Cestovateľ


Popis poviedky : Blížila sa polnoc a Buffy stála uprostred Sunnydaleského cintorína. Katios, Giles a Linda sa rozmiestnili na rôzne stanovištia oko nej a striehli na to čo sa bude diať. Základným plánom bolo sledovať, čo sa bude diať, ale nezasahovať pokiaľ Buffy nezistí, kde sa nachádza Angel a Faith. Katiosom vnútri lomcovali zmiešané pocity. Miloval Faith, tým si bol istý, lenže bál sa jej to povedať.


"Mňa neporazíš!" vykríkol Angelus a vrhol sa na premožiteľku, zatiaľčo Darla s Drusillou z diaľky sledovali súboj. "Nie si prvý, ani posledný, ktorého zabijem!" vykríkla naňho a pokúsila sa ho prebodnúť kolíkom. Lenže Angelus bol rýchlejší a vykopol jej ho z ruky.
Premožiteľka naňho vystrašene pozrela. "No, dievčatko myslím, že je to tvoj koniec..." povedal posmešne a skočil na ňu. Svojimi zubami sa zahryzol do jej krku a začal piť. Darla sa usmiala. "Angelusova prvá premožiteľka..." zašepkala si pre seba. Drusilla sa na ňu pozrela. "Prvá? Ako to myslíš?"
"V každej generácii je jedna vyvolená, ktorá osamotene bojuje proti upírom, démonom a silám temnoty. Je premožiteľkou!: Tak znie proroctvo." Vysvetľovala Darla, zatiaľčo Angelus pil premožiteľkinu krv.
"Angelus poď už! Čaká nás loď do Anglicka! Musíme sa ponáhľať. Čaká nás na nej skutočne veľa chutnej potravy." Zakričala naňho. Upír sa zodvihol a odhodil od seba telo svojej obete. Konečne ju zabil. Tak dlho ho prenasledovala, až na to nakoniec doplatila. Ale nevadí, aspoň sa dobre najedol a mohol sa pochváliť, že zabil premožiteľku. Podišiel k Darle a vášnivo ju pobozkal.
"Miláčik, mali by sme ísť." Povedala.
"Máš pravdu. Čaká nás dlhá cesta."
Všetci traja sa otočili a pomaly odchádzali smerom k prístavu. Spoza rohu sa vynoril nejaký tieň a podišiel k mŕtvej premožiteľke. Kľakol si nad ňou a pokúsil sa jej nahmatať puls. Ešte žila! Rýchlo musel niečo urobiť! Vzal ju do náručia a ponáhľal sa aby to ešte stihol. Teraz by jej nedokázal pomôcť. Ale možno... Musí to stihnúť! Prebehol cez dlhú uličku a práve sa chystal zabočiť za roh, keď zrazu zbadal pred sebou stáť postavu, zahalenú celú v čiernom. Ozvalo sa zavrčanie a z tieňa vystúpil upír, oblečený celý v čiernom. Muž sa preľakol a pustil premožiteľku na zem, pričom si z vnútorného vrecka na starom ošúchanom kabáte vybral kolík. "Odložte to!" zavrčal upír. Lenže ten muž ho nepočúval napriahol sa a chystal sa bodnúť upíra kolíkom, keď mu ten zrazu chytil ruku a stlačil ju tak, že musel pustiť kolík. "Do toho! Zabi ma.“" Precedil pomedzi zuby muž.
"Prestaňte! Skutočne nemám úmysel ublížiť ani vám ani jej," Povedal a pozrel na bezvládne telo premožiteľky. "Práve naopak. Chcem vám pomôcť!"
"Ako? Tak, že z nej urobíš upíra?" zlostil sa muž.
"Nie, existuje ešte jeden spôsob! Obaja vieme o čom hovorím!"
"Ale prečo mi chceš pomôcť? Veď si upír!"
"To je fakt. Ale upír, ktorý má dušu. Bojujem proti ostatným z môjho druhu, tak ako vy! Ale myslím, že teraz nie je čas na vysvetľovanie. Chcete ju zachrániť, alebo sa tu budeme naťahovať kým nezomrie?" opýtal sa upír.
"Kto mi zaručí, že nás oboch nezabiješ?!"
Upír pustil mužovu ruku, kľakol si k premožiteľke a zobral ju na ruky.
"Keby som chcel, boli by ste už dávno mŕtvi." Povedal a rozbehol sa spolu s jej telom dolu uličkou. Chlap ho nasledoval. Obaja zbehli dolu uličkou a vyzeralo to tak, že váha premožiteľkinho tela mu nerobila žiadne problémy. Takto prebehli asi ešte cez tri ďalšie ulice až dobehli k veľkým dubovým dverám. Sprievodca premožiteľky zabúchal na bránu. Ozvali sa kroky a s veľkým škrípaním sa dvere otvorili. Upír nahliadol dovnútra.
"Ahoj Jack, máme problém." Povedal a ukázal telo zranenej premožiteľky. Muž sa naňho pozrel a vzápätí povedal: "V poriadku, rýchlo poď dnu, Katius." Vpustil dnu upíra aj spoločníka premožiteľky a rýchlo za nimi zavrel dvere.
Katius položil telo krásneho mladého dievčaťa na drevenú lavicu a hlavu je podoprel vankúšom. "Musíme konať!" povedal Jack. "Idem okamžite pripraviť všetko potrebné na presun potrvá to len chvíľku." Povedal muž, ktorý im otvoril a zbehol do nejakých podzemných priestorov. Upír sa posadil na stoličku a hľadel na premožiteľku. "Kto vlastne ste?“" opýtal sa ho muž, ktorý ju ochraňoval. "Ach prepáčte, ani som sa nepredstavil. Som Katios." Ospravedlňoval sa.
"Meno som už stihol zachytiť, ale čo vlastne..."
"Nebola pripravená na boj s Angelusom, chcel som ju zachrániť, no prišiel som neskoro."
"Odkiaľ viete o Angelusovi?" čudoval sa muž.
"Tak poprvé, ak ste si to ešte nevšimli, tak som upír. Z toho logicky vyplýva, že musím poznať najmocnejšieho upíra Európy. A za druhé..." Katius nestihol dokončiť vetu, pretože do miestnosti vošiel Jack.
"Všetko je pripravené na presun. Ale jeden z vás bude musieť ísť s ňou." Oznámil.
"Ja pôjdem," ponúkol sa upír.
"Prečo práve vy? Veď ste upír!" rozhorčil sa muž.
"Pretože kam kde ide, by ste vy neprežili ani päť minút." Odvrkol Katios, vzal premožiteľku na ruky a zišiel s ňou do podzemia. Písal sa rok 1880...

Buffy a Faith sa spoločne prechádzali po jednom zo Sunnydaleských cintorínov a hliadkovali. Dnešnú noc nemali veľa roboty. V poslednej dobe sa početnosť upírov vďaka im dvom výrazne zmenšila. Mlčky sa prechádzali a každá bola myšlienkami niekde inde.
"Ako je to teraz medzi tebou a Angelom?" prehodila nakoniec Faith.
"Je to veľmi zložité, Faith. Angel je teraz v LA a bojím sa, že ho už nikdy nič neprivedie späť a potom je tu..."
"Spike," skočila jej do reči. "Buffy, teraz úprimne: Nemyslíš si, že by si to s ním už mala konečne skončiť? Veď ho predsa nemiluješ...
"Ale on miluje mňa a... potom veľmi veľa krát mi pomohol... a potom..." začala koktať Buffy, no druhá premožiteľka sa na ňu pozrela spýtavým pohľadom. Buffy pochopila.
"No dobre, Faith máš pravdu! Ja ešte stále milujem Angela!"
"A prečo nejdeš za ním a mu to nepovieš?" dobiedzala stále.
"Nezabúdaj, že nie ja jeho, ale on mňa opustil. Na druhej strane mohli za to aj okolnosti," vysvetľovala Buffy.
"Ale keby si za ním išla, a povedala mu, čo k nemu cítiš? Podľa mňa by ho to zlomilo." navrhla. Buffy zavrtela hlavou. "Nechajme to tak, nechcem sa o tom baviť," odvrkla. Prechádzali práve okolo veľkej krypty. Zrazu sa nad ich hlavami objavil veľký fialovo svetielkujúci kruh.
"Čo to dopekla je?!" skríkla Faith.
No hneď ako to dopovedala, musela odskočiť, pretože zvnútra kruhu vypadli dve postavy a tvrdo dopadli na zem. Buffy si ich začala skúmavo premeriavať. Zistila, že druhá, ktorá ostala nehybne ležať je žena, možno okolo dvadsať rokov. Ozvalo sa zavrčanie a Buffy sa zarazene pozrela na druhú postavu, ktorá sa zbierala zo zeme. Faith okamžite bola pri Buffy a pripravila sa na boj. Pred nimi stál upír vysoký možno 180 centimetrov, ktorý mal čierne vlasy a na sebe oblečené veľmi nemoderné oblečenie.
"Kto ste?" zavrčal a keď videl, že Buffy stojí pri druhom tele zavrčal ešte viac.
"Aha... Faith, takže tu máme typický príklad upíra, torý očividne ešte nepočul o premožiteľkách," vysvetľovala posmešne Buffy "Takže, ja som Buffy, a toto je Faith a sme premožiteľky. Ty si upír. A vieš čo robia premožiteľky s upírmi? Jednoducho ich zabíjajú." Upír zrazu zmenil svoju tvár späť na ľudskú. Až teraz si Faith všimla, že je celkom pohľadný a keby nebol upírom, dalo by sa povedať, že bol to typ muža, akí sa jej páčia.
"Som rád, že vás vidím dámy. Potrebujem vašu pomoc!"
"Fakt? Rada ti pomôžem dostať sa na druhý svet!" vykríkla Buffy a rozbehla sa oproti nemu. Upír len len uskočil pred jej ostrým kolíkom. Faith sa medzitým rýchlo sklonila k druhému telu a zistila, že má rozhryznutý krk. Pokúsila sa nahmatať puls.
"Buffy, vyzerá to, že náš kamarát sa poriadne najedol. Ale ešte žije!"
"To som nebol ja!" vykríkol upír, ustvične sa vyhýbajúc Buffynmu kolíku.
"Nie a kto iný? Matka Tereza?" sýtala sa posmešne Buffy.
"Neviem kto to je, ale nebola to ona. Bol to upír zvaný Angelus."
Buffy stŕpla. Angelus je nazad? Nie to nemôže byť pravda!
"Klameš! Aké úbohé!" vykríkla.
"Neklamem! Prisahám na svoju dušu, že to bol Angelus!" vykríkol upír.
"Ty nemáš dušu! Si upír!"
"Mýliš sa. Zakliali ma nejakým hrozným kúzlom a prinavrátili mi dušu!"
"Kto?" spýtala sa Faith, skláňajúc sa nad bezvládnym telom dievčaťa."
"Cigáni! Pomohli mi, keď som začínal byť ako Angelus," odpovedal upír.
"Kto vlastne si?" spýtala sa Buffy.
"Som Katios."
"Nič mi to nehovorí. Ale Giles už bude vedieť čo si. Pôjdeš dobrovoľne alebo ťa mám zabiť?" "Pôjdem, ale iba pod tou podmienkou, že ju okamžite vezmete k lekárovi."
"V poriadaku. Faith, postaraj sa o ňu!" povedala Buffy a kolíkom naznačila upírovi, aby išiel pred ňou. Faith vzala dievča na ruky a rozbehla sa s ňou von z cintorína k najbližšej nemocnici, zatiaľčo Buffy s Katiosom si to namierili k školskej knižnici.

Angel sedel vo svojej pracovni riaditeľa firmy Wolfram & Hart a študoval si akurát nejaké materiály ohľadom najnovšieho démona, ktorý sa nasťahoval do LA. Otvoril fascikel a začal si prezerať jeho fotky. Bol to vskutku nezvyčajný démon. Namiesto hlavy mal psiu hlavu a na nohách mu vyrastali namiesto palcov dlhé ostré pazúry, napustené jedom. Zrazu Angela čosi pichlo na mieste, kde mal kedysi srdce. Od bolesti skríkol. "Čo to môže byť?" pomyslel si. "Infarkt určite nie, veď sa zdravo stravujem už stovky rokov. " zasmial sa sám na sebe. Ktosi mu zaklopal na dvere. "Ďalej." povedal. Cordelia vsúpila do miestnosti.
"Čo sa stalo Angel? Počula som ťa kričať."
"Nič vážne iba malá nevoľnosť."
"Skutočne? Veď normálne sa ti to nestáva."
"O nič, nejde, len som si spomenul na niečo z Angelusovej minulosti, čo ma veľmi zabolelo. Som v poriadku."

"Giles, ste tu?" povedala Buffy keď spolu s Katiosom vstúpili do knižnice. Upír bol ešte ohromený z technického zárzraku, ktorý videl - z auta. Buffy to nevedela pochopiť. Upír a zľakne sa obyčajného auta. Giles sa vynoril spoza pultu a pozrel sa na nich.
"Tak čo tu dnes máme Buffy?" spýtal sa.
"Nejakého upíra čo si hovoí Katios. Vraj má dušu."
Giles šokovane pozrel na Buffy a potom na upíra.
"Sku... sku... skutočne sa voláte Ka... Katios?" vykoktal nakoniec zo seba Giles.
"Presne tak." odpovedal pozorovateľovi.
"Kde je? Kde je to dievča?"
Buffy sa naňho neveriacky pozrela. "Odkiaľ o tom viete?"
"Buffy, je to dlhý príbeh, ktorý sa traduje medzi pozorovateľmi z pokolenia na pokolenie už vyše 120 rokov," začal vysvetľovať Giles.
"120 rokov? Tuším som to prešvihol." povedal zmätene Katios.
"Pokračujte Giles."
"V roku 1880, keď Angelus spolu s Darlou a Drusillou tyranizovali celú Európu, postavilo sa im jedno dievča na odpor. Bola to..."
"Premožiteľka." povedala ticho Buffy.
"Áno. Lenže pri súboji s Angelusom prehrala a on ju smrteľne pohrýzol. Jej vtedajší pozorovateľ ju chcel zachrániť. Našťastie stretol niekoho, kto mu s tým pomohol. Bol to upír, ktorý nebol ako žiaden iný. Ten upír mal dušu. Volal sa Katios..."
"Osobne." povedal a trochu si napravil kabát.
"Upír sa ponúkol, že zachráni premožiteľku a spolu so svojím spoločníkom otvorili bránu času. Katios v nádeji, že ju zachráni do nej vstúpil a nikto nikdy viac o nich nepočul. Až dodnes..." dokončil Giles a nastala chvíľka ticha.
"No nebolo to presne takto, ale dá sa to aj tak interpretovať," poznamenal Katios. "No a teraz by si mohla dať preč ten kolík z môjho chrbta. Dosť ma to tlačí."
Buffy neisto pozrela na Gilesa, ktorý jej s úsmevom prikývol. Premožiteľka, zložila kolík z upírovho chrbta. Katiosovi sa očividne uľavilo.
"Ďakujem."
"Buffy, kde je to dievča?" spýtal sa znovu Giles.
"Faith ju vzala do nemocnice. Stratila veľa krvi."
"Poďme za ňou." prikázal Giles, vzal si bundu a spolu s Buffy a Katiosom vyšli z knižnice.

Faith sedela na nemocničnej pohovke a premýšľala. Po tom ako pribehla so zraneným dievčaťom do nemocnice a odovzdala ju do rúk lekárov, nemala čo robiť, pretože chcela vedieť ako to s ňou dopadne. Nemohla prestať myslieť na toho, upíra, ktorého stretli. Zdalo sa jej na ňom niečo iné, no nevedela, čo. A keď povedal, že má dušu, to ju pomýlilo ešte viac. Existuje aj viac upírov, samozrejme okrem Angela a Spike, ktorí majú dušu? Nedokázala si to predstaviť. V jej myšlienkach ju prerušila, Buffy, ktorá jej poklepala po pleci.
"Ako to vyzerá s tým dievčaťom Faith?" spýtala sa.
"Ešte stále je na operačke. Mne však dali vyplniť túto hŕbu formulárov," povedala a ukázala na papiere ležiace vedľa nej na pohovke.
"S tým sa netráp, to urobím ja," povedal Giles a sadol si vedľa Faith, pričom zobral do ruky pero a začal vypĺňať formuláre.
Spoza Buffy sa zrazu vynoril prestrašený Katios. V časoch keď žil neexistovali také veľké nemocnice a už vôbec sa v nich nepohybovalo toľko ľudí v bielych plášťoch. Keď vchádzali do nemocnice a on zbadal blikajúcu sanitku, zľakol sa tak, že svoju tvár okamžite zmenil na upíriu. Buffy mala čo robiť, aby ho uistila, že tá vec mu nič nespraví. Bolo zábavné sledovať ako sa správa v novom svete. Vo svete, kde nič nepoznal...
"Ten tu čo robí?" spýtala sa Faith prekvapene.
"To je dlhý príbeh. Ale nemusíš sa ho báť, je s nami. Má dušu," vysvetlila.
"Som Katios," predstavil sa upír a vystrel na privítanie ruku.
"Ja som Faith." povedala druhá premožiteľka, pričom sa pozrela Katiosovi do jeho hlbokých modrých očí. Trvalo to niekoľko sekúnd a keď si uvedomila, že ešte stále sa mu do nich pozerá, odvrátila hlavu. Upír sa pousmial a dodal:
"Som rád, že vás spoznávam, slečna."
Takto to Faith ešte nikto nikdy nepovedal. Ale nechcela dať najavo, že jej to zalichotilo, tak sa len mierne usmiala a pomedzi zuby sa mu poďakovala.
"Môžeš mi tykať," dodala a otočila sa smerom k Buffy.
"Takže ďalší upír s dušou?"
"Vyzerá to tak," potvrdila pekná blondína.
"Ďalší?" opýtal sa Katios prekvapene.
"Ty o tom nevieš?" spýtala sa Faith prekvapene.
"Ani o tom nemôže vedieť, Faith. Pochádza z roku 1880, teda z obdobia, keď bol Angel ešte Angelusom a keď Spike ani len netušil, že sa niekedy stane upírom," povedal Giles a opäť sa pustil do vypisovania údajov, ktoré sa snažil čo najdôveryhodnejšie sfalšovať, pretože by sa skutočne ťažko vysvetľovalo, keby v dátume narodenia bolo pri možno dvadsaťročnom dievčati uvedený dátum spred vyše 120 rokov.
"Čože?!" Zvolal prekvapene upír. "Angelus ešte žije?"
"Angelus už nie. Existuje už len Angel... a mimochodom, má tiež dušu." vysvetľovala Buffy. "Angelus má dušu, no to ma podrž! Takže z najkrutejšieho upíra mojich čias sa stal krotký baránok," smial sa Katios.
"Nielen to, ale bojuje v Los Angels proti rôznym démonom a upírom," dodala Buffy.
"Buffy niekedy chodila s Angelom, lenže on ju opustil," poznamenala posmešne Faith.
Buffy na ňu spýtavo pozrela. V tom pohľade bolo jasne vidieť, že nechcela aby to hovorila pred Katiosom.
"Ty si s ním chodila, aj napriek tomu, že si vedela, čo má za sebou?" opýtal sa rozhorčene upír.
"Áno, lenže on ma opustil a já..."
"Ty ho stále miluješ..." doplnila ju Faith.
"Tak to je teda pekné. Premožiteľka a môj brat! Táto nová doba sa mi začína páčiť," nemohol sa zdržať smiechu.
"Tvoj brat?" spýtali sa Buffy a Faith súčasne.
"Vy o tom neviete?! Angelus, teda keď bol ešte Liamom človekom, bol mojím nevlastným bratom. Keď som zistil, že vyvraždil celú svoju rodinu, aj môjho otca vrátane, túžil som po odplate. Bol som však neopatrný a upírka zvaná Darla zo mňa spravila tiež upíra. Vtedy som aj ja začal byť zlým a krutým, a začínal som sa podobať na Angelusa. Mal som však ešte za života priateľku cigánku z kmeňa Kalderash. Ona mi pomohla navrátiť moju dušu späť. Bohužiaľ nemala dosť citu aby ma zabila. Raz keď som sa v Bukurešti po nočných uliciach zbadal som jedno dievča, ktoré na ulici bez problémov zabilo niekoľko upírov. Rozhodol som sa ju pozorovať a pomáhať jej zdiaľky. Nanešťastie, jednu smutnú noc v marci 1880 sa mi na chvíľu stratila z dohľadu a vybrala sa bojovať proti Angelusovi. Ten ju však smrteľne poradil. Spolu s jej pozorovateľom sme ju chceli zachrániť a tak sme tu..." dokončil príbeh Katios. "Takže Angel a ty, ste... bratia?" spýtala sa Buffy ohromene.
"Presne tak, on však nevie o tom, že som nažive. Darla mu to nikdy pravdepodobne nepovedala, pretože by sa mu musela priznať k nevere."
"A ako si sa volal keď si bol človekom?" spýtala sa Faith.
"Luke. Volal som sa Luke." povedal smutne upír.
Z dverí, ktoré viedli na operačnú sálu, sa vynoril lekár.
"Vy ste tu s tým mladým dievčaťom, ktoré priviezli?"
"Áno," povedal Giles a postavil sa.
"Takže, spravili sme čo sa dalo, no stratila veľa krvi. Podarilo sa nám ju stabilizovať, otázkou je ale, ako sa jej stav bude vyvíjať v nasledujúcich hodinách," vyjadril sa lekár.
"Akú má asi nádej?" opýtal sa Katios.
"Je to 50 na 50," povedal doktor, otočil sa a vošiel späť do operačnej sály.
Buffy a Faith pozreli na seba a potom na Gilesa. Ten rozpačito, pokrčil plecami.
"Jeden z nás tu bude musieť ostať. Navrhujem, že tu ostanem ja a ráno ma príde vystriedať Buffy."
"Ja súhlasím," povedala Buffy.
"Choď teraz teda radšej domov. Katios, teba by som chcel požiadať, či by si nemohol ísť s Faith na hliadku. Napriek tomu všetkému, treba dávať pozor na upírov aj teraz." navrhol Giles.
Upír prikývol. Faith sa zatvárila síce otrávene, no v duchu bola veľmi rada, že ide s ňou. "Mimochodom, mám ešte jednu otázku. Vieš ako sa volá to dievča Katios?" spýtal sa Giles. "Mhm. Volá sa Linda. Priezvisko neviem," prikývol Katios.

"Takže ty si tiež premožiteľka?" spýtal sa Katios.
"Áno. Nejakým zázrakom sa z jednej stali dve."
"Ale veď to je úžasné. A baví ťa to?" pýtal sa ďalej.
"Baví ma to zabíjanie. Neznášam upírov. Najradšej by som ich všetkých pozabíjala." povedala Faith a odrhnula si vlasy, ktoré jej začali padať do očí. Katios si povzdychol. Faith sa mu páčila. Hoci si po tom, ako mu bola navrátená duša prisahal, že sa už nikdy do nikoho nezaľúbi, začal pociťovať vo svojom vnútri nejaký zvláštny pocit. A keď povedala tú poslednú vetu, zabolelo ho to tam, kde mal kedysi srdce. Zosmutnel. Bolo mu smutno za časmi, keď bol ešte človekom a mohol sa cez de´ň prechádzať po zelených parkoch, alebo sledovať východ slnka. Chýbalo mu to. Faith si všimla, že Katios je myšlienkami niekde inde. "Čo ti je?" opýtala sa.
"Nič... nič... len som spomínal."
"Na čo?"
"Na časy, keď som bol ešte človekom, aké to vtedy bolo."
"Niekedy je skutočne ťažké byť človekom. Ver mi," pousmiala sa.
"Viem, spomínam si. Ale radšej byť človekom ako... ako... ako tým čo zo mňa nakoniec zostalo."
"A čím si bol, kým si sa stal upírom? Myslím, teda aké si mal zamestnanie?" zatsavila sa Faith a sadla si na jeden náhrobný kameň.
"Ja? Bol som obchodníkom. Predával som rôzne starožitnosti v malom Londýnskom obchodíku. Ktovie či tam ešte stojí."
Pozrel sa na ňu a zrazu zmenil svoju tvár na upíriu. "K zemi Faith!" vykríkol a vrhol sa na upíra, stojaceho za ňou. Strhol ho na zem a začali zápasiť. Premožiteľka sa zbierala zo zeme a sledovala zápas. Po chvíľke sa podarilo Katiosovi dostať navrch a Faith mu hodila kolík. Jedným presným zásahom do srdca zabil upíra a ten sa hneď rozpadol na prach.
"Ďakujem. Vôbec som si ho nevšimla." povedala, keď jej podával kolík. Ako jej ho však podával na drevenom kolíku sa im stretli prsty. Faith mu pozrela do očí.
"Ne... nemáš za čo..." povedal Katios trochu zmätene a pustil kolík.
"Mali by sme ísť, začína sa brieždiť." povedala Faith.
"Máš pravdu..." prikývol.

Buffy zdvihla telefón a vyťukala známe číslo. Chvíľu to trvalo kým sa ozval na druhej strane známy hlas.
"Angel?"
"Buffy. Ako sa máš?" spýtal sa trochu neistý Angel.
"Celkom dobre. Ty?"
"Tiež to ide. Čo potrebuješ?"
"To nemôžem zavolať len kvôli tomu, aby som počula tvoj hlas?" spýtala sa Buffy trochu vyčítavo.
"Buffy... poznáme sa... za celé tie roky si mi ani raz nezavolala. Viem, že niečo potrebuješ." "Máš pravdu Angel. Prepáč, že som sa tak správala. ale chcela som sa ťa spýtať, či si pamätáš na nejakého Lukea?"
"Buffy... poznám veľa Lukeov, nemožeš byť trochu konkrétnejšia? Odkiaľ by som ho mal poznať?"
"Spoznal si ho v čase, keď si bol ešte človekom," povedala Buffy.
Na druhej strane linky nastalo ticho. Buffy počula ako si Angel vzdychol.
"Angel?"
"Áno... áno som tu Buffy. Na Lukea si pamätám. Bol to môj nevlastný brat."
"Bol?"
"Luke zomrel po tom, ako som sa stal upírom. Darla ho vtedy zabila."
"A čo keď nie?"
"Ako to myslíš Buffy?"
"Myslím to tak, že či si si istý, že Luke zomrel."
"Áno... som si istý... Darla ho vtedy určite zabila."
"Angel, myslím, že by si mal prísť do Sunnydale..." navrhla nakoniec Buffy.
"Čo sa deje Buffy, máš nejaké problémy?"
"Ja ani nie, Angel, ale myslím, že teba tu čaká tvoja minulosť." v Angel vonkoncom nechápal o čom to hovorí. "V poriadku. Príjdem zajtra v noci." prisľúbil teda nakoniec a rozlúčil sa s Buffy. Nechápal tomu. Odkiaľ môže vedieť o Lukeovi? Veď je už mnoho rokov mŕtvy. Darla mu prisahala, že ho zabila, keď ju chcel zabiť kolíkom. Rukou zišiel až k spodnej zásuvke a otvoril ju. Vybral z nej nejakú fotku v ráme a položil si ju na stôl. Bol rád, že mu zavolala. Konečne aspoň mohol počuť jej hlas. Napriek všetkému mu nenormálne chýbala. Už to ani nepočítal, koľkokrát sa chcel rozbehnúť za ňou späť do Sunnydale a povedať jej ako veľmi ju miluje a že ju už nikdy neopustí. Musel sa však zmieriť s tým, že Buffy mu nikdy nebude patriť, pokiaľ bude upírom. Občas myslel na to, aké by to s ňou bolo, keby tak bol človekom. Hocikedy by mohli ísť na pláž a prechádzať sa po nej a maznať sa až do smrti. Lenže to boli len predstavy. V každom prípade bol rád, že ju opäť zajtra uvidí. Aspoň na chvíľu...

Faith si ľahla na posteľ, keď hodinky ukazovali desať hodín ráno. Musela si trochu odpočinúť. Včerajšia noc bola veľmi náročná. Musela si usporiadať myšlienky, hlavne čo sa týka záležitosti s Katiosom. Nevedela, čo si má o tom myslieť. Ešte nikdy nestretla muža ako on. Doteraz k nej bol každý drsný a odporný. Naposledy to bol Mike. Bubeník v kapele. Raz ju tak zmlátil, že sa týždeň nedokázala postaviť. No to bolo ešte predtým, než sa stala premožiteľkou. Lenže Katios bol iný. Aspoň sa jej zdal iným. Ešte nijaký muž kvôli nej nezachránil život, pravdaže okrem Gilesa, ale on sa nerátal. Katius bol k nej nežný. "Preboha! Faith spamätaj sa! Na čo to myslíš? Veď on je predsa upír!" okríkla sama seba. Rozum jej vravel, že to čo cíti je zlé. Lenže srdce... Musí si pospať. Nesmie na to myslieť. Zatvorila oči, no stále sa jej vynárali obrázky, na ktorých videla Katiosa. Nevedomky sa začala usmievať a po chvíľi zaspala.

Angel sedel vo svojom aute a plnou rýchlosťou uháňal do Sunnydale. Konečne totiž zapadlo slnko a on sa mohol vydať na cestu. Cordelia mu na cestu pribalila aj nejakú čerstvú krv, keby náhodou vyhladol. Aspoň ona sa oňho trochu starala. Odkedy sa stal riaditeľom spoločnosti Wolfram & Hart, nemal na nič čas. Mrzelo ho to, pretože ona ho mala rada, ale on myslel stále len na Buffy. Mnohokrát keď mal zlú náladu jej ani nepoďakoval len na ňu nevraživo zavrčal. Našťastie vždy mu to dokázala odpustiť. Dnes tiež nebol vo svojej koži. Bol celý nervózny z toho čo sa dialo v Sunnydale. Šliapol na plyn a ešte zvýšil rýchlosť. Auto trochu podskočilo na ceste a trielilo ďalej do noci...

"Ako to vyzerá s Lindou?" spýtala sa Faith, ktorá vošla do nemocničnej izby, v ktorej ležala zranená premožiteľka.
"Je to stále rovnaké. Nič sa nezmenilo," odpovedala Buffy, ktorá pri nej presedela celý deň. Faith sa poobzerala okolo seba. "Katios tu nie je?"
"Nie, Giles ho vzal do knižnice aby s ním spísal záznam o jeho ceste z minulosti. Rada si vraj želá vysvetlenie." vysvetlila Buffy.
"Prečo sa naňho vlastne pýtaš?" spýtala sa podozrievavo blondínka.
"Len som trochu nesvoja keď ho nemám na očiach. Neverím mu." zaklamala Faith.
"Aha...." povedala Buffy a pohľadom si ju premerala od hlavy po päty.
"Čo Angel? Volala si mu?"
"Áno, sľúbil mi, že dnes v noci príjde."
"Tešíš sa?"
"Faith... vieš čo cítim k Angelovi, ale on... ja myslím, že ma už nemiluje... aj včera, keď sme telfonovali... choval sa ako... ako..."
"Ako sviňa."
"Áno aj tak sa to dá povedať, proste akoby ku mne nič necítil."
"Buffy, pochop to... chlapi sú veľmi zvláštne stvorenia. Aj keby ťa ešte stále miloval, nepovedal by ti to do očí. "Je to divné... čudujem sa prečo my ženy nie sme dominantným druhom na tejto planéte." Buffy sa zasmiala no vnútri bola úplne zdrvená. Nechápala to, prečo sa k nej tak choval.
"A čo Spike? Už dlho som ho nevidela."
"Odcestoval do New Yorku. Jeden jeho starý priateľ tam mal problém s upírmi. Ponúkol sa, že mu pomôže." vysvetlovala Buffy.
"Aha. Keby tu bol zavolala by si Angelovi?" podrýpla do nej Faith.
"Šibe ti? Veď tí dvaja by sa pozabíjali, keby som sa na jedného dívala o sekundu dlhšie ako na toho druhého," zasmiala sa Buffy.
"Asi máš pravdu," potvrdila tiež so smiechom Faith.
"Angelus..." zrazu začuli obe, tichý hlas.
Otočili sa k Linde a videli, že sa na nich díva. Pokúšala sa hovoriť. Buffy sa nad ňu naklonila. "Ahoj Linda. Ja som Buffy. Ukľudni sa. Si v bezpečí."
"Nerozumiete... ničomu... musí... musíte... zabiť... Angelusa." povedalo trhane dievča.
"Faith bež po doktora." prikázala Buffy a Faith vybehla von z dverí.
"Linda, počúvaj ma. Ktorý je podľa teba rok?"
"1880." povedala slabo.
"Fajn Linda. Bude sa ti tomu síce ťažko veriť, ale je rok 2005! Veľmi veľa veci sa zmenilo. pred doktorom však nesmieš spomenúť kto si," poučovala zranenú Buffy.
"Ty si kto?" spýtala sa Linda.
"Ako som už povedala. Som Buffy. Som premožiteľkou tak ako ty."
"Zabi Angelusa!" prosíkala Linda.
"Linda, počúvaj, to čo ti teraz poviem bude znieť možno neuveriteľne, ale Angelus už neexistuje. Cigáni mu prinavrátili dušu a zmenil sa. Teraz je dobrý..."
"Nie... neverím!" odmietala prijať pravdu.
"Je to tak. Prisahám ti."
"Ako? Ako som sa sem dostala?"
Buffy jej chcela odpovedať, no vtom vbehol do miestnosti lekár s Faith a obe ich vytlačil von. "Mali by sme zavolať Gilesovi," navrhla Buffy.
"Netreba, skočím za ním," ponúkla sa Faith a zároveň to použila ako zámienku aby mohla vidieť Katiosa.
"V poriadku, počkám tu a uvidím, čo sa bude diať." súhlasila Buffy.

Angel práve míňal ceduľu oznamujúcu, že práve vchádza do Sunnydale, keď si všimol, že cez cestu prebehli dvaja upíri, ktorí niesli bezvládne telo mladej ženy. Okamžite šliapol na brzdy a zastavil auto. Vystúpil z neho, upíri sa zastavili a prekvapene naňho pozerali.
"Pustite to dievča!" vykríkol na nich a zmenil svoju tvár v upíriu.
"Ako si želáš!" povedal jeden a zahryzol sa dievčaťu do krku. Trochu sa z nej napil a hodil jej telo o zem.
"Myslím, že toto bola chyba!" povedal Angel a rozbehol sa proti nim pripravený na boj. Zrazu pocítil, ako mu niekto zozadu udrel do hlavy. Spadol na zem. Keď strácal vedomie, všimol si ako nad ním stojí nejaký tretí upír. "Prekvapenie." povedal a zasmial sa. Angel vtedy stratil vedomie.
"Ako dlho si mal pocit, že ste sa nachádzali v časopriestorovom tuneli?" spýtal sa Giles. "Mohlo to byť tak dve až tri minúty. Netrvalo to dlho. Potom nás však niečo z neho vyhodilo." odpovedal mu upír.
"Nevieš, alebo nemáš predstavu, čo by to mohlo byť?"
"Skutočne neviem ale bolo to, ako keby nás odtiaľ vytiahla nejaká ruka."
Giles si opäť niečo zapísal do svojich papierov a chystal sa pýtať ďalej, keď do miestnosti vošla Faith. Katios si všimol Gilesovu prekvapenú tvár a otočil sa. Keď videl kto vošiel usmial sa.
"Ahoj Faith!" pozdravil a zadíval sa na ňu aká bola krásna.
"Ahoj!" povedala a rýchlo zmenila smer pohľadu na Gilesa.
"Dobré správy. Linda sa prebrala." oznámila.
"To som rád. Vezmem si sako a hneď idem za ňou," povedal Giles, ktorý si všimol ako sa Katios díva na Faith a usmial sa. Poznal ten pohľad a už niekoľkokrát ho videl.
"Počúvajte vy dvaja, nechceli by ste ísť čakať Angela, k Buffynmu domu? Už by tam mal byť. Zabudla mu totiž povedať, že bude v nemocnici." navrhol im Giles, keď sa vrátil aj so sakom.
"Myslím, že je to dobrý nápad," súhlasila Faith.
"Ja si to nemyslím. Radšej ostanem tu. Nechcem sa s ním stretnúť," precedil cez zuby Katios, napriek tomu, že veľmi túžil byť s Faith. Trhalo mu to srdce, no nedokázal sa s ním ešte stretnúť. Nevedel si predstaviť, aké by to bolo, keby sa znova stretli. Všimol si sklamania na Faithiných očiach. Mrzelo ho to, ale nedokázal to. Pozrel sa jej do očí a v duchu sa jej ospravedlňoval. Faith však jeho myšlienkové ospravedlnenie neprijala.
"Dobre. Ostaň si tu, ak chceš. Ja idem čakať Angela." povedala tvrdo, otočila sa a odišla. Katios si vložil hlavu do dlaní. Giles k nemu pristúpil a potľapkal ho po pleci.
"Nič si z toho nerob. Faith je tvrdohlavé dievča. Má svoju hlavu." vysvetlil Giles. Upír pokýval hlavou. Giles o tom vedel a chápal ho. Pozorovateľ sa otočil a chystal sa odísť. "Giles," prerušil jeho chôdzu upír.
Otočil sa.
"Nehovorte jej to," požiadal ho Katios.
"Prečo?" nechápal.
"Pretože, nechcem aby to vedela. Viem, že to nemá cenu. Veď som predsa upír. Ona je premožiteľka."
"Ty si nepočul ešte o prípade Buffy a Angel?"
"Počul, lenže to je o niečom inom."
"Ako myslíš," povedal Giles, otočil sa a odišiel.
Katios tam ostal úplne sám. Konečne sám. Po tvári mu začali stekať slzy. Bolo mu ľúto. Všetkého. Od toho momentu ako sa stal upírom, cez všetko zlé čo vykonal až po tento moment. Musel sa vyplakať. Naňho neplatilo to mužské nepísané pravidlo, že muži nikdy neplačú. Keď mu bolo nanič, rád si poplakal. Keď bol ešte človekom, mnohí sa mu kvôli tomu smiali. Jemu to však bolo jedno. Nikdy sa príliš nezaťažoval tým, čo si o ňom myslí okolie...

Buffy sedela pri Lindinej posteli. Linda sa na ňu dívala a rozprávali sa. Buffy jej vysvetlila, čo sa vlastne stalo s Angelusom za posledné roky, kto ju zachránil aj najdôležitejšie veci, týkajúce sa 20. storočia.
"A kde je teraz Angel?" spýtala sa Linda.
"Pracuje v LA. Vlastní tam nejakú právnickú firmu. Momentálne je však na ceste sem."
"Povedala si mu, že som tu?"
"Nie. Má to byť preňho prekvapenie. Či bude milé, to je otázne."
"No keď som sa s ním naposledy stretla, na čaj ma pozvať teda nechcel." povedala ironicky Linda.
"Nie, nie. Angel sa zmenil. Už nie je ako predtým," smiala sa Buffy.
"A čo môj pozorovateľ? Ako sa to s ním skončilo?"
"Zomrel v roku 1892 na následky zlyhania srdca," ozvalo sa z dverí. Bol to Giles.
"Zoznámiš nás Buffy?"
"Veľmi rada. Linda toto je Giles, môj pozorovateľ. Giles toto je Linda. Premožiteľka upírov." "Som rád, že ťa spoznávam Linda." pokýval hlavou Giles. Poobzeral sa okolo seba.
"Kde je Angel? Myslel som, že tu už bude," dodal nakoniec.
"Nie je s vami? Myslela som, že ste sa s ním stretli," povedala prekvapená Buffy.
"Poslal som k jeho domu Faith, aby ho počkala. Asi sa niekde zdržali," povedal Giles.

Faith sedela pred Buffynym domom a čakala na Angela. Celý čas však myslela na toho "zlého" upíra. Chápala jeho dôvody, prečo s ňou nešiel, no nemohol to prekonať? Štvalo ju to. Myslela si, že k nej niečo cíti. Lenže mýlila sa. Keby k nej skutočne niečo cítil, tak by bol išiel s ňou, nie? To je logické. Musí naňho prestať myslieť, pretože to nie je správne. Nechce život aký má Buffy. Večne trpieť pre lásku k upírovi. Nezniesla by to. Bolo by to na ňu priveľa. Bože! Aká je nemožná! Konečne sa v jej živote objaví slušný chlap, ktorého by skutočne dokázala milovať a on je jednoducho upír. Keby došlo k najhoršiemu, tak by jej určite nikdy nepomohol! Na druhej strane ju včera v noci zachránil. Bola z toho celá zmätená. Jej myšlienky však prerušilo zašušťanie v kroví. Inštinktívne vytiahla kolík a postavila sa.
Keď však z kríkov vybehla mačka, opäť sa jej uľavilo. Chcela sa opäť posadiť, keď pocítila, že jej na tvár niekto prikladá bielu smradľavú handričku. Pokúšala sa strhnúť si ruku s handričkou z úst, no nedokázala to a keď jej dochádzal kyslík, tak sa nadýchla. Nemala to však robiť, pretože handrička bola napustená chloroformom. Zatmelo sa jej pred očami.
Zaspala.

Katios to už nedokázal vydržať. Sedel v knižnici a myslel na Faith. Vo vnútri bol zlomený. Mal sto chutí ísť za ňou a vykričať jej ako ju miluje, ako by chcel byť s ňou, cítiť jej telo, jej krásne vlasy, jej dych, jej pery. Proste všetko. Chcel ju. Nevydržal to, zdvihol sa zo stoličky a vybehol z knižnice. Musel ju nájsť. Našťastie vedel, kde Buffy býva. Musel ju tam stihnúť skôr ako príde Angel. Musel jej to povedať. Prebehol cez niekoľko školských chodieb, vybehol von zo školy a bežal smerom k Buffy.

"Aú! Moja hlava!" povedala Faith, ktorá sa prebudila spútaná v reťaziach.
"Vitaj v klube," ozvalo sa z druhej strany tmavej izby, v ktorej sa nachádzala.
Faith sa v tme snažila rozoznať, kto vyslovil tú vetu.
"Angel?"
"Osobne."
"Čo sa stalo?"
"Zlákali ma do pasce. Presne ako teba," odvetil Angel.
"Kto? "
"Niekto, z mojej minulosti. Niekto koho som stvoril ja osobne.?"
"Nehovor mi, že je to..."
"Presne tak. Drusilla."
"Čo od nás chce?"
"Od nás nič. Sme tu len ako návnada. Ona chce Buffy."
"Buffy? Preboha prečo?"
"Pretože si myslí, že Buffy jej ukradla Spikea."
"Ale veď Buffy, miluje stále len teba."
Táto veta Angela veľmi zarazila. Po tom ako si začala so Spikeom už neveril, že by ho mohla milovať. Proste už nie. Pozrel sa k dverám.
"To vysvetli jej."
Vo dverách stála Drusilla a usmievala sa. Teraz vedela, že premožiteľka si ich nájde. A keď si ich nájde, tak ju potom zabije. A keď ju zabije, tak konečne bude Spike aj Angel zase iba jej. Len jej. Škodoradostne sa zasmiala až z toho tuhla krv v žilách.

Katios vbehol celý vystrašený do nemocničnej izby. Poobzeral sa a keď ju nevidel na jeho tvári sa zračila beznádej a sklamanie.
"Kde je?" spýtal sa.
"Kto?" nechápala Buffy.
"Faith. Myslel som, že s Angelom už prišli."
"Nie, išla ho predsa čakať k Buffynmu domu a..." začal Giles.
"A tam neboli!" povedal Katios.
"Kto je to?" spýtala sa Linda.
"To je Katios. Zachránil ti život." povedala Buffy.
"Rada ťa spoznávam," povedala, "a ďakujem ti."
"Nemáš za čo. Giles máme tu vážny problém, cítim, že niečo nie je v poriadku," znervózňoval sa Katios.
"V poriadku, ukľudni sa. Určite existuje aj rozumné vysvetlenie, ako by sa to..." Vzápätí presvišťal Gilesovi okolo hlavy šíp, ktorý sa zapichol do skrine stojacej oproti posteli.
"No a máme ho tu," povedal trochu poblednutý Giles.
Katios pristúpil k šípu na ktorého konci visel odkaz:

Drahá Buffy, ak chceš ešte niekedy vidieť svojich priateľov, Angela a Faith, vidieť živých príď o polnoci na severný Sunnydaleský cintorín.
S pozdravom
Tvoja priateľka


"No Buffy, vyzerá to, že tu máme ďalší "menší" problém." povedal upír a podal lístok premožiteľke, ktorá si ho prečítala.
"Kto môže byť tá priateľka?" opýtala sa nahlas podávajúc lístok Gilesovi.
"Netuším, ale pôjdeme to zistiť. Nemôžeme predsa nechať Faith v pazúroch tých zločincov." rozčuľoval sa Katios.
"No vzhľadom na dané okolnosti a moje skúsenosti si nemyslím, že by išlo o bežných zločincov. Tipujem to skôr na upírov," vyhlásil Giles.
"Ja si tiež myslím." potvrdila Buffy.
"Takže aký je plán?" opýtala sa Linda, ktorá už stála na rovných nohách a obliekala sa do šiat, ktoré jej tam doniesla Buffy, pre prípad, že by sa chcela ísť prejsť. Všetci na ňu šokovane pozreli.
"No čo je? Som predsa premožiteľka, mám zrýchlené hojenie rán. A mimochodom, Angelus ma pohrýzol pred 120 rokmi. Teoreticky by to už malo byť zahojené." vysvetlila Linda.
Všetci sa zadívali na jej krk, na ktorom bolo vidieť už len maličkú jazvičku.
"Ale ako to?" nevedel to pochopiť Giles, "Veď len včera ťa operovali."
"V minulosti nebola taká dobrá medicína a premožiteľky museli mať predsa nejakú výhodu. Tou bolo, že sa nám rany hojili v rekordnom čase," usmiala sa.
"Myslím, že to nie je dobrý nápad. Ešte stále si slabá," odmietal Katios. Vzápätí však od nej dostal taký kopanec, že odletel až k stene do ktorej prudko narazil.
"Nič som nepovedal..." povedal rezignovane, keď sa otrasený zviechal zo zeme.
"V každom prípade im ukážem, že mi lásku nikto kradnúť nebude!" povedal vytočený upír. Buffy a Linda sa naňho šokovane pozreli. Keď si uvedomil, že svoju myšlienku povedal nahlas, bolo vidno, ako sa zahanbil. Buffy si toho všimla a pristúpila k nemu. Chytila ho za plece, otočila a videla, že slzy má na krajíčku. " No tak. Neboj sa. Faith sa nič nestane. A mimochodom, nemáš sa za čo hanbiť." povedala súcitne Buffy. Katios sa jej pozrel do očí. "Lenže čo ak ma ona nemiluje?" spýtal sa zúfalo.
"Určite to nebude koniec sveta. Ver mi ja už som ich niekoľko prežila." pokúsila sa o vtip. "Stávajú sa aj horšie veci."
Katios sa zhlboka nadýchol aby potlačil strach. "V poriadku. Ideme na to. Ak dobre rátam, sme traja. Dve premožiteľky a upír. Tomu sa povie kombinácia!" zasmial sa.

Blížila sa polnoc a Buffy stála uprostred Sunnydaleského cintorína. Katios, Giles a Linda sa rozmiestnili na rôzne stanovištia oko nej a striehli na to čo sa bude diať. Základným plánom bolo sledovať, čo sa bude diať, ale nezasahovať pokiaľ Buffy nezistí, kde sa nachádza Angel a Faith. Katiosom vnútri lomcovali zmiešané pocity. Miloval Faith, tým si bol istý, lenže bál sa jej to povedať. Bál sa, že by sa mu vysmiala do očí. Bol to jeden z jeho hlúpych zlozvykov ešte z čias keď bol človekom, že proste nevedel vyznávať lásku. Vždy mal s tým problém, a neveril, že by sa v novej dobe na tom niečo mohlo zmeniť. Štvalo ho to. Pozrel sa na Buffy. ešte stále tam stála a naokolo sa nič nedialo. Nemôže to byť len Angelova pasca? Čo keď prišiel o dušu a stal sa z neho Angelus? Žeby sa rozhodol, že zabije svoju milenku?
Nedokázal si dať do hromady súvislosti. Z myšlienok ho vytrhol až zvuk bitky. Nevedela ako dlho premýšľal no medzitým sa strhol prudký boj medzi Buffy a niekoľkými upírmi. Na pomoc jej už pribehol aj Giles s Lindou. Katios tiež chcel vyskočiť a pomôcť im no všimol si, že spoza kríkov sa vysunula hlaveň zbrane, ktorá vzápätí vystrelila. Medzi bojujúcich padol granát, z ktorého začal vychádzať uspávací plyn. Stačilo len zopár sekúnd na to aby to uspalo Buffy a jej spolubojovníkov. Upíri však ostáli stáť ako keby sa nechumelilo. No jasné! Potom mu to došlo. Upíri predsa nedýchajú vzduch, takže im to nemohlo ublížiť. Pre Katiosa to však bolo čosi nepochopiteľné, ako môže taká malá vecička vyradiť z boja dve premožiteľky a pozorovateľa. V ich dobe by na to bolo potrebné niekoľko presných zásahov kameňom do hlavy... No čo technika pokročila. Teraz sa však sústredil na to čo sa dialo. Nad uspatými telami stáli upíri. Jeden z nich niečo hovoril, no bol príliš ďaleko na to aby ich počul. Upíri vzali všetky telá na ramená a pustili sa smerom von z cintorína. Katios vyliezol spoza svojho úkrytu a skrývajúc sa medzi náhrobkami ich začal sledovať. Upíri vyšli von z cintorína a zamierili si to priamo k jednej starej vile, sídliacej naproti cez cestu. Katios si bol istý, že tam sa skrýva jeho láska spolu s ostatnými jeho novými priateľmi. Usmial sa. V hlave sa mu začal rodiť plán.

"Buffy Sumersová!" prebudil ju hlas. "Žena, ktorá mi ukradla môjho Spikea! Zase sa stretávame."
Buffy otvorila oči a zdvihla hlavu. Uvidela upírku, ktorú mala príležitosť už niekoľkokrát zabiť, no nikdy sa jej to nepodarilo. "Drusilla!" povedala a pokúsila sa vstať. Jej pohyb však bol znemožnený. Až teraz si všimla, že je pripútaná reťazami.
"Ach naša maličká sa chce hnevať. Mala by si vedieť, že to škodí zdraviu!" povedala Drusilla a chytila ju za bradu.
"Tebe uškodí zdraviu, keď sa odtiaľto dostanem!"
"Ach, ach, aké silné slová na to, že si plne v mojej moci." usmiala sa Drusilla a trochu od nej usúpila kývajúc hlavou.
"Čo odo mňa chceš Drusilla?" spýtala sa Buffy, pričom stále lomcovala reťazami, ktoré však nepovoľovali.
"Čo od teba chcem? No predsa tvoju smrť! Vezmi si to tak. Ja zabijem teba. Spike bude zúfalý. Potom prídem ja a získam ho späť." hovorila posmešne upírka.
"Tak na čo potom ešte čakáš?! Do toho zabi ma!" kričala zlostne pokorená premožiteľka. "Ooo, nie moja drahá. Nezabijem ťa hneď. Najprv uvidíš ako zomierajú tvoji priatelia." povedala Drusilla posmešne a ukázala na Angela pripútaného k reťaziam.
"Angel..." povedal ticho Buffy.
Angel nadvihol hlavu. Až teraz videla aký je zakrvavený. Vedľa neho boli spútaní v reťaziach spútaní Giles, Linda a Faith.
"Presne tak... Angel... škoda, že už nie na dlho. Pozri sa hore." smiala sa Drusilla.
Zdvihla zrak. Presne oproti Angelovi bolo otvorené okno. Pochopila.
"Keď ráno výjde slnko, z tvojho miláčika bude len kôpka prachu."
"Ty sviňa! To nesmieš! Ber si mňa, ale jeho prepusti!" začala sa so zlosťou trhať Buffy.
"Buffy..." povedal ticho Angel.
"Nechaj to tak... mne už nepomôžeš... budem rád keď sa zachrániš aspoň ty."
"Angel takto nevrav, všetci sa odtiaľto dostaneme," pozrela na Drusillu. "Len čo táto mŕtvola bude konečne na druhom svete."
"Skutočne si myslíš, že by si ma mohla poraziť? Takto spútaná nezmôžeš proti mne nič." zasmiala sa kruto.
"To máš pravdu. Ona nie... ale ja áno," ozval sa spoza upírky hlas
. Drusilla sa prudko otočila. Z tmy vykročil muž s upíriou tvárou. Bol to Katios. Zavrčal.
"Katios!" zvolala Faith.
" atios? Kto je to?" spýtal sa Angel, ktorý nedokázal v tme rozoznať črty tváre.
Drusilla tiež zmenila svoju tvár v upíriu.
"Malý blázon! Myslíš, že môžeš poraziť najmocnejšiu upírku týchto čias?" zavrčala.
"Ja možno nie, ale toto áno." povedal a spoza chrbta vytiahol kolík.
"Urobila si veľkú chybu keď si chcela zničiť mojich priateľov, Dru," zašomral a pozrel na Faith. "A keď si mi chcela zabiť moju lásku," dodal a pozrel sa späť na upírku. Faith ostala prekvapená. Tak predsa! Tak predsa cítil k nej to čo ona k nemu! A prišiel ju zachrániť. Bola šťastná! Okamžite zahnala myšlienky, že by ich láska nemala zmysel. Myslela len na slová, ktoré vyslovil. Moju lásku. Ako krásne jej to zenlo v ušiach.
Katios sa vrhol na Drusillu a zrazil ju na zem. Upírka však poznala aj čary a tak ho myšlienkou zo seba zhodila tak, že preletel na druhý koniec miestnosti a pri dopade na podlahu mu z ruky vypadol kolík. Drusilla sa postavila na nohy a kým si to Katios stihol uvedomiť už sa vznášal vo vzduchu a letel veľkou rýchlosťou na stenu, ku ktorej bol pribitý Angel. Narazil do nej a dopadol presne pod Angelovu sklonenú tvár. Angel až teraz rozoznal črty tváre.
"Luke?" opýtal sa neveriacky Angel.
"Ahoj Liam. Alebo radšej Angel?" stihol povedať Katios kým sa opäť vzniesol do vzduchu. Opäť letel oproti nejakej stene. Kým narazil siahol si do vnútorného vrecka a vytiahol nebadane nožík. Opäť narazil. Na hlave sa mu vytvorila ranka, ktorá začala prudko krvácať. Drusilla sa začala nahlas neľudsky rehotať. Katios sa postavil na nohy. "Buffy, chytaj!" povedal a hodil jej nôž. Buffy ho zachytila rukou, ktorou aspoň ako tak mohla okolo seba pohybovať a okamžite sa pokúšala nožíkom otvoriť zámok na reťaziach. Katios sa opäť rozbehol proti Drusille a kým ona tentokrát stihla zareagovať, už bola na zemi. Upír na ňu skočil a chytil jej obe ruky tak, aby nimi nemohla pohybovať. Katios sa jej pozrel do očí. Toho využila Drusilla a začala ho hypnotizovať.
"Pozri sa mi do očí. Pozeraj sa," začala. Upír nedokázal od jej pohľadu otrhnúť oči.
"Buď vo mne..." povedala víťazoslávne.
Katios prestal vnímať všetko naokolo. Nevnímal už ani to, ako Faith a Angel naňho kričia aby sa na ňu nedíval. Nepočul ich. Sústredil sa len na jej oči. Tie oči od ktorých nedokázal odtrhnúť pohľad. Zrazu si uvedomil, že pod ním namiesto Drusilly leží Faith. Zarazilo ho to a preľakol sa.
"Faith! Preboha prepáč. Myslel som, že si Drusillou!" ospravedľnoval sa Katios.
"Pusti ma! Prosím!" prosíkala.
Katios sa postavil a pomohol jej vstať.
"Ďakujem," povedala a kým sa stihol spamätať už opäť letel vzduchom. Až vetdy si uvedomil čo urobila. Toto ho už úplne rozzúrilo. Zneužila jeho lásku k Faith a oslobodila sa. Opäť dopadol na tvrdú podlahu. Buffy sa medzitým podarilo oslobodiť a ihneď pribehla k Angelovi aby ho vyslobodila, pretože von začínalo svitať. Keď to zbadala Drusilla zlostne zakričala a chcela sa rozbehnúť k nim. No nemohla. Ocitla sa v silnom zovretí. Katios využil jej nepozornosť a svojimi rukami ju zozadu spacifikoval.
"Buffy osloboď ich. Ja sa o ňu postarám." vykríkol.
Na stenu kde bol Angel začali dopadať prvé slnečné lúče, keď ho Buffy vyslobodila. Rýchlo oslobodili Faith, Lindu a Gilesa a chceli újsť. Faith pribehla k Katiosovi, ktorý ešte stále držal Drusillu, ktorá sa začala silno mykať.
"Katios, poď už!" vykríkla zúfalo.
"Nie Faith, toto už musí skončiť! Už nikdy vám neublíži!" odmietal ju pustiť Katios.
"Prosím ťa, poď! Nesmieš tu ostať! Slnko vychádza!" kričala zúfalo
. "Ľúbim ťa!" vykríkol a spolu so zmietajúcou sa Drusillou sa vrhol priamo do slnečných paprskov.
"Katios!" vykríkla Faith celá zhrozená z toho, čo urobil.
Netrvalo ani dve sekundy a Drusilla začala spolu s druhým upírom horieť. Katios sa pozrel Faith priamo do očí. Chcel ich naposledy vidieť. Videl však, ako jej po tvári stekajú slzy. Usmial sa. "Naveky ťa budem milovať!" povedal a o pár stotín sekundy sa celý rozpadol na prach.
"Niéééééé!" vykríkla Faith a klesla na kolená. Na mieste kde stáli predtým obaja upíri bola teraz už len kôpka prachu. Toto nemôže byť pravda! Nemohol zomrieť! Prvý muž, ktorý ju skutočne miloval a ktorého milovala aj ona je mŕtvy. A ona mu ani nestihla povedať ako veľmi ho miluje. Nemohla tomu uveriť. Prisúpila k hŕbke prachu a vnorila do neho ruku. Pomedzi prsty sa jej začali presypávať Katiosove pozostatky. Začala zúfalo plakať. Milovala ho a on je mŕtvy. Zrazu pocítila na svojom ramene niečiu ruku. Otočila sa. Bol to Giles. Pozoroval ju celý ten čas a ona si ho ani nevšimla. Objal ju. Konečne mohla začať naplno plakať.
"Je mŕtvy..." povedala medzi vzlykmi.
"Ja viem," potvrdil Giles súcitne.
Nebolo treba viac slov. Vedel čo prežívala, pretože on prežíval to isté, keď mu zabil Angelus jeho lásku. Nikdy sa s tým v skutočnosti nevyrovnal. Vedel, že Faith sa s tým takisto nevyrovná. Napriek jej mladému veku vedel, že ju to celoživotne poznačilo. Chcel by jej pomôcť no nevedel ako. Pomohol jej sa postaviť. Museli ísť.

Faith pozerala neprítomne pred seba. Nemohla naňho prestať myslieť. Stále dookola si premietala ich posledné spoločné chvíle. Pokúšala sa zaspať, no nedarilo sa jej to. Minulá noc ju až priveľmi poznačila. Zrazu jej niekto zaklopal na dvere.
"Ďalej!" povedala otrávene. Nemala náladu niekoho počúvať, ako ju utešuje.
Do izby vošiel Angel.
"Ahoj Faith," povedal smutne.
"Ahoj Angel. Ty si ešte neodišiel do LA?"
"Nie, rozhodol som sa, že ostanem chvíľu v Sunnydale. Máme si toho s Buffy veľa vysvetliť," povedal a poobzeral sa okolo seba.
"Ako ti je?" spýtal sa nakoniec.
"Už mi bolo aj lepšie," odpovedala smutne. Angel si sadol k nej na posteľ.
"Faith, viem si predstaviť čo prežívaš. Prežíval som to isté, keď som musel pred niekoľkými rokmi odísť od Buffy."
"Ale to bolo niečo iné Angel. Hocikedy si sa mohol vrátiť."
"Áno mohol, lenže vedel som, že by to nebolo správne."
"Katios sa nikdy viac nevráti," povedala smutne.
"Luke... teda Katios bol mojím bratom. Ešte predtým než som sa stal upírom, daroval mi svoj medailón... vraj aby mi doniesol šťastie... a doniesol mi ho... stretol som Buffy. Chcem aby si si ho vzala. Určite by si to tak želal." povedal Angel a z vrecka si vytiahol striebornú retiazku na ktorej sa kolísal malý prívesok elipsovitého tvaru. Faith vystrela ruku a on jej ho do nej položil.
"Ďakujem." povedala Faith, pričom sa jej na lícach začali objavovať slzy.
"Som si istý, že ťa miloval z celej svojej duše," povedal súcitne Angel a postavil sa.
"Budem musieť ísť. Buffy ma čaká."
"Jasné. Choď. Som rada, že si sa zastavil," povedala Faith a zotrela si slzy z tváre. Angel otvoril dvere, rozlúčil sa a odišiel. Opäť ostala sama. Zdvihla medailón a začala ho skúmať. Všimla si, že sa dá otvoriť. Vo vnútri sa nachádzal malý poskladaný papierik. Opatrne ho rozložila a zbadala na ňom kresbu. Bol na nej Katios, keď bol ešte človekom. Usmiala sa. Aspoň takáto spomienka. Pritisla si ho k slzám, pozrela do stropu a opäť sa rozplakala...

Prešlo niekoľko dní. Linda sa ujala pozície premožiteľky namiesto Faith, ktorá sa potrebovala spamätať. Angel spolu s Buffy sa opäť ponorili do ich ľúbostného vzťahu a plnými dúškami si užívali ich lásku. Len Faith sedela v pracovni vedľa Gilesa a čítala si nejakú knihu o démonoch. Hoci prešlo už niekoľko dní, nedokázala naňho ani na sekundu prestať myslieť. Giles sedel vo svojej pracovni a telefonoval. Premožiteľka si to nevšímala, tvárila sa, že číta no v skutočnosti len pozerala na písmenka, ktorých zoskupenie jej čím ďalej tým viac pripomínalo Katiosovu tvár.
"Áno samozrejme. Okamžite sa do toho pustíme," povedal rozradostene Giles a opäť chvíľu počúval.
"Môžem vás ubezpečiť, že do nej vkladám všetku svoju dôveru. Máte moje faxové číslo?" Giles opäť chvíľu počúval.
"Áno, správne. Budem tú vec očakávať. Ešte raz vám ďakujem. Dovidenia."
Pozorovateľ zavesil telefón a usmievajúc sa vošiel do miestnosti, kde sedela Faith.
Prekvapene naňho pozrela. Nevedela si vysvetliť ako môže byť taký veselý, kým ona plače. Posadil sa na stoličku oproti nej a zadíval sa na ňu.
"Čo sa deje?" spýtala sa Faith, keď sa na ňu Giles hodnú chvíľu podozrievavo usmieval. "Nič. Len ti chcem oznámiť jednú závažnú informáciu Faith," hovoril a stále sa usmieval. "O čo ide? Nepáči sa mi ten váš výraz v tvári."
"Ako veľmi si milovala Katiosa?" spýtal sa nečakane.
"Ani si neviete predstaviť. Bol to skutočne prvý, ktorého som milovala."
"Riskovala by si preňho svoj život?"
"Že sa na to pýtate! Keby som mohla, tak zomriem namiesto neho... ale preo sa ma na to pýtate?"
"Práve som dotelefonoval s predsedom rady Faith. Na základe toho, že Katios zachránil premožiteľku a zabil Drusillu sa rada rozhodla dať mu druhú šancu."
"Druhú šancu?" spýtala sa nechápavo.
"Presne tak," povedal vzrušene. "Keď k nám Katios z minulosti prišiel spomínal, že sa mu podarilo otvoriť bránu času nejakým kúzlom."
"Áno to spomínal. Nemyslite si, že som na to už nemyslela. Lenže ako pozerám tieto knihy nikde som to kúzlo nenašla." povedala sklamane.
"Ani si nemohla. To kúzlo patrí k jedným z najprísnejšie strážených kúziel rady. Majú ho len v Anglicku a to prísne strážený."
"No vidíte a sme doma. Načo ste s tým vlastne začínali?"
"Začínal som s tým preto," povedal, postavil sa a ukázal na fax " lebo týmto prístrojom mi o chvíľu príde kópia toho kúzla!"
"To nemyslite vážne!"
Skôr než Giles stihol niečo povedať, prístroj sa zapol a začal sa z neho vysúvať hárok papiera. "Giles! Vy ste neklamali!"
"Klamal som niekedy?" spýtal sa sebavedome keď sa mu Faith vrhla okolo krku a ďakovala mu.
"Faith je v tom, ale malý háčik."
"Aký?" spýtala sa zarazene.
"To kúzlo je veľmi nebezpečné Faith... môže sa stať, že... že sa stratíš v čase," oznámil Giles. "A to je problém? Kvôli Katiosovi som to ochotná riskovať."
"V poriadku. Budeme však k tomu potrebovať Angela. To znamená, že budeme musieť počkať do večera."
"To nevadí! Hlavne, že mám konečne nádej, že ho opäť uvidím!" povedala Faith a poprvýkrát od vtedy čo Katios zomrel bolo na jej perách vidieť úsmev.

"Všetko je pripravené Faith," povedal premožiteľke Giles, zatiaľčo sa ona zhovárala s Angelom, ktorý jej dával inštrukcie, ako nájde v minulosti Luka.
"Nevieme presne, kde ťa to kúzlo vysadí. Môže sa stať, že sa ocitneš v období, keď už bude Katiosom." vysvetľoval upír. "A pre istotu s nikým nerozprávaj. A keby si ma náhodol stretla ako Angelusa, tak sa mi radšej oblúkom vyhni. Vtedy som mal skutočne plodné obdobie, čo sa týka zabíjania," varoval ju ďalej.
"Rozumiem Angel. Nemaj strachuž som veľká. Môžeme začať Giles," pozrela naň a nedočkavo sa usmiala.
"Si si istá tým čo robíš?" opýtala sa Buffy.
"Nikdy som si nebola ničím istejšia," povedala a objala Buffy.
"Dávaj na seba pozor."
Faith prikývla.
"Takže Faith. Keď sa ocitneš v minulosti a nájdeš Katiosa, budeš sa s ním musieť vrátiť.
Predtým však budeš musieť kontaktovať Lindinho pozorovateľa. Volá sa Róbert Lang. Dáš mu tento list. Je určený členom vtedajšej rady a podpísaný najvyšším predstaviteľom súčasnej rady. Musia ti dať povolenie na presun späť do budúcnosti."
"V poriadku," usmiala sa na Gilesa a pohľadom ešte raz zablúdila na Buffy a Angela. Dúfala, že aj ona raz bude taká šťastná ak oni dvaja.Giles si vzal papier na ktorom bolo prepísané kúzlo na presun časom. Faith sa postavila do stredu kruhu, ktorý vytvárali sviečky poukladané na zemi. Nemala strach. V jej očiach bolo vidieť silné odhodlanie a túžbu. Giles začal odriekavať čarovné formulky. Faith sa začínala cítiť divne. Cítila ako jej v celom tele prebieha silné mravenčenie. Okolo nej sa vytvorila silná fialová žiara. Následoval záblesk, ktorý všetkých oslepil a nastalo ticho.

Faith sa cítila ako keby sedela v práčke. Okolo seba videla nejaký tunel, ktorý sa špirálovite zatáčal ako tobogán. Travalo to len niekoľko sekúnd pokiaľ Faith dopadla na tvrdú kamenistú zem. Otočila sa a videla ako sa tunel nad ňou zatvoril. "Už nikdy viac nebudem takto cestovať, ani žiadne chipsy, ani oriešky..." povedala sama pre seba kým sa zviechala zo zeme. Postavila sa a poobzerala sa okolo seba. Nachádzala sa na nejakom cintoríne. Bola noc.
"Samozrejme. Kde inde by som mala skončiť, keď som premožiteľka?" vravela si sama pre seba. Za ňou sa ozvalo zavrčanie. Otočila sa a zbadala upíra, v skutočne ale skutočne starých a nem´donych šatách.
"Bože môj, ešte som len prišla a už prvý problém na krku." povzdychla si a z vnútorného vrecka svojej koženej bundy si vytiahla kolík." Tak poď na to kocúrik."Upír sa odrazil od zeme a dlhým skokom letel priamo smerom k premožiteľke. Faith natiahla ruku a päsťou zrazila upríra v letku k zemi. "Začiatočník," povedala so smiechom a vrazil aupírovi kolík priamo do srdca. Striasla zo seba prach. Nemala chvíľku pokoja. Ako sa obzerala všimla si čerstvo vykopaný hrob. Pristúpila k nemu a pozrela sa na mramorový náhrobok. Pod menom nejakého chlapa bol napísaný dátum úmrtia.16.05.1868. Usmiala sa. Tek predsa to vyšlo.
"Výborne! Výborne!" začula za svojím chrbtom mužský hlas a vzrušené tlieskanie. Otočila sa. Pred ňou stál muž, mohol mať tak 40 rokov, oblečené mal elegantné čierne nohavice a sako, pod ktorým sa vynímala biela košeľa. Vyzeral ako keby priešiel z nejakého spoločenského večera.
"Kto ste?" spýtala sa Faith pričom stále držala v ruke kolík.
"Ak myslíte na to, tak upír určite nie som. Práve naopak. Som na vašej strane."
"Na mojej strane?"
"V každej generácii je jedna vyvolená, ktorá osamotene bojuje proti upírom..." začal nadšene hovoriť neznámy.
"...démonom a silám temnoty. Je premožiteľkou! Áno to poznám... niečo čo ešte neviem?" odpovedala znudene Faith.
Muž sa zarazil. Bolo na ňom vidieť aký bol prekvapený.
"Odkiaľ to viete?"
"Viem to pretože ja som premožiteľka. A ak ma teraz ospravedlníte, mám prácu," chcela čo najrýchlejšie ukončiť konverzáciu Faith.
"Počkajte! Kto je váš pozorovateľ slečna..." reagoval pohotovo muž.
"Faith. A myslím, že môjho pozorovateľa ani nepoznáte, pán..." odvetila spýtavo premožiteľka.
"Giles. John Arnold Giles. K vaším službám," predstavil sa muž.
Teraz bola tou prekvapenou Faith. Takže Rupert Giles má boj proti upírom v rodine. Zaujímavé. Muž si ju začal prezerať od hlavy po päty. Faith začala váhať. Čo keď sa začne viac vypytovať? Má mu povedať pravdu?
"Smiem sa spýtať čo to máte na sebe?" opýtal sa Giles, ktorý skúmavo sa skúmavo pozeral na jej koženú bundu a modré džínsy. Takže prišla hodina pravdy.
"Kto vlastne ste, slečinka?" pýtal sa ďalej.
"Myslím, že to vám nemusím vysvetľovať. Prezradím to len istému Róbertovi Langovi."
"Róbertovi Langovi?"
"Presne tak. Kde ho môžem nájsť?"
"Práve pred chvíľou ste ho zabila," povedal Giles.
"Čože?"
"Vy o tom neviete? To ste asi jediná. Róberta Langa zabil upír zvaný Angelus pred niekoľkými dňami." vysvetlil Giles.
"To nie je možné!" zhrozila sa Faith. "Mala som kontaktovať pozorovateľa istej Lindy. Mala by to byť premožiteľka," nevedela si to vysvetliť.
"Lindiným pozorovateľom som sa stal teraz ja. Môžete mi povedať, kto vám kázal aby ste kontaktovali Róberta?"
Faith sa začala pozerať do prázdna. "Žeby naše záznamy boli chybné?"
"Vaše záznamy? O čom to hovoríte?"
"Pán Giles, ak sa nemýlim, je rok 1868. Podľa historických záznamov rady mal byť Lindiným pozorovateľom Róbert Lang."
Gilesovi začalo pomaly svitať.
"Chcete mi tvrdiť, že ste pricestovali z..."
"Presne. Pricestovala som zo začiatku 21. storočia."
"Môžete mi prosím vás povedať meno vášho pozorovateľa?"
"Nechcete to vedieť verte mi."
"Povedze mi ho..."
"Rupert Giles." povedala nakoniec po chvíľkovom uvažovaní Faith.
"Ru... ru... rupert G... Giles?" preglgol John Giles.
"Presne tak. Teraz sa spýtam, ja. Kde sa nachádzame?"
"Vy to neviete? Ste v Londýne roku 1868. Presnejšie na jednom z jeho cintorínov. Prečo ste sem pricestovali?"
"Je to osobná vec. Mám ale poverenie od rady. Tu je," povedala a vytiahla papier. Giles ho vzal a začal čítať.
"Preboha! Vy neklamete," povedal, keď dočítal list.
"Prečo by som mala. Len neviem teraz na koho sa mám obrátiť. Potrebujem sa skontaktovať s radou a nájsť..." vtom sa zarazila. Nevedela či je najlepší nápad vešať na nos tomuto mužovi, že miluje upíra.
"Nájsť koho?" spýtal sa Giles.
"Katiosa," povedala Faith a čakala reakciu.
"Ka... Ka.... Katiosa?" rozkoktal sa opäť pozorovateľ.
"Áno. Čo vám je?" nechápala Faith.
"Katios je najhorší upír Anglicka... Teda po Angelusovi. Angelus je skutočne, ale skutočne... diabol." vysvetlil tichším hlasom pozorovateľ.
"Áno, počula som o Angelusových výčinoch v 19. storočí. Ale nebojte sa... nebude to trvať dlho a prestane s tým. Som si istá."
"Ako to viete? Skutočne si myslíte, že najmocnejší upír Európy prestane len tak so svojimi výčinami?"
"Áno. Poznám ho... sme... ak sa to dá tak povedať... priatelia. On miluje totiž Buffy."
"Priatelia? Buffy? Kto je to?"
Faith v krátkosti vysvetlila Gilesovi čo všetko sa udialo počas 20. a 21. storočia. Keď skončila myslela si, že pozorovateľ omdlie.
"Preboha, slečna. To čo ste mi tu povedali zmení celé naše dejiny!"
"Nezmení, pretože o tom nesmiete nikomu povedať. Nesmieme narušiť chod dejín. Spôsobilo by to katastrofu," odmietala Faith.
Giles sa zamyslel.
"Asi máte pravdu. No mali by sme už ísť. Vychádza slnko. Dnes už nijaký upíri nevylezú. A ten ktorého ste dnes zničila bol obzvlásť nebezpečný. Môžete byť na seba hrdá."
"Takých som v našom čase zložila už stovky. U nás je takýto upír iba podpriemerom," usmiala sa.
"Poďte so mnou slečna. Zavediem vás k sebe domov. Nie je vhodné aby ste sa sama pohybovala v týchto šatách po meste," navrhol Giles.
"Čo je zlé na mojom oblečení?" povedala naštvane Faith.
"Možno že u vás je toto bežné, ale keby vás tu takto stretol policajt, tak by vás okamžite posadil do chládku za verejné poburovanie mravnosti," usmial sa.
"V poriadku, ale korzet si neoblečiem!" prehodila so smiechom Faith a obaja sa rozprávajúc vybrali preč z cintorína.

"Giles! To bolí! Nie som stavaná na tento typ oblečenia," povedala Faith, keď jej pozorovateľ zaväzoval vzdu dlhé ružové šaty. "Ani farba sa mi nepáči!" namietala ďalej.
"Toto je štandartné oblečenie premožiteliek 19. storočia. A už nevymýšľajte," odporoval Giles.
"Pre mňa sú štandartným oblečením veci v ktorých sa zvyčajne cítim dobre. Toto mi lezie na nervy!" prehodila rozzúrene a začala si vyzliekať šaty.
"To nemôžete! Veď som vám to predsa vysvetľoval! Ak sa takto objavíte na verejnosti, tak vás nielenže zatkne polícia, ale aj ľudia vás ukameňujú," rozčuľoval sa Giles.
"Je mi to jedno! Tak sa jednoducho nebudem objavovať na verejnosti. Budem vychádzať len v noci," navrhla.
"Aj tak. Keď vás niekto uvidí, tak budete mať problém," nedal si povedať.
"Pozrite. Prišla som sem nájsť svoju lásku, ktorú som stratila. Nájdem Katiosa a hneď potom vypadnem," tvrdila tvrdohlavejšia Faith.
"Zabúdate na to, že tá vaša láska, je momentálne krvilačná beštia. Chcel by som vedieť ako zmeníte tento fakt," povedal škodoradostne Giles.
"To zvládnem. Viem čo stváral Angel, keď bol zlý... Katios nebude o nič horší."
"Len aby... len aby... vidím, že nie ste veľmi pripravená na našu dobu."
"Ale som!"
"Nie, nie ste!"
"Áno!"
"Nie!"
"Mohli by ste sa prestať hádať?" spýtala sa Linda, ktorá práve vošla do miestnosti a doniesla Faith šaty, ktoré nepripomínali ani trochu to, čo mala pred chvíľou na sebe. Podala ich Faith. Nebolo to nič extra. Ručne šité nohavice na dievčenskú postavu, blúzka a menšie sako, tiež ručne ušité, pre ženské telo. Linda sa usmiala.
"Aj teba sa snažil do toho navliecť?" spýtala sa so smiechom.
"Áno, ako to, že ty to nenosíš?"
"On to tiež na mňa skúšal, no nebol úspešný. Nakoniec som si vybojovala právo nosiť vlastne upravené šaty."
Giles len rezignovane mávol rukou a zviezol sa do kresla. Bolo toho naňho priveľa. Dve premožiteľky na krku a jedna je tvrdohlavejšia ako druhá. Snažil sa premýšľať, no nedokázal stráviť tak veľa informácii naraz a po chvíľke zaspal.

Keď sa Giles zobudil slnko už pomaličky zapadalo a obe premožiteľky boli pripravené ísť na hliadku.
"To je už večer?" spýtal sa prekvapene. "Prečo ste ma nezobudili skôr? Musím ísť s vami na hliadku."
Len si pospite Giles. V našej dobe, chodíme na hliadku samé, bez pozorovateľa."
"A čo robí pozorovateľ, kým ste vy na hliadke?"
Faith táto otázka prekvapila. Nevedela, čo robí Rupert Giles , keď nie je vyhlásená pohotovosť.
"Musím sa ho na to spýtať," povedala nakoniec a zatvorila za sebou dvere. Obde premožiteľky odišli na hliadku."
Giles si povzdychol. Vedel, že toto bude dlhá, nudná noc. Aspoň preňho. Vytiahol z police dve knihy. Na stôl si postavil flašu dvanásťročnej škótksej Whisky a trochu si nalial. Pustil sa do čítania. Nevedel prečo, ale vedel, že môže Faith dôverovať. Proste to cítil.

"Takže ma Katios zachráni? A pred čím?" spýtala sa prekvapená Linda.
"Áno zachráni ťa. Lenže pred čím to ti nemôžem povedať. Mohlo by to narušiť budúcnosť." povedala odmietavo Faith a začala sa obzerať okolo po cintoríne.
"Na tomto cintoríne ho videli minulú noc. Katios sa zvyčajne dlhšie zdržiava na jednom mieste." oznámila Linda. Faith prikývla. Nevedela sa dočkať, kedy ho konečne opäť uvidí. Vedela však aj to, že ju nespozná. Bude si musieť jeho lásku získať od začiatku. A toho sa bála. Podarí sa jej to? Čo keď je zamilovaný do niekoho iného? Z myšlienok ju vytrhol rýchly pohyb medzi náhrobkami.
"To bude asi on," povedala Linda ticho.
"Asi... Katios?" zvolala Faith. "Poď sem. Chceme sa s tebou porozpávať."
Žiadna reakcia. Faith začala premýšľať o tom či to nebol nejaký iný upír. Prišla jej na um aj myšlienka, že by to mohol byť Angelus.
"A čo keď ja sa s vami nechcem rozprávať?" ozvalo sa zavrčanie a spoza náhrobka vyšiel Katios s upíriou tvárou.

Cigánsky kmeň Kalderash. Na prvý pohľad obyčajný kočovný kmeň, akých sú v celej Európe desiatky. Tento rumunský kmeň bol zaujímavý z hľadiska upírstva. On jediný totiž vedel prinavrátiť upírovi dušu. Mladé cigánske dievča pribehlo za svojím otcom.
"Otec, hovoril si s radou starších?"
"Hovoril som dcéra moja. Najprv boli proti, pretože upírovi sa jeho duša smie vrátiť iba za trest. Keď som im však vysvetlil, čo je Luke za upíra, zmenili názor a súhlasili."
"Kedy sa teda vykoná obrad?"
"Keď bude noc presne v strede. Teda asi za dve hodiny."
"Dúfam, že Luke nebude pritom veľmi trpieť," povedalo dievča.
"Trochu ho to zabolí, no zvládne to," odpovedal otec a išiel starým bosorkám prikázať, aby všetko pripravili."

Faith sa prebudila s nenormálnym dunením hlavy. Nevedela si spomenúť. Už vie. Katios sa im ukázal aby upútal ich pozornosť. Netrvalo dlho a obkľúčilo ich nenormálne množstvo upírov. Potom si už len pamätala na tupý úder. Nechápala však prečo ich nezabili. Skúsila sa pohnúť, no nemohla. Bola prikutá olovenými okovami k studenej skale. Hlavou sa začala obzerať a všimla si, že Lindu stihol podobný osud, no s tým rozdielom, že sa ešte neprebrala. "Aha! Takže spiaca kráľovná sa nám prebudila!" povedal Katios, ktorý sedel pred nimi na stoličke s nohami vyloženými na stole.
"Katios," povedala Faith sklamane.
"To som ja. Ach aká je to slasť, keď sa mi podarilo uväzniť premožiteľku s jej priateľkou. Vyzerá to, že dnes budem mať hody," povedal a oblizol si spodnú peru.
"Katios. Pozri sa mi do očí," žiadala Faith.
Upír k nej pristúpil a pozrel sa jej priamo do očí. Faith dúfala, že v nich uvidí ten záblesk, ktorý videla, keď sa poprvýkrát stretli. No nevidela ho. Namiesto toho tam videla len temnotu.
"Čo si týmto chcela docieliť?" spýtal sa posmešne.
"Chcela som vidieť, čo ostalo z muža, ktorého som milovala," povedala smutne Faith. "Nespomínam si, žeby sme sa niekedy stretli. Poznáme sa?" opýtal sa Katios so smiechom. "Nie, nestretli sme sa," povedala Faith pomedzi zuby, vedomá si toho, že Katios, ktorého poznala je už nadobro mŕtvy. Všetko bolo zbytočné! Celá ta cesta do minulosti. Namiesto toho aby získala späť svoju lásku priviedla na istú smrť Lindu. Bože aká je nemožná!
Katios pristúpil úplne blízko k nej a ovoňal jej pokožku. Naklonil sa k jej krku a jeho tvár sa zmenila v upíriu. Faith už cítila ako sa jeho zuby chystajú zahryznúť do jej krku...

John Giles spiaci nad knihou sa prudko strhol zo sna. Snívalo sa mu, že Katiosovi sa podarilo uväzniť obe premožiteľky a že ich aj obe zabil. Bol to síce len sen, no nesmel ho podceniť. Rýchlo sa obliekol do vychádzkového obleku a vybehol z domu smerom na cintorín, kde išli Linda s Faith.

Katios vykríkol. Prekvapená Faith zrazu otvorila oči a videla, že upír sa od nej s obrovským revom odpotácal. "Nie! Toto mi nerobte!" zakričal a opäť od bolesti zareval. Faith bola ohromená tým čo sa dialo. Katios padol na kolená a čoraz väčšmi kričal. Nakoniec už vypovedali všetky jeho svaly a bezvládne sa zviezol na zem pričom v kŕčoch kričal.
Naposledy raz silno zareval a potom nastalo ticho.
"Katios?" opýtala sa Faith potichu, prekvapená tým čo sa stalo.
Nič.
"Katios!" zakričala.
Upír sa nadvihol a pozrel na Faith. V jeho očiach konečne videla ten záblesk. Pochopila. Ocitla sa presne v tom období, keď mu cigáni prinavrátili dušu. Katios sa na ňu skľúčene pozeral.
"Faith?" spýtal sa nakoniec.
"Áno," povedala ohomená tým, že si na ňu spomenul. Nechápala to. Veď sa nikdy predtým nestretli. Iba ak v budúcnosti.
Upír sa postavil, pričom jej stále pozeral do očí. Bolo v nich vidieť, že sa cíti vinným. Otočil sa a utekal preč, pričom si nevšímal Faithinho volania, aby sa vrátil. Aj keby chcel nemohol. To čo jej takmer urobil si nikdy neodpustí. Musí odísť. Odísť niekam ďaleko. Kde by ho nikdy nenašla. V prvom rade si však musí nájsť nejaký úkryt, kde by mohol byť cez deň. Jeho duša ho trýznila. Opäť.

"Našťastie som vás obe našiel včas," povedal Giles keď dával Faith dole ťažké železné okovy. "Nechýbalo veľa a mohlo byť po vás."
"Nemáte pravdu Giles. Neublížil by nám. Keď ma chcel uhryznúť, vrátila sa jeho duša späť." vysvetlila Faith.
"A kde je teraz?"
"To neviem. Utiekol," povedala smutne.
"Ale ja ho nájdem, aj keby to mala byť posledná vec čo v živote urobím," dodala.
Pobrali sa preč. O pár hodín malo svitať. Musí ho nájsť. Ak ho nenájde teraz, tak už nikdy.

Katios bol zdrvený. Pred chvíľou takmer zabil svoju životnú lásku. Už viac nevládal.
Nedokázal by sa teraz postaviť pred Faith a pozrieť sa jej znovu do očí. Do tých krásnych očí, ktoré tak miloval. Prešiel cez prístavné mólo priamo k jednému zo zaoceánskych lodí.
Vybehol po schodíkoch až na jej palubu, kde našiel dvoch námorníkov, ako fajčili cigary. Nedôveryhodne sa naňho pozreli.
"Dobrý deň, volám sa Luke. kde môžem nájsť kapitána?" predstavil sa ešte svojím ľudským menom, pretože tí dvaja by určite neprijali fakt, že on je ten strašný Katios, ktorý posledné mesiace tyranizoval celé Anglicko.
"Je dole v podpalubí. Čo od neho chcete?" povedal pohŕdavo jeden z námorníkov, pričom dal najavo svoj negatívny postoj voči prišelcovi.
"Musím s nim hovoriť. Vás do toho nič nie je," odvetil kľudným hlasom upír.
"Čo si to dovoľuješ ty zasran!" vykríkol námorník a pokúsil sa ho udrieť. Katios bol však rýchlejší, uhol sa úderu a dokonca ho opätoval tak, že námorníka zložil jedným presným karatistickým úderom.
"Ako sa dostanem ku kapitánovi?" spýtal sa chladnokrvne druhého sediaceho námorníka, ktorý neveriacky myslel na to, ako poslel k zemi jeho druha.
"Po schodoch dole. Prvá kajuta vľavo," vykoktal zo seba napokon.
Katios podišiel k nemu a potľapkal ho po líci. "No vidíš, ani to nebolelo," dodal.
Upír poľahky zbehol dolu schodami a vošiel tam, kde ho naviedol druhý námorník. Zaklopal na dvere. "Ďalej!" ozval sa hrubý hlas z druhej strany. Katios otvoril dvere.
"Dobrý večer," pozdravil nakoniec.
"Dobrý... dobrý..." odzdravil kapitán.
"Pán, kapitán, idem za vami v jednej dôležitej veci... potrebujem lístok na tejto lodi." začal upír.
"Chlapče, to ste si mohli vybaviť priamo u mojich mužov a nie mňa zaťažovať v túto nočnú hodinu," povedal trochu nazlostene kapitán.
"Lenže ja nie som obyčajný pasažier. Mám jednu podmienku. Celý čas chcem mať kajutu v najspodnejšej časti lode, kde nie je ani okno. Najvhodnejšie by bolo pod čiarou ponoru." predložil svoje požiadavky.
"Pred časom sme tu mali jedného podobného cestujúceho. Bol ubytovaný na samotke pre neposlušných cestujúcich. Vtedy som prišiel o troch skvelých námorníkov. Nechcem aby sa to opakovalo." povedal kapitán a postavil sa od stola.
"Môžem vám garantovať, že tentoraz sa to nestane. Stačí ak mi tám raz do dňa, najlepšie v noci pohodíte dve až tri krysy a bude po probléme. Dobre vám za vašu službu zaplatím," povedal Katios a hodil na stôl mešec zlata. Kapitánovi sa v očiach zaleskla chamtivosť. "To je len preddavok. Zvyšok dostanete, keď ma doveziete na miesto," povedal.
"A kam konkrétne by ste chceli ísť?" spýtal sa kapitán a schoval si mešec do zásuvky. Katios sa odvrátil. Nevedel kam chce ísť.
"Niekde poriadne ďaleko. Niekde, kde ma nikto nenájde," povedal nakoniec.
"Zajtra večer odchádzame do Spojených štátov. Odtiaľ by ste mohli pokračovať na Aljašku. Počul som, že mnohí z vášho druhu tam odchádzajú hlavne kvôli dlhým nociam."
Upír sa otočil a prekvapene pozrel na Kapitána.
"Odkiaľ to viete?" spýtal sa.
"Že ste upír? Zakaždým je to rovnaké. Vždy v noci ma osloví nejaký mladík s rovnakými podmienkami ako máte vy. Zistili sme, že ste upíri. ale platíte dobre a tak..."
"Rozumiem. Kedy presne zajtra vyrážate?"
"O deviatej v noci. Buďte presný, pán..."
"Katios. Volajte ma Katios. Zajtra sa stretneme. Ďakujem," povedal a odišiel z miestnosti. Kapitán sa usmial. Takže si bude môcť opäť privyrobiť, keď udá upíra Premožiteľke.

Prišiel deň a po ňom ďalšia noc. Katios prišiel na mólo kde naňho na mostíku už čakal kapitán so svojimi mužmi.
"Rád vás vidím, pane." pozdravil kapitán.
Katios pokýval hlavou na pozdrav a opýtal sa, kde má kajutu.
"Poďte za mnou." povedal kapitán. Upír ho nasledoval. Konečne odchádza. Už ju nikdy neuvidí. Konečne bude pred ním v bezpečí. Miloval ju a takmer ju zabil. Tekéto výčitky svedomia ho trýznili posledné dva dni. Nemohol na ňu prestať myslieť. Medzitým zošli do podpalubia, kde mu kapitán otvoril dvere na jednej z kajút.
"Prosím pane. Okno je zadebnené a dnu sa nachádza posteľ, stôl a stolička. Máte tam aj sviečky." povedal s úsmevom kapitán.
"Ďakujem pekne. Tu je vaša odmena," poďakoval Katios, podal kapitánovi dve vrecká plné zlata a vošiel do tmy. Ako upír mal výborný zrak a tak poľahky našiel posteľ na ktorú si ľahol a premýšľal. Premýšľal o Faith. Ako asi zareaguje, keď zistí, že už nadobro odišiel? Že ho už nikdy neuvidí?
"Takže ty si chcel predomnou ujsť," zaznelo miestnosťou. Katios sa v ľaku strhol. Zaostril pohľad na stoličku. Sedela na nej Faith.
"Faith? Čo tu robíš?" spýtal sa prekvapene.
"Skôr by si mi mal vysvetliť čo tu robíš ty. Ja kvôli tebe precestujem celé storočia aty si jednoducho chceš potom ujsť," povedala odurdene a zápalkou zažala sviečku, ktorá slabo osvetľovala miestnosť. Až teraz upír dokonale videl aká je krásna.
"Faith, nemala si sem chodiť. Chcel som ťa predsa zabiť!" povedal a po tvári mu začala stekať jedna veľká slza.
Faith k nemu pristúpila a nežne ho pobozkala na pery. Katios ostal jej počíňaním veľmi prekvapený. Namiesto toho aby vytiahla kolík, ho bozkáva. Nechápal to.
"To si nebol ty," povedala a pohladila ho po hlave. Katios odvrátil hlavu.
"Pamätáš sa na tú noc v Sunnydale? Vtedy keď si umrel a povedal si mi, že ma miluješ? Nikdy som nemala príležitosť ti to povedať. Katios... milujem ťa!" vyznala mu lásku premožiteľka.
Upír sa na ňu pozrel.
"Skutočne?"
"Skutočne. Ešte väčšmi ako ty mňa," potvrdila.
Upír sa pozrel do zeme a potom do jej krásnych očí. Chcel si ich navždy zapamätať.
"Odíď Faith. Ja ťa nemilujem!" zaklamal nakoniec.
"Čože?" neverila vlastným ušiam.
"Zmizni! Nemilujem ťa! Choď preč! Nechcem ťa už nikdy vidieť!" kričal a postavil sa. Tvár zmenil v upíriu.
"Odíď lebo ťa zabijem!" zavrčal nakoniec.
Toto už bolo na ňu priveľa. Rýchlo vstala a vybehla plačúca z izby, hore na palubu a prebehla okolo prekvaoeného kapitána ani víchor. Vyšlo mu to. Dokázal ju zachrániť. Zachrániť pred samým sebou a pred svojou láskou. Nechcel aby kvôli nemu trpela. Nechcel aby ich vzťah bol ako vzťah Buffy a Angela. Klesol na kolená a rozplakal sa.

"Takže ty si stretla v minulosti môjho prapraprapradeda?" spýtal sa Rupert Giles neveriacky. "Áno a musím vám povedať, ťe môžete byť na váš rod pyšní. Len tá tvrdohlavosť sa nezaprie," odpovedala smutne Faith, ktorá rozprávala pred všetkými o svojej ceste do minulosti. Angel si k nej prisadol a objal ju.
"Môj brat bol vždy idiot! Nemáš prečo plakať." snažil sa utíšiť jej plač.
"Ale keď ja som ho milovala!"
"Ja viem. Ale vezmi si to tak. Máš nás. A my ťa nikdy neopustíme," povedala Buffy, ktorá s ňou súcitila. Vedela aké je to stratiť lásku.
"Poď Faith," vzala ju za ruku. "Pôjdeme na hliadku a zabijeme zopár hnusných upírov. Čo povieš?" Faith si utrela slzy z líc a prikývla.Pri zabíjaní sa vždy dokázala odreagovať.

Po dlhej noci prišlo konečne ráno. Faith vytiahla z vrecka kľúče, odomkla si byt a vošla dovnútra. Zložila si veci na chodbe a nasmerovala si to priamo do spálne. Nedokázala myslieť na nič iné. Iba naňho. Chýbal jej. Vedela, že už ho nikdy neuvidí. Otvorila dvere na spálni a vošla dnu. Dala si dole náušnice a chystala sa ľahnúť si, keď si na posteli všimla obálku a na nej položenú ružu. Privoňala k nej. S veľkou nedočkavosťou otvorila obálku a vytiahla z nej lístok.

Temnota mi lásku požehnala, svetlo moju lásku príjma.
K.
P.S. Nasleduj slnko.


Faith sa postavila. Vedela, čo znamenajú tie iniciály. Vyzrela von oknom. Stál tam. Na chrbát mu dopadali slnečné lúče, no on sa usmieval. Keď zbadal, že sa konečne pozrela von oknom, spoza chrbta vytiahol ďalšiu ružu a ukázal ju. No Faith už nebola na okne. Vybehla von a ako s prestrelenou nohou bežala priamo k nemu. On urobil to isté. Roztvoril náruč a objal ju. Konečne boli opäť spolu. Pobozkal ju. Bozkával ju tak dlho, že si ani nevšimli, že v málo frekventovanej tichej štvrti Sunnydale spôsobili dopravnú zápchu. Faith sa naňho nechápavo pozrela. Vedel na čo myslí.
"Darček od Johna Gilesa. Smrteľnosť v poháriku. Po tom ako som ťa od seba odahnal som zistil, akú hlúposť som spravil. Ihneď som bežal za Lindou, ktorá ma zoznámila s Gilesom. Na základe rozhodnutia rady mu povolili aby mi dal vypiť nápoj, ktorý ma urobí smrteľným." povedal a usmial sa. "Ale mám tu ešte jeden," dodal. Faith ho objala ešte silnejšie. Bola dokonale štastná a vedela, že už sa to nezmení...

Celý deň Katios s Faith presedeli u nej doma, maznali sa, rozprávali sa, hádali sa o to, kto koho viac miluje až nakoniec prišiel večer a obaja sa spolu vybrali do knižnice za Gilesom. Keď Katios otvoril dvere na pracovni pozorovateľa, Giles skoro spadol z nôh. Neveril vlastným očiam. Bývalý upír mu teda vyrozprával teda celý príbeh,o tom čo všetko s Faith zažili.
"Nechápem však jednu vec, Giles. Ako to, že ma Katios spoznal, keď získal opäť dušu, hoci sme sa nikdy predtým v minulosti nestretli," lámala si hlavu Faith.
"To je jednoduché," usmial sa Giles. "Ľudská duša je nesmrteľná a pre ňu neexistujú časopriestorové obmedzenia. Takže hoci Katios v našej realite zomrel a jeho duša opustila telo, ostala stále živá. A keď mu ju potom navrátili, prišla k nemu v pozmenenej podobe z budúcnosti, spolu so spomienkami na teba a..."
"Luke!" zaznel celou knižnicou hlas. Katios sa otočil. Bol to Angel. Stál vo dverách spolu s Buffy, ktorá neveriacky civela na Faithinu lásku.
"Braček!" skríkol Luke a podišiel k Angelovi. Chvíľu tam len stáli pozerajúc sa na seba. "Ty magor, ty si chcel opustiť najúžasnejšie dievča na svete? Čo ti zašibalo?" skríkol s úsmevom Angel. Buffy si odkašľala a upír sa obzrel. "Samozrejme naúžasnejšie po tebe, miláčik." Ani jeden z nich si to neuvedomil, ale obaja sa vzájomne objali. Konečne sa stretol brat s bratom.
"Niečo tu pre teba mám," povedal Katios, vytiahol z vrecka malú ampulku a podal ju Angelovi. "Vypi to!"
"Čo je to?"
"Nevypytuj sa a pi. Je to síce trochu kyslé, no výsledok stojí za to."
Angel si vzal ampulku a privoňal k jej obsahu. Pozrel na Katiosa. Ten prikývol. Upír na jeden glg vypil celý obsah flaštičky. Neucítil však nijakú zmenu. Katios sa usmial a z druhého vrecka vybral kríž a flaštičku s nejakou tekutinou. Krucifix nastavil priamo Angelovi pred oči. Začal ustupovať. Upíri sa nesmú dotknúť kríža, inak... kým si to stihol uvedomiť Katios ho oblial nejakou vodou priamo do tváre. "Čo blázniš?" vykríkol Angel.
"To čo máš teraz na sebe, Liam, nie je obyčajná voda. Je to svätená voda." povedal hrdo Luke. Angel sa zľakol a okamžite si začal utierať tvár. Veď ho to zabije! Katios pristúpil k nemu a do ruky mu nasilu vtlačil krucifix.
"Tak, už sa viac nemusíš ničoho báť. Si opäť človekom."
Angel naňho pozrel s nádejou v očiach, potom zišiel pohľadom na kríž vo svojej ruke a pohľaom rýchlo prebehol na Buffy. Konečne! Mohli byť spolu! Už na večné veky. Buffy sa šťastne usmievala a hneď začala bozkávať Angela. Faith chytila Katiosa za ruku. Je koniec. Ale skutočne? Musela ešte niečo vybaviť. Pozrela sa na Gilesa, ktorý sa takisto usmieval. "Giles, môžem sa vás niečo opýtať?"
"Prirodzene Faith. Kedykoľvek."
"Čo zvyknete robiť, kým sme my s Buffy na hliadke?"
"Nó..." povedal a zasmial sa.


KONIEC