomri toľko, lebo bude z teba o chvíľku taký mrzutec ako z Angela.“
Dohováral jej Spike.
„Hej!“ namietli Angel s Angelusom súčasne.
„Tak pôjdem teda s vami. Takúto príležitosť si predsa nenechám ujsť.“ Pozvala sa Fay sama. A tak sa teda siedmi statoční pobrali na železničnú stanicu v Žiline.

„Hej Bé, kde to sakra zase sme?“ spýtala sa Faith a zviechala sa zo zeme, na ktorú dopadla ako mech plný zemiakov. Buffy už medzitým stála na nohách a študovala okolie. Nachádzali sa v nejakom malom lesíku a v diaľke sa mihotali svetlá nejakého mestečka.
„Mám taký smutný pocit, že v Sunnydale asi nie...“ povedala Buffy a zreničky sa jej doširoka rozšírili.
„Faith, ani sa nepohni.“ Prikázala jej.
„Prečo?“ Faith sa prudko otočila a vzápätí sebou, trochu poľakane mykla.
„Pre toto.“ Faithina tvár sa nachádzala asi meter od tváre veľkého, asi dvnásťročného, jeleňa. Jeleň zafučal a vyjavene hľadel na dve ženy, ktoré pred nim vyrástli akoby zo zeme. So svojím malým zvieracím mozgom jednoducho nedokázal pochopiť, že by mohlo ísť o čary.

„Rýchlik do Košíc prichádza na druhú koľaj!“ ozvalo sa z reproduktora a následne nasledovala otravná socialistická zvučka, ukončujúca oznam.
„No takže máme sedem lístkov, Fay za teba som musel doplatiť za tú veľkú škatuľu,“ oznamoval Angelus a v ruke držal rad papierikov, ktoré predstavovali cestovné lístky. „Mimochodom, čo v nej máš?“
„Ale, nič, to je len môj had, ktorého mám doma, bolo mu zle a tak som ho vzala k zverolekárovi. V Žiline je totiž jeden špecialista.“
„H-h-h-h-h-h-h-ada?“ koktal Angelus, ktorý mal panický strach iba z dvoch vecí. Z hadov a zo psov. Mohol to byť aj pes veľkosti trpaslíka, ale Angelus sa ho napriek tomu bál. Nikdy sa nezľakol obrovského medveďa, ktorého v tatranských lesoch stretával pravidelne. Ak chcelo ale nejaké dievča dať Angelusovi kopačky, tak si jednoducho kúpilo psa.
„Ja s tým hadom necestujem!“ vyhlásil hneď na to rozhodne.
„Ale no tak, Angelus, veď je to len obyčajný, nevinný had, ktorý sa živí potkanmi a podobne.“ Nedala na svojho miláčika Fay dopustiť.
„Mňa snáď porazí. Nielenže máme na krku dvoch upírov, ktorí vyzerajú ako Laurel a Hardy, ale ty si si ešte vzala na cestu hada? HADA?“ zdvihol Angelus hlas.
„Hej! No tak moment! My nevyzeráme ako Laurel a Hardy.“ Ohradil sa Spike.
„To je pravda, vy dvaja skôr pripomínate Chipa a Dalea z kreslenej rozprávky.“ Zasmiala sa Juliana.
„Áno, vzala som hada! A čo som ho mala spláchnuť do záchoda, keď som s ním išla práve od zverolekára? Chceš, aby niekto na druhej strane záchodu mal v zadku pekný odtlačok jeho zubov?“ Tentokrát zdvihla hlas aj Fay.
Medzitým celá skupinka dorazila ich vlaku. Angelus vzápätí prestal rozmýšľať nad problémom had a objavil sa pred ním iný problém: Problém preplneného vlaku. Ľudia boli nacapení na dvere, na okná, dokonca sedeli aj na schodoch.
„No tak to vyzerá, že týmto vlakom nepôjdeme.“ Zasmial sa Spike, keď si uvedomil situáciu. Lenže to by nebol Žmijo, keby nemal nejaký plán. Položil Angelusovi na plece ruku a povedal: „Ten had nás nakoniec zachráni...“
Angelus ani nestihol poriadne zareagovať, keď sa Žmijo rozbehol k vagónu, vybehol po schodíkoch dnu a na celý vagón sa začal rozkrikovať.
„Ludia, puste ma, Pveboha! Puste ma Pveboha! Mne tu ušiel had!“
Ostatní šiesti „statoční“ už len v nemom úžase sledovali výjav, ktorý sa pred nimi odohrával. Ľudia sa s krikom rozbehli von z vagón. Raz oknom vypadol kufor, raz človek. Raz kufor raz človek. Spikovi to pripomenulo, časy keď pred ním a Angelusom takto utekali ľudia.
Za tri minúty bol vagón prázdny.
„Sadajte! Mozeme si aj pospať...“ usmial sa Žmijo a v jeho ústach sa ukázal štrbavý chrup. A na spanie bol skutočne najvyšší čas, pretože bolo už dobrých pár minút po polnoci.

„Dobrá kravička!“ Snažila sa jeleňa upokojiť Faith na čo jeleň reagoval hlasitým zafuňením. Očividne sa mu nepáčilo, že ho tu nazývajú kravou. V diaľke sa ozval rev.
„Čo je zase toto?“ otočila sa Buffy smerom, z ktorého vychádzal ohlušujúci rev. Na sekundu sa otočila aj Faith a v ďalšej sekunde sa opäť otočila na jeleňa. Ten tam však už nestál. Radšej vzal nohy na plecia a rozbehol sa k svetielkujúcej osade. Dobre vedel pred čím uteká.
Faith sa len prekvapene pozrela na Buffy.
„Myslím, že by sme ho mali napodobniť. Stále nevieme v akej pekelnej dimenzii to sme a aké príšery tu sú.“ Poznamenala Buffy.
Faith prikývla a tak sa obidve pobrali za jeleňom, ktorého biely chvost na zadku svietil ďaleko do tmy.

Na druhý deň ráno. Angelus otvoril oči a pretrel si ich. Pozrel sa na sedadlo pred sebou. Sedel tam Spike s Angelom a Juliana medzi nimi. Nijako by ho to neprekvapilo, keby Spike a Angel neobjímali Julianu súčasne a pritom sa im na perách zračil čarovný úsmev, ktorý prezrádzal, že obaja mali tie isté kučeravé myšlienky. Angelus len podvihol obočie, hoci v jeho vnútri ho čosi zabolelo. Vedľa neho na sedadle sedelo ďalšie dievča, ktore objímal pre zmenu Matt. No a aby toho nebolo dosť Matta objímal Žmijo, a podľa jeho blaženého úsmevu usudzoval, že aj on mal s Mattom kučeravé myšlienky. Angelus sa pozrel von oknom. Žilina. Neveril vlastný očiam. Vyklonil sa von oknom a zakričal na jedného z výpravcov.
„Prosím vás! Veď ten vlak mal ísť predsa do Bratislavy! Ako to, že sme stále v Žiline?“
Výpravca, očividne prekvapený, že vidí Angelusa vo vagóne mu podal stručné vysvetlenie. „Ale, tu nejakému somárovi ušiel had, tak sme odpojili vagón.“
Angelus očervenel od zlosti. Nielenže musel cestovať vo vlaku s dvomi upírmi a hadom, ešte toto. Priskočil k Žmijovi a začal ho poriadne dusiť pod krkom. Ostatní sa okamžite na zvuky priduseného Žmija prebudili. Angel so Spikom mali čo robiť aby odtrhli útočníka od bezzbranného Žmija.
„Hej, kľud! Ukľudni sa! Čo sa to deje?“ kričal mu do ucha Angel a Angelus mu len odpovedal, nech vyzrie von oknom a nato mu povedal to čo jemu povedal železničiar. „Ja ťa zabijem!“ vykríkol Matt a tentoraz sa on pustil do ťažko dýchajúceho Žmija.
Vzápätí Matt vyletel von oknom a dopadol na mäkkú trávu, ktorá pokrývala odstavnú koľaj, ktorá sa už roky nepoužívala. Zahrešil. Toto Spike prehnal, najprv mu zmaže diplomovku a teraz ho vyhodí von oknom? Teraz sa už skutočne naštval.

Romy sa hroko ťažko vydriapala do obrovského kresla, kde sedela jej panička. Bola síce ešte malá, ale pazúriky mala poriadne. A ako s tými pazúrikmi predvázala horolezecký výkon, podarilo sa jej kvalitne rozpárať, celkom nové kožené kreslo. Jej panička si to však nevšimla. Tvrdo spala. Zaspala od únavy. Práve totiž pripravovala aktualizáciu na nasledujúci deň pre svoju stránku. Mačiatko (pozn. česky = koťátko) Romy sa jej pohodlne usadilo do lona a Lena sa konečne prebrala. Romy sa zvedavo prechádzala po klávesnici jej notebooku a naťukala tam niekoľko nezmyslených slov. Lena sa usmiala, zdvihla ju do výšky a dala jej obrovskú pusu na jeho hlavičku. Z neďalekého lesíka sa ozýval rev tunajšieho krvilačného medveďa, ktorý naháňal svoje obete.
Vyzrela von oknom a všimla si, že k jej verande utekajú dve ženské postavy, prenasledované mohutným tieňom, čo nemohlo byť nič iné ako medveď. Okamžite vyskočila z kresla, Romy „jemne“ pustila na zem, zavrela notebook a bežala otvoriť dvere na dome, aby tie dve úbohé ženy náhodou ten medveď nezožral. Otvorila dvere a dovnútra bez pozvania vbehli dve ženy. Už na prvý pohľad si všimla, že jedna z nich je blondínka a druhá brunetka. Zabuchla za sebou dvere a okamžite zatiahla oceľovú závoru, ktorá tam bola práve pre tieto prípady.
Vydýchla si, no vzápätí na dvere dopadol tvrdý úder...
„ Tak a dnu sa nedostaneš...“ zasmiala sa Lena a pozrela sa na svojich dvoch hosťov.
Zreničky sa jej rozšírili a jej unavené nervy neuniesli ťarchu toho, čo videla pred sebou. Padla do mdlôb a zosunula sa na dlážku, kde odpadla...


KONIEC