Následky nášho boja


Popis poviedky : " Au! Moja hlava." zastonala Buffy a snažila sa skontrolovať, či je celá. Ležala na podlahe vo svojej izbe, kde bolo všetko porozhadzované a aj Willow zmizla. Zdvihla sa a snažila si spomenúť na to čo sa stalo. Áno. Upíri. Vošli do ich domu, napadli ich a keď ich chcela Buffy prebodnúť, tak... tu niečo nesedí...ako mohli vojasť bez pozvania do jej domu?


"Buffy!" vykríkol Spike a vrhol sa na rohatého démona, ktorý ležal na Buffy a svojimi chlaptými rukami sa ju snažil udusiť. Upír priskočil k nemu a nakopol ho do tváre. Nič žiadna reakcia. Nakopol ho opäť, no démon len zavrčal a pokračoval v škrtení premožiteľky. Buffy sa snažila jednou voľnou rukou nahmatať kolík, ktorý mala v bunde, no priveľmi sa jej to nedarilo. Spike medzitým stále čoraz silnejšie kopal démonovi do tváre. Buffy ucítila, že zovretie povolilo a že démon už na nej neleží. Pozrela sa a videla ako zdvihol Spike nad hlavu a hodil ho prudko o neďaleký kamenný náhrobok, ktorý sa s rachotom rozletel. Buffy vyskočila na nohy a priskočila k meču z čistého zlata, ktorý ležal neďaleko na mieste, keď ich démon znenazdajky napadol odzadu. Spike od bolesti vykríkol, no rohatý démon sa už rútil opäť nanňho. Odrazil sa od zeme a dopadol na Spika, ktorý zastenal, no keď si uvedomil, že ich protivník sa nehýbe, nadvihol trochu hlavu a všimol si, že ne ňom síce leží "roháč", ale bez hlavy. Tá sa ešte stále kotúľala dolu miernym svahom a zastavila sa až v tmavých kríkoch pod kopcom. Spike znechutene zhodil zo seba démonovo telo. Buffy mu podala ruku a pomohla mu postaviť sa.
"Ďakujem Buffy..."
"Nemáš za čo. Tén démon kvôli tebe startil hlavu," zasmiala sa.
Ich rozhovor prerušilo zavrčanie, ktoré vyšlo z kríkov do ktorých vlietla démonová hlava. "Myslím, že máme ďalšiu spoločnosť, láska," poznamenal Spike, keď sa odtiaľ vynorili traja upíri.
"Ako keby som si už za tie roky nezvykla," poznamenala flegmaticky a rozbehla sa priamo proti upírom.

"Vau! To bola sranda!" smial sa Spike, keď sa vrátili do knižnice, kde na nich už čakal Giles. "Videl si ako sa zatváril ten posledný, keď zbadal, že naňho letí šíp? Ten jeho prekvapený upírí výraz!" smiala sa aj Buffy a v tvári sa snažila napodobniť posledného netvora.
"Ako vidím, dobre ste sa zabávali..." poznamenal Giles, ktorý bol ako obyčajne obklopený veľkým množstvom kníh o okultizme, démonoch, silách temnoty a podobných obyčajných vecí.
"Áno. Mali sme síce menší problém s Xirgisom, ale aj ten sme nakoniec vyriešili," povedala Buffy, sadla si na stoličku, odhryzla si z jablka, ktoré tam mal Giles pripravené ako zásobu energie.
"A čo meč, čo nám poslal Angel, postarali ste sa oňho?"
"Samozrejme. Povedzme to tak, že je na bezpečnom mieste," vysvetlil pohotovo Spike, pričom sa snažil ignorovať meno upíra, ktorého vôbec nemal v láske. Našťastie, ten bol teraz ďaleko v LA, a čo bolo najdôležitejšie, bol ďaleko od Buffy. Spike bol rád, keď sa konečne, po všetkých útrapách, ktoré prežil s Angelom, vrátil späť do Sunnydale za jeho Buffy. A bol si istý, že ich už nič nerozdelí.
"Ako sa má?" spýtala sa Buffy, keď začula jeho meno. Spike pevne veril, že ho prepočula, no mýlil sa.
"V telefóne sa mi zdal byť nejaký čudný. Ako keby ho niečo trápilo. Hovoril tak smutne." "Angel bol vždy nejaký divný. Nie je to nič nové pod slnkom," smial sa Spike.
"Spike, prosím ťa..." povedala namrzene Buffy a pozrela mu do očí výstražným pohľadom. Nemala rada, keď sa takto vyjadroval o Angelovi. Napriek všetkému, čo medzi ňou a Spikom bolo a napriek tomu čo všetko s ním prežila, niečo v jej vnútri milovalo ešte stále Angela. Túto myšlienku si však veľmi nepripúšťala k telu pretože vedela, že s Angelom nikdy nebudú môcť byť spolu.
"Nemyslím Spike, hovoril tak, ako keby sa lúčil..." povedal nervózne Giles.
"Lúčil?" prekvapene zvolala Buffy.
"Aspoň mne to tak znelo. Zober si to tak: Weasley je mrtvý, Gunn zomrel po finálnom boji na vykrvácanie a Illyria tiež odišla. A to nehovorím o Spikovi."
"Čo zase do toho pletiete mňa?"
"Spike, prepáč, ale niekto ti to už musí povedať: si hlupák. Pozri sa na to dievča!" vykríkol Giles a ukázal rukou na Buffy.
"Čo vidíš?"
"Sexi dievča?"
"Nie Spike. Vidíš ženu, ktorá miluje stále Angela, lenže sa ti cíti priveľmi zaviazaná a tak je radšej s tebou ako s ním!"
Spike zmenil tvár v upíriu a zavrčal na Gilesa.
"Spike, Giles! Prestaňte!" vykríkla zúfalo Buffy.
"Už viem čo ste vlastne zač! Bránite toho hajzla, aby sa k nemu Buffy vrátila a aby ste dali opäť dohromady tím. lenže to sa vám už nikdy nepodarí! Už nikdy sa nevrátia časy, keď Buffy chodila na strednú a vy ste bol knihovníkom a spolu s Angelom, Alexom a Willow ste bojovali proti upírom!" vrčal naňho Spike.
"Možno, že som na Angelovej strane, ale on na rozdiel od teba Spike, má aj rozum a srdce." Spike ešte raz zavrčal a vrhol sa na Gilesa, ktorý však bol pohotovejší a vytiahol kríž. Upír ako rýchlo k nemu priskočil, tak rýchlo od neho aj uskočil.
"PRESTAŇTE!" zakričala Buffy a postavila sa medzi nich dvoch.
"Obaja máte pravdu, ale zároveň sa obaja aj mýlite!"
"Mám pravdu? Páni to je novinka." poznamenal sarkasticky Spike, ktorý zmenil svoju tvár späť v ľudskú.
"Spike, Giles ma pravdu v tom, že ešte stále milujem Angela. Lenže v prvej rade milujem práve teba! A to nikto a nič nezmení!" snažila sa upokojiť zúriaceho upíra. Giles, ešte stále držal v ruke kríž a výhražne ním mával na upíra.
"Myslím, že už pôjdeme..." poznamenala na rozlúčku Buffy a nasilu vytlačila brániaceho sa Spika von z knižnice.

Atlantický oceán. Rok 1943.

"Lawson! Tadeto!" vykríkol jeden z Američanov a ukázal na otvorené železné dvere z ktorých na nich pozerala hlava prekvapeného nacistu. Keď naňho namierili samopaly, usmial sa vystrčil ruky a ukázal, že nie je ozbrojený. Lawson prikývol a spolu s Jackom Rayleym vebhli dovnútra, kde zbadali sotatných členov ich mužstva. Zrazu sa ozvalo zavrčanie. Lawson sa prudko otočil a vystrelil do postavy stojacej niekoľko metrov za ním. Guľky ho síce zasiahli, no s chlapom to len mierne trhlo. Vyceril zuby, zavrčal a rozbehol sa priamo na prekvapeného Lawsona. Ten však pohotovo chytil dvere a zavrel ich upírovi priamo pred nosom. Zakrútil bezpečnostnú poistku na dverách a zmätene sa pozrel na námorníkov, ktorí udivene pozerali na celý výjav.
"Čo to preboha bolo?!" spamätal sa jeden z američanov a chytil nacistu pod krk.
"Ich weis nicht! Weis nicht!" kričal trochu pridusene.
"Nechaj ho Mike. Je to len radový vojak. Podľa toho, čo nám hlásil prieskum, ide o niečo s najvyšším stupňom utajenia." chytil ho za plece Jack Rayley a prinútil ho pustiť nemca.
"S najvyšším stupňom utajenia?"
"Údajne má na tom osobný záujem samotný Führer."
Na železné dvere v ponorke zrazu dopadol z druhej strany prudký náraz. Za ním pokračoval však ďalší a ďalší.
"Mali by sme sa pohnúť ďalej. Tieto dvere tie beštie veľmi dlho neudržia." navrhol Lawson. "Podľa mňa, by sme im tu toho nácka mali nechať, nech si na ňom tie potvory pochutnajú." vyslovil svoj návrh ďalší americký vojak a rukou ukázal na nemca a následne na dvere, za ktotými sa nachádzal upír. Keď si nacista uvedomil, čo s ním zamýšľajú urobiť, hodil sa pred Rayelyho na kolená.
"Nein! Bitte, nein!" prosíkal zúfalo.
Rayley sa pozrel na amerických vojakov, ktorí boli odhodlaní už už hodiť nemca do pazúrov zúriacej beštie.
"Všetci ste videli, čo sa stalo s veliteľom, keď sme vstúpili na ponorku," začal a v myšlienkách si premietol scény spred niekoľkých minút. Videl ako na kapitána skočilo jedno z tých stvorení a ako mu to prehrýzlo krk. Spomenul si aj na amerických a nemeckých vojakov, ktorí bok po boku bežali vedľa seba po úzkych chodbách v ponorke. Utekali pred niečím, čo ani nepoznali. Ich najvyšší veliteľ ich poslal na túto misiu, s tým, že majú byť pripravení na všetko. To aj boli. Neboli však pripravení na niečo, čo sa nedá zabiť.
"Vzhľadom na to, že som tu momentálne dôstojník s najvyššou vojenskou hodnosťou, preberám velenie nad celou ponorkou, pokiaľ nás nepríde niekto zachrániť." rozkázal Rayley a pozrel sa na stále prosíkajúceho nemca.
"Vezmite ho s nami. Musíme sa dostať do inej časti lode. Tu to nie je bezpečné." dokončil a pozrel sa na dvere, ktoé sa stále otriasali od nárazov...


"Nemôžem pochopiť ako môže byť Giles taký odporný. Čo má proti Spikovi?"
Buffy sedela na posteli a rozprávala jej, ako sa k upírovi zachoval jej pozorovateľ.
"Nechcem aby si si to zle vysvetlila Buffy, ale Giles má v niečom pravdu."
"V čom?"
"V tvojom vzťahu k Angelovi. Netvrď mi prosím ťa, že ho už nemiluješ."
"Samozrejme, že už nie. Mám predsa Spika. On je pre mňa najdôležitejší. Podržal ma v najťažších okamihoch môjho života. Čo Angel? Opustil ma, keď som ho najviac potrebovala!"
"Dobre vieš, že Angel to musel urobiť! Dobre vieš, čo by sa stalo, keby s tebou ostal! "Ale nemal ma opustiť!"
"Buffy, zmeňme radšej tému, pretože táto konverzácia, je skutočne..." nestihla dopovedať Willow. Do miestnosti zrazu vpadlo niekoľko upírov a zaútočilo na dievčatá sediace na posteli. Buffy pohotovo vytiahla kolík a bodla jedného z upírov do srdca. Nestalo sa však čo očakávala. Namiesto toho aby sa rozpadol na prach, upír sa iba usmial, vytiahol si kolík z hrude a udrel Buffy do tváre tak, že sa ocitla na druhej strane izby. Willow sa len neveriacky dívala na scénu pred sebou. Buffy s rachotom dopadla na protiľahlú stenu. Willow sa pokúsila zápasiť s útočníkmi, no zrazu ucítila nepredstaviteľnú bolesť v zátylku a stratila vedomie...

New York City. Rok 1943.
Angel sedel vo svojom kresle a pozeral sa na nočný New York. Milióny svietiacich bodiek. Myslel na Drusillu a Darlu. Práve boli niekde v Európe a on nevedel čo je s nimi. Od prvej vojny neprešlo ani dvadsať rokov a opäť vypukla ďalšia. Napriek tomu ako sa k nemu Darla zachovala, stále ju miloval. Zrazu sa na jeho dverách ozvalo zaklopanie, čo ho náramne prekvapilo, pretože k nemu návštevy veľmi nechodili. Nebolo to len kvôli tomu, že bol kedysi jedným z najstrašnejších upírov známeho sveta, ale aj kvôli tomu, že v New Yorku nikoho nepoznal. Postavil sa a a išiel k dverám. Keď ich otvoril zbadal mužov v oblekoch, ktorí naňho udivene pozerali. Až teraz si uvedomil, že má na sebe iba trenírky.
"Nič nekupujem odíďte." povedal stroho a už sa chystal zavrieť dvere, keď mu jeden z nich strčil medzi dvere nohy, čím mu to znemožnil.
"Pán Angel, my nie sme podomoví obchodníci. Ja som agent Wayne a toto je agent Corn. Sme z FBI," predstavili sa muži a Angel si až terazvšimol, že za nimi bolo postavených ďalších desať policajtov.
"Ja som nič neurobil." povedal pokojným hlasom, cítiac, že nejde len o zdvorilostnú návštevu. "To ani netvrdíme, ale radšej by sme sa rozprávali vo vnútri." povedal agent Corn a vstúpil do miestnosti.
"Čo odo mňa chcete?"
"Posaďte sa Angelus," povedal Wayne a pozrel von oknom. Angel sa zarazil. Odkiaľ poznajú jeho meno? Veď nikto okrem démonov a upírov nevedel, kto v skutočnosti je. Radšej poslúchol a sadol si do kresla.
"Angel, vieme čo ste zač," začal Corn.
"A čo má byť? Nikomu neubližujem. Nechcem problémy."
"Nie sme tu kvôli vašej minulosti Angel. Potrebujeme vašu pomoc."
"Nechcem mať nič s vládou. Prišiel som sem aby som mal od všetkých pokoj."
"Angel, vieme čo všetko máte za sebou. Za všetky vaše výčiny by sme vás bez problémov mohli kľudne hodiť trochu na slniečko."
Angel zmenil tvár v upíriu a zavrčal.
"Čo odo mňa chcete?"
"Aby ste splatili svoj dlh Spojeným štátom. Ak nám pomôžete už nikdy vás nebudeme kontaktovať," navrhol mu Corn.
"Počúvam," povedal zrezignovane Angel a pohodlne sa usadil v kresle.


"Au! Moja hlava," zastonala Buffy a snažila sa skontrolovať, či je celá. Ležala na podlahe vo svojej izbe, kde bolo všetko porozhadzované a aj Willow zmizla. Zdvihla sa a snažila si spomenúť na to čo sa stalo. Áno. Upíri. Vošli do ich domu, napadli ich a keď ich chcela Buffy prebodnúť, tak... tu niečo nesedí... ako mohli vojasť bez pozvania do jej domu? Upíri predsa musia vždy čakať na pozvanie. A ako to, že sa nerozpadol na prach, keď ho prebodla? Niečo nebolo v poriadku. Jednoznačne chceli Willow... Buffy rýchlo priskočila k telefónu a vytočila Gilesovo telefónne číslo a pohotovo mu vysvetlila, čo sa stalo.
"Hneď som tam," prisľúbil a položil telefón.
Buffy sa porozhliadala po izbe. Bolo to tam ako keby sa ňou prehnalo tornádo. Jej pohľad zaujal malý predmet na zemi. Zohla sa a zdvihla ho. To čo však videla, bolo niečo skutočne neobvyklé.

"Čo keď sa to dostane k nám?" znepokojoval sa Lawson, keď počúval tlmené, z diaľky prichádzajúce zvuky.
"V tom prípade odpálime toto." povedal Rayley a ukázal na nemeckú nášlapnú mínu, ktorú našli v muničnom sklade.
"A všetkých nás zabijete! Zbláznili ste sa?!"
"Nemôžeme predsa dopustiť aby sa tie tvory dostali na povrch!" vykríkol Rayley a buchol po malom drevenom stolíku, ktorý sa nachádzal v strede miestnosti pre posádku.
"Ale nemôžete nás tu predsa všetkých zabiť!" vykríkol jeden z Američanov a vytiahol z puzdra na opasku revolver.
"Toto má byť pokus o vzburu?!"
"Nie toto má byť pokus o našu záchranu... pane!" povedal vojak a priložil prst na spúšť.
"Moment, čo je to za zvuk?" opýtal sa iný, ktorý sa postavil medzi Rayleyho a vojaka, ktorý sa ich pokúšal "zachrániť". Všetci sa započúvali a začuli v poklope, ktorým vychádzajú potápači do pretlakovej komory klopanie. Tri krátke údery sa postupne striedali s troma dlhšími.
"To je signál S0S!" zakričal Lawson.
"Prišli po nás!" vykríkol američan, ktorý ešte pred pár sekundami mieril na Rileyho a zastrčil zbraň späť do puzdra. Nacista priskočil k poklopu, stlačil nejaké tlačidlo a poklop sa otvoril. Rayley sa nad neho nahol a pozoroval vodu, z ktorej sa zrazu vynorila hlava. Bol to Angel.


"Prišiel som hneď ako som dostal váš odkaz Giles." povedal Angel a podal pozorovateľovi ruku.
"Som rád, že si prišiel. Spike vravel, že by si nám dokázal objasniť to čo sa tu deje."
"Spike?" neveril Angel vlastným ušiam.
"Áno bol som to ja," zaznelo od dverí a Angel uvidel druhého upíra s dušou.
"Čo to má znamenať?" spýtala sa Buffy, ktorá sedela na stoličke a sledovala oboch svojich milencov.
"To nech ti vysvetlí on. Ja neviem čo odo mňa chce," povedal podráždene Angel.
"Angel, dobre viem, že sme kedysi mali svoje nezhody, ale teraz ide o Willow." povedal kľudne Spike.
"Tak spusti."
"Poviem dve slová: Operácia Ellie."
Angelova tvár skamenela. Neveril, že by to mohla byť pravda. Nie po toľkých rokoch. Veď vtedy so všetkým skoncovali. Vtedy prežili len on Spike, Lawson a niekoľko američanov. Nik iný.
"Spike, si si istý tým čo mi tu hovoríš?" spýtal sa neveriacky Angel.
"Úplne. Toto Buffy, našla vo svojom dome, keď uniesli Willow," povedal a podal Angelovi, kus látky, na ktorom bola červená vlajka s bielym kruhom uprostred na ktorom sa vynímal hákový kríž. Lenže za hákovým krížom bola aj nejasná silueta upírej tváre.
"Preboha..." zašepkal Angel a pustil látku na zem.
"Už chápeš prečo som ťa zavolal?"
"Spike, ale vtedy sme predsa..."
"Viem Angel, ale niečo sa muselo pokaziť. Teraz sme už jediní, ktorí vtedy prežili."
"Vysvetlí mi už niekto, čo sa tu dopekla deje?" skočila im do rozhovoru Buffy, no ani jeden ju nevnímal.
"Giles, čo viete o tom symbole?" spýtal sa Spike, aby sa uistil, že sa nemýlia.
"Nenašiel som ho v žiadnej knihe. Pravdupovediac nikdy som sa s ničím takým nestretol. Ale vzhľadom na to, že ten symbol sa výrazne podobá na fašistický, tipoval by som, že..." "Áno. Mali v tom prsty nacisti," potvrdil Angel.
"Vtedy to malo ikonku prísne tajné. A to na oboch stranách. Po vojne sa na to zabudlo. Preto to nemôžete nájsť v žiadných knihách," vysvetľoval Spike.
"Spike, dobre vieš, čo nám vtedy povedali. Nikomu ani slovo," okríkol ho Angel.
"Angel, čo mi to ti chceš nahovoriť?! Že kvôli niečomu, čo sa stalo pred polstoročím má zomrieť moja priateľka? A nechceš mi ani povedať o čo išlo?!" vyskočila Buffy na rovné nohy a začala búchať Angelovi do hrude. Spike však rýchlo zareagoval a odtrhol ju od neho. "Buffy, oni ju nechcú zabiť," povedal ticho Angel.
"Angel, kto sú to oni?" spýtala sa výhražne Buffy. Angel sa na ňu smutne pozrel a potom pozrel na Spika. Ten prikývol.

"Kto ste?" spýtal sa Lawson a namieril zbraň na premočeného Angela, ktorý práve vyliezol z vody do ponorky a pozeral sa na vystrašených vojakov.
"Odložte to," povedal pokojne a prešiel okolo neho ako keby sa nič nedialo.
"Ešte raz sa opýtam a potom budem strieľať." povedal výhražne chlap pričom stále mieril na Angela. Ten sa tentokrát otočil, dal si dole potápačský vak a vytiahol z neho dlhý, hermeticky uzavretý kovový valec, ktorý špeciálnym pohybom ruky otvoril a vytiahol z neho suchý biely papier, ktorý podal Rayleymu. Vzal ho do ruky a začítal sa doň.
"V poriadku, agent. Vítam vás na palube," povedal po chvíli a usmial sa na Angela.
"Teraz mi povedzte, prečo ste sa vlastne neozvali po tom ako ste obsadili ponorku?" spýtal sa Angel a založil si ruky v bok.
"Pretože sme ju fakticky nikdy neobsadili." odpovedal mu Rayey a podal mu späť jeho poverovacie listiny. " A aj kvôli tomu, že komunikačné zariadenie je na druhej strane lode, ktorú ovládajú tie príšery."
"Príšery?" nechápal Angel.
"Keď sme prepadli ponorku a dostali sme sa na palubu, jeden z našich vojakov otvoril dvere na jednej z kabín a vtom to naňho vyskočilo. Vyzeralo to najprv ako človek, ale potom..." odmlčal sa na chvíľu Rayley. "Potom mu to prehrýzlo krk. Pokúšali sme sa to zastreliť, ale..." "Ale guľky ho zasiahli a on nezomrel," dokončil Angel.
"Odkiaľ to viete?!" spýtal sa neveriacky Lawson a vtom znenazdajky vystrelila zbraň, ktorú stále držal v ruke a zasiahla Angela. Ten sa so stenom chytil za brucho a padol na zem.
"Preboha! Zavolajte rýchlo lekára!" vykríkol Rayley a skočil k Angelovi, aby mu nahmatal puls.
"Já... já som nechcel! Proste to... ono to vystrelilo..." snažil sa vykoktať zo seba Lawson a odhodil zbraň na zem.
"Preboha, je mŕtvy..." skonštatoval Rayley a pozrel na Lawsona.
"Nie nie som." ozvalo sa zo zeme a Angel sa strochu nemotorne postavil.
"On patrí k nim!" vykríkol Lawson a snažil sa nájsť pohľadom zbraň, ktorú pred chvíľou odhodil na zem.
"Čo ste zač?" opýtal sa Rayley, ktorý neveril vlastným očiam. Predsa každého normálneho človeka by ten výstrel do hrude zabil.
"To nie je dôležité, som tu preto aby som vám pomohol." povedal, vzal si spod nôh Lawsonovú zbraň a podal mu ju.
"Nabudúce s tou hračkou trochu opatrnejšie. Teraz mi povedzte, kde je vchod do druhej časti lode." povedal Angel a pozrel Lawsonovi do očí.

"Ste si istý, že tam chcete ísť?" opýtal sa Rayley, Angela, ktorý stál pred veľkými železnými dverami, ktoré ich oddeľovali, ako si už Angel domyslel,od upírov.
"Nemajte strach, už som sa s takými "tvormi" stretol. Viem čo na nich zaberá," usmial sa a otvoril dvere.
"Veľa šťastia, pane," poprial Rayley a zavrel za ním dvere.
Angel sa opatrne začal presúvať po dlhej chodbe. Všade bol nejaký zvláštny opar, no preňho to nebolo nič nezvyčajné. Upíri majú vo zvyku zanechávať za sebou veľký bordel. Práve prechádzal okolo jednej z kajút, keď z nej začul zvláštne mumlanie. Pristúpil k dverám a pomaly ich otvoril.
"Spike?!" neveril Angel.
"Mhmm. Umm!" prikývol upír, ktorý bol zviazaný od halvy po päty a cez ústa mal pretiahnutú bielu šatku, ktorá mu zabraňovala rozprávať. Angel sa bližšie prizrel jeho oblečeniu. Mal na sebe hnedú nacistickú uniformu a na čestnom mieste na hrudi, hneď pod hákovým krížom sa nachádzala visačka s menom. Vraj Seržant Spike. Pozrel sa na rukáv a zbadal tam veľmi zvláštny symbol...


Aj teraz držal v ruke ten symbol a rozprával Buffy príbeh, ktorý sa vtedy odohral na ponorke. Buffy sedela v kresle a počúvala. Prekvapený Giles, sa pe uistenie radšej opýtal.
"Takže ak som to správne pochopil, Spike ty si bol počas druhej svetovej vojny nacistom v službách Hitlera?"
"Vtedy to vyzeralo, že vyhrá vojnu a uvrhne svet do temnoty. Vzhľadom na to, že som ešte nemal dušu to bolo veľmi lákavé."
"Ale k nacistom?"
"Vždy lepšie ako keby som sa mal skrývať pred vojnou a pred celým svetom ako pán Dokonalý." povedal posmešne a Angel pochopil, že tá poznámka bola adresovaná jemu. "Ale stále nechápem, čo tá skupina môže mať za lubom?"
"Giles, vtedy Hitler experimentoval zo všetkým, čo by mohlo obrátiť vývoj vojny. Nemci začali prehrávať na všetkých frontoch. Niet divu, že sa pokúšal vytvoriť dokonalého vojaka. Experimentoval s upírmi," vysvetlil Angel. "A Spike sa stal takmer jedným z nich." dodal napokon.
"Ale nie vlastnou vinou! Pôvodne som slúžil v na východnom fronte ako nočný prieskumník a sabotér, no potom zistili čo som zač a transportovali ma do špeciálneho tábora, v ktorom tie experimenty prebiehali. Videl som tam vtedy strašné veci. Skúšali napríklad, koľko sekúnd vydrží upír na slnečnom svetle."
"Dobre, chápem. Takže nacistickí upíri uniesli Willow?" opýtala sa Buffy a čakala jasnú odpoveď.
"Vyzerá to tak." potvrdil Angel.
"A prečo práve ju?"
"Pretože sa chcú rozmnožiť a vytvoriť novú temnú armádu, ktorá by ovládla celý svet," odhadol Spike.
"Ale veď upíri sa nemôžu rozmnožovať prirodeznou formou!"
"Kto tu vraví o tom, že by ju chceli oplodniť práve oni? Pravdepodobne ide o nejakého démona, ktorý potrebuje dieťa na to, aby zničil svet."
"Takže aby som si to ujasnila. Stojíme proti špeciálnej sekte upírov posadnutých nacistickou propagandou, ktorí sú takmer nezraniteľní a vedie ich nejaký šialený démon. Je tak?"
Angel a Spike na seba pozreli a prikývli.

"Spike! Čo tu doparoma robíš?" vykríkol Angel, keď rozväzoval druhého upíra.
"Povedzme, že som sa zaplietol do niečoho, čo som nemal."
"Zase?!" spýtal sa unavene Angel, no Spike mu neodpovedal.
"Čo vieš o tých upíroch čo tu vystrájajú?!"
"Len ich mená: Nostroyev a ten druhý je Prince of Lies. Sú to takí dvaja magori."
"A ako si sa tu ocitol?"
"No, pripravoval som menšiu zmluvu a oni mi na to prišli a... k zemi!" vykríkol.
Angel sa zohol a Spike prudkým úderom od neho odhodil upíra, ktorý sa ho snažil uhryznúť.
"Ďakujem. Nie je príjemné, keď sa chce upír napiť z upíra."
Angel rýchlo zobral malú drevenú nohu stoličky, zlomil ju a zapichol ju upírovi, ktorý ležal na zemi priamo do srdca. Ten však na jeho prekvapenie sa len postavil, vytiahol kolík z hrude a zaútočil ním na Angela.
"Hej! Aj ja chcem mať takú výhodu!" zakričal Spike a uskočil pred bojujúcimi upírmi.
Angelovi sa podarilo zhodiť druhého upíra na zem.
"Spike! Sekeru!" vykríkol a snažil sa udržať druhého upíra na zemi.
Spike priskočil k sekere a zvesil ju zo steny.
"Nemyslíš si, že použitie sekery je priveľmi násilné? Vezmi si to tak, koľko sajrajtu s ňou narobíš a potom..." začal svoju úvahu Spike.
"Spike!" zavrčal Angel.
"Čo je?"
"Tú sekeru!"
"Aha... prepáč," ospravedlnil sa ironicky a hodil mu sekeru. Angel ju pohotovo chytil a odsekol upírovi hlavu. Až teraz sa rozpadol na prach a Angel si konečne mohol vydýchnuť.
"Čo to bolo?" spýal sa Spike.
"Neviem. Ale keď som ho bodol do srdca, tak sa nerozpadol. Ako keby žiadne nemal!"


Buffy vybehla hore schodami a vbehla do izby, kde mala uložené všetky zbrane. Otvorila veľkú drevenú skriňu, pripravila si vedľa nej vak a začala doňho hádzať všetko čo jej prišlo do rúk.
"Nemala by si bojovať v hneve Buffy," ozval sa Angel, ktorý vošiel dnu dverami.
"Ja nebojujem v hneve," odvrkla mu a hádzala svoje zbrane ďalej do vaku.
"Buffy, nevieš proti čomu stojíš..."
"Ale viem... proti spiatočníckym upírom na ktorých sa po vojne zabudlo a ktorí uniesli moju priateľku."
"Nie je to úplne presné, ale áno. Buffy, ale proti niečomu takému si ešte v živote nebojovala. To nie sú obyčajní upíri."
"Som si toho vedomá," povedala, zazipsovala si vak a pozrela na Angela.
"Buffy, sama to nezvládneš."
"Už som zvládla aj iné veci, a nebol si pri mne ani ty, ani Spike!" odvrkla mu výčitkou. "Buffy, dobre vieš, že to tak muselo byť."
"Áno... samozrejme, že to tak muselo byť... samozrejmé je aj to, že si sa stal len bábkou v ruke Wolfram & Hart a vo svojej podstate si stál proti všetkému za čo všetko sme kedysi spolu bojovali!"
"Ale teraz som iný. Wolfram&Hart utrpeli ťažkú porážku a ja som konečne slobodný."
"Slobodný?! Ako Angel? Stále si upír aj napriek tomu, že si zastavil apokalypsu. Dobre viem, že si podpísal dokument v ktorom si sa zriekol byť opäť človekom. Len mi povedz jednu vec: Myslel si pritom na mňa? Na to čo k tebe cítim? Nie!"
"Tak dosť Buffy! Vyčítaš mi tu, ako som sa snažil zničiť Wolfram&Hart, no ty si zatiaľ po boku so svojím milovaným Spikom nerobila nič iné, len..."
Buffy nedovolila aby dopovedal tú vetu a tak mu jednu poriadne vrazila tak, že sa ocitol na zemi. Angel sa postavil a nasadil upíriu tvár.
"Takže pravda bolí však?" povedal posmešne.
Neodpovedala. Uvedomila si, že mu vykričala veci, ktoré boli síce pravdivé, no len z jedného uhla pohľadu. Vedela aj to, že má pravdu v tom čo tvrdil o Spikovi. Kým ona si s ním užívala on bojoval v Los Angels proti rôznym démonom. Ale aj ona!
"Všetko čo sa stalo je len a len tvoja vina." zašepkala nakoniec. Aj Angel si uvedomil, že to prepískol a zmenil tvár opäť v ľudskú. Uvedomil si, čo urobil. Nedokázal sa ovládnuť a tak... na jeho tvári sa objavil skľúčený výraz. Vybehol von dverami a nevšímajúc si Buffyno volanie zmizol v temnote.

"Spike, vysvetlíš mi čo sa tu prosím ťa deje? Čo to ten váš Vodca zase vymýšľa?! Veď to bol upír."
"Angelus, ja neviem! Keď ma sem zavreli stratil som pojem o čase. Ale predtým, než sme opustili Nemecko, tak sa veľa šepkalo o experimentoch s upírmi."
"To čo už Hitler nemá čo robiť?"
"Asi nie..."
"Vieš niečo bližšie o tých experimentoch?"
"Ani nie... Možno niečo budú vedieť Nostroyev alebo Prince of Lies."
"Kde sú?"
"Nachádzajú sa niekde pri riadiacich miestnostiach..." odpovedal flegmaticky Spike, vytiahol z vrecka cigaretu a zapálil si ju.
"Môžeš to zhasnúť?"
"A prečo?"
"Pretože kyslík v ponorke vystačí ľuďom ešte asi tak na štyri hodiny."
"To nie je môj problém."
Angel neváhal jedným šmahom ruky vytrhol Spikovi, cigaretu z úst, hodil ju na zem a zašliapol.
"Hej! Uvedomuješ si koľko také cigarety stoja?!"
Angel neodpovedal a vyrkočil ďalej po chodbe smerom k riadiacemu centru. Po stenách chodieb bolo povešané veľke množstvo náborových plagátov, oslavujúce víťazstvá tretej ríše. Podišiel k jednému z plagátov a začal si niečo po nemecky mumlať.
"Tí nacisti sú skutočne blázni." poznamenal napokon.
"Možno, že áno, no majú dobrú myšlienku. Vieš si predstaviť, akoby sme sa mali všetci nňdobre, keby vyhral Hitler vojnu? Svet uvrhnutý v temnote. Vládli by sme mu. Nikto by nás nedokázal zastaviť!" nadchýnal sa v predstavách Spike.
"Ale koľko nevinných ľudí by muselo umrieť," poznamenal Angel.
"Ale čo sa staráš o ľudí?! Ako vidím odkedy si opustil Darlu, očividne si nejako zmäkol." smial sa nahlas Spike. Vedel, že zaťal Angelovi do živého. Druhý upír sa otočil a pozrel naňho.
"Vieš čo je s Darlou a Dru?" spýtal sa zvedavo Angel.
"Keď sme sa naposledy videli, mali sa celkom dobre. Robili sestričky v nejakej poľnej nemocnici. Ako som sa neskôr dopočul, museli ju neskôr uzavrieť, kvôli vysokej úmrtnosti pacientov a nedostatku personálu. Tuším sa tam poriadne rozbesnili. Ale odvtedy, som o nich nič nepočul."
"Aha..." konštatoval sucho Angel a pokračoval v ceste do riadiacej miestnosti.


"Konečne si tu, už som sa začínal obávať, že ťa budem musieť ísť pohľadať," povedal ironicky Spike.
"Nemaj strach. Ja sa nestratím," odvrkol mu Angel a sadol si na stoličku vedľa Buffy, ktorá tam už hodnú chvíľu naňho čakala. Keď Giles videl pred sebou ten výjav len veľmi ťažko sa zdržiaval smiechu. Naľavo Spike, v strede Buffy a po jej pravici Angel. Vyzeralo to, ako keby boli v známej americkej súťaži "Vyber si svoju nevestu". Hráč si tam vyberie spomedzi dvoch partneriek jednu, ktorú síce ani nepozná, no v priamom prenose sa hneď zosobášia. Je to v podstate mačka vo vreci.
"Takže máte predstavu, kde by mohli Willow držať?" spýtal sa pozorovateľ a striedal pohľady medzi Spikom a Angelom.
"No já si myslím, že sa budú snažiť dostať ju späť do Európy. Podľa toho čo mi povedal môj informátor väčšinu nacistov majú sústredených v Nemecku."
"Ako inak," poznamenal Angel.
"Lenže musia sa tam dopraviť ilegálne. Pochybujem, že by sa im Willow nebránila."
"Pôjdu ponorkou," oznámil Angel.
"Ponorkou?" spýtali sa súčasne všetci traja.
"Áno. Keď som sa dopočul o čo ide, ihneď som volal svojím priateľom vo vláde. Potvrdili mi, že ponorka stále kotví v prístave. Síce na vrakovisku, ale kotví." vysvetlil situáciu.
"Chceš mi povedať, že upíri sa pokúsia s viac ako šesťdesiat rokov straou ponorkou prebrázdiť celý atlantik a dostať sa do Nemecka?" spýtala sa neveriacky Buffy.
"Technicky vzaté... áno, je to tak."
"Tak na čo ešte čakáme? Rýchlo poďme za tou ponorkou! Kde kotví?"
"V New Yorku, ale..." snažil sa niečo namietnuť Angel, no Buffy vsatala a rýchlym krokom podišla k dverám knižnice.
"Nepoučuj ma Angel. Nemáš na to právo. Jednoducho si sa zbalil a odišiel si, keď som ťa najviac potrebovala. Nikdy si nič kvôli mne neobetoval. Nikdy!" vykríkla. Pre Angela boli tie slová horšie ako keby mu do srdca zabodla kolík. Pozrel sa jej do očí, no rýchlo svoj pohľad odvrátil, pretože nechcel, aby videla ako mu po tvári steká slza.
"Povedala si, že nikdy nezabudneš. Že si všetko budeš pamätať," zašepkal, no Buffy ho už nepočula, pretože vyšla von dverami. Spike sa pri tých slovách na Angela prekvapene pozrel, pretože nechápal.

"Ach! Takže náš stratený syn sa nám vrátil. Rád ťa opäť vidím Angelus. Nepribral si náhodou? Ach nie, prepáč... to len tá duša ti pridáva na váhe." smial sa na plné ústa Nostroyev.
"Sklapni! Viem čo ste zač," odvrkol mu podráždene Angel, pretože nemal rád keď sa niekto posmešne vyjadroval o jeho duši.
"Vážne a kto sme podľa teba?"
"Nacisti. Sprostí nacisti." povedal už pokojnejšie Angel.
"Angelus. Dobre vieš, že sme Führerovi verní len dovtedy pokým nám nevýjde náš plán. Budeme vládnuť svetu!"
"No tak to by si sa najskôr musel dostať von z ponorky. Pokiaľ mám správne infor,ácie od Spika, tak ani jeden z nás nevie tento šrot ovládať." zasmial sa Angel.
"A načo sa dostať von? Veď potravy tu máme dostatok. A ešte je čerstvá a čaká len na to kedy si po ňu príjdeme."ozval sa konečne aj Prince of Lies.
"Pokiaľ sa k nim skôr nedostanú tí druhí," poznamenal Spike.
"Tí druhí?" nechápal Nostroyev.
"Tí, ktorých nezabiješ obyčajným kolíkom," doplnil Angel.
"Preboha..." zašepkal si sám pre seba Prince. "Chceš povedať, že sa dostali von?"
"Áno a pobehujú po celej ponorke."
Prince sa obrátil na Nostroyeva.
"Musíme sa odtiaľto dostať Nos. Dobre si videl čo tie tvory dokážu zrobiť s naším druhom!" "Ale čo ma potom. Najskôr pôjdeme za tými námorníkmi, najeme sa a potom sa budeme zaoberať takýmito problémami." odvrkol mu druhý upír vzal si zo stola sekeru a chystal sa vojsť von z kajuty, keď zrazu vystrašene vykríkol a premenil sa na prach. Spike prekvapene pozrel na Angela, ktorý držal v ruke kolík.
"No, tak ty tie problémy už mať nebudeš," poznamenal, usmial sa a svoju pozornosť obrátil na ďalšieho upíra, ktorý vystrašene pozeral na kolík, ktorý držal Angel v ruke. Spike sa oprel o zárubňu dverí a pobavene sledoval scény, ktoré sa pred ním odohrávali.
"A teraz spusti." povedal Angel výhražne smerom k Princovi a posadil sa na stoličku.
"V poriadku... len sa ukľudni... poviem ti všetko čo viem: V najvyšších radoch tretej ríše sa začalo počas začiatku operácie Barbarrosa hovoriť o vytvorení dokonalých vojako, ktorí by boli nezničiteľní. Nemeckí vedci skúšali všetok materiál: démonov, zombie, vlkodlakov, no ich pokusy boli neúspešné. Potom Führer nariadil aby odchytili niekoľko upírov a vyskúšali tie pokusy na nich. Upírovi vyoperovali srdce, takže ste ho nemohli zabiť ani kolíkom, ani striebornými guľkami, jediné čo naňho zaberalo bolo denné svetlo. Nanešťastie ani jeden z nemeckých vedcov si neuvedomili, že upír, napriek svojej temnej stránke, nemôže byť bez srdca a tak sa po niekoľkých hodinách začali všetci takto upravení upíri rozpadávať na prach. Museli prísť na niečo, čo by dokázalo udržať ich biomolekulárnu štruktúru pokope aj keď nebudú mať srdce. A našli to. Jedna mocná čarodejnica sa podujala, že im pomôže. Tá čarodejnica však stála na strane dobra, a myslela si, že keď vytvorí nezničiteľného upíra, pomôže tým k rýchlemu ukončeniu vojny. Aj sa jej to podarilo. Nacistom však nestačilo, že upír sa nemusel báť kolíkov. Potrebovali aj aby boli rýchli a obratní. Preto skrížili upírie DNA s DNA vlkodlaka a do svojích rúk dostali nepredstaviteľnú zbraň. Upír rýchlejší ako všetko ostatné na planéte, ktorému neprekážajú kolíky, strieborné guľky, kríže, či svätená voda. Nacisti sa však obávali, že čarodejnica, by mohla tajomstvo neporazeteľného upíra prezradiť nepriateľovi, ale ešte predtým ako ju zabili, stihla s jedným vysokým dôstojníkom splodiť a porodiť dieťa, ktoré záhadne zmizlo." dokončil rozprávanie Prince of Lies. "A ako sa tie potvory dostali na túto ponorku?" zasyčal Angel, ktorý nedokázal uveriť vlastným ušiam.
"Keď Spojené štáty americké vstúpili pred polrokom do vojny s Nemeckom, Hitler sa rozhodol, že by bolo veľmi obtiažne zničiť USA vojenskou ofenzívou. Rozhodol sa preto poslať do Severnej Ameriky skupinu štyridsiatich geneticky upravených upírov, aby vyzabíjali obyvateľstvo aj armádu zvnútra a zrobili z nich upírov, ktorí budú poslúchať Hitlera," vysvetlil Führerove plány upír.
"A kde sú všetci?" spýtal sa Angel a pohľadom prikázal Spikovi aby strážil pre istotu chodbu. "Na tejto ponorke ich je len desať. No, keď prihliadneme na to, že ste pred chvíľou jedného z nich zabili, tak už len deväť. Ostatní sa prepravujú v tejto dobe do USA za pomoci lodí, a lietadiel. "
"A ako sa dajú zastaviť?" vypytoval sa Angel.
"Aby nezničili ľudstvo? To by musel Hitler so svojimi kumpánmi stratiť s nimi kontakt. Jedine vtedy by začali pracovať na vlastnú päsť a mohli by ste ich poraziť."


"Giles pridajte!" pobádala ho Buffy, ktorá sa nedočkavo hemžila na sedadle spolujazdca.
"Buffy, mám nohu až na podlahe, lenže táto kraksňa viac nevytiahne." rozčuloval sa Giles nad svojím starým autíčkom, ktoré napriek ich nespokojnosti uháňalo úctihodnou rcýhlosťou na letisko v LA.
"Prečo nás nemohli Spike a Angel vzať svojím špeciálnym autíčkom?" spýtala sa Buffy.
"Pretože by to do svitania nestihli. Dobre vieš, že oni nemôžu letieť lietadlom. Slnko by ich zabilo. Máme sa stretnúť po zotmení v New Yorku."
Buffy sa zamračila. Nevedela čo si má myslieť o tom, že Angel a Spike sú spolu "zadobre". Nedokázala si predstaviť ich dvoch ako priateľov. To bolo niečo ako vidieť spolu ovcu a vlka žrať trávu. Vedela, že miluje Angela, no po tej ich spoločnej hádke a po tom čo mu vykričala predtým než odišla zo Sunnydale si nebola vôbec istá, či miluje on ju. Chcela aby jej to konečne povedal. Chcela aby mohli byť konečne spolu. Chcela byť konečne šťastná. Ale bol tu predsa Spike, s ktorým predsa bola šťastná. Nesmie predsa myslieť na Angela. To nie je správne. Spike sa kvôli nej pri boji s Prvým zlom obetoval... on ju miluje... aj ona miluje... miluje Angela. Ale musela byť naňho taká zlá. Keď si ho znepriatelí bude pre ňu aj preňho navzájom oveľa lahšie zabudnúť. Aspoň v to dúfala a v duchu si nahovárala, že predsa Angel, je ten zlý, ktorý ju opustil a ktorý nikdy pre ňu nič neobetoval.

"Pridaj Spike, musíme byť čo najskôr v New Yorku," zašomral Angel, ktorý sedel, taktiež ako Buffy na sedadle spolujazdca a nepokojne sa vrtel.
"Veď sa snažím, ale keď si kupoval toto auto, asi si nemyslel na to, že ho budeš potrebovať na rýchle presuny," povedal ironicky Spike, hoci dobre vedel, že auto v ktorom sedí patrí medzi jedno z najrýchlejších na Zemi. Agel neodpovedal. Myslel na to, čo mu povedala Buffy. Ako mu vykričala veci, ktoré vlastne boli pravdou, ale nedopovedanou pravdou. Vedel, že Buffy nevedela o tomich spoločnom zážitku, keď bol na jeden deň človekom. Musel požiadať Veštcov, aby ho vymazali. Inak by Buffy bola umrela... a to nemohol dopustiť. Radšej obetoval svoj život za ten jej. Jeho nádejou bolo, že pokiaľ zvíťazí nad apokalypsou tak, že sa za odmenu stane opäť človekom, ale potom musel podpísať ten hrozný dokument ktorí mu dali právnici Wolfram&Hart. Dokument, v ktorom sa vzdal svojej odmeny pokiaľ by zvíťazil. Buffy sa to nejakým spôsobom dozvedela a všetko mu to pred niekoľkými hodinami vmietla do tváre.
"Angel?" spýtal sa Spike, tentokrát bez nejakej irónie, alebo nejakého sakrazmu v jeho hlase. "Áno?" povedal druhý upír, cítiac, že Spike sa chce baviť skutočne o niečom vážnom.
"Čo si myslel tým, keď si Buffy pri hádke povedal, že ti tvrdila, že nikdy nezabudne? Že si všetko bude pamätať?"
"To je dlhý príbeh Spike."
"Máme čas dve hodiny... myslíš, že by si mi ho nestihol povedať?"
"Spike, skutočne nemám ani najmenšiu chuť o tom hovoriť. A mimochodom, ty by si bol skutočne ten posledný, komu by som ten príbeh vyrozprával," odvrkol mu Angel, pretože poznal Spika a vedel, že keby mu povedal o jeho zážitku s Buffy, o ktorom ona ani nevedela, všetko by nakoniec obrátil proti nemu a Buffy by ho nakoniec ešte viac znenávidela.
"Radšej ešte viac pridaj Spike. Illyria mi sľúbila, že urobí kúzlo, ktoré nas za niekoľko sekúnd prenesie do New Yorku." oznámil Angel a zavrel oči. Chcel si trochu pospať. Chcel byť s Buffy aspoň v predstavách. Kým mu Giles nezavolal všetko bolo v poriadku. Mal usporiadaný vzťah s Ninou, žil v LA a učil sa odznovu prežívať lásku, radosť a bolesť. Po odchode z Wolfram & Hart bol prázdny. Boli to jedny z najťažších chvíľ v jeho "živote". Našťastie sa objavila Nina, ktorú predtým od seba odohnal a pomohla mu, za čo jej bol vďačný. Začínal mať práve pocit, že by ju aj dokázal milovať, keď sa ozval telefón a Giles mu povedal, že musí ihneď prísť do Sunnydale, pretože Willow je v nebezpečenstve. Celý jeho život sa opäť rozsypal na maličké kúsky. Vlastne jeho život sa pravidelne rozsypával, zakaždým, keď uvidel Buffy. Videl ju, ona opäť od neho odišla, a on sa z toho pekných pár mesiacov spamätával a vždy, keď sa zdalo, že by mohol na ňu konečne zabudnúť, objavila sa znova. Jeho rozum mu kázal aby na ňu navždy zabudol. Jeho srdce mu však odporovalo a vyhlásilo rozumu vojnu o to, ktorý z nich vyhrá. Angel zvádzal tento vnútorný boj už veľmi veľmi dlho, ale niekde vo svojom vnútri konečne cítil, že o chvíľu ten boj skončí. Zrazu si uvedomil, že nič nevidí. Chcel vykríknuť, pretože si myslel, že Spike, niekam nabúral a zhasli všetky svetlá, no potom si uvedomil čo sa stalo. Zaspal. Konečne sa mu po niekoľkých dňoch podarilo zaspať.

"Opatrne," zašepkal Angel a ohliadol sa za Spikom a Princom, ktorých mal za pätami a smerovali k tej časti lode, v ktorej boli schovaní americkí a nemeckí vojaci.
"Myslíš si, že by nám mohli tí upíri ublížiť? Veď patríme predsa do jedného druhu," opýtal sa Spike Princa, pretože sa mu priveľmi nepozdávala Angelova prehnaná opatrnosť, napriek tomu, že oni sami boli upírmi.
"Myslím, že áno," odvetil druhý upír, "tie tvory nerozoznávajú medzi nami a ľuďmi. Bez milosti sa do teba zahryznú a vypijú ťa. Aj napriek tomu, že si upír. Upíria krv je pre nich oveľa cennejšia ako ľudská. Naša krv im umožňuje získať, ešte väčšiu silu a obratnosť. " "Ticho tam vzadu!" povedal zvýšeným šepotom Angel a vkročil do ďalšej chodby. Prekročil vysoký prah dverí, ktoré boli špeciálne upravenépre prípad, že by sa začala ponorka potápať. Mali v podstate dve funkcie: slúžili na uzatvorenie ako klasické dvere a v prípade potreby slúžili zároveň aj ako vodotesné dvere. Napriek tomu, že Angel bol už na niekoľkých amerických ponorkách, táto nemecká bola na svoju dobu postavená a vybavená veľmi moderne. Angel sa zrazu ocitol na zemi. Nevidel odkiaľ úder prišiel pretože, keď sa rozhliadal na chodbe nikoho nevidel. Potom ho to napadlo. Pozrel sa na strop a tam ho uvidel. Upír naňho vyceril ostré tesáky po ktorých mu stekali sliny a chystal sa doraziť svoju obeť. Angel sa snazil nahmatať kolík, ktorý mal zastrčený za opaskom. Upír sa odlepil od stropu a skočil smerom k Angelovi...


"Buffy spíš?" spýtal sa Giles, ktorému sa nejako nedarilo v letiacom lietadle zaspať. Mal radšej cestovanie vlakom, alebo autom, ale lietadlá neznášal. Najradšej mal, keď stál nohami na pevnej zemi.
"Mhm..." zamumlala si Buffy a otočila hlavu na druhú stranu aby mu naznačila, že nemá chuť nič počúvať. Práve sa jej sníval prekrásny sen. Usmievala sa. Angel, jeho srdce opäť začalo biť. Prišiel k nej a pobozkal ju. Stáli na pláži a objímali sa. Boli spolu. Raz a navždy. "Milujem ťa, Angel!" zašepkala.
Usmial sa. Mala rada jeho úsmev. Nevidela ho síce často sa usmievať, ale aj tak.
"Buffy... už si spomínaš?" spýtal sa jej Angel.
"Spomínam? A na čo?" nechápala Buffy. Len čo vyriekla túto vetu Angel sa jej pustil ako keby bola niečím zlým.
"Prisahala si Buffy!" vykríkol rozhorčene a odstúpil od nej. Buffy nechápala o čom to hovorí. Prečo sa jej zrazu pustil? Nič nechápala. Angel sa začal nervózne prehadzovať na sedadle a Spike naňho s úžasom pozeral.
"Čo som prísahala, Angel?" spýtala sa nechápajúc Buffy a po tvári jej začali stekať slzy. Gilesovi sa zdalo skutočne veľmi divné, že z jej blaženého úsmevu sa jej tvár za niekoľko sekúnd skrivila v zúfalstve.
"Prisahala si, že nikdy nezabudneš Buffy! Prisahala si!" zakričal a už aj po jeho tvári sa začali kotúľať slzy.
"Angel, ale čo som ti prisahala?" dožadovala sa pomedzi slzy odpovede. Angel sa na ňu pozrel a ona videla v jeho pohľade čosi zvláštného. Čosi, čo tam videla jedine keď...
"Angel neodchádzaj!" vykríkla prestrašene, keď videla, že jeho telo sa postupne začína stávať priesvitným, ako keby sa rozplývalo vo vzduchu.
"Angel! Sme na mieste," ozvalo sa zrazu zo vzduchu. Angel sa pozrel, ako keby do neba a potom späť na Buffy.
"Zbohom Buffy..." povedal pošepky nakoniec a úpne sa stratil vo vzduchu.
"Angel!" vykríkla Buffy, otovrila oči a prudko sa posadila. Giles na ňu prekvapene pozrel a odložil noviny, ktoré čítal na stolík pred ním.
"Buffy?"
Vydesene naňho pozrela, ako keby práve videla ducha.
"Č-čo?" vykoktala.
"Nechceš si pohovoriť?" navrhol jej Giles.
"Nie ďakujem Giles, som...som v poriadku," zamietla, hoci vedela, že tomu tak nie je. Bola z celého sna až priveľmi prestrašená. Bol až príliš skutočný. Nechápala to. Nevedela z čoho ju Angel obviňoval.

"Angel, sme na mieste. Vstávaj," hovoril k nemu flegmaticky Spike, no druhý upír ho z nejakej príčiny vôbec nevnímal. Spike to teda vyriešil svojím obľúbeným spôsobom.
Napriahol sa a udrel Angela prudko do tváre. Angel sa okamžite prebudil a pozeral na Spika. "Prepáč, ale tvrdo si spal." povedal trochu sarkasticky Spike.
Angel sa naňho namrzene pozrel, no nemal chuť začínať dlhé debaty. A hlavne nemal chuť na dlhé debaty so Spikom. Otvoril dvere na aute, vystúpil a rýchlo vošiel so Spikom do Hyperionu, pretože o niekoľko minút malo začať svitať a on to cítil.

Upír preletel vzduchom a ťažko dopadol na Angela, ktorého opäť zvalil na zem. Ten ho však pohotovo chytil za krk a snažil sa jeho zuby odtlačiť od svojho krku. Až teraz si uvedomoval, aké je to byť napadnuté upírom. Až teraz si uvedomoval, aké ťažké to museli mať všetky jeho obete, keď bojovali s Angelusom. Prudkým trhuntím však zo seba zhodil upíra a odhodil ho na tri metre od seba. Pohotovo vyskočil na nohy a pripravoval sa na ďalší protiútok. Pozrel sa na miesto, kde pred chvíľou ležal upír. Teraz tam však videl už len Spika, ktorý mal priloženú čepeľ sekery približne na mieste, kde bol upírov krk.
"Dobrá práca, Spike." povedal Angel, čím zároveň chcel aj vyjadriť svoju vďaku.
"Len som nechcel aby sme po tebe nasledovali aj my," povedal chladne Spike a hodil Angelovi sekeru. " Poďme ďalej. Mimochodom si mi dlžný za túto láskavosť človeka." oznámil pohotovo.
"Ani náhodou Spike. Prinajlepšom ti môžem dať zopár flaštičiek s krvou, ktoré mám odložené od priateľky v krvnej banke, ale žiadneho človeka," namietol Angel a pozrel sa na Spika.
"Vždy lepšie ako nič, aj keď musím priznať, že čerstvá krv je oveľa lepšia ako mrazená, ale čo už s tebou, dušička."
"A nehanbím sa za to Spike. Aspoň nie som ako ty. Krvilačná beštia."
"Ale kedysi si bol, Angelus. Aj vďaka tebe som tým čím som." zavrčal Spike.
Angel neodpovedal, lebo vedel, že má pravdu. Otočil sa mu chrbtom a vybral sa ďalej po chodbe. Ešte asi dve chodby a budú pri posádke ponorky.


"Ach! New York! Milujem toto mesto!" rozplýval sa Spike, keď sa na druhý deň v noci objavili v jednej tmavej uličke, kam ich svojimi schopnosťami premiestnila Illyria.
"Kde sa máme stretnúť s Gilesom a Buffy?"
"Na rohu piatej a Franklinovej. Otázkou je ako sa tam dostaneme, nakoľko ja vôbec New York nepoznám." priznal sa Spike.
"Veď si hovoril, že to tu miluješ!" oboril sa naňho Angel.
"To som povedal, ale nepovedal som, že ho poznám," namietal Spike.
"Máš aspoň mapu?" spýtal sa naštavne Angel.
"Nie." odpovedal druhý upír.
"Tak ako sa tam teda dostaneme?" rozhorčoval sa Angel a vyšiel von z tmavej uličky.
"Jednoducho. Stopneme si taxík," povedal Spike a mávnutím ruky zastavil žlté taxíkove auto prechádzajúce práve okolo. Angel len zúfalo pozrel na nebesá a nastúpil do taxíku.

"No to je super!" zašomral Angel.
"Nemohol som vedieť, že bude zápacha cez desať blokov," bránil sa Spike. "Rovnako ako som nemohol vedieť, že začne takáto búrka."
Angel nič nehovoril. Bol rád, že aspoň taxikár bol taký ochotný a vysvetlil mu cestu, ako sa majú dostať na miesto stretnutia s Buffy a Gilesom. Von zúrila hrozná búrka a v New Yorku začal ako obvykle dopravný kolaps. Angel so Spikom celí premočení kráčali po chodníku medzi obrovským nnožstvom ľudí ponáhľajúcich sa z práce domov. Do Angela mnohí z nich aj bezohľadne narážali, čo mu po čase začalo prekážať. Práve prechádzali okolo veľkej mláky, ktorá sa vytvárala pozdĺž rieky, keď začuli sirénu požiarneho auta, ktoré napriek obrovskej zápche preletelo okolo nich obrovskou rýchlosťou. Angel sa so zúrivým pohľadom pozrel na teraz aj zablateného Spika. Ten sa trochu v rozpakoch usmial.
"Horšie to už byť nemôže." snažil sa ho trochu ukľudniť Spike.
"Spike! Angel!" začuli svoje mená spomedzi davu. Buffy a Giles. Angel pozrel naštvane na Spika.
"Nabudúce buď radšej ticho." v nepríčetnej zúrivosti prehodil cez zuby. O niekoľko sekúnd na to už pred ním stála Buffy s dáždnikom.
"Preboha, čo sa vám stalo? Mali ste zápas v blate? A bezo mňa?" spýtala sa so smiechom. "Nie len tuto Spike, mal opäť jeden zo svojích skvelých nápadov," povedal rezignovane Angel.
"No tak moment! Ja som mal skvelý nápad! Len nevyšiel tak ako som chcel," zašomral si sám pre seba druhý upír.
Buffy sa zadívala Angelovi do očí.
"Pokiaľ chceme zachrániť Willow, musíme ísť," vytrhol ich z ich vzájomných myšlienok Giles.
"Áno... ehm... správne... mali by sme ísť..." povedala Buffy trochu zmätene a odtrhla svoj pohľad od do nitky premočeného Angela.
"V poriadku," povedal Angel a zahľadel sa smerom k neďalekému vrakovisku lodí.
"Nasledujte ma."

"Angel, som rád, žeste sa vrátili celý. A toto je kto?" spýtal sa Lawson, keď zbadal dvoch upírov stojacich za Angelovým chrbtom.
"To sú... ehm... čierni pasažeri... áno... čierni pasažieri. Našiel som ich ako... ako sa skrývajú v jednej z kajút." snažil sa to vysvetliť Lawsonovi Angel a predstavil Spika a Princa .
"Som rád, že nie sme jediními, ktorí prežili." privítal ich oboch podaním ruky.
"To je relaívne." poznamenal Spike, ktorý mal nenormálne veľkú chuť na čerstvú krv.
Nečudoval sa tomu, pretože už niekoľko dní nejedol a Lawson mu pripadal ako obrovský jackpot. Už už sa chystal zmeniť svoju tvár v upíriu, keď si všimol Angelov pohľad. Ukľudnil sa. Angel im vysvetlil, že títo muži sú ich jedinou nádejou aby mohli opäť uvidieť pevnú zem. Všetci štyria spoločne vošli do miestnosti, kde na Angela už netrpezlivo čakali ostatní vojaci. Ryley k nemu pristúpil.
"Rád vás opäť vidím Angel. Zistili ste čo sa tu vlastne stalo?"
"Nebudete tomu veriť." povedal stroho Angel a prešiel okolo neho.
"Tak mi poviete s čím to máme dočinenia?" spýtal sa nedočkavo Ryley.
"Povedzme, že náš priateľ Hitler robil menšie pokusy so... ehm... so..." nevedel nájsť správny výraz, pretože pochyboval o tom, že by mu uveril fakt, že celá loď je plná upírov.
"Pokusy s ľudoopami..." pomohol Angelovi v ošemetnej situácii Prince of Lies.
"Čiže chcete mi tvrdiť, že to tam vonku sú krvilačné opice, ktoré nič nezastaví?!" spýtal sa veliteľ zhrozene.
"Pravdupovediac... áno," povedal po chvíľke rozmýšľania upír s dušou.
"Čo budeme teda robiť? Podľa poverenia, ktoré ste mi odovzdali, ste momentálne šéfom celej operácie." opýtal sa trochu vtieravo Ryley, ktorý sa šikovne zbavil zodpovednosti a previedol ju na Angela.
"Pôjdeme do riadiacej kabíny a doplavíme sa s touto ponorkou domov." povedal Angel a rozhliadol sa po miestnosti. Všetci vojaci, ktorí tam boli, naňho udivene pozerali, ako keby povedal niečo hlúpe. Zrazu sa jeden z nich postavil.
"Pane?"
"Áno?" spýtal sa Angel.
"Dovoľte mi prehovoriť, pane."
"Tak hovor," prehodil Angel, pretože neznášal tieto vojenské spôsoby. Za celý svoj život prežil viac ako 12 vojen vrátene tejto a v každej to bolo to isté.
" Pane, ako sa ubránime tým opiciam, keď nás napadnú?"
Angel zaváhal. Skutočne sa nemali ako brániť, pretože jedinú sekeru na lodi práve držal v ruke.
"Najlepšie bude, keď im zotnete nejakým spôsobom hlavu. A keď to nepomôže, tak bežte o život," odpovedal nakoniec, pristúpil k dverám, ktoré ich oddeľovali od tých tvorov, ktorí sa ani nedali nazvať upírmi a otvoril ich.
"Spike, prosímťa, choď prvý," požiadal ho Angel.
"Samozrejme, keď má niekto zomrieť prvý, tak jasné, že by to mal byť starý dobrý Spike. Veď on sa dá na všetko nahovoriť a..." hundral si popod nos, keď vychádzal von dverami. Angel mu ešte podal sekeru a postupne vonku poslal všetkých vojakov, medzi nimi aj Princa.
Nakoniec v miestnosti ostal už len Lawson a Angel.
"Ako ste to mysleli, keď ste povedali, že ak nepomôže useknutie hlavy tak..." spýtal sa ho, keď prechádzal okolo neho. Angel trochu zaváhal.
"Pán Lawson, to čo vám poviem, vyzerá byť šialené, ale máme tu dočinenia s upírmi."
"Čože s upírmi?" neveril jeho slovám Lawson.
"Áno. Presnejšie s geneticky upravenými upírmi," doplnil informáciu Angel.
"Vy si zo mňa strieľate! Veď žiadni upíri predsa neexistujú!" smial sa Lawson. Angel vedel, že nemajú veľa času na rozprávanie a tak zmenil svoju tvár v upíriu. Lawson sa od prekvapenia trhol.
"Už veríte?" spýtal sa Angel a vyceril naňho zuby.
"A... a... áno... prepáčte." vykoktal sa. "Vy ma nezabijete?" odvážil sa opýtať ešte predtým než vyšiel von z dverí. Angel zmenil tvár späť v ľudskú a usmial sa.
"Len keď budete ten zlý," pokúsil sa o žart.
"V poriadku. Nebyť zlý... to hádam zvládnem..." povedal Lawson, ktorý bol ešte stále v šoku z toho čo pred pár sekundami začul. Zrazu sa celou loďou začali rozliehať vystrašené výkriky a hneď na to streľba.
"Dopekla!" zahrešil Angel a rozbehol sa po chodbe, v ktorej pred chvíľou zmizli ostatní vojaci.
"Hej! Počkajte na mňa!" zakričal Lawson a pohotovo sa rozbehol za ním.


Angel spolu s Buffy, Gilesom a Spikom sa opatrne priblížili k vraku starej nemeckej ponorky, ktorá ešte stále kotvila v prístave. Na jej trupe sa síce nachádzalo niekoľko zhrdzavených častí no napriek tomu bola skutočne vo veľmi zachovalom stave. Angel pozrel na Spika, ktorý mu ten istý pohľad opätoval. Obaja mysleli na to isté: peklo, ktoré na tej ponorke prežili. Spike napriek tomu, že v tej dobe ešte nemal dušu sa bál takisto ako Angel. Bolo skutočne hrozné sledovať ako Princa... Buffy zrazu mávaním rukou prerušila ich pohľady a Angel sa na ňu prekvapene pozrel.
"No čo zamilovali ste sa do seba?" spýtala sa trochu posmešne, no ani Spikovi ani Angelovi nebolo veľmi do smiechu.
"Myslím, že najlepšie by bolo rozdeliť sa na dvojice a skúsiť sa k ponorke opatne priblížiť." navrhol Angel.
"V poriadku, ja a Buffy to obídeme poza tu kopu a..." súhlasil pošepky Spike.
"Prečo by Buffy mala ísť práve s tebou?" spýtal sa naštvane Angel.
"Pretože ju milujem! A ona mňa." šepkal už trochu hlasnejšie Spike.
Angel zaváhal. Nevedel, čo má povedať. Všimol si Buffyn pohľad, ktorý takisto čakal na odpoveď. Vedel, že pokiaľ by povedal, že... nie... to nesmie... aj napriek tomu, že je to pravda nesmie to urobiť! Bolo by to zlé.
"V poriadku, ber to ako keby som nič nepovedal," súhlasil napokon a pozrel sa ešte raz do jej očí, v ktorých sa mu zazdalo, že videl sklamanie, no nemohol si to overiť, pretože Buffy rýchlo odvrátila hlavu, aby sa mu nepusela pozerať do jeho krásnych očí. Štvalo ju, že sa teraz takto zachoval. Nečakala to. Bála sa, že to prehnala, keď mu vykričala všetky tie veci. Možno, že ten sen, ktorý sa jej sníval v lietadle bol znamením, že by to mali už konečne...preboha! Opäť myslí na Angela a pritom pár centimetrov od nej sa nachádza Spike, ktorý ju miluje celým svojím srdcom a ktorého miluje ona. Nesmie na to myslieť! Nesmie myslieť na Angela. Opustil ju. Tým to všetko pre nich dvoch skončilo. Muselo to tak byť.... bol to ich osud...
nespravodlivý osud...

"Pustite ma von vy hnusné potvory!" zakričala na plné hrdlo Willow a silno mykala reťazami, ktorými bola pripútaná k stropu ponorky.
"Ukľudni sa maličká," povedal upír, ktorý sedel naproti nej na stoliočke a čítal Playboya. "Ja sa mám ukľudniť? Držíte ma tu násilím a ja sa mám ukľudniť?! Prepáč, ak si to dám dohromady. Vy ste upíri, ja som človek z čoho vyplýva aj fakt, že mám teplú krv. A vy máte predsa krv radi. Tak prečo ma nezabijete?" analyzovala Willow svoju situáciu.
"Lebo to nemáme v pláne maličká. Ty si kľúč. Kľúč k zničeniu sveta," povedal upír a postavil sa na nohy.
"Kľúč? To musí byť omyl. Ja nerada kľúče. Dokonca aj kľúče od domu vždy strácam. Pustite ma!"
"To nepôjde. O niekoľko minút vyplávame. Keby sme ťa teraz pustili, zomrela by si." "Vážne a čo keď urobím nejaké kúzlo, ktoré ťa premení na ropuchu? Alebo sa oslobodím!" "Ak chceš môžeš to skúsiť, no neodporúčam to: celá ponorka, na ktorej sa nachádzame je pod ochranným kúzlom, ktoré ruší všetky tvoje kúzla," zasmial sa upír a vyšiel von z kajuty.

"Nemyslím si, že toto je štandartný postup prepravy na ponorkách," šomral Giles, ktorý práve celý morký vliezol dovnútra ponorky poklopom pre potápačov.
"Ani nie je. Ale toto je jediné misto, kde nás nebudú hľadať," povedal Angel a dal si dole tričko, aby ho vyžmýkal od vody.
"A čo Buffy a Spike? Ako sa oni dostanú na palubu?" znepokojoval sa Giles.
"Spike túto ponorku pozná a vie, že vedľa tejto miestnosti je torpédová miestnosť. Vlezú dnu otvorami pre torpéda. Najlepšie bude, keď sa budeme cez steny dorozumievať morzeovkou. V dvoch skupinách máme väčšiu šancu na víťazstvo."
"Moment, chceš mi tvrdiť, že teraz tu bdeme sedieť a čakať, kým sa táto plávajúca konzerva dopraví do Nemecka? Veď tu pomrieme od hladu!" rozčúlil sa Giles.
"Tak ja ani nie..." usmial sa Angel, no potom siahol do vaku a vytiahol odtiaľ niekoľko chlebov, malinoviek a tri konzervy s párkami.
"No vidím, že si myslel na všetko," usmial sa už spokojnejšie Buffyn pozorovateľ.
"No zas tak na všetko nie..." zamračil sa Angel, keď prehľadával obsah batoha a nemohol nájsť to čo najviac hľadal - otvárač na konzervy. Giles pochopil, prečo sa mračí. Lenže už bolo neskoro. Obaja cítili, že ponorka sa dala do pohybu - vyplávali.

Buffy sedela na jednom zo starých torpéd a jedla sucháre, ktoré jej dal Spike. Našťastie aj on mal podobný nápad ako Angel a vzal si nejaké zásoby na cestu. Prešlo už niekoľko hodín odvtedy čo vyplávali a Buffy načúvala hluku motora. Spike pred chvíľou odišiel preskúmať situáciu. Vytiahol svoju starú nacistickú uniformu a išiel sa zahrať, že je jedným z tých netvorov, aby zistil, kde držia Willow a či je v poriadku. Zrazu začula nejaké hlasy. Zbystrila pozornosť, pretože si myslelam že ide o nejakú hliadku, ale keď sa lepšie započúvala zistila, že je to Angelov a Gilesov hlas. Veď sa predsa nemali počuť! Mali sa dorozumievať len morzeovkou. Zistila, že hlasy prichádzajú spoza dvoch veľkých debien, ktoré boli opreté o stenu. Podišla k nim a jednu z nich odtlačila nabok. Za ňou sa nachádzal kus zhrdzaveného plechu v ktorom bola diera veľká asi ako päsť. Buffy si ľahla na podlahu, aby niečo cez ňu videla. Z druhej strany svietilo svetlo a počula Angelov a Gilesov hlas. Cez dieru videla, len ich nohy a tipovala, že o diere pravdepodobne ani nevedia, pretože by sa im už boli ozvali. "Trápi ťa niečo Angel?" spýtal sa Giles, ktorý sa snažil z upíra zistiť, prečo vyzerá tentokrát smutnejšie ako obvykle.
"O nič vážne nejde Giles."
"Angel, poznáme sa už nejaký ten rok a viem, že s tebou niečo nie je v poriadku."
Angel prikývol. Skutočne nič nebolo v poriadku. Po všetkom čo mu povedala Buffy sa cítil skutočne mizerne. Musel sa niekomu vyrozprávať. Nevedel však či môže Gilesovi dôverovať. Ale teraz to už bude aj tak jedno. Dobre vedel, že toto bude jeho posledné dobrodružstvo. " Skutočne to chcete počuť Giles?" spýtal sa.
"Angel. Poznáme sa už dobrých pár rokov. Myslím, že by si mi už konečne mohol začať tykať. Nakoniec ja by som mal vykaťtebe, pretože si oveľa starší." zasmial sa Giles. Buffy tento rozhovor zaujal, a tak si položila na chladnú dlážku deku a ľahla si k otvoru na chrbát aby jej nič z Angelovho života neuniklo. Usmiala sa. Konečne bude vedieť čo si skutočne ten "démon" myslí.
"Viete Rupert, já... neviem ako to povedať... posledné dni boli pre mňa skutočne ťažké..." začal svoje rozprávanie.
"Keď som prišiel do Sunnydale a zistil s čím máme dočinenia, snažil som sa Buffy od toho odhovoriť, ale ona..."
"Ona ti vynadala," doplnil ho Giles.
Buffy sa zamračila. Veď mu vynadala právom. Nemal dôvod sa sťažovať Gilesovi. To je teda sviniar. Teraz začne ťahať ich osobné problémy medzi ju, Angela a jej pozorovateľa.
"Nielen to. Vykričala mi veci, ako napríklad, že som ju nikdy nemiloval. Alebo že som kvôli nej nikdy nič neobetoval. Keby vedela, že..." odmlčal sa Angel.
"Že čo?" vyzvedal Giles, ktorého očividne začal tento upírov problém zaujímať.
"Rupert... já... neviem, či vám to môžem povedať... jedine ak by ste mi sľúbili, že to čo tu teraz odznie, sa nikdy nedozvie Buffy," navrhol Angel.
´Tak to je teda sviniar! On má predomnou nejaké tajnosti! Určite v tom je nejaká žena!´ myslela si Buffy a ešte viac sa uchom priblížila k otvoru, aby jej neuniklo ani šeptom vypovedané slovíčko.
"Máš moje slovo, Angel," súhlasil s upírovým návrhom Giles.
"Tak teda dobre: Pamätáte si na deň, keď som prišiel bez pozvania do Sunnydale, aby som ochránil Buffy? A na deň potom, ako ma bola navštíviť v Los Angels?"
"Samozrejme, veľmi dobre sa naňho pamätám. Buffy prišla za mnou uplakaná, že si sa s ňou bavil ako keby si ju nikdy nemiloval. A potom, že dovnútra skočil nejaký démon a ty si ho zabil," vybavil si fakty z onoho dňa Giles.
Buffy ležiaca na deke si tiež začala spomínať. Ako ju najskôr prekvapene privítal a ako sa potom začal správať divne. Ako keby bol sám dezorientovaný kde je. Nakoniec vtrhol dovnútra démon s nejakým hlúpym menom a Angel ho zabil. Ale nechápala čo to má spoločné s ňou.
"To si pamätáte vy a ona Giles. Skutočnosť však bola trochu odlišná," zašepkal Angel a sklonil hlavu.
"Aká skutočnosť? Chceš mi povedať, že to nebolo tak?"
"Ale áno, bolo to tak, ale až na druhý pokus," snažil sa premáhať slzy Angel.
"Druhý pokus?" spýtali sa potichu súčasne aj Giles, aj Buffy.
"Keď za mnou Buffy prišla, aby mi ozámila, že už nikdy nemám vojsť do Sunnydale bez jej vedomia, vtrhol dovnútra démon Morha. Napadol ma, no spolu s Buffy sme ho odohnali. Lenže počas boja spomenul niečo o nadcházajúcej apokalypse, a tak sme sa ho vydali cez deň hľadať. Vedeli sme, že sa vydal na útek kanálmi a tak sme ho išli dohnať, aby nám povedal všetko čo o tej apokalypse vie. Nanešťastie sme ho stratili a...." musel sa na chvíľu odmlčať, pretože spomínanie na ten deň mu robilo veľké problémy. Niečo vo vnútri ho zožieralo. Chcel o tom hovoriť. Nemohol to už v sebe tak dlho dusiť.
"Čo sa stalo potom?" vyzvedal Giles.
Buffy sa zhlboka nadýchla a na tvári sa jej objavili prvé slzy. Všetko sa jej postupne začínalo s Angelovými slovami vracať späť. Pripadalo jej, že skutočne niečo také prežila. Lenže to nebola skutočnosť. Vol to vtedy jeden z tých živých snov, ktoré sa nikdy nestali.
"Buffy navrhla, že pôjde prenasledovať démona na denné svetlo," pokračoval smutne Angel. "Najskôr som síce nesúhlasil, no nakoniec aj tak vyšla na slnečnú ulicu. Ja som sa rozhodol, že pôjdem Morhu prenasledovať, no znenazdajky ma napadol a... jeho krv sa zmiešala s mojou. A vtedy sa to stalo. Moje srdce začalo opäť tĺcť. Bol som znovu živý, Rupert," usmial sa Angel, rukou si utieral slzy, ktoré mu stále stekali po tvári. Buffy, celý príbeh pozorne počúvala a premietala si v hlave udalosti, ktoré sa vlastne nikdy nestali.
"Naľakal som sa Giles. Nevedel som čo sa vlastne deje, tak som ihneď utekal za Doylom a Cordy. Tí mi však povedali, že je všetko tak ako á byť, a že takto sa to malo stať. Neveril som tomu. Doyle mi preto navrhol, že pokiaľ si nie som istý, tak že mám ísť za Veštcami. Išiel som. Bolo mi povedané, že tak to skutočne malo byť, a že viac sa o to nemám starať. Celý šťastný som hneď utekal za Buffy a my... my sme sa potom..." začal koktať Angel a na tvári sa mu objavil zvláštny úsmev, ktorý si Giles nemohol nevšimnúť. Buffy, ktorá síce všetko počúvala len cez malú dieru v stene sa taktiež usmiala. Vedela, čo robili. Konečne si to mohli dovoliť pretože Angel bol...bol konečne živý. Nemusela sa báť, že sa znova vráti Angelus. "Proste sme strávili spolu prekrásny deň," vyhŕkol zo seba Angel, keď si všimol, že aj Giles nahodil ten zvláštny úsmev.
"Lenže potom ma prebudil z krásneho sna Doyle. Vravel, že mal víziu v ktorej sa objavili ďalší Morha démoni. Pozrel som sa na spiacu Buffy a uvedomil som si, že ju nechcem do toho zaťahovať. Boli to najšťastnejšie okamihy v mojom živote. Neuvedomoval som si aké by mohlo byť nebezpečné pre človeka, keď bojuje s Morhom. Veril som, že tých démonov zabijem, vrátim sa späť a opäť si vedľa nej lahnem. Môj mozog vtedy nepracoval asi normálne." Giles sa usmial napriek tomu, že vedel, že teraz asi príde tá najzávažnejšia časť. "Nakoniec sa mi podarilo nájsť toho démona, no ako človeku mi chýbala sila, ktorou by som ho zneškodnil. Démon so mnou pekne povymetal všetky kúty a takmer by ma zabil, keby... keby sa tam neobjavila Buffy a nezabila ho. Predtým než zomrel, stihol ešte spomenúť prichádzajúcu apokalypsu, no v tej dobe som bol príliš zaslepený láskou aby som na to myslel. Nakoniec som však zistil, že niečo nie je na tom všetkom v poriadku. Že určite v tom bude najaký zádrheľ. Mne život nikdy nedal nič zadarmo. Vybral som sa teda opäť navštíviť Veštcov. Najprv mi tvrdili, že je všetko v poriadku a že ma to nemá viac zaujímať, no nakoniec sa mi podarilo z nich dostať, že pokiaľ by sme ako ľudia ostali s Buffy spolu, tak že za nejaký čas Buffy umrie a ja jej nebudem môcť pomôcť. Vtedy som musel učiniť najťažšie rozhodnutie vo svojom živote." smutne zakončoval príbeh Angel. Buffy ležala na deke, počúvala a usedavo plakala. Nechápala to. Mali všetko čo im život mohol dať a ona si na to ani len nespomenula. Nechápala ani prečo jej to Angel nepovedal. Mala naňho nepredstaviteľnú zlosť.
"Keď som sa vrátil späť do kancelárie, Buffy tam na mňa už netrpezlivo čakala. Vtedy som jej povedal, čo som urobil. Že som svoj život vymenil a ten jej, a že sa stanem opäť upírom. Nezniesla to a vykričala mi, že sa snažím byť len hrdinom. Nakoniec som ju trochu upokojil a povedal, jej ako sa všetko zmení. Povedal som jej, že Veštci vrátia celý ten deň späť ako keby sa nikdy nestal a s tým, že si to budem pamätať len ja," plakal Angel a hlavu si položil do dlaní.
Giles taktiež zosmutnel. Vedel, že to čo mu Angel teraz vraví je pravda. Buffy nahlas plakala. Všetko to o čom si myslela, že sa jej len snívalo sa skutočne udialo. Udialo sa to a ona si to napamätala. Zhlboka sa nadýchla aby potlačila slzy. Počúvala ďalej.
"Nakoniec sme sa objali a ako ubiehala posledná minúta tak mi povedala, že..." nedokázal dokončiť vetu pretože sa mu chvel hlas a spomínanie na tú udalosť mu čím viac odoberalo energiu. Buffy zatajila dych a čakala, kedy to z neho konečne vypadne.
"Sľúbila mi, že nikdy..." opäť sa prerušil Angel. Proste to nešlo. Nedokázal to nahlas povedať. Lenže Giles už vedel o čo ide. Domyslel si to z ich hádky. Vtedy Angel Buffy vykričal, že prisahala, že nikdy...
"Sľúbila, že nikdy nezabudne," doplnil ho súcitne Giles a položil mu na rameno ruku. Angel sa naňho uplakane pozrel no vzápätí odvrátil pohľad a začal sa pozerať do prázdna. Ani jeden z nich však nezačul Buffyn zúfalý plač, ktorý prenikal k nim do miestnosti cez malú dieru v stene. teraz si uvedomovala ako ublížila svojimi výčitkami Angelovi. Uvedomovala si, že to čo spravila nebolo správne. Ležala na deke a plakala. Zrazu sa otvorili dvere na kajute a ona zbadala Spika, ktorý keď videl, že plače nahodil veľmi prekvapený výraz.

Angel pohotovo udrel upíra do tváre a vzápätí ho odhodil na protiľahlú stenu.
"Všetci okamžite bežte do kontrolnej miestnosti. Všetci do kontrolnej miestnosti." kričal na plné hrdlo a zahnal sa sekerou po ďalšom upírovi, ktorý sa chystal naňho vrhnúť. Prince of Lies chytil jedného z upírov pod krk a prirazil ho k stene. Lawson vytiahol z puzdra revolver a namieril na upíra s ktorým bojoval Angel zbraň. Prince, držiac upíra o stenu, si nevšimol, že za jeho chrbtom sa vynoril ďalší upír. Upír sa naklonil k Princovi a okamžite sa zahryzol do jeho krku. Prince vykríkol, keď ucítil ako doň vnikajú cudzie zuby. Spike sa na to vydesene pozeral. Lawson okamžite začal strieľať po upírovi, kotrého pred malou chvíľou držal Prince v zajatí, lenže jeho guľky doňho vlietli, no žiadna reakcia nenastala. Ostatní vojaci už vbehli do kontrolnej miestnosti a na chodbe už ostali len Angel, Spike, Lawson a Prince, z ktorého práve pil jeden z útočiacich upírov. Spike sa už už chcel vrhnúť Princovi na pomoc, keď ho Angel silno chytil a začal ho ťahať do riadiacej miestnosti.
"Angelus pusti ma! Musíme mu pomôcť!" kričal zúrivo Spike a nahodil upíriu tvár.
"Už mu nepomôžeš!" zakričal mu Angel do ucha a kútikom oka sledoval ako upír pije krv z upíra. Lawson rýchlo uskočil pred ďalším z upírov, ktorý sa chcel naňhzo vrhnúť a pohotovo vbehol do kajuty.
"Je jeden z nás Angelus! Musíme mu pomôcť!" reval na Angela Spike a snažil sa mu vytrhnúť, lenže Angel ho už medzitým vtlačil dnu do kabíny a s rachotom za sebou zavrel dvere. Vzápätí na ne dopadol najprv prvý a potom ešte niekoľko ťažkých nárazov. Angel pustil Spika a priskočil k dverám aby uzavrel bezpečnostnú záveru. Niekoľkokrát otočil kľukou a vyzrel von priezorom. Videl ako jeden z upírov ešte stále saje z Princa, ktorý sa začal pomaly smerom od nôh rozpadávať na prach. Trvalo niekoľko desiatok sekúnd kýžm si upír, ktorý z neho pil uvedomil, že už v ňom asi viac nie je a jeho hlavu odhodil do kúta, kde sa tak ako zbytok tela rozpadla na prach. Angel si zhlboka vydýchol a otočil sa. Vzápätí hoé však niečia ruka pritlačila k dverám a zdvihla do výšky.
"Ako si ho tammohol nechať Angelus?" zavrčal naňho Spike.
"Chcel by si dopadnúť tak ako on?" spýtal sa na oplátku pokojne Angel.
"To nie, ale určite existoval spôsob, ako tie tvory zastaviť!"
"Spike, sú len dva spôsoby ako zabiť tie tvory. Nie sú ako my... Teda sú, ale len čiastočne:
zabiť ich môže odseknutie hlavy alebo slnečné svetlo. Nijako inak sa ich nedá zabiť!"
Spike si uvedomil, že Angel vraví pravdu. Tie tvory skutočne neboli ako on. Mali výhody. Okrem tých dvoch vecí, ktoré vymenoval Angel ich nebolo možné zabiť. Prikývol a pustil Angela na zem. Angel venoval Spikovi už len letmý pohľad a potom si prezrel vojakov, ktorí prežili. Niektorí mali síce poranené časti tela, no nebolo to nič vážne. Všetci sa naňho vystrašene pozerali a uhýbali pred jeho pohľadom. Angel nechápal, prečo to robí. Po chvíli sa k nemu naklonil Lawson.
"Angel, viem, že takto je to pre vás prirodzenejšie, ale lepšie ste vyzerali, keď ste mali normálnu tvár." zašepkal Lawson.
Angel si až teraz uvedomil, že má stále nasadenú upíriu tvár. Trochu zahanbene sa usmial a okamžite ju zmenil späť na ľudskú.
"Mýlite sa Lawson, pre mňa je prirodzenejšia ľudská tvár." povedal nakoniec tvrdo a opäť sa pozrel už na trochu kľudnejších vojakov. Očividne mali z neho poriadny strach. Ani sa im nedivil. Veď upíri existovali doposiaľ len v ich predstavách, alebo v rôznych knižkách. A teraz ich mali na očiach až dvoch. Aj keď nemal Spika rád vedel, že pokiaľ s ním nebude tentokrát spolupracovať, môže to pre nich dvoch dopadnúť veľmi zle.
"V poriadku chlapi. Utrpeli sme síce menšie straty no dosiahli sme náš cieľ. Gastowski a Kozlowski choďte ku kormidlu! Bold choďte obsluhovať periskop. Je čas dať túto orechovú škrupinu späť do pohybu." začal pohotovo vydávať rozkazy Rayley. Pozrel sa na Angela. "Ale aj tak sme ešte nevyhrali..." dodal napokon a prikročil k stolu s mapou aby zaznačil ich polohu.


"Buffy! Čo sa deje? Prečo plačes?" pribehol k nej okamžite Spike, celý prekvapený z toho, že ju videl ležať na deke a plakať. Veď Premožiteľky predsa nikdy neplačú.
"Buffy, čo sa stalo?" opýtal sa znova a nežne ju objal okolo ramien. Premožiteľka si uvedomila, ako to všetko muselo vyzerať a tak si rukou rýchlo začala utierať slzy z tváre. "O nič nejde Spike. O nič nejde... skutočne..." povedala smutne.
"Buffy, čo sa deje?" nástojil na odpovedi Spike a prinútil ju aby sa mu pozerala do očí. Buffy sa podarilo napriek všetkým okolnostiam cez slzy usmiať.
"Nič sa nestalo Spike. Je to dobré," pohladila ho po tvári. Upír sa na ňu usmial. Týmto ho vždy dostala. Nasadila ten svoj výraz a potom začala byť k nemu až priveľmi milá. Bolo to zakaždým, keď chcela od niečoho odpútať jeho pozornosť. Ale jemu to nevadilo. Miloval keď bola k nemu nežná. Miloval ju.
"Čo si zistil o Willow?" spýtala sa po chvíli.
"Našiel som ju v jednej z miestností pre posádku na druhej strane lode. Vyzerala, že je v poriadku," oznámil svoje zistenia Spike.
"Hovoril si s ňou?"
"Nedalo sa, pretože ju strážia ako oko v hlave. Celou loďou sa to len hemží tými fašistami. Je ich ako mravcov." zašomral.
Buffy začala nenápadne ukladať debny späť na svoje miesto aby zakryla pred Spikovými očami dieru, cez ktorú si pred malou chvíľou vypočula Angelov a Gilesov rozhovor. Ešte stále bola šokovaná a zároveň nahnevaná z toho čo Angel vtedy urobil. Veď ona by sa dokázala o seba postarať. Ale on sa samozrejme, ako vždy musel hrať na hrdinu. Najviac ju však hnevalo, že jej to nikdy nepovedal. Po celé tie roky si myslela, že to bol iba sen. A teraz sa to všetko prevalilo. Neznášala, keď ju klamal. Na druhej strane ho však chápala. Chápala, že to všetko urobil preto aby ju ochránil. Ochránil pred smrťou. Teraz si už dobre spomínala na celý ten deň, ktorý spolu prežili. Spomínala si, aký náročný pre ňu bol zápas s Morhom a ako takmer zabil Angela. Vtedy vôbec nemal silu. Bol len človekom.
"Buffy?" ozvalo sa.
Spike ju vytrhol z jej neprítomného pohľadu a opäť sa na ňu zadíval.
"Určite ti nič nie je?" spýtal sa neveriacky.
"Ehm... nie Spike... to je.. .to je len malá žalúdková nevoľnosť," zaklamala Buffy.
"Aha..." povedal upír a stíchol.
"Len škoda, že nepočujem nič neobvyklého v tvojom organizme. Ani žiadne tráviace ťažkosti," ozval sa po chvíli.
Buffy si uvedomila, že urobila veľkú hlúposť. Veď upíri majú predsa výborný sluch.
Vzápätí sa Spike zarazil.
"Čo sú to za zvuky?" spýtal sa a prikročil k drevenej debne, ktorú pred malo chvíľou dala Buffy späť na svoje miesto.
"Aké zvuky?" zahrala nechápavú Buffy.
"Počujem spoza tejto krabice nejaké zvuky," oznámil Spike a poľahky odtlačil krabicu preč. Potom zbadal to čo pred hodnou chvíľou našla aj Buffy. Sklonil sa k diere a chvíľu počúval. "Angel? Giles?" opýtal sa polohlasne napokon.
Angel sa prekvapene strhol a v prvom okamihu ho napadlo, že sú s nimi v kajute ešte nejakí duchovia. Opäť niekto zavolal jeho meno. Tentokrát to išlo od podlahy. Angel si ľahol na podlahu a počúval. Opäť jeho meno.
"Áno?" opýtal sa tiež polohlasom.
"Tu je Spike. Je tam všetko v poriadku?" opýtal sa Spike spoza steny.
"Áno. Giles si teraz išiel na chvíľu ľahnúť. Ako ste na tom vy s Buffy?"
"Sme práve v tom najlepšom." povedal Spike a láskyplne pozrel na Premožiteľku, ktorá bola z jeho odpovede zhrozená. A nielen ju ranila táto odpoveď. Na druhej strane sa Angel chytil rukou miesta, kde kedysi bilo jeho srdce. Niečo ho tam začalo intenzívne a veľmi bolestivo bodať. Ak keby sa mu do hrude zapichávali milióny miniatúrnych kolíkov. Buffy chcela niečo povedať, no Spike ju opäť predbehol.
"Zistil som kde je Willow." povedal do diery a rýchlo vysvetlil Angelovi situáciu, v ktorej sa čarodejnica nachádzala.
"Čo urobíme Angel?" opýtal sa nakoniec.
"Musíme počkať. V ponorke nemáme šancu s nimi bojovať a ani šancu pred nimi újsť.
Musíme počkať, kým doplávame do Nemecka.

"Motory spustené, výkon motora na 60%," oznámil Gastowski, ktorý bol pri kormidle.
"Pošlite našim kódovanú rádiovú správu, že ponorka je pod našou kontrolou." prikázal Rayley.
"Nebol by som si taký istý. Podľa mňa ju ovládajú oni." povedal naštvane Spike a ukázal na dvere.
"Som si toho vedomý, pán Spike. Ale my sme pri kormidle a..."
"Pane! Na radare mám druhú ponorku. Vyzerá to na jednu z našich," oznámil Kozlowski. "Pokúste sa nadviazať rádiový kontakt," vydal rozkaz Rayley.
"Na naše rádiové výzvy neodpovedjú pane!" ozval sa po chvíli vysielania signálu američan. "Skúste to znovu!" povedal naštvane Rayley, pretože si uvedomoval závažnosť danej situácie. Boli na nemeckej nacistickej ponorke v amerických vodách a nikto neodpovedal na ich vysielanie.
"Pane, vystrelili torpédo!" ozval sa o pár sekúnd Kozlowski.
"Vynoriť do periskopovej hĺbky Prudký obrat vľavo!" neváhal Rayley a okamžite vydával povely.
"Vzdialenosť torpéda 1000 metrov!" oznamoval priebežne Kozlowski.
Angel cítil ako sa loď pomaly začína nakláňať doľava. Spike dokonca na malú chvíľu stratil rovnováhu a ocitol sa na zadku. Angel sa usmial. Bol rád, keď videl jedného zo svojich dlhoročných protivníkov na kolenách... presnejšie na zadku.
"Vzdialenosť torpéda 500 metrov!"
"Pripravte sa na náraz!" povedal pokojným hlasom Rayley, ktorému bolo jasné, že sa im úhybný manéver nepodarí uskutočniť včas.
Angel sa pohotovo chytil jednej z tyčí, ktoré boli z nejakého zvláštneho dôvodu primontované na stene. Potom si však uvedomil, že sú tam pravdepodobne zámerne pre situácie ako sú tieto. "Náraz o 10... 9... 8... 7..." začal odpočítavanie s chladnou hlavou Kozlowski.
Spike sa rýchlo zdvihol a priskočil k Angelovi, ktorý sa už oboma rukami držal jednej z dvojice tyčí.
"4... 3... 2... 1..."
Ponorkou otriasla obrovská explózia a Angela, napriek tomu, že sa kŕčovito držal tyče odhodilo cez celú miestnosť až na druhú stranu. Vzápätí vypadol elektrický prúd.
Chvíľu trvalo, kým si Angel uvedomil, že sa v ponorke rozsvietilo pohotovostné červené svetlo. Zastonal, pretože od nárazu do steny ho bolela hlava.
"Hej! Čo keby ste mi niekto pomohli?!" ozval sa naštavný Spikov hlas. Angel sa okamžite pozrel smerom odkiaľ zvuk prišiel. Videl však len kopu plechu nahádzanú na sebe. Ani nevedel odkiaľ sa tam zobral.
"Spike? Kde si?" opýtal sa Angel.
"Túúú! Pomôž mi z toho von."
Angel priskočil k hŕbe železa a začal odhadzovať jednotlivé kusy železa. V červenom šere kútikom oka videl ako sa pomaly zviechajú zo zeme ostatní vojaci.
"Kozlowski! Hláste škody!" vyzval ho Rayley.
"Spodné poschodie je kompletne zatopené. Sektory D2, D6, D7 a D11 sa zatápajú." oznamoval Kozlowski stav lode.
"Zavrite vodotesné dvere. Spustite čerpadlá!" prikázal okamžite Rayley.
Angelovi sa medzitým podarilo vyhrabať Spika spod kopy železa a postavil ho na nohy.
"Spustite núdzový zdoj energie."
"Núdzový zdroj energie spustený." potvrdil Gastowski.
O pár sekúnd sa kabína opäť osvetlila bielym svetlom. Vojaci, ktorí sa už čiastočne stihli dať do poriadku po náraze však teraz pozerali prekvapene na Spika.
"Čo zase máte?" spýtal sa naštvane, keď si toho všimol.
Angel sa k nemu naklonil a čosi mu zašepkal do ucha. Spika sa zamračil a flegmaticky si vytiahol z hrude, kus železa, ktorý tam pred chvíľou trčal.
"Toto neznášam!" povedal a hodil ho späť na hŕbu šrotu.
"Ako sú na tom motory?" spýtal sa Angel.
"Motory číslo dva a tri sú vyradené. Motor číslo jeden je plne funkčný."
"Čo to pre nás znamená?" spýtal sa Spike. "Dúfam, že nebudem musieť zrušiť svoje rande v New Yorku o tretej."
"Myslím, že nie pán Spike. O tretej už totiž budeme asi všetci aj tak mŕtvi. Vrátane Angela a vás." odvetil Rayley.


Prešlo niekoľko dní a ponorka sa stále plavila krížom cez atlantický oceán smerom k Nemecku. Angel sedel s Gilesom vo svojej "kajute" a rozprával sa, zatiaľčo Buffy vo vedľajšej miestnosti tvrdo spala a Spike sa na ňu pozeral. Premýšľal. Premýšľal nad veľa vecami. Nad minulosťou. Nad tým, akým zázrakom sa im vtedy podarilo prežiť. premýšľal však aj nad budúcnosťou. Nad spoločným životom s Buffy a zamračil sa. Už dlhšiu dobu si uvedomoval to, čo Angel pochopil už pred rokmi. Ako to bude o niekoľko rokov? Buffy mu bude pred očami starnúť až postupne úplne zostarne a nakoniec umire, zatiaľčo on bude...bude naveky mladý. Zrazu doňho vnikla neopísateľna zúrivosť. Nebola to zúrivosť na Buffy, Angela, alebo na tých fašistických upírov. Bola to zúrivosť na Dru. Ako mu to mohla vedy urobiť?! Veď on ju predsa nežiadal o to aby ho spravila upírom. Nikdy nechcel žiť večne. Keď bol bez duše, celkom mu to vyhovovalo, ale teraz... Nevedel čo bude robiť.
Vedel, že Buffy ho miluje, a on miluje ju. Vedel však aj to, že ona miluje aj Angela. Pamätal si na ten okamih, keď ho Drusilla poprvýkrát s ním zoznámila. Vyzeralo to tak, že z nich budú najlepší priatelia. Vlastne to tak aj bolo. Až pokiaľ Angel nezískal späť svoju dušu. Odvtedy to s ním išlo dolu vodou. Ale chápal ho. Aj keď on sám získal dušu, veľa vecí v jeho živote sa zmenilo.
"Spike?" vytrhlo ho z myšlienok Buffyno volanie.
Zdvihol oči a pozeral sa na ňu ako sedí na posteli a usmieva sa naňho.
"Na čo myslíš?"
"Na nič láska, len som trochu spomínal," priznal sa Spike.
"A na čo?"
"To si nebudeš pamätať, nebola si vtedy ešte na svete," usmial sa Spike. Buffy pochopila. Myslel na slávnu zabijácku štvorku - Angel, on, Darla a Drusilla. Viac sa už nevypytovala. Vedela, že mu nie je veľmi príjemné hovoriť o časoch, keď bol ešte bez duše. Taktiež sa naňho usmiala a opäť si ľahla spať.

"Prečo si jej to vlastne nikdy nepovedal Angel?"
"Nemohol som. Ohrozilo by to jej život. Určite by sa to pokúsila zmeniť a to by sa... jej mohlo stať osudným," namietal Angel.
"Ale ona je už predsa veľká a je zodpovedná sama za seba. Myslím, že má právo vedieť čo sa v ten deň vlastne stalo."
"Právo na to má Giles...." odmlčal sa na chvíľu Angel. "Ale je tu ešte jedna vec."
"Aká?"
"Posledné dni som mal až príliš veľa času rozmýšľať nad sebou, nad Buffy a dokonca aj nad Spikom. A zistil som, že Buffy je konečne šťastná."
"Štastná?"
"Áno... myslím teda, že je šťastná so Spikom. Nemyslím, že by bolo múdre ich rozdeľovať. Ja som svoju príležitosť, pred niekoľkými rokmi odhodil a preto nemám už nárok na to, aby ma ešte vôbec milovala."
"Si hlupák, Angel!" povedal naštvane Giles.
"Ako si preboha môžeš myslieť, že Buffy je šťastná so Spikom?! Veď sa na ňu pozri. Môže byť a bude šťastná jedine s tebou."
Angel na toto už neodpovedal. Nevedel čo si má myslieť. Mal z toho všetkého v hlave obrovský zmätok.

"Bude sa to dať opraviť?" spýtal sa Angel, ktorý chodil po riadiacej miestnosti ako tiger. "Odtiaľto určite nie." odvetil Rayley. Musíme zistiť ako sú na tom zvyšné dva motory. S jedným by sme nedoplávali ani do polovice vzdialenosti od New Yorku."
"Kde je strojovňa?" spýtal sa Angel a prikročil k obrovskému plánu lode, ktorý visel na stene. "Úplne vzadu. V tomto sektore." ukázal prstom Rayley.
"Nie je náhodou zatopený?" spýtal sa prekvapene Angel.
"Je to sektor D10, nechýbalo veľa, ale vyzerá to, že v ňom voda nie je. Na rozdiel od sektora D11, ktorým je potrebné prejsť, aby ste sa dostali do strojovne."
"Takže vyzerá to, že sa opäť do niečoho namočíš Angelus." povedal sarkasticky Spike.
"A nielen ja Spike, pôjdeš so mnou."
"Čože? Ja? Ani náhodou! Nemienim riskovať svoj život kvôli bande vojakov!"
"Technicky vzaté pán Spike, vy už ani veľmi nežijete." poznamenal Lawson, ktorý sa až teraz zapojil do rozhovoru.. Spike zmenil tvár v upíriu a zavrčal naňho.
" Myslím, že vy a Spike to nezvládnete bezo mňa." obrátil sa Lawson k Angelovi, ignorujúc Spikovo vrčanie.
"Myslím, že máte pravdu. Nie som zručným mechanikom. Ale musím vás upozorniť, že tá cesta do strojovne nebude bezpečná. Okrem zatopených častí nesmiete zabúdať na upírov, ktorí sú tam vonku a čakajú na nás."
Angel prikývol a opäť sa obrátil k Rayleymu.
"Ako ste mysleli to, že aj tak všetci zomrieme? Veď upírom, teda ani mne, neprekáža nedostatok vzduchu, alebo voda."
"Tomu rozumiem, ale nemal som na mysli toto. Neviem, ale či máte schopnosť znovu sa poskladať do jedného kusu."
"Stále nerozumiem." ozval sa Spike.
"Pokiaľ by sme sa pokúsili naštartovať aj ten jeden ostatný motor a nemali overené v akom je stave, tak je tu obrovské riziko, že exploduje a roztrhá loď aj s nami na márne kúsky " vysvetlil Rayley situáciu.
"V poriadku." povedal odhodlane Spike. "Myslím, že toto je už dobrý dôvod."
"Ok. Kedy vyrazíme?" spýtal sa Lawson.
"Najlepšie bude hneď."

Angel cítil, že ponorka spomalila a postupne sa začínala vynárať na hladinu.
"Myslím, že sme na mieste," poznamenal cez otvor v stene tak aby ho Spike počul.
"Aj ja som to cítil. Čo urobíme teraz?" spýtal sa Spike.
"Počkáme kým loď zastaví. Potom vyplávame von a budeme čakať ako sa vyvinie situácia." "To chceš povedať, že budeme len čakať, kým oni budú mať Willow?" opýtala sa cez otvor aj Buffy, ktorá celý rozhovor počúvala.
"Buffy nie je to také jednoduché, nevieš proti čomu stojíme."
"Ale viem, že majú Willow. A že ona je moja priateľka."
"Láska, aj keď to nerád priznávam, Angel má tentokrát pravdu. Nateraz musíme čakať."
povedal jej Spike a pohladil ju po vlasoch. Vedel, že ju upokojil. Nakoniec prikývla. "Prepáč Angel." ospravedlnila sa za to, že sa naňho oborila. Mrzelo ju to, pretože vedela, že to myslel dobre.
"Nič sa nestalo," povedal potichu a zakryl dekou, dieru, cez ktorú spolu komunikovali. "Mrzí ma to Angel," zašepkala ešte raz Buffy, keď videla, že odmieta s ňou ďalej komunikovať. Nechápala ho. Pred niekoľkými dňami rozpárval ako ju miluje a ako spolu prežili najúžasnejší deň v živote a teraz sa k nej správal ako keby ju radšej nikdy nechcel spoznať.

"Je tu pomerne zima," vykoktal cez drkotajúce zuby Lawson, ktorý vyleizal z ľadovej vody. "Ako komu. Pravdupovediac ja s tým nemám žiadny problém." smial sa Spike, zatiaľčo mu pomáhal z vody. Angel sa pozrel na premočený plán ponorky, ktorý si zobral so sebou.
"Teraz sme v sektore D13. Už ostáva len jeden ponor a budeme v strojovni." oznámil po jeho preštudovaní.
"Angelus, vedel som, že sa opäť stretneme." ozval sa z druhého konca miestnosti neznámy hlas.
Angel zaostril pohľad a zbadal v rohu miestnosti siluetu upíra, ktorý vykročil na blikajúce elektrické svetlo, ktoré len čiastočne osvetľovalo miestnosť.
"Aha. Drakula osobne." zašepkal Angel. " Netušil som, že si sa aj ty pridal k nacistom." "Každý normálny upír to urobil. Na rozdiel od teba. Ty s tou tvojou malou dušičkou si sa nedokázal postaviť na stranu zla." doberal si ho Drakula.
"Ako to, že sme sa tak dlho nestretli? Veď istý čas, ak sa dobre pamätám sme boli dobrí priatelia."
"Vtedy som nerozlišoval čo je správne. Ale teraz je to iné."
"Ach áno, tá tvoja duša, je skutočne prekliatie." povedal sarkasticky druhý upír a podišiel k nemu.
"Čo chceš Drak?" spýtal sa cez zuby Angel.
"Niekoľko dní som poriadne nejedol. A ako vidím vy si so sebou beriete vždy čerstvé potraviny. Čo takto podeliť sa so mnou?"
"Ani náhodou! Je náš!" vykríkol Spike.
"Tak potom máte smolu." zreval Drakula a vrhol sa na Angela.


"Loď zastavila. Je čas odtiaľto vypadnúť," povedal Angel a začal všetky svoje veci hádzať do vaku.
"V poriadku Angel. Ale ešte predtým mi sľúb, že to Buffy povieš," naliehal naňho už niekoľko hodín neprestajne Giles.
"Nepoviem jej to Giles, darmo sa namáhate," odvrkol mu Angel.
"Nechápem ťa. Keby som ja mal možnosť získať svoju lásku späť,tak by som to urobil."
"Urobili by ste to aj vtedy keby ste vedeli, že ju tým vystavíte obrovskému nebezpečenstvu?!" nazúril s už Angel, zmenil tvár v upíriu a zavrčal.
Giles neodpovedal. Nevedel ako ho má presvedčiť, nech jej to konečne povie.

Buffy však už o všetkom vedela a o ničom inom posledné dni ani nepremýšľala. Nepremýšľala nad tým, že je jej priateľka v smrteľnom nebezpečenstve, ani o tom, že sa nachádza na lodi plnej takmer nezničiteľných upírov. Premýšľala len nad tým rozhovorom, čo počula. Bola rozhodnutá, že len čo sa toto všetko skončí, pôjde za Angelom a povie mu, ako veľmi ho miluje. A ak ju po tom ako sa k nemu v posledných dňoch ešte bude milovať aj on, už mu nikdy nedovolí aby od nej odišiel.
"Už musíme ísť, láska," oznámil Spike a vkĺzol aj so svojím vakom do otvoru. "Prídem za tebou Spike," povedala a ešte raz pozrela, cez dieru, ktorá viedla do susednej miestnosti. Videla však už len Angelove nohy, ktoré taktiež ako pred chvíľou Spikove zmizli v otvore. Vzdychla si a pobrala sa za druhým upírom.

"Opatrne s tou veľkou debnou!" zakričal jeden z robotníkov. To boli jedny z prvých slov, ktoré začula Buffy, keď sa vynorila z vody, neďaleko jedného z dokov v prístave. O malú chvíľku sa vedľa nej objavil aj Spike.
"Ponorka je niekde tam pod nami," zašepkala Buffy.
"Pravdepodobne čakajú, kým títo robotníci odídu," prikývol Spike.
"Máme teda chvíľu čas," zašepkal jej do ucha a pobozkal ju na pery.
"Spike prestaň, teraz nie je správny čas," zašepkala.
"Prečo nie láska? Hádam sa ti hnusím?" spýtal sa ironicky upír a neprestával ju bozkávať. Buffy, stojac po pás vo vode ho tiež začala podvedome bozkávať a prestávala vnímať všetko svet naokolo. Myslela len na jeho telo a jeho nenásytné bozky. Spike ju chytil okolo pása a pritiahol ju k sebe. Buffy ho objala a neprestávala ho bozkávať. Nemohla. Chcela, ale nedokázala to. Celý čas myslela na Angela. Ako sa niekde v tme vynoril spolu s Gilesom. Najradšej by bola s ním. Konečne mu chcela povedať, že si na všetko spomenula. Že ho miluje a že ho bude milovať do konca života. Ale teraz bol s ňou Spike a aspoň čiastočne jej nahradzoval jeho prítomnosť. Milovala ich oboch. Aj Angela aj Spika. Ešte pred pár dňami by nevedela ako sa má medzi nimi rozhodnúť. Teraz to už vedela. Vybrala si Angela. Hladina vody okolo nich bola pokojná. Ako sklo. Zrazu sa však asi dvadsať metrov od nich vynorila z vody hlava a jej oči začali pozorovať Buffy a Spika.

"Odíď Satan!" vykríkol Lawson a pred Drakulu vytiahol svoj maličký krížik, ktorý nosil na krku. Obaja upíri od kríža uskočili, no zuby naňho ceril iba Drakula.
"Mám rád, keď sa večera bráni," zašepkal, "je to omnoho väčšia zábava."
"Moment! Drak ty nepatríš medzi tie obludy?!" spýtal sa prekvapene Spike, keď si uvedomil, že sa bojí Lawsonovho krucifixu.
"Ah, Wiliam Krvavý, ani som si ťa nevšimol," priznal sa jeden z najznámejších upírov. "To som až tak prehliadnuteľný?" nechápal Spike.
Drakula však ignoroval tú jeho poznámku a pustil sa do vysvetľovania, pričom stále sledoval kríž, ktorý pred ním držal Lawson.
"Keď Fuhrer čítal tú knihu, čo vtedy o mne vtedy ten magor napísal, pomyslel si, že by som bol pravdepodobne najlepší veliteľ tých jeho neporaziteľných upírích vojsk. Mal som sa s nimi tajne transportovať do Spojených štátov a tam rozpútať peklo. Cestou sa však ostatným podarilo utiecť a vzopreli sa môjmu veleniu. Zbytok už asi poznáte." vysvetlil Drakula.
"Aha, takže ti nakoniec bolo prospešné, že si nezabil toho, čo ten román napísal." zasmial sa Spike.
"No, pravdupovediac párkrát som sa ho pokúsil dostať, no nakoniec zomrel na starobu, takže som sa aj vďaka nemu stal jedným z najznámejších upírov. Známejším ako ty alebo ako Angelus." obrátil sa k Spikovi.
"Mimochodom ako sa má Dru?" spýtal sa provokačne Drakula, aj keď dobre vedel, že ostala aj s Darlou v Európe.
Spike zavrčal a chcel sa vrhnúť na Draka, no Angel sa postavil medzi nich ako rozhodca aby sa nepobili.
"No tak moment! Nemáme čas sa tu biť. Spike, ty sa už konečne aspoň raz nedaj vyprovokovať, a ty Drak sa môžeš rozhodnúť, či chceš umrieť, alebo žiť. Aj keď slovo žiť je v našej pozícií dosť relatívny pojem."
"A čo, chceš ma prebodnúť ceruzkou Angelus?"
"Nie, ja nemám v úmysle ti nič urobiť. Problém je v tom, že tento kus šrotu nás všetkých môže rozmetať na márne kusy.
Drakula sa zamračil a nechápavo sa pozrel na Angela, ktorý mu v rýchlosti vysvetlil, aké nebezpečenstvo im hrozí. Drak na chvíľu zmĺkol. Nevedel čo robiť. Nemal predstavu. Mohli ho predsa klamať, no na druhej strane, nemuseli. Váhal.


"Už chápete Giles prečo jej to nechcem povedať?" zašepkal angel Gilesovi, ktorý sa vynoril z vody a taktiež ako Angel sledoval scénu pred sebou. Buffy a Spike sa vo vášnivom objatí bozkávali a úplne kašlali na to čo sa okolo nich deje. Giles smutne prikývol a pozrel na Angela.
"Nemôžem jej to urobiť, pretože ako vidíte, ona miluje Spika. A napriek toho, že ho nemám rád, nemôžem to Buffy povedať. Je s ním šťastná Giles, a keď je šťastná ona, som šťastný aj ja. Aj keď v tomto prípade ma to veľmi bolí."
Spike zaregistroval svojím citlivým sluchom niekoľko metrov od nich šepot a tak prestal bozkávať Buffy a pozrel sa tým smerom. Premožiteľka pochopila jeho reakciu a vytiahla si spod premočeného oblečenia Pána Špičku.

Willow otvorila oči a uvedomila si, že ešte stále je spútaná. Vzdychla si. Predtým ako zaspala sa pokúsila urobiť nejaké kúzlo, no nemohla. Tí upíri boli na ňu skutočne dobre pripravení. Zrazu sa otvorili dvere na kajute a dovnútra vošlo niekoľko upírov, oblečených v svetlo hnedých uniformách a na rukách mali pripevnené červené pásky s hákovým krížom uprostred na pozadí upírej tváre.
"Takže maličká, dobre si sa vyspala?" zasmial sa upír, s ktorým sa po minulé dni rozprávala a ktorý ju strážil takmer dvadsaťštyri hodín denne.
"Vcelku fajn, Joskius. Len tie reťaze ma trochu tlačia na ruky," poznamenala a trochu trhla rukou, aby sa presvedčili, že je stále pripútaná. Napriek tomu, že Joskius patril k nacistickým upírom, niekoľko vecí jej na ňom ako na upírovi nesedelo. Nikdy ho nevidela piť krv priamo z človeka, vždy mu ju počas stráženia doniesli v pohári. Alebo z jeho rečí jej vyplynulo, že on v podstate nechce patriť k tým upírom, ale keďže jeho brat tiež k ním patrí, tak musí aj on. A choval sa k nej vcelku s úctou, nie ako ostatní, ktorí si z nej robili posmešky a boli v pokušení sa z nej napiť. On nie. Sedel pri nej celé hodiny a rozprával jej o časoch, keď bol ešte človekom. Ona mu na oplátku rozprávala najskôr o svojom vzťahu s Ozom, potom s Tarou a Kennedy. Občas si dokonca pomyslela, že za iných okolností by dokonca mohli byť priateľmi. Lenže on bol upír a nemal dušu, tak ako Angel, alebo Spike. Napriek tomu sa správal ako keby ju mal, čo Willow nenormálne mýlilo. Potrebovala konečne zistiť ako na tom je vlastne ona sama a ako je na tom aj on.
"Neboj sa maličká, už to nepotrvá dlho a pôjdeš odtiaľto na naše veliteľstvo." oznámil jej Joskius. Maličká. Tak ju volal a jej sa to páčilo. Nebolo to totiž vyslovené takým ironickým tónom ako to už niekoľkokrát od iných upírov počula.
"Josk? Mohli by sme sa porozprávať?" navrhla Willow a pozrela sa mu do očí.
"Prečo nie? Čo potrebuješ?" spýtal sa prekvapene.
"Bolo by lepšie keby sme si to povedali medzi štyrmi očami."
"Nemáš právo tu rozhodovať." zavrčal druhý upír, ktorý stál po jeho pravici, no Joskius ho rukou zahriakol a posunkom naznačil ostatným aby opustili miestnosť.

Drakula plával cez poslednú zo zatopených miestnosti a v duchu si nadával, že prečo sa vôbec dal na toto nahovoriť. Preplával okolo tela jedného z mŕtvych námorníkov, ktorého zabili tie potvory, ktoré ani on nevedel presne pomenovať. Spike už stál na druhej strane v strojovni a čakal na Angela a Drakulu. Lawson stál opodiaľ odtiaľ a obzeral poškodené motory. Spike sa naňho zadíval ako sa krčí pri jednom z nich. Potom si všimol jeho krk. Ako rád by sa doňho zahryzol. doslova ho priťahoval. Vidina čerstvej krvi po niekoľkých dňoch v ňom prebudila zvieracie pudy. Zmenil tvár v upíriu a pristúpil k Lawsonovi.Vzápätí ho niečo odhodilo na protiľahlú stenu a následne dopadol na jeden z poškodených motorov, pri nej. Lawson sa prekvapene obzrel a v tej chvíli mu šrubovák, ktorým odinštalovával chybné časti motora vkĺzol dovnútra stroja. V motore sa zaiskrilo a Lawson sa okamžite rozbehol preč okolo prekvapeného Angela, ktorý ho pred pár sekundami uchránil od Spika. "Vybuchne to!" stihol ešte vykríknuť, než sa ozvala explózia.

"Angel! Giles! No konečne ste tu! Už sme vás čakali." vykríkla od radosti Buffy a zasunula späť Pána Špičku na jeho pôvodné miesto, čiže do bundy.
"To sme videli." zašepkal si sám pre seba Giles, ta, že ten jeho šepot mohol začuť len Angel a Spike.
"Angel, musíme sa pozhovárať," pristúpila k nemu Buffy a pozrela mu do očí. Tentokrát však upír neopätoval jej pohľad, ale odvrátil hlavu, aby mu nevidela do očí. Prekvapilo ju to, pretože po tom, čo počula aj keď "nechtiac" ten príbeh, čakala, že sa k nej bude správať inak. "Porozprávame sa neskôr," odvrkol jej tvrdo, obišiel ju a pobral sa k brehu.
"Hej kam to ideš ty vôl!" vykríkol Spike.
"O chvíľu bude svitať Spike. Neviem ako ty, ale ja sa nerád opaľujem." zahundral Angel a pokračoval v ceste.
"Má pravdu, mali by ste si nájsť spoločný úkryt. Najlepšie v nejakom podzemnom bunkri." navrhol Giles.
Spike prikývol a rozbehol sa aby dobehol Angela. Svitanie už bolo veľmi blízko a on nechcel skončiť ako kôpka prachu. Buffy tiež chcela ísť za nimi, no Giles ju chytil za rameno a zastavil.
"My sa nemusíme skrývať! Mimochodom musíme toho ešte dosť veľa vybaviť a zohnať nejaké tie suroviny," povedal a vytiahol z vrecka premočený zoznam toho, čo budú potrebovať.

"Prečo ja vždy dám na tvoje rady! Panebože prečo!" hundral Spike, keď stúpil na zahlinenú podlahu starej pobrežnej pevnosti, ktorá tam bola vybudovaná ešte v roku 1934, keď Adolf Hitler len pripravoval útok na Európu.
"Ak sa ti tu nepáči, Spike, tak prosím, choď si nájsť niečo lepšie." odvrkol mu Angel a zavrel priezor, cez ktorý už začínali dovnútra vnikať prvé slnečné lúče.
"No veď dobre, ale mohol si nájsť niečo suchšie. Taká pekná stará krypta by nebola na zahodenie. Pekne, tmavo, sucho, útulne..." rozplýval sa Spike, nad predstavou svojej starej dobrej krypty v Sunnydale.
"Spike, ak tu máme spolu vydržať celý deň, dám ti jednu radu aby si prežil...Sklapni!" zreval naňho už aj tak dosť podráždený Angel. Hoci sa navonok tváril, že mu nevadí, že Buffy opustí a úplne ju prenechá Spikovi, vo svojom vnútri zúril. Mozog mu vravel, že to čo urobí bude najsprávnejšie, no srdce, ktoré mu beztak už dobrých niekoľko desaťročí nebilo, mu vravelo, ako veľmi ju miluje a ako veľmi chce byť s ňou. Vedel, že keby sa Buffy dozvedela o druhej verzii toho osudného dňa, okamžite by opustila Spika a vrhla sa k nemu do náruče. To však nemohol dopustiť. Našťastie, kým cestovali, Giles mu načrtol plán, ako sa im určite podarí poraziť tých upírov. A hoci o tom Buffyn pozorovateľ ešte nevedel, Angel sa rozhodol, že bude jeho hlavnou súčasťou.

"Takže ty maáš tiež dušu?" zvolala prekvapene Willow, keď sa jej Joskius priznal so svojím tajomstvom.
"Áno, bohužiaľ."
"Vedia o tom oni?" spýtala sa Will, a kývla hlavou smerom, ktorým odišli ostatní upíri. "Ešte nie. Podarilo sa mi to zakryť. Vždy si beriem na starosť stráženie väzňov a keďže mi nemôžu dať živého človeka, vždy mi nosia krv v teromske." zasmial sa Joskius.
"A prečo vlastnne s nimi spolupracuješ?" nechápala Willow, jeho dôvody.
"Popravde, ak sa nad tým zamyslíš, tak sú tu dva dôvody. Prvým je, že tu je aj môj brat a ten druhý..." odmlčal sa.
"Ten druhý čo?"
"Som upír. A mám dušu. Som teda spolovice človek a z druhej upír Will! Nechápeš to?
Nepatrím ani k ľuďom ani k upírom. Nikto ma neprijme, som sám a jediný! Vieš aké to je?" zakričal na ňu rozčúlene.
"Nie si sám..." zašepkala Willow.
"Ako to myslíš?!"
"Je ich viac Joskios... upírov, ktorí maju dušu. Ja osobne poznám už vrátane teba troch."
"Prečo to robíš?"
"Čo?"
"Že ma klameš!"
"Ja ťa neklamem!" zakričala už napálená Willow. Neznášala, keď ju nazývali klamárkou. Nikdy neklamala.
"Si úbohá. Aby si si zachránila kožu, urobíš čokoľvek! Myslel som si, že si iná," zakričal na ňu, otvoril dvere a nevšímajúc si Willow odišiel z miestnosti.

"Sú všetci v poriadku?" spýtal sa Angel, ktorý vyliezol spoza malého dreveného stolíka, ktorý sa nachádzal v rohu miestnosti.
"Takmer všetci..." povedal Spike, ktorý sa ťažkopádne zdvihal zo zeme a rukou ukázal na Lawsona. Angel sa pozrel tým smerom a videl ako mu z hrude z oboch strán trčí obrovský kus plechu. Lawson ležal na zemi a vykašliaval zo seba krv. Angel pirskočil k nemu a kontroloval jeho zranenia.
"Cítim pach smrti." prehodil Drakula cez zuby.
"Tak ja som síce mŕtvy, ale nesmrdím! Neurážaj!" oboril sa naňho Spike.
"Nezvládne to." povedal ďalej, keď pristúpil k zranenému.
"Ale... on to musí opraviť. Inak všetci ostatní vrátane nás..." koktal Angel.
"Je tu...." opäť zašepkal Drakula a očami začal pátrať po miestnosti.
"Kto?"
"Ona. Smrť. Cítim ju. Smrdí na sto kilometrov."
"Ako to, že ty ju cítiš, a ja nie? Nie si odo mňa o nič lepší!" pokúšal sa vyvolať konflikt Spike, no Drak ho ignoroval.
"Kedysi, keď som bol ešte človekom som so smrťou uzavrel zmluvu. Zmluvu o tom, že jej za svoju nesmrteľnosť a moje schopnosti darujem státisíce životov. A svoj sľub som aj splnil. Odvtedy ju cítim vždy, keď si po niekoho príde." vysvetlil šeptom Drakula.
"A vieš mi povedať, kde teraz momentálne stojí?" spýtal sa Angel, trhajúc zo seba tričko a obväzujúc Lawsonovi poranený hruník.
"Ak sa otočíš, uvidíš ju stáť po svojej pravici."
Angel sa obzrel cez pravé plece a najkôr videl vedľa seba len svetlý dym, ktorý vychádzal odnekiaľ z podlahy. Ten dym sa však postupne začal formovať a pred Angelom sa vytvorila prekrásna postava nádhernej mladej ženy. Mala modré oči do ktorých by sa zaľúbil každý muž, ktorý by ich uvidel. Ani Angel najskôr od nich nedokázal odtrhnúť oči, no nakoniec sa mu to podarilo a premeral si ju od hlavy po päty. Jej krásne čierne vlasy jej siahali až po lopaty a oblečená bola v čiernom rúchu na ktorom boli zlatými písmenami vyšité mnohé kresťanské, hinduistické, židovské, budhistické a iné symboly.
"Ahoj Liam, dávno sme sa nevideli." zašepkala a zadívala sa mu hlboko do očí.
"Nespomínam si, že by sme sa niekedy stretli." odvrkol jej Angel.
"Och, ale áno Liam. Pamätáš sa na ten moment, keď si stretol Darlu? Bola som tam a odviedla som tvoju dušu tam kam vtedy patrila."
"Vážne? Takže mi v pekle muselo byť celkom teplo."
"Musím ťa sklamať Liam, ale nebol si v pekle. Napriek tomu, čo si všetko napáchal, tvoja duša bola až príliš čistá. Ale potom prišlo to prekliatie a ty si nás opäť opustil." povedala smutne Smrť.
"Ako je možné, že si na to nespomínam?" snažil sa tváriť začudovane Angel.
"Spomienky môžu mať len smrteľní ľudia, ktorí majú telesnú schránku. Bez nej sa strácajú." vysvetlila mu.
"V poriadku. Pochopil som." nechcel sa dohadovať Angel a opäť sa otočil k zranenému Lawsonovi.
"Liam, prestaň! Vieš, že ho nemôžeš zachrániť. Jeho zranenia sú smrteľné." napomenula ho. "Lenže ak to neprežije, zomrie mnoho iných nevinných ľudí."
"Ale ani ja ani ty nemôžeme zmeniť osud jeho duše. To môže len ten Najvyšší."
"Vážne? Tak mu odkáž, že nie je spravodlivé zabiť dvadsaťčlennú jednotku silných mužov bojujúcich proti temným Hitlerovým vojskám!" vykríkol naštvane Angel.
"Tieto vojská temnoty sú len Jeho napomenutím pre ľudstvo. Nezničia svet. A aj keby, tak tí muži tam vpredu tomu nezabránia. Nastal ich čas."
"Ich čas je ešte príliš ďaleko. Rovnako ako jeho." ukázal na Lawsona, ktorému prítomnosť Smrti čoraz viac zhoršovala, už jeho beztak beznádejný stav.
"Nemôžeš ich predsa všetkých vyzabíjať. Rovnako ako mňa a týchto dvoch!" ukázal na Spika a Drakulu.
"Drakula je pod mojou ochranou a zaručujem ti, že bude žiť ešte poriadne dlho. Rovnako ako ty a Wiliam. Na vás dvoch totiž čaká ešte jedno obrovské poslanie."
"Pozri sa Smrť, sľúbil som tým chlapcom, že im pomôžem... a mienim to dodržať!"
Smrť videla, že Angel sa nemieni vzdať Lawsonovho života len tak ľahko a preto pristúpila na niečo čo robila skutočne len zriedkakedy.
"A čo takto sa dohodnúť?"
"Dohodnúť sa?" zopakoval neveriacky Angel.
"Ak mi prepustíš jeho dušu, prezradím ti spôsob ako zachrániť tých ostatných!" navrhla mu obchod Smrť.

"Spike?" spýtal sa Angel, ktorý ležal na provizórnom lôžku a pozeral sa do stropu.
"Mhm?" odpovedal druhý upír, ktorý sa už stihol prispôsobiť nie najlepším podmienkam a pomaly zaspával.
"Miluješ ju?"
Spike sa otočil k Angelovi a posadil sa.
"Čo má táto otázka znamenať?!" chystal sa odvvrátiť protiútok Spike, ktorý myslel, že ho chce jeho nepriateľ len vyprovokovať.
"Je to jednoduchá otázka Spike. Miluješ Buffy?" spýtal sa Angel, stále pozerajúc do stropu. Spike cítil, že niečo nie je v poriadku. Ešte nikdy mu predsa takúto otázku nepoložil.
"Či ju milujem? Ani si nevieš predstaviť ako. Viac ako svoj život." odpovedal mu ochotne a čakal na reakciu.
Angel sa usmial.
"Čo sa smeješ? Je ti tu niečo smiešne?" oboril sa naňho zase Spike.
"Nie, Spike... len som sa chcel uistiť, že keby sa náhodou niečo stalo, že sa o ňu bude mať kto postarať. Niekto, kto ju bude milovať, tak ako som ju miloval ja." vysvetľoval Angel.
"Čo to tu zase trepeš? Hovoríš, ako keby si mal zajtra zomrieť. Mimochodom Buffy milujem viac ako ty." zasmial sa Spike.
Aj Angel sa zasmial. Ako presne to Spike vystihol. Na jeho vetu však nijako nereagoval a stále sa pozeral do stropu.
Tentoraz Spike zvážnel. Síce nemal Angela rád, ale ktorýmkoľvek smerom sa uberali jeho myšlienky, vždy mu vyšlo, že ten upír by mohol...
"Angel, to nemyslíš vážne. Ja viem, že kedysi sme my dvaja mali nezhody, ale to predsa nie je dôvod aby si..."
"Spike, prestaň. Nie je to kvôli tebe. Už pred šesťdesiatimidvoma rokmi sme vedeli, že to raz príde a že jeden z nás tam bude musieť nakoniec ostať."
"Lenže vtedy tam bol s nami aj Drak, Angel! To proste nesmieš uro..." zarazil sa Spike. "Sakra, čo to robím. Veď ja ťa vlasne odhováram od toho, aby si mi urobil tú láskavosť a navždy vypadol zo života Buffy a mne tým urobil konečne priestor. Som ja teda magor!" "No nepovedal by som to takto priamo, ale technicky vzaté: áno, si magor!" opäť sa zasmial druhý tmavovlasý upír.
"Angel, prestaň. Nesmieš to urobiť! Kvôli Buffy! Vieš si predstaviť, čo by sa stalo keby si umrel?! Zbláznila by sa. A ja neviem ako ty, ale ja vôbec nemám chuť, aby sa z mojej lásky stala druhá Drusilla." pokúsil sa trochu odľahčiť situáciu Spike.
"Je už dospelá Spike. Pochopí to... Zvládne to... dúfam..."
Spike sa vo svojom vnútri hneval sám na seba. Mohol sa ho konečne zbaviť, no on sa mu to namiesto toho snaží vyhovoriť. Nemal ho rád. Teda pokiaľ ešte nemal dušu. Ale keď ju získal, začínal pomaly chápať Angelovo správanie za posledné desaťročia. Vlastne teraz by z nich dokonca mohli byť aj priatelia, keby nebolo Buffy.
"A ty ju miluješ?" spýtal sa Spike.
"To nie je dôležité..."
"Ako to, že to nie je dôležité?! Práveže je. Buffy by sa mala konečne sama medzi nami dvoma rozhodnúť. Nie je majetkom ani jedného z nás." Spike bol sám prekvapený, čo to vlastne hovorí.
"Lenže ona sa už rozhodla Spike. A to pre teba."
"Odkiaľ to môžeš vedieť? Povedala ti to?"vyzvedal.
"Proste to viem... ale nechajme to tak. Mali by sme si pospať. Čaká nás náročná noc." navrhol Angel, zatvoril oči a nečakajúc na odpoveď sa otočil na bok, Spikovi chrbtom.

"Deje sa niečo Buffy?" spýtal sa Giles, keď spolu sedeli v malej kaviarni na nemeckom pobreží. Všimol si, že v poslednej dobe sa stále iba pozerá do prázdna a nad niečím rozmýšľa. "Ale nič Giles, bude to v poriadku." odvetila mu.
"Ide o Angela, však?" ozval sa opäť po chvíli Giles.
Buffy neodpovedala, čo bolo pre jej Pozorovateľa neklamným znakom, že je to tak. "On je... on je..." nevedela nájsť srpávny výraz pre upíra Buffy.
"Hlupák, Buffy. Je to hlupák." doplnil ju Giles.
"Prečo mi to nikdy nepovedal?" spýtala sa Buffy sama seba a opäť sa zapozerala na bielu stenu. Giles po posledných slovách spozornel.
"Čo ti nepovedal Buffy?"
"V ponorke som vás počula Giles... každé slovo čo Angel povedal." povedala mu so slzami v očiach. Giles ostal šokovaný. Takže všetko namiesto neho zariadila náhoda.
"Buffy, já..."
"Viem, že nie ste na vine Giles. Len mi je ľúto, že mi to Angel nepovedal sám." plakala Buffy.
"Možno, že ti to ešte povie," pokúsil sa ju povzbudiť Giles.
"Ale no tak. Obaja dobre vieme, že keď mi to nepovedal za všetky tie roky, nepovie mi to ani tentoraz. Nebyť vás a tej diery v stene, nikdy by som sa to nedozvedela." "Diery v stene?" nechápal súvislosti Giles a tak sa Buffy pustila do vysvetľovania.

"Tak to nikdy! Dobrovoľne ti ho nikdy nedám!" zakričal Angel a svojím neustúpčivým pozrel na Smrť.
"Angel..." zašepkal Lawson, ktorý už vedel, že nadchádzua jeho hodina.
"Som tu, kľud kamarát, bude to v poriadku..." snažil sa ho upokojovať Angel.
"Angel... dobre viem, že toto už nerozchodím... daruj jej moju dušu."
"Nikdy Lawson... ak umrieš ty, umrú aj ostatní a ona to vie."
"Nie ak z neho zrobíš upíra," zamiešala sa do ich rozhovoru aj Smrť.
Angel na ňu zhrozene pozrel.
"Ak z neho spravíš upíra, ja získam jeho dušu a on zachráni celú posádku."
"To nikdy. Prisahal som! Nedokážem to!"
"Potom umrú všetci," zašepkala a zlomyseľne sa naňho usmiala svojimi krásnymi zvodnými perami.
Angel sa pozrel na Lawsona a videl v jeho očiach odhodlanie.
"Nemusím to spraviť..." navrhoval Angel.
"Ale áno... musíš... inak vštci zomrú...a keď tak pozerám na Smrť, myslím, že budem celkom rád, keď ma odvedie taká krásna Smrť..." pokúsil sa o vtip Lawson.
Angel sa tiež usmial a všimol si, že tento vtip pobavil aj Smrť.
"Ak na to nemáš chuť Angelus, ja sa rád najem. Už som nejedol ani nepamätám," ponúkol svoje služby Spike.
"Nie ďakujem, zvládnem to," odvrkol mu Angel a zmenil tvár v upíriu.

"Vstávaj Angel. Zapadá slnko. Musíme ísť vyslobodiť tú bosorku!" prebúdzal ho Spike. Lenže Angel sa ani nepohol.
"Angel?" spýtal sa druhý upír, ktorému sa nezdalo, že ani po chvíli jeho provokačného monológu sa Angel nehýbe. Pristúpil k nemu a potriasol mu plecom. Žiadna reakcia.
"Angel! Preboha, čo je s tebou?!" preľakol sa Spike, keď si uvedomil, že pokiaľ by bol Angel mŕtvy, všetko ostane len na ňom a na Buffy.
"Nepreberieš ho, Wiliam," ozvalo sa v miestnosti.
"Ty..." zašepkal Spike.
"Dávno sme sa nevideli," zhmotnila sa zrazu pred ním postava.
"Smrť. Ale veď ty si mu nemohla ublížiť. On už je dávno mŕtvy. Nemohla si ho zabiť. Hlavne nie teraz," vykríkol.
"Lenže jeho duša je smrteľná. A tú som si vzala. Neboj sa Wiliam, je už len otázkou času, kedy sa vráti Angelus."
"To nesmieš!" zakričal Spike. V inej situácii by sa bol potešil, že Angelus je späť, ale odvtedy čo mal dušu ho to veľmi netešilo.
"Už sa stalo. Povstane o pár minút. Byť tebou, bolo by lepšie, keby si odtiaľto odišiel. Viem čo stvára Angelus, keď zbadá upíra s dušou. A mimochodom tvoj čas ešte neprišiel." "Ale ako to, že sa nerozpadol na prah, keď si ho zabila? Veď je predsa upírom a to sa zvyčajne stáva."
"Zabila som len jeho dušu. Nie telo. Na telo upíra nemám žiaden vplyv. To môže zničiť len slnko, premožiteľka, svätená voda..." vysvetľovala Smrť.
"Za toto mi zaplatíš!" zreval Spike a výhražne ukázal rukou.
"Zmizni, William. Neboj sa, ešte sa stretneme." zašepkala Smrť.
Spike si rýchlo zobral svoju koženú bundu a vybehol z hrobky. Smrť sa usmiala a sklonila sa nad Angela. Vždy sa jej páčil. Napriek tomu o čo ju prosil nedokázala ho zabiť. Nemohla to urobiť bezdôvodne, hlavne keď ho čakali na tomto svete ešte veľké úlohy. Rukou pootočila bezvládne telo a pobozkala Angela na jeho pery. Upír vzápätí otvoril oči.

"Buffy!" zakričal Spike a pribehol k Premožiteľke.
"Čo sa deje Spike? A kde je Angel?"
"Angel... Angelus sa vrátil Buffy."
Buffy ostala stáť ako ohromená. To nemôže byť pravda! Práve vo chvíli, keď sa všetko dozvedela, jej Angel bol opäť preč.
"Ale... ako? Ako sa to mohlo stať?! Veď nedosiahol pocit dokonalého šťastia!" nechápala Buffy.
"Buffy, ja sám neviem. Do krypty prišla smrť a povedeala mi, že zabila Angelovu dušu. Vraj už nastal jej čas. A vraj sa čoskoro vráti späť Angelus."
"Tomu musíme zabrániť!" povedal vystrašene Giles a požiadal Spika, aby mu ukázal, kde sa krypta nachádza.
"Je to smerom k cinotrínu obetí genocídy. Zavediem vás tam."
"Tak poďme..." prikývla Buffy, ktorá vedela, že tentokrát už bude musieť Angelusa nadobro zabiť.

"Vedel som, že sa ti to nakoniec podarí..." zašepkal upír a opäť pobozkal Smrť na jej krásne pery. Páčila sa mu. Aj on sa jej páčil a túžila po jeho dotykoch už od doby, keď mu poprvýkrát pred vyše dvesto rokmi vzala jeho dušu. Konečne mohla byť s ním. Veľmi ťažko znášala, keď ho vtedy tí cigáni od nej odtrhli a opäť pripútali k jeho telu.
"Milujem ťa, Liam. Milovala som ťa skôr ako ona." Zašepkala a opäť ho pobozkala. Angel sa nedokázal pri nej ovládať. Vždy keď bola s ním, strácal nad sebou akúkoľvek kontrolu. Nebolo to len tým, že Smrť mala prekrásne ženské telo. Bolo to o niečom inom. Cítil ako sa z jeho srdca pomaly začína vytrácať láska k Buffy a všetko čo kedy k nej cítil. zistil však, že s jeho citmi sa z neho vytráca aj dobro, ktoré v sebe mal.
"Smrť, prestaň! To nemôžeš!" zastonal Angel, ktorý bol z nej až priveľmi vzrušený. "Ale môžem, Liam. Vieš, že ja môžem všetko." usmiala sa zvodne a rukou mu prešla po hrudi a zamierila si to k obsahu jeho nohavíc.
"Keď som ťa v spánku požiadal o pomoc chcel som iba aby si zo mňa urobila akože mŕtveho. Nie aby si sa mi pokúšala ukradnúť dušu."
"Liam, obidvaja dobre vieme, že pokiaľ dosiahneš dokonalé šťastie, budeme môcť byť konečne spolu. Tvoja duša sa vráti tam kam patrí. Ku mne. A čo už bude stvárať Angelus, nie je tvoja vec." šepkala a začala mu rozopínať gombíky na košeli.
"Nie! To, že si Spikovi povedala, že sa vráti Angelus si urobila dobre, ale ja nechcem aby sa vrátil. Len chcem aby ma Buffy znenávidela a myslela si, že som opäť zlý. Aby som jej nchýbal, keď..."
"Liam, ak sa mi úplne oddáš sľubujem ti, že už nikdy k Buffy nič nepocítiš. Ani lásku, ani nenávisť, ani bolesť, ani strach... proste nič... stačí len tak málo." pokúšala sa získať jeho dušu Smrť.
"To nie. Páčiš sa mi, si prekrásna, ale já.. .nemôžem... ešte nie... ešte ma tu čaká jedna veľká úloha." šepkal Angel a rukami začal odťahovať tie jej od svojho tela.
"Ach, ty myslíš tú červenovlásku. To sa dá ľahko zariadiť."
"Ako?"
"Ach milý Liam, myslíš, že by som ti prezradila spôsob ako ju zachrániť a nič by som z toho nemala?"
"Čo za to chceš?" spýtal sa Angel, hoci vedel po čom túži.
"Chcem teba. Nie ako upíra. Tvoju dušu. Chcem aby sme mohli byť naveky spolu."
"Ale ja ťa nemilujem Smrť. Dobre vieš, že nikdy neprestanem milovať Buffy, hoci ona miluje Spika."
"Ak vypiješ toto," podala mu flaštičku s fialovou tekutinou. "Tak naveky na ňu zabudneš. A potom budeme už naveky spolu."
Angel si vzal do ruky fľaštičku a stiredavo pozeral na Smrť a na tekutinu.
"Je už len na tebe, či príjmeš môj návrh." zašepkala a čakala na odpoveď. Angel sa teda musel rozhodnúť: Alebo život bez Buffy v ktorom bude trpieť, pretože ona miluje Spika, alebo koniec jeho telesnej schránky a nový život so Smrťou, v ktorom by nebolo ani tej najmenšej spomienky na Buffy.

Lawson sa ťažkopádne zdvíhal zo zeme. Mal chuť piť. Obrovskú chuť piť.
"Vitaj na svete," povedal ironicky Spike a zavrčal.
"Tak už máš čo si chcela, mala by si už ísť," otočil sa Angel ku Smrti, ktorá už držala Lawsonovú dušu vo dorme malej zelenej svietiacej guličky.
"Ešte nie, chcem s tebou hovoriť Liam. Medzi štyrmi očami."
"Nemám sa s tebou o čom rozprávať," zašepkal Angel, zatiaľčo sa snažil Lawsonovi vysvetliť, že čerszvú krv dostane len vtedy ak opraví motor.
"Musíš," nástojila na svojom Smrť.
Angel prevrátil oči no nakoniec poslúchol. Ponoril sa do vody, preplával cez zaplavený sektor a nakoniec sa vynoril na mieste, kde predtým stretli Drakulu.
"Liam, vieš prečo som ťa sem zavolala?" spýtala sa a pristúpila k nemu.
Angel neodpovedal, pretože nepoznal odpoveď na túto otázku a Smrť to pochopila. Jedným pohybom ruky sa na protiľahlej stene objavil farebný obraz. Angel si pripadal ako keby bol v kine, ale s tým rozdielom, že obraz bol farebný, nie čiernobiely. Videl seba na zelenej lúke ako po nej kráča. Bola zaliata slnečnými lúčmi no Angelovi to vôbec neubližovalo. Všade okolo neho sa nachádzali kvety rôznej farby a rôznych druhov. Videl ako k nemu prichádza nejaká postava no nevidel jej tvár. Videl len, že prikročila k nemu a vášnivo ho pobozkala na pery. Obraz zrazu zmenil pozíciu a Angel jasne videl tvár osoby, ktorá ho bozkávala. Bola to smrť. "Čo to má znamenať?! Čo sú to za čary?" oboril sa na ňu.
"To nie sú čary Liam. Toto všetko je predurčené."
"Predurčené? Veď toto všetko čo mi ukazuješ sa predsa nikdy nestalo. Nikdy predtým som ťa ešte nevidel."
"Nikdy predtým? Vieš čo všetko sa skrýva na tomto svete a koľko má tento svet tajomstiev. A ešte stále ho vnímaš ako smrteľník. Tak dlho si bol upírom s dušou, že si úplne zabudol na to všetko krásne čo sme spolu prežili." zosmutnela Smrť, ktorú jeho postoj očividne zarmútil. "Kedy sme to prežili? Vôbec si na to nepamätám!" nič nechápal Angel.
"A čo je minulosť, čo je vlastne prítomnosť... a existuje vôbec budúcnosť Liam? Tam kde bola tvoja duša po tom ako Darla stvorila Angelusa nie. Neexistuje tam čas, ani bolesť. Len radosť, smiech a zábava. A tam si bol ty. Tvoja duša bola napriek všetkému až príliš čistá aby som ťa mohla uvrhnúť do večného zatratenia."
"A čo mali znamenať tie obrázky s tebou? My dvaja na zelených pastvinách. Prečo sme boli spolu? A vyzeralo to, že ja som ťa miloval."
"Liam, ty si skutočne na nič nepamätáš." povedala zúfalo Smrťa do očí sa jej nahrnuli slzy. Napriek tomu, že reprezentovala to, čoho sa ľudia báli, mala aj ľudské slabosti. Milovala a túžila byť milovanou. A to sa jej aj naplnilo. Niekoľko rokov zo svojej nikdy nekončiacej existenie bola s Liamom dokonale šťastná. A on si na to nepamätal.
"To nie..." zašepkal Angel, keď mlčanie Smrti vlastne prezradilo, čo kedysi bolo medzi nimi. Bol z toho zronený. Bol to jeden z ďalších krutých úderov osudu.
"Liam, boli sme takí šťastní..." plakala.
"Nie... to nemôže byť pravda... nemôže..."
"Liam, miláčik, milujem ťa..."
"To užviac nezopakuj! Nemôžeš ma milovať! Si predsa Smrť! Nie človek. Tieto city poznajú len ľudia!"
"Aj ja som bola kedysi človekom! A nerozmýšľal si niekedy nad tým, že aj ja mám svoje poslanie? Myslíš, že mi spôsobuje radosť, keď vidím ako tí ľudia trpia?"
"Už som počul až priveľa. Viac už nechcem vedieť!" povedal Angel a vrhol sa do vody, aby preplával sektor, ktorý ho delil od ostatných, teraz už trochu upírov.


"Kde dopekla zmizol?!" oborila sa Buffy na Spika, keď prišli do krypty, kde ešte pred polhodinou ležalo mŕtve Angelove telo.
"Ja neviem, keď som odchádzal aby som ťa našiel, bol ešte tu," nechápal ani Spike.
"Rozmýšľaj Spike. Strávil si s Angelusom more času. Čo by urobil teraz?"
"No tak keby som ja bol na jeho mieste, určite by som si išiel užiť," povedal Spike a zasmial sa.
"Ale teraz vážne. Určite by som potreboval piť. Angelus mal vždy dobrý apetít."
"V poriadku. Spike, ty choď prezrieť všetky krčmy a bary. Giles vy choďte zistiť ako vyzerá situácia v dokoch a ako je na tom Willow. Ja prezriem všetky miestne cintoríny. Nesmieme ho stratiť. Ak nám ujde môže trvať celé roky kým Angelusa chytíme a zabijeme," rozdala príkazy Buffy a bleskovo vybehla z krypty.

Angel pozeral na fľaštičku čo dostal od Smrti. Nedokázal sa tak okamžite rozhodnúť. Musel ešte predtým zistiť, čo k nemu cíti Buffy. Vedel čo urobí, keď zistí, že Angelus sa vrátil. bude ho hľadať na miestach, kde by si mohol nájsť nových upírích spojencov. Na cintorínoch. Keď vybehla z krypty, rýchlo si schoval fľaštičku s tekutinou do vrecka svojho plášťa, a pozoroval ju nenápadne spoza jedného z náhrobkov. Niekoľko sekúnd za ňou vybehli z krypty aj Giles so Spikom a pobrali sa úplne opačným smerom ako ona.
"Liam, nebude sa pýtať či máš dušu alebo nie. Myslí si, že si Angelus... zabije ťa..." zašepkala mu do ucha Smrť.
"Ako keby práve tebe na tom záležalo. Veď práve o to ti ide."
"Ide mi síce o to, ale keď ťa zabije kolíkom tvoja duša sa spolu s tvojím telom rozpadne a ja ju nikdy nezachránim a ani nezískam," zašepkala mu do ucha a vzápätí mu ho svojím jazykom olízla.
"Povedala si mi, že mi dáš dve hodiny na rozmyslenie, tak čo tu ešte robíš?" okríkol ju Angel a Smrť vzápätí zmizla. Angel sa otočil späť aby zistil, kde je Buffy, no vzápätí ho silný úder odhodil na protiľahlý mramorový náhrobok, ktorý sa r rachotom rozbil na márne kúsky. Zavrčal a zmenil tvár v upíriu. Buffy sa naňho s nenávisťou v očiach pozerala a vytiahla z bundy pána Špičku.
"Angelus. Dlho sme sa nevideli," povedala s obrovským sarkazmom v hlase. Angel si uvedomil, že na jeho hru skočila a začal teda hrať svoju temnú stránku. Vedel, že démon v ňom s radosťou vychrlí na Buffy všetko zlo, ktoré v sebe skrýval. Musel si však dávať pozor aby ho ten démon neovládol natrvalo.
"Ach Premožiteľka. A bez svojich kamarátov s dušami."
"Patril si medzi nich."
"Ach, ty myslíš toho úbohého Angela? Toho slabocha, ktorý ovládal moje telo?"
"On nikdy neovládal tvoje telo! To ty ovládaš jeho!" zakričala Buffy.
"Nechceš sa preto rozplakať?" rýpal stále do nej Angel, aj keď si uvedomoval, že jej tým veľmi ubližuje. Lenže musel. Musel zistiť, či ho ešte miluje.
"Raz a navždy ťa chcem dostať zo svojho života." zakričala naňho a rozbehla sa proti nemu. Angel pre dôveryhodnosť veci zavčal a taktiež sa rozbehol proti nej.

"Wiliam!" zašepkal neznámy hlas na Spika, ktorý utekal od jednej krčme k druhej a snažil sa nájsť Angelusa.
"Čo to..." zarazil sa Spike, keď sa pred ním z ničoho nič zjavila Smrť.
"Musíme sa porozprávať! Okamžite!" navrhla mu.
"A prečo? Chceš aj mne zobrať dušu, tak ako si ju zobrala jemu?! Nie ďakujem." povedal Spike, a chystal sa ju obísť, no nejaká neviditeľná sila mu nedovolila sa ani pohnúť.
"Čo to dopekla robíš?!" oboril sa na ú, keď si uvedomil, že ona ho svojimi myšlienkami vlastne väzní.
"Musíš ma vypočuť!" prikázala mu Smrť a hoci sa Spike snažil ako chcel, mohol maximálne pohybovať hlavou. Chtiac nechtiac sa na ňu nakoniec pozrel a prikývol.
"V prvom rade by si mal teda vedieť, že ja som mu dušu nezobrala. Stále ju má."
"Čo? To nemyslíš vážne! V krypte si mi predsa tvrdila, že si mu ju zobrala a že sa vráti Angelus."
"Klamala som. Musela som. Bolo to súčasťou Angelovho plánu. Chce zistiť, či ho Buffy ešte aspoň trochu miluje. Hoci mi to trhalo srdce, pomohla som mu."
"Aha, takže tebe to trhalo srdce! Aké dojímavé... a čo to bolo? Infarkt? Alebo zlyhanie srdca?" smial sa jej priamo do očí Spike.
"Wiliam, ja ho milujem! Aj napriek tomu, že som smrť mám svoje city." povedala so slzami v očiach Smrť, ktorú už prestávalo baviť, že každému musela vysvetľovať, že má aj srdce a že aj ona dokáže milovať.
"Čo odo mňa teda chceš?" vzdychol nakoniec rezignovane Spike.
"Musíš zastaviť Premožiteľku. Ak ho zabije kolíkom v domnení, že je Angelus, stratí ho navždy nielen ona, ale aj ja!"
"Prečo by som mal pomáhať tebe? A prečo by som mal pomáhať vlastne Angelovi. Ak ho Buffy zabije, bude o jedného upíra na svete menej."
"Ak ho zabije, navždy ju stratíš Wiliam. Videla som to."
"Ty vidíš budúcnosť?"
"V mojom svete neexistuje rozdelenie času na tri sektory. Minulosť, budúcnosť a prítomnosť tam splývajú v jedno."
Spike prikývol, pretože to musel urobiť. Nielen kvôli sebe, ale hlavne kvôli Buffy. Miloval ju nadovšetko a vedel, že tentokrát mu Smrť neklame. Cítil to. Musel pomôcť Buffy. A nielen jej. Angel napriek tomu aký bol, bol v podstate jeho priateľom - musel mu pomôcť.

"Ako je na tom motor?" spýtal sa Angel, keď vyliezal z vody.
"Dva som už spojazdnil. Nie je to veľmi vážne. Ale nejakú tú krv by som neodmietol. Som dosť hladný..." vysvetlil Lawson.
"Dostaneš ju, keď prídeme celí na pevninu." odpovedal mu namiesto Angela Drakula. "Haló... (prásk)... počuje ma niekto? (opäť praskanie) Angel ak ma počujete ozvite sa." začuli všetci zvuk Rayleyho hlasu, ktorý vychádzal z reproduktora, ktorý visel na stene. Angel k nemu prikročil a všimol si, že je tam malá rúrka podobajúca sa telefónu. Zdvihol ju a vyslovil Rayleyho meno.
"Ako sú na tom motory?" ozvalo sa z reproduktora.
"Dva sú funkčné. Môžete túto haraburdu nakopnúť." oznámil do trubice Angel a pozrel na ostatných upírov v miestnosti, ktorí sa usmievali aj napriek tomu, že už príliš dlhú dobu nemali ani kvapku krvi.
"V poriadku, rozumiem." odpovedal Rayley a položil slúchadlo nachádzajúce sa v kontrolnej miestnosti.
"Motory jeden a tri funkčné." hlásil Gastowski.
"Motory jedne a tri na plný výkon." rozkázal Rayley.
"Kozlowski, naberte kurz na súradnice Echo Htel dva štyri. Periskopovú hĺbku."
"Rozumiem, naberám kurz Echo Hotel dva štyri. Sklon stúpania tridsať stupňov." opakoval Kozlowski.
Angel cítil ako ponorka prudko začala stúpať smerom nahor k hladine. Podarilo sa im to za cenu Lawsonovho života. Keby mohol najradšej by ho vzal od Smrti späť, no nešlo to.


"Oproti nášmu poslednému stretnutiu si sa podstatne zlepšila Premožiteľka," povedal Angel a s prehľadom blokoval takmer všetky jej údery.
Premožiteľka vedela, že musí ignorovať všetky Angelusove poznámky, pretože pokiaľ by ju dokázal ovládnuť hnev, nikdy by ho neporazila. V kútiku duše stále dúfala, že Angel sa stále niekde vo vnútri skrýva. Že toto všetko je len zlý sen z ktorého sa čoskoro prebudí.
Nasledoval výkop a Angel dopadol na zem a ostal na nej ležať. Buffy k nemu priskočila napriahla sa a chystala sa bodnúť. Angel sa však pohotovo zvrtol a zhodil zo seba Buffy. "Angelus. Prepusti naspäť Angela." zakričala Buffy zatiaľčo sa pripravovala na ďalší útok. "A prečo? Prečo by som mal vypustiť toho slabocha? Mimochodom...to už nebude možné. Jeho dušu má teraz Smrť." hral dokonalé divadielko.
"To ťa nemusí zaujímať. Mám svoje vlastné plány."
Angel zmenil tvár späť v ľudskú a usmial sa na Buffy.
"Nemysli si, že ma oklameš Angelus!"
" Buffy... to som ja..." začal Angel no vzápätí dostal od Buffy ďalšiu ranu. Zapotácal sa do zadu narazil o náhrobok. Buffy sa napriahla a chystala sa bodnúť. Zrazu jej však niečo chytilo ruku s kolíkom a zabránilo jej to zabiť toho prekliateho Angelusa.
"Buffy, nie!" držal jej ruku Spike, a napriek tomu, že sa mu chcela vyšmyknúť, nepodarilo sa jej to.
"Spike! Pusti ma! Musím ho zabiť!"
"Buffy nie! To je Angel! Neprišiel o dušu! Len to hral!" zakričal Spike a pohotovo jej chytil deruhú ruku, ktorou ho chcela udrieť.
Buffy sa naňho neveriacky pozrela.
"Prečo by to robil Spike?"
"Pretože chcel zistiť či ho miluješ Buffy."
"Angel! Je to pravda?" otočila sa Buffy smerom k náhrobku. Lenže upír tam už nebol.
"Nie..." klesla na kolená a plakala.
"Angel! Angel, vráť sa!" ozývalo sa do tmy jej zúfalé volanie.

Angel utekal cez tmavé ulice malého prímorského mestečka a držal si zranenú ruku. A plakal. Skutočne by ho dokázala zabiť. Bol síce Angelusom, ale dokázala by to. A čo bolo najhoršie - nemilovala ho.
"Liam stoj!" zvolala Smrť a postavila sa pred neho.
"Smrť, prestaň. Nemôžeš mi dať aspoň chvíľu pokoj?!"
"Prišla som si po odpoveď....ako sme sa dohodli Liam..."
Angel sa zarazil. To už prešli dve hodiny? Angel vytiahol z vrecka ampulku a pozrel sa na ňu. "Prisahaj, že zachrániš Willow."
"Prisahám." potvrdila Smrť.
"A prisahaj, že keď si vezmeš moju dušu, nepovstane opäť Angelus."
"Toto ti sľúbiť nemôžem..." namietla Smrť, pretože vedela, že pokiaľ mu vezme dušu Angelus sa určite vráti. Mala síce moc zabiť jeho telo, ale kedže vedela, že chce zabiť Angelusa, len kvôli tomu aby ochránil tú hnusnú Buffy, tak sa rozhodla, že mu s tým nepomôže.
"V tom prípade žiadny obchod nebude."
"Angel! To nemôžeš! Ty len chceš uchrániť tu hnusnú..."
Angel to už nevydržal, chytil Smrť pod krk a zdvihol ju do vzdchu.
"Tak sa o nej nevyjdaruj, lebo..." zastával sa Buffy aj napriek tomu, že ho pred chvíľou zranila ako nikdy v živote. Dokonca ani vtedy, keď ho poslala do pekelnej dimenzie. "Lebo čo, Liam? Zabiješ ma?"
Angel zmenil tvár v upíriu a zavrčal.
"Toto nie si ty Liam. Ty si až príliš dobrý na rozdiel od toho démona v tebe."
"Nepoznáš ma, Smrť..." šomral Angel, no v tvári bol stále upírom.
"Poznám ťa až príliš dobre. viem, že posledné noci nemôžeš spávať, pretože sa ti stále vybavujú tie sny. Ja a ty, Liam. Sme si predurčení!"
"To nie je pravda! Mne je predurčená Buffy."
Smrť vycítila, že teraz má príležitosť získať konečne jeho dušu.
"Mýliš sa! Buffy je predurčená Wiliamovi! Nie tebe! Videla som to v knihe najvyššieho!" zaklamala mu.
Angel ostal stáť ako ohromený. Tak preto nemohol byť s Buffy nikdy šťastný. Vždy ich niečo rozdelilo. Smrť sa naňho usmiala a opäť ho pohladila po tvári.
"Už s tým nebojuj Liam. Milujem ťa, a napriek tomu, že si to nechceš priznať, ty miluješ mňa." povedala a pobozkala ho na pery. Angel sa usmial. Niečo v jeho vnútri ho skutočne ťahalo k nej. Ako keby s ňou skutočne všetky tie chvíle z jeho snov skutočne prežil. "Toto si ty. Konečne ťa mám späť..." usmiala sa naňho smrť a opäť ho pobozkala.

"Ako som také niečo mohla urobiť?" plakala na kolenách Buffy a pri nej kľačal aj Spike. "Buffy nie je to tvoja vina."
"Ale je... chcela som ho zabiť!"
"Lenže to bol Angelus! Teda akože... bolo to súčasťou Angelovho plánu."
"Plánu?" nechápala Buffy.
Spike jej rýchlo vysvetlil čo všetko mu povedala Smrť a, že chela aby zastavil Buffy.
"To nie... on si teraz myslí, že ho vôbec nemilujem!"
"Ty... ty... ho miluješ?" zarazene koktal Spike.
"Odpusť mi Spike. On bol mojím prvým. Ale milujem aj teba... oboch vás milujem." plakala Buffy a vôbec nevnímala, že k nim práve dorazil udychčaný Giles.
"Ange... Angelus... je.. .v... dokoch."
"Angelus nie. Ale Angel." vysvetlil mu okamžite Spike, celý príbeh, ktorý pred chvíľou rozprával Buffy.
"Musíme ísť rýchlo do prístavu!" rozkázala Buffy.
"Prečo?"
"On chce zachrániť Willow, Spike. Musíme mu pomôcť." povedala odhodlane Buffy a v duchu si povedala, že aj keby mala umrieť, tak aj tak povie Angelovi, čo k nemu cíti. Môže to byť jej posledná šanca.

"Joskios..." prehovoril neznámy hlas k upírovi, ktorý sedel vo svojej tmavej kajute a rozmýšľal nad tým ako zachráni Willow. Aj keď sa ho pokúsila oklamať, s tým, že aj iní upíri majú dušu, nechcel aby zomrela.
"Kto... kto je tu?" opýtal sa a prekvapene sa pozeral sa okolo seba. Vzápäatí sa pred ním zhmotnila zo vzduchu postava krásnej mladej ženy.
"Ahoj Smrť." prehodil flegmaticky a opäť zavrel oči.
"Ahoj, Joskios." pozdravila ho stručne.
"Čo zase odo mňa chceš?" spýtal sa upír, ktorému prítomnosť jeho starej "známej" očividne vadila.
"Je čas aby si splatil čo si mi dlžný..."
"Ja ti nie som nič dlžný!" vykríkol Joskios, keď konečne zistil príčinu, prečo za ním opäť prišla.
"Ale si! Pamätáš si, ako si ma veľmi prosil, aby som vrátila tvojmu telu dušu, keď začalo zabíjať?! Pomohla som ti!"
"Ale veď to bolo predsa pre dobro ľudstva! Nemôžeš za to chcieť protislužbu!"
"Nič na tomto svete nie je zadarmo Joskios! To by si sa mal už konečne naučiť!"
Joskios rezignovane ľahol na posteľ a pozeral sa do stropu.
"Čo teda chceš?"
"Aby si ju zachránil..."
"Koho?" snažil sa zahrať prekvapeného upír.
"Josk, už sa poznáme príliš dlho. Mňa neoklameš. Musíš zachrániť tú malú hrdzavú čarodejnicu."
"A potom mi už konečne dáš pokoj?"
"Až kým si po teba znova nebudem musieť prísť." potvrdila mu.
Joskios v duchu zajasal. Takto zabije v podstate dve muchy jednou ranou. Oslobodí svoju, no povedzme priateľku, Willow a zároveň splatí svoj dlh Smrti, za to, že mu vrátila späť dušu. "Súhlasím." prikývol Joskios.
"V poriadku. Tu je môj plán. Pozorne počúvaj..." začala Smrť a behom niekoľkých minút mu vysvetlila celý plán, ako zachrániť Willow.

"Dokázali sme to, pane. Sme na hladine!" ohlásil Gastowski a ešte raz prekontroloval všetky kontrolné prístroje.
"Vyšlite signál SOS. Heslo kódovanej správy je: alfa, charlie, tango, foxtrot, štyri, päť, dva." nadiktoval svojmu podriadenému tajné heslo, ktoré malo byť vypustené pre američanov v prípade, že sa im podarí ovládnuť ponorku.
"...štyri, päť, dva. " potvrdzoval Kozlowski. " Vysielam signál SOS."
"Spustite čerpadlá v zaplavených sektoroch."
"Čerpadlá spustené."
"Otvorte poklopy na všetkých sektoroch s výjimkou sektora D13."
"Otváram poklopy, pane!"

Spike začul ako sa vo vedľajšej miestnosti spustili čerpadlá a tak nedbajúc na Angelove varovanie otvoril vodotesné dvere. Rozhliadol sa po miestnosti a zistil, že na jej druhom konci sa nachádzajú druhé dvere. No super, vyzerá to, že cesta naspäť bude pokojnejšia. Keď vošiel dovnútra začul nejaký bzukotavý zvuk. Pozrel sa nad seba a vzápätí ho celého zalialo slnečné svetlo. Spike zareval a jedným skokom priskočil k najtmavšiemu kútu storjovne. Ešte stále mu spod oblečenia stúpal sivý dym.
"No myslím, že nás pekne dostali." zasyčal naštvane.
"Nie, Rayley to urobil ma môj pokyn." ozval sa Angel.
"Aha... takže náš upírik s dušou sa rozhodol, že nás všetkých pozabíja." vrhol sa naňho naštvane Drakula a zrazil ho k zemi.
"Drak! Upokoj sa! Upokoj sa!" snažil sa ho ukľudniť upír.
"Neupokojím sa Angelus! Veril som ti, a ty si nás všetkých chcel pozabíjať!" kričal Drakula. "Ak by si ma pustil, možno by sa to aj dalo vysvetliť, Drak." navrhol Angel a prudkým pohybom zo seba zhodil zúriaceho upíra.
"Mal by si nám to vysvetliť Angelus." pridal sa na Drakulovu stranu aj Spike, no na rozdiel od neho sa choval už trochu pokojnejšie.
"Spike, obaja vieme čo za beštie, lebo inak sa to ani nazvať nedá sa skrýva v tejto lodi. A jediná cesta ako sa toho zbaviť bolo vystaviť ich priamemu slnečnému žiareniu. Keď sme odchádzali do strojovne, dohodol som sa s Rayleym, že pokiaľ sa nám podarí opraviť motory, aby vyplával s ponorkou na hladinu, nabral vzduch pre posádku a otvoril slnečné poklopy aby zničil ostatných upírov..." začal rozpárvať svoj plán Angel.


"Všetko je pripravené Liam..." zašepkala mu do ucha Smrť.
"Je čas aby si m konečne odovzdal svoju dušu."
"Ešte nie... pokiaľ si nebudem istý, že je Willow v poriadku," namietol Angel.
"Ale máme predsa dohodu, ktorú..."
"Ktorú aj mienim dodržať... neviem prečo sa tak ponáhľaš... zdá sa mi ako keby si na celučkom svete nemala robotu. Čo nikto neumiera?" spýtal sa sarkasticky Angel.
"Milý Liam, ja som všade a zároveň nikde a sprevádzam každú bytosť na tomto svete po celučký jej život. A keď nadíde jej chvíľa, musím si ju zobrať k sebe."
"A podľa čoho vieš, kedy si ju máš zobrať?"
"Každá bytosť má vopred predurčený svoj osud, ktorý je väčšinou nemenný a zvrátiť to dokážu len mimoriadne silní jedinci. Ako napríklad ty."
"Ja?"
"Ako dobre vieš, pred niekoľkými storočiami ťa Darla spravila upírom. To bol tvoj osud. Tvoja duša mala ísť do neba a na zemi ostať len telesná schránka. Lenže stalo sa čosi nepredvídateľné. Cigáni sa rozhodli uvaliť na Angelusa kliatbu, ktorá by mu vrátila jeho dušu. Neuvažovali vtedy o tom, že svojím konaním by mohli ovplyvniť tvoj aj ich osud. Tým, že ti vrátili dušu vlastne zmenili celý tvoj osud, ktorý musel byť teda celý prepísaný. A tým sa vlastne zmenil aj osud celého sveta. Zmena osudu jedného bezvýznamného človeka spôsobí zmenu celých následných dejín."
"Chápem..." prehodil Angel smutne a pozrel sa na Smrť. Jeho pohľad bol taký prosebný, že ani ona mu nedokázala odolať.
"Nie Liam... máme predsa dohodu," zašepkala, keď si domyslela na čo žiada..
"Len pár minút," prosil ju.
"Liam, nie," povedala odhodlane.
"Ale no tak. Budeme spolu celú večnosť. Mohla by si mi dať niekoľko minút na to, aby som sa s ňou rozlúčil."
Smrť neodpovedala. V jednej veci mal Liam pravdu. Budú mať na seba celú večnosť.
"Budeš mať päť minút."
"Ale necháš ma s ňou osamote."
"Ale potom to konečne vypiješ," ukázala na nápoj položený na malom stolíku. "A odovzdáš mi svoju dušu."
Angel prikývol.

"Willow, vstávaj, je čas odtiaľto vypadnúť," zdvíhal zo zeme vyčerpanú čarodejnicu.
"Joskios?"
"Áno, Will... neboj, o chvíľu budeš v bezpečí," zašepkal a podoprel ju svojím telom.
"Prečo? Prečo to robíš?"
Joskios však neodpovedal, len sa usmial a spolu s Willow vykročil k východu z kabíny.

"Spike," zaznelo z tmy.
Upír sa bleskovo otočil a snažil sa zaostriť zrak na tmavú postavu, ktorá vyšla z tmy.
Nachádzali sa práve v doku číslo 52, práve tam kde kotvila ponorka. Nad vdou visel mesiac, ktorému chýbalo už len niekoľko dní do splnu. Keby si odmyslel okolnosti, prečo vlastne prišiel do tejto krajiny, mohla tam byť v podstate celkom príjemná atmosféra.
"Angel!" vykríkla Buffy, ktorá stala tesne vedľa Spika a rozbehla sa priamo v ústrety Angelovi.
"Buffy..." zašepkal Angel a objal ju. Cez rameno sa pozrel na Spika, ktorý celú scénku pozoroval. Upír pochopil, že Angel od neho chce aby ich nechal na chvíľu osamote, tak radšej išiel pohľadať Gilesa, ktorý bol niekde v predu.
"Angel..." plakala Buffy od šťastia, že ho opäť vidí a pritisla svoje pery na tie jeho.
"Buffy, nie..." začal plakať aj Angel a odtisol ju od seba.
"Angel, čo sa deje?" spýtala sa prekvapene.
Upír jej však neodpovedal, no jej odpoveď nebolo treba. Tento pohľad už raz videla. Videla ho, keď ju Angel vtedy opustil.
"Angel, nie..." zašepkala a opäť sa ho pokúsila objať, ako keby mu dokázala zabrániť svojím objatím v jeho odchode.
"Buffy, prišiel som sa rozlúčiť," začal vysvetľovať Angel.
"Nie, Angel. Odišiel si vtedy do LA a ja som ťa stratila! Nemienim ťa stratiť podruhýkrát.
Nesmieš opäť odísť!"
"Lenže musím ísť. Čaká na mňa."
"Kto čaká?"
"Smrť."
"Angel, ale veď ty už predsa nepatríš smrti! Veď ty si už dávno mŕtvy!"
"Lenže moja duša nie je. A ako taká patrí naďalej Smrti."
"Ale ty predsa nemôžeš umrieť! Už som ťa toľkokrát stratila a nemienim ťa stratiť opäť!"
"Buffy, nemyslíš si, že to, že sa nášmu vzťahu nikdy nedarilo majú na starosti vyššie sily? Nie sme si predsa predurčení..."
"To nie je pravda! Ako si prišiel na takúto hlúposť?"
"Smrť mi to povedala... má možnosť vidieť Knihy osudu."
"Ja ti kašlem na nejaký osud! A či sa jej to páči alebo nie, ty budeš môj a ostaneš so mnou! Nedovolím ti aby sa sa podruhýkrát zahral na superhrdinu!"
"Buffy!" zarazil sa Angel, pretože toto už kedysi počul, ale ona si to nemohla predsa pamätať. "Áno Angel, viem o tom, hoci si mi to nikdy nechcel povedať!" pozerala naňho Buffy a on stále videl v jej očiach iba slzy.
"Giles..." zašepkal Angel, ktorému napadlo hneď meno jedinej žijúcej osoby, ktorej to tajomstvo povedal.
"Angel, milujem ťa! Už nám nič nebráni aby sme boli spolu. A je mi skutočne jedno či sa budem musieť s tebou stretávať len v noci. Uvedomila som si, že ja nie som stvorená pre nikoho iného, iba pre teba."
"Bože Buffy..." plakal aj Angel.
"Tvoj čas uplynul, Liam," prerušil ich Angelovi tak známy hlas.
Upír sa otočil a zbadal ako pár metrov od nich stojí Smrť. Pozrel sa na Buffy, pritiahol si ju k sebe a naposledy ju jemne pobozkal. Ešte jej prstami ruky zašiel do jej krásnych blond vlasov a čosi jej zašepkal do ucha. Buffy prikývla a držiac za ruky sa obaja postavili Smrti zoči voči. Smrť vystrela svoju pravú ruku k Angelovi a začala odriekať nejaké zaklínadlo.
"Omni suminarum transformatur, rex... levitas..." šepkala Smrť nejaké slová, ktorým však ani Buffy ani Angel nerozumeli, ale obaja vedeli o čo v nich ide.
Angelom prenikla neznesiteľná bolesť, ktorá ho okamžite zložila na kolená. Vykríkol. Smrť, keď videla, čo sa s ním deje sa len pousmiala no neprestávala vyslovovať zaklínadlo. "Prestaň!" kričala Buffy a rozbehla sa priamo oproti smrti, ale keď sa ju pokäsila udrieť, zistila, že je to zbytočné pretože jej ruka cez ňu preletela ako cez ducha.
"Buffy teraz!" vykríkol Angel a vzápätí jeho oči zažiarili a Premožiteľka videla ako sa na vystretej ruke smrti sformovala žiariaca guľa, ktorá symbolizovala dušu jej milovaného muža. Nezaváhala však ani na sekundu, vytiahla kolík a jedniným prudkým pohybom ho zabodla Angelusovi, ktorý sa ešte nestihol poriadne spamätať zo straty svojej duše.
"Ešte sme neskončili, Premožiteľka! Ja sa vrátim!" stihol ešte zakričať Angelus kým sa rozpadol na prach.
"Skús to a skončíš rovnako," zašepkala Buffy a otočila sa k Smrti, ktorá ešte stále držala na dlani Angelovu dušu.
"To bol od Angela skutočne premyslený ťah," poznamenala Smrť.
"A od teba to bolo podlé! Vedela si, čo ku mne cíti a čo ja cítim k nemu a napriek tomu si nás rozdelila! Prečo? Čo sme ti urobili?" oborila sa na ňu Buffy.
"Ty v podstate nič, maličká, ale Angel. Kým mu nevrátili dušu, boli sme obaja prenádherne šťastní a nič nás nemohlo rozdeliť!"
"Ale niečo predsa..." podtkla Buffy.
"Po tom čo cigáni pripútali jeho dušu späť k telu na všetko zabudol. Dokonca aj na to ako sme boli spolu šťastní. Naším osudom bolo byť spolu a oni nás rozdelili."
"Tak prečo si si nevzala jeho dušu späť hneď? Prečo si čakala toľko storočí?"
"Maličká, najvyššia sila mi prikázala aby som ho zatiaľ nechala na pokoji. Bolo povedané, že keď mu už vrátili dušu, tak nech je pre tento svet aspoň trochu užitočný a preto mu bolo predurené aby, keď príde vhodný čas ochraňoval a sprevádzal v boji so zlom tú jedinú, ktorá bojuje... no ďalej to poznáš. A jeho poslednou úlohou bolo zastaviť Apokalypsu. Čo aj vykonal."
"To chápem, ale bola tu predsa veštba Sanshu, ktorá hovorila, že keď zastaví Apokalypsu, mal by sa stať opäť človekom."
"Tá veštba bola obyčajným klamstvom, aby mal Liam stále motiváciu bojovať."
"To nie je fér! Klamali ste ma a klamali ste hlavne JEMU!"
"Choď sa sťaovať niekam inam! Mňa to vonkoncom nezaujíma."
"Hej, nemôžeš len tak odísť a kľudne si odniesť Angelovu dušu! To..." lenže Smrť už nepočula protest Premožiteľky, pretože sa jednoducho rozplynula vo vzduchu. Buffy však nedokončila vetu, len sa zviezla na kolená a plakala.

"No tak, láska vstávaj. Nemôžeš tu takto ostať. A máme ešte veľa práce... musíme zachrániť tu čarodejnicu." Snažil sa ju prehovoriť už hodnú chvíľu Spike, ktorý ju našiel na zemi usedavo plakať.
"Je preč Spike! Je preč! Navždy!" objala ho a plakala mu na ramene.
"Myslíš toho frajera s hnedými očami? On vždy rodí hlúpe veci. Teraz povie, že od teba navždy odchádza a o pár dni sa za tebou priplazí na kolenách."
"Lenže tentokrát sa už nepriplazí! Prebodla som ho! Teda prebodla som Angelusa!"
"Čože? Prečo si to spravila?" spýtal sa prekvapene Spike. Napriek tomu, že Angela nemal rád, v duchu cítil že si nezaslúžil takýto koniec.
"Smrť mu vzala dušu a keď sme sa lúčili, tak ma požiadal, že pokiaľ mu skutočne vezme dušu, tak mám zabiť Angelusa skôr ako sa stihne postaviť na nohy...."
"Ach tá Smrť! Neznášam ju. Zakaždým je to tá istá pesnička: Ja ho milujem! Oni mi ho nasilu ukradli! Tára nezmysly. Neboj sa najdeme spôsob ako..." Spike nestihol dokončiť vetu a vzápätí sa mu do ramena zasekla harpúna, ktorá celým jeho telom prudko trhla.
"Au! Sakra! Toto má byť zase čo?" pozrel sa naštvane do smeru z ktorého vyletela harpúna. Nemal čas sa niečo zbytočne vypytovať, pretože zbadal Gilesa, Willow a nejakého chlapíka, ako bežia smerom k nim a za päatmi majú hordu upírov z ponorky.
"Bežte! Bežte! Ide nám o život!" kričal udychčaný Giles, keď začali dvaja upíri so samopalmi po nich páliť guľky.
Buffy okamžite vyskočila na rovné noh a spolu so Spikom zaujali bojový postoj.
Giles spolu s Willow prebehli okolo dvoch hrdinov a pokúšali sa nájsť nejaký úkryt. Tretí chlap, ktorý sprevádzal Willow a Gilesa sa pripojil k Buffy a otočil sa proti útočníkom. Až teraz si Buffy uvedomila, že má upíriu tvár. Ale zatiaľ ju táto otázka netrápila, pretože "kopal" za ich stranu, nemalo to význam. Po boji bude dosť času na vysvetľovanie. Dvaja upíri, ktorí mali predtým samopaly po tom ako zbadali Premožiteľku ich odhodili a pustili sa do nej holými rukami. Nie každý deň má upír možnosť bojovať s Premožiteľkou.
Spike sa snažil rýchlo portátať všetkých upírov, ktorí proti nim stáli. Bolo ich asi pätnásť. "To bude teda roboty..." zašomral si.

Buffy s prehľadom vykrývala všetky údery upíra. Bol nenormálne rýchly a vedela, že v tomto prípade jej kolík určite nepomôže. Musela na niečo rýchlo prísť, inak to nedopadne dobre. Odstrčila úpíra na niekoľko metrov od seba a snažila sa získať prehľad o tom ako je na tom Spike. Upír, ktorý dopadol na zem to však využil a vytiahol z príručného pudzra na opasku revolver. Zaznel výstrel. Spike bleskovo otočil hlavu a videl, že Buffy sa neveriacky díva na svoju zakrvavenú ruku, ktorú mala priloženú na boku. "Buffy!" vykríkol Spike a keď sa snažil zblokovať upírov výpad, zistil že tam už nie je. Slnečné lúče, ktoré už teraz osvecovali celý prístav všetkých zabili. Spike si uvedomil, že aj on sa nachádza v jednom zo slnečných lúčov.

"Zbohom priatelia... a na veliteľstve odkážte, že nech si nabudúce rozmyslia, či sa postavia proti nacistickej ponorke plnej upírov." lúčil sa s vojakmi na ponorke Angel. "Odkaz odovzdám. A ty si daj zase pozor na tých dvoch!" kývol Rayley hlavou smerom k Drakulovi a Spikovi.
"Nemaj strach."
"Zbohom Angel."
"Zbohom Rayley." usmial sa Angel.
Rayley jedným šikovným pohybom naskočil do člna a dal pokyn na naštartovanie motora. Vracali sa na ponorku. Ale ešte predtým ešte vyložili Angela a tých dvoch na jednej z pláží. "Mali by sme sa pohnúť Drak, neviem ako ty, ale ja nemám chuť čakať na východ slnka nad morom." navrhol Spike.
"Moja reč Spike. Poďme si nájsť niečo na jedenie. Máme ešte dve hodiny času."
"A čo ty Angelus, nejdeš sa s nami nakŕmiť? Ach áno, prepáč, zabudol som. Náš upírik s dušou nedokáže nikomu ublížiť." uťahoval si z Angela Spike.
" Zmizni Spike..." odvrkol mu Angel a sám vykročil smerom k svetlám New Yorku, ktoré neboli až tak vzdialené a vyzeralo to ako vysvietený vianočný stromček. Ako kráčal vietor sa začal pohrávať s koncom jeho plášťa. Aj Angel cítil ten vietor. Bol to teplý vánok, ktorý mu pripomínal, že aj on bol niekedy podobne teplý. Vychutnával si ten pocit, keď mu prechádzal cez vlasy. Uvedomil si, že svet nemá len tienisté stránky ako je vojna, smrť, či utrpenie, ale má aj také stránky ako je láska, milosrdenstvo a súcit. Predtým mu chýbala pevná myšlienka, ktorej by sa bol držal počas jeho upírej existencie. Teraz ju mal. A kým bude mať dušu, tak ju nestratí.


Spike tam stál v slnečných lúčoch a s hrôzou v očich sledoval ako Buffy padá na zem.
Okamžite k nej priskočil a všimol si, že jej oči sú mienre otvorené a veľmi ťažko sa jej dýcha. Započúval sa, aby počul biť jej srdce, no sluch ho sklamal. Už nepočul jej srdce biť, dokonca ani necítil jej vôňu ako kedysi. Všetko bolo iné. Ako keby sa stal...
"Buffy, láska, počuješ ma?" opýtal sa a nežne nadvihol jej hlavu.
"Spike..." zašepkala Premožiteľka a keď videla, že na Wiliama dopadajú slnečné lúče, usmiala sa.
" Dokázal si to Spike. Klamala. Veštba existuje." šepkala.
"Miláčik, už viac nevrav. Musíš byť silná. Nič to nie je." utišoval ju Spike so slzami v očiach no zranenie bolo tak blízko srdca, že neexistovala šanca ako ju zachrániť.
"Buffy!" pribehla k nej Willow a plakala.
Premožiteľka sa opäť usmiala. Vedela, že jej priateľka je v bezpečí. To bolo dobré. Zrazu Willow dopadla na rameno ťažká ruka. Čarodejnica sa otočila a uvidela ho.
"Joskios! Ale ako to?"
"Sám si to neviem vysvetliť, ale vyzerá to tak, že som sa ja a ten druhý stali opäť ľuďmi!" jasal Josk.
"Zachránil si ma..." zašepkala Willow a pritisla svoje pery na tie jeho. Bola sama sebou prekvapená, pretože to čo cítila teraz k Joskiosovi cítila naposledy k Tare...
Buffy sa napriek bolesti ešte viac usmiala.
"Tak a teraz je na rade Buffy," odtisla sa Willow od Joskiosa a pripravovala sa na to, aby čarami uzdravila Premožiteľku.
"Willow nie!" zašepkala Buffy.
"Čože? Čo to vravíš?" nechcel veriť vlastným ušiam Giles.
"Giles ja už nechcem... viem čo je na druhej strane a ja tam chcem ísť. Na tomto svete už nie je nič pre čo by som tu mala ostávať..." šepkala Buffy.
"Hej a čo ja?" tváril sa urazene Spike.
"Spike, dobre vieš, že som ťa nikdy nemilovala. Nerob mi to ešte ťažšie."
Spike sa usmial. Mala pravdu.
"Neboj sa Will, veď sa ešte stretneme... vlastne stretnem sa ešte s vami všetkými," hovorila už skutočne veľmi ťažko. Nakoniec však ešte podvihla hlavu a pozrela sa na celú partiu svojích najlepších priateľov a usmiala sa. Všetko je tak ako má byť. Mala vnútri vo svojom srdci, napriek tomu, že naveky stratila Angela, dobrý pocit. Skúšala sa posadiť no nedokázala, preto jej Spike opatrne podoprel chrbát a pomohol jej do niečoho čo by sme mohli nazvať polosed. Naklonila hlavu semerom k vycházajúcemu červenému slnku, ktoré postupne menilo farbu na oranžovú.
"Angel..." vydýchla naposledy zo seba a jej hlava ovisla v Spikovej náruči.
Spikovi sa opäť začali po tvári kotúlať slzy. Podvihol jej hlavu a naposledy ju pobozkal na čelo...


epilog


Angel kráčal po krásnej zelenej lúke a užíval si slnečné lúče, ktoré mu boli tak dlho odopierané. Nevedel to naisto, ale niečo vnútri mu našepkávalo, že Smrť ho odviedla späť na miesto odkiaľ už raz bol vytrhnutý. Zrazu zastal. Videl ju pred sebou. Oblečená v bielom rúchu mu kráčala priamo oproti.
"Buffy!" vykríkol a rozbehol sa k nej. Zovrel ju do náručia tak silno ako nikdy predtým. Nechcel aby mu ju ktokoľvek či čokoľvek opäť zobralo. Konečne boli spolu. Počul jej smiech. Bol to nenútený smiech, smiech radosti. Smiech plný lásky a šťastia, ktoré práve Buffy dosiahla.
"Už nikdy ťa neopustím..." šepkal jej Angel do ucha a vedel, že tentokrát ej neklame. Vedel, že tu sa ich už nikto nebude snažiť rozdeliť.
"Milujem ťa Angel. Milujem..." smiala sa Buffy, zatiaľčo sa bozkávali. Vzala ho za ruku a tiahla ho niekde ďalej po zelenej lúke. Chcela sa s ním proste len poprechádzať v slnečnom svetle a po zelených pašienkach... tak dlho po tom túžila...

Ani jeden z nich si však nevšimol postavu stojacu na vrcholku vysokej skaly. Smrť tam stála a usmievala sa. Úlohu, ktorú dostala odviedla znamenite. Zrazu sa pred ňou objavil veľký svetelný panel z ktorého vychádzalo oslepujúce svetlo.
"Počínala si si dobre, som na teba hrdý..." ozval sa k nej hlas z panela.
"Som rada, že som ťa potešila, pane."
"Tí dvaja nemohli byť na zemi nikdy spolu šťastní. Liam zastavil už tisícky bojovníkov temnoty. Aj on si zaslúži odmenu."
"Ale teraz na zemi nie je nikto, kto by bojoval proti zlu," poznamenala Smrť.
"Ale je. Pamätáš sa čo som pred niekoľkými rokmi prostredníctvom Veštcov povedal Liamovi? Keď sa jedny dvere zatvoria, druhé sa otvoria."
Smrť sa usmiala. Vedela čo tým myslí.
"Wiliam..." ticho zašepkala, usmiala sa a pozerala sa na radujúci sa pár pod sebou.


KONIEC