6.3. Los Angeles - Znovuzrodenie: Big comeback (Veľký návrat)


Popis poviedky : Po zásahu bleskom sa Angel stretáva s niekým, koho by za normálnych okolností nikdy nestretol a kto mu pripraví poriadne náročný deň...


Los Angeles. Mesto Anjelov. Mesto nachádzajúce sa na západnom pobreží Spojených štátov Amerických. Mesto kde je všetko možné. Mesto neobmedzených možností, ktoré sa naskytujú nielen návštevníkovi, ale aj bežným domácim obyvateľom. Tejto metropole by sme mohli nájsť samozrejme ešte veľa prívlastkov, ktoré by nič nemali s dejom nášho príbehu. Prečo? Los Angeles, aké poznáme cez deň nie je tým Los Angeles, akým sa stáva v noci. Hoci nesídlilo priamo na pekelnej bráne, démonov a upírov v ňom bolo dosť. Niekedy až priveľa. Tak tomu bolo aj cez túto upršanú noc. V budove Wolfram&Hart sa už nenachádzal žiaden živý tvor. Nebolo tam nikoho, kto by skontroloval či je Wesley skutočne mŕtvy, hoci to nebolo potrebné. Nebolo tam ani nikoho, kto by mohol vypovedať svedectvo o tom, čo sa tu dnes vlastne stalo. Tu už nikoho nezaujímalo, kto vlastne sedí na riaditeľskej stoličke firmy. Všetok dej a zmätok sa presunul do vonkajších priestorov. Do tých temných mokrých ulíc, v ktorých sa len sem tam mihla nejaká ľudská postava, ktorá ani len netušila, aké veľké nebezpečenstvo sa nachádza o pár blokov ďalej. V jednej z takých tmavých ulíc pri hoteli Hyperion...

Angel sa prebral v nejakej zatuchnutej mokrej miestnosti. Hrozne ho bolela hlava. Doteraz si však nevedel uvedomiť, čo sa vlastne stalo. Stál tam na streche a chcel vojsť dovnútra keď... no a potom už len tá tvár a ten úder. Zastonal. Začul však niekde v tme pred sebou nejaký pohyb. Ako keby sa k nemu niečo približovalo. Prižmúril oči a snažil sa svojím pohľadom zistiť o koho vlastne ide.
"Kto je tu?" spýtal sa Angel do temnoty a hoci mal ruky zaviazané za chrbtom, pokúsil sa o ne oprieť, čím sa mu podarilo aspoň sa posadiť. Cítil, že postava je už celkom blízko. Vzápätí ho trochu oslepilo škrtnutie zápalky a po krátkej chvíli si uvedomil, že sa zapálila nejaká fakľa. A stál tam on. Teda doslova, videl pred sebou samého seba v tom istom oblečení, ako drží fakžu a podozrivo sa usmieva.
"Dobré ráno," oslovil ho Angelus.
"Komu ako," odvrkol mu Angel, tušiac, že niečo asi nie je v poriadku.
"Kto si?" spýtal sa nakoniec zviazaný upír, pretože nedokázal udržať zvedavosť na uzde a tušil, že to určite nie je nič dobré.
"Och milý Angel, to sa ma pýtaš ty?" spýtal sa ironicky.
"Áno." snažil sa odpovedať úsečne aby v jeho hlase neznámy, ktorý sa mu podobal ako vajce vajcu, nezistil nejaké napätie.
"Celé tie roky sme boli spolu, ale nikdy sme sa nestretli..." začal upír a pochodoval s fakľou hore dole po miestnosti. "Nie je to iróniou?"
"Podľa toho čo nazývaš iróniou... Angelus." po poslednej vete si Angel uvedomil s kým vlastne má tú česť. Nie že by sa zľakol, len to nechápal.
"Aha... no konečne si ma spoznal. To je vcelku pozitívny fakt." usmial sa Angelus a pristúpil k Angelovi.
"Ale ako je to mož..." Angel nestihol dopovedať vetu a vtom ucítil silný kopanec do žalúdka. "Toto máš za to ako si mi zničil meno..." usmial sa.
"Toto je za moju Darlu,..." nasledoval ďalší kopanec. Angel opäť pocítil prudkú bolesť v bruchu.
"A toto je za všetky tie roky, kedy som bol uväznený v tebe." rozčúlil sa Angelus a chladnokrvne mu uštedril kopanec do hlavy. Angel zastonal. Nejako nechápal to, že všetky tie údery až tak veľmi boleli. Bol zvyknutý na bolesť, ale nie na takúto. Ako keby...
"Čo sa vlastne stalo?" spýtal sa väzeň a po čele mu začal stekať pramienok krvi.
Angelus však nepohol ani brvou. Podišiel k nejakému držiaku a uložil doňho fakľu. Následne nato pristúpil k stolu a vzal z neho nôž. Angelovi sa zdalo, že ten nôž už niekde videl.
Podobný mala kedysi Faith, keď pracovala ešte pre starostu Wilkinsa.
"Nemám potuchy, ale každopádne mi to pomohlo oslobodiť sa od teba." ukázal naňho nožom Angelus a potom pokračoval v čistení nechtov na ruke.
"Čo chceš so mnou urobiť?" spýtal sa po chvíli ticha Angel, ktorému bolo jasné, že s Angelusom to tentokrát nebude sranda.
"Nebudeš mi veriť Angel, ale za posledné roky som sa od teba veľmi veľa naučil..." začal svoj dlhý monológ Angelus. Zviazanému upírovi to bolo hneď jasné, bude nasledovať dlhý a vyčerpávajúci prehovor o tom, aké je to byť bez duše a ako sa žije s ňou. Ako údajne špinil svojimi činmi "dobré" meno Angelusa a podobné hlúposti. A veľmi sa nemýlil. Angelus sa nasledujúcu štvrťhodinu rozplýval nad tým, že je konečne slobodný a o veciach o ktorých Angel predpokladal.
"No aby som to zhrnul." nasadil Angelus na tvár profesorský výzor a snažil sa vyzerať vážne. "Nemôžem ťa zabiť... teda aspoň zatiaľ. Mohlo by sa stať, že by Sily na mňa ušili nejakú búdu a nakoniec by sa to pre nás oboch skončilo dosť zle."
Angel neodpovedal, pretože vedel, že táto myšlienka pochádza z jeho hlavy. Vždy bol opatrný pred Silami. Nevedel kedy im môže a kedy nemusí veriť.

Vonku sa v priebehu posledných niekožko hodín dosť prudko schladilo. Buffy stála pred hotelom Hyperion, oblečená v zimnom kabáte. Do Los Angeles pomaličky, ale isto prichádzala zima. V týchto končinách síce toto ročné obdobie nebolo bohvieako studené, ale tunajším obyvateľom to tak pripadalo. Ale ona z toho nebola ani veľmi prekvapená. Veď už bola polovica decembra a o chvíľu sú tu Vianoce. Zdalo sa jej to smiešne, ale za posledné dni na to celkom zabudla. Teraz ju trápili trochu iné problémy... najmä tá jej posledná hádka s Angelom v ktorej jej povedal, že...
"Čo ťa trápi?" ozval sa za ňou známy hlas.
"Ale nič, len som si potrebovala trochu prevetrať hlavu."
Spike si usrkol zo svojho hrnčeka s teplou krvou a neveriacky sa na ňu pozrel. Vedel vytušiť, kedy mu klame. A toto bol jeden z tých okamžikov.
"Poď radšej dnu, lebo mi tu ešte náhodou prechladneš." šikovne zaviedol upír reč na inú tému. "Hneď prídem. O chvíľku som tam." usmiala sa naňho a gestom ho poslala dovnútra, akoby sa bála, že len jeho prítomnosť je v podstate zradou Angela. O ňom však nič nevedela. Odkedy sa pred pár hodinami počas búrky zašil na strechu, nikto o ňom nepočul. A že tá búrka bola riadne silná, to bolo isté. Zaujímavé však bolo, že práve vo chvíli, keď začínala kulminovať, zmenila sa na snehovú metelicu.
Ešte raz sa zadívala na ulicu, po ktorej sa už sem tam prechádzali ľudia s rukami plnými darčekov pre svojich blížnych. Opäť ucítila ako jej kabát prefúkol studený vietor. Otočila sa teda a vchodovými dverami vošla dovnútra hotela. A ani si nevšimla, že v rohu, spoza niekoľkých veľkých kontajnerov ju sledovali dve biele oči... oči plné zloby a nenávisti...

"Čo pre mňa máš Phil?" nepozdravil sa Sap a s rukami založenými za hlavou si sadol do stoličky, pričom počúval, čo sa ozve z reproduktora telefónu.
"No...Sap, vieš, je tu taká vec... spýtam sa ťa na niečo najprv ja: Má ten Angel spoločné niečo s projektom Destiny?" spýtal sa trocha váhavo Phil.
"Samozrejme, že nie. Projekt Destiny sa predsa zaoberá skúmaním paranormálnych javov, démonov, upírov, a inej hávede... nie ľuďmi. Ale to predsa vieš..." odpovedal Palfrey a ešte viac nastražil uši, pretože zo začiatku rozhovoru vycítil, že teraz ide o niečo veľkého.
"Vieš Sap… o tom človeku som nenašiel nič... žiadne záznamy. Žiaden rodný list, žiaden občiansky preukaz, poistka, konto v banke... proste nič. Akoby vôbec neexistoval."
"To nie je predsa nič nezvyčajné Phil… no teda presnejšie veď v našej brandži sa s takýmito prípadmi stretávame . Ľudia jednoducho nechcú aby ich niekto vypátral a tak sa niekde zašijú, zmenia si meno..."
"Sap…" nedovolil mu dokončiť vetu. "Preletel som všetko, veď ma poznáš. Dokonca som preletel aj celú databázu na Ochranu svedkov a nič. Ten človek vôbec neexistuje."
"Prečo to hovoríš tak divne?" všimol si Palfrey tajomný prízvuk v jeho hlase.
"No vieš, keďže som ho nemohol nikde nájsť pozrel som sa do záznamov projektu Destiny a opäť som nič nenašiel. Lenže sú tu ešte jedny záznamy Sap."
"Záznamy Iniciatívy." zašepkal Palfrey, uvedomujúc si po akom tenkom ľade sa pohybuje. Iniciatíva bola v politických kruhoch tabu. Projekt mal veľmi dobrú myšlienku, no snažil sa ju zle praktizovať. Chcel zničiť a uväzniť démonov a upírov. Projekt Destiny je v tomto smere pokrokovejší.
"No prešiel som ich kompletne celé a hádaj čo som našiel."
"Pána Angela."
"No nie tak celkom aby som bol presný."
"Čo tým myslíš?"
"Našiel som Angela, to je pravda.... ale problém je v tom, že podľa záznamov, ktoré sa z Iniciatívy zachránili, je tvoj "Pán Angel"... upír…"

"Kde si bol tak dlho Angel?" spýtala sa ho Cordelia, keď prešiel vstupnými dverami do hotela. Angelus sa otočil a snažil sa usmiať ako ten slaboch Angel. Títo ľudia ho tak veľmi iritovali...
"Mal som nejakú prácu vonku..." odpovedal a Cordy ani nemohla vytušiť dvojzmysel jeho slov.
"Aha..." skúmavo si ho prezrela Cordelia. "No v každom prípade ťa tu hľadali nejakí ľudia, a vyzerali ako právnici."
"Tí budú asi z Wolfram&Hart," ozval sa Gunn a zišiel dolu schodmi k dvojici stojacej uprostred haly.
Angelus sa usmial. Vytušil, že spomenutá firma, by ešte mohla byť jeho dobrým spojencom. "Myslím, že to nebude problém. Zvládnem ich," odvrkol upír a v mysli už začínal splietať svoje plány.
"Len aby si sa neprecenil svalovec," pridal sa ku konverzácii Spike, ktorý ruka v ruke vošiel s Buffy.
Angelus sa na nich oboch pozrel chladným pohľadom. Takým chladným, že Buffy až ucítila ako jej z neho stuhli všetky orgány.
"Angel..." zarazil sa Spike.
"Aj ty cítiš, že inak vonia?" spýtala sa Illyria a zoskočila zo stropu na zem.
"No super! Všetci sa tu objavujete tak nečakane," poprvýkrát v priebehu svojej existencie sa Angelus ocitol vykoľajený z miery. Vôbec nerátal s Illyriou.
"Mne nevonia inak, ale ten pohľad mi je známy," ozval sa Spike, no skôr než dokončil vetu, Angelus chytil Cordeliu pod krk a postavil si ju pred seba ako živý štít.
"Hej, Angel čo to preboha robíš?" spýtal sa Gunn, ktorý si ešte stále neuvedomoval vážnosť situácie.
"Toto nie je Angel..." zašepkala Buffy a vytiahla kolík, ktorý mala vždy pripravený pre podobné prípady.
"Och naša malá blondínka sa vyznamenala," zasmial sa posmešne Angelus. "Vidím, že inteligencie máš na rozdávanie, zlatko."
" Nie som tvoje, zlatko."
" Och vážne, a nie je pravda, že ma miluješ?"
"Nie..."
"Och Angel, už nám nebráni nič aby sme konečne mohli byť spolu..." posmešne napodobňoval slová z jej posledného výstupu. Angelus vedel, že tým zatne do živého.
" To som hovorila Angelovi, ktorého milujem," odvrkla.
" ČOŽE?! Ty ho miluješ?!" vykríkol prekvapene Spike.
"Teraz nie Spike." zašepkala Buffy, ktorá si až teraz uvedomila, že opäť povedala niečo čo nemala.
Angelus zmenil tvár v upíriu a privoňal si ku Cordeliiným vlasom. K vlasom dievčaťa, ktoré sa teraz pomerne dosť bálo. Vedela by si poradiť s hociktorým upírom, ale vedela, že s Angelusom nikdy neboli žarty.
"Angelus, ale ako... Veď predsa dokonalé šťastie..." zasekol sa Spike a vzápätí sa spýtavo pozrel na Buffy.
"No dovoľ! Čo ma máš za nejakú ku..." vykríkla rýchlo Premožiteľka, keď si uvedomila na čo myslí Spike a keď si uvedomila, že všetky oči v miestnosti na ňu upierajú spýtavý pohľad.
Vzápätí sa však tento pohľad presunul na Cordeliu zovretú Angelusom, ktorá len nesúhlasne krútila hlavou, pretože nemala dostatok vzduchu na to aby niečo povedala.
"Ak by som bol veriaci, tak by som povedal, že to bola božia prozretežnosť," usmial sa Angelus.
"No počkaj holobriadok, ja ti hneď nakopem zadok!" vyhrážala sa Illyria, ale bola si vedomá, že keby sa pri jej útoku stalo niečo tej brunetke, ostatní by jej to neodpustili.
"Och... au!" posmešne vydával zvuky. "Už sa mi roztriasli kolená pri bohyni, ktorá stratila všetku svoju silu, všetkých vojakov a všetkých otrokov... a to len svojou vlastnou neschopnosťou."
"Za toto mi zaplatíš!" vyhrážala sa mu, no nijako sa jej nepodarilo prinútiť sa zaútočiť.
Začínala nenávidieť toto ľudské telo. Vežmi ju ovládalo. Všetky jej emócie.
"Wiliam, nikdy som si nemyslel, že ma takto zradíš... veď sme si predsa prisahali, že vždy ostaneme najlepšími priateľmi. A ty si si vzal svoju dušu a začal si paktovať s... s premožiteľkou!"
"Angelus už ti niekto povedal, že začínaš byž trápny? Čo keby si sa už konečne chytil činu?" "Ako si želáš..." usmial sa pohŕdavo upír, odhodil od seba Cordeliu a rozbehol sa proti Spikovi. Vzápätí však pocítil v tvári prudký úder päsťou a preletel na druhý koniec miestnosti, kde sa mu podarilo váhou zlomiť malý pekný stolík, zo 16. storočia.
"Aha... modroočko... teraz si ma vážne naštvala..." zavrčal Angelus a vrhol sa na Illyriu.

Angel sa len ťažko zviechal zo zemi. Angelusove kopance ho boleli a pravidelne pretínali celé jeho telo. Tržná rana na hlave mu poriadne začínala krvácať a prmienok krvi mu stekal priamo k ústam. Angel si oblizol pery, ktoré mal potreté vlastnou krvou a vzápätí sa rozkašľal, lebo mu zabehla slina. Vzápätí si to však uvedomil… nadýchol sa. On dýcha… snažil sa sústrediť a cítil ako mu uprostred hrude bije srdce… jeho srdce opäť bilo… naposledy tento pocit zažil vtedy, keď sa vrátil zo Sunnydale aby ochraňoval Buffy… hoci jej spomienky na toto sa vymazali, jeho ostali až príliš reálne… bola to vec, ktorá ho celé tie roky ťažila a nedvovolila sa mu pohnúť sa v jeho "živote” ďalej. Na rozdiel od Buffy. Ona na rozdiel od Angela nemala zábrany ani pár týždňov po tom, čo on odišiel do Los Angeles.
Začalo to Rileym a skončilo Spikom… jeden horší ako ten druhý. Ale teraz bol podstatný ten fakt, že dýcha! On žije! Rýchlo sa začal obzerať okolo seba a hľadal nejaký predmet, ktorým by sa mohol oslobodiť od pevných povrazov do ktorých ho Angelus zviazal. Zbadal, že v rohu miestnosti sa čosi zalesklo…vyzeralo to, ako keby tam bol rozbitý kus flaše… to je jeho šanca… ale musí sa poponáhľať, aby to stihol skôr ako sa vráti Angelus a zistí Angelovu slabosť — to že Angel žije…

"Ach, ty úbohá exbohyňa, chcela by si ma poraziť, ale nejako sa ti to nedarí… to je mrzuté…” usmieval sa Angelus na Illyriu a snažil sa ju vyprovokovať k útoku…
"Možno keby si si uvedomil, že sme v početnej prevahe, netrúfal by si si tak…” poznamenala Buffy a hľadala si výhodnú pozíciu aby mohla pomôcť Illyrii v útoku.
"Ach moja zlatá milovaná Buffy. Ako vidím, ten Nesmrteľný z teba zrobil celkom padavku. Kedysi by si menej tárala a viac útočila.”
Buffy sa zarazila. Odkiaľ vedel o Nesmrteľnom? Veď to je predsa…
Illyria sa pripravovala na ďalší útok, keď si všimla, ako Buffy zaváhala. Nechápala, ako ju dokážu niektoré reči vyviesť z rovnováhy. Veď to boli predsa len slová, ktoré častokrát nič neznamenali. Slová nemali kedysi v jej svete takú veľkú váhu ako v tomto. Celý tento svet v ktorom sa nechtiac ocitla bol vlastne založený na slovách a nekonečných dialógoch.
"Odkiaľ vieš o Nesmrteľnom?” spýtala sa trochu neisto Buffy, hoci dopredu tušila odpoveď. " Ha… takže tvoj milovaný blonďáčik ti to zatajil? Aké dojemné… však Spike?!” zavrčal na upíra, ktorý stál za Buffinym chrbtom a začínal byť poriadne napálený.
" Sklapni Angelus! To nie je tvoja starosť.” Odvrkol mu Spike a snažil sa zachrániť situáciu hoci vedel, že pokiaľ to prežijú Buffy bude od neho požadovať vysvetlenie.
"Aha… takže je to len tvoja a Angelova starosť…ale…ach moment, veď ja som predsa Angel.” Zasmial sa upír a z očí mu sršala nenávisť, ktorú pociťoval voči svojmu dávnemu spojencovi Spikovi.
"Ty nie si Angel… Angel má dušu a city… na rozdiel od teba.“" Zašepkala Buffy, no Angelus to vďaka svojmu sluchu aj tak začul.
"Myslíš si ako dokonale ho poznáš, premožiteľka. Ale mýliš sa… nevieš o ňom nič. Neveiš o tom ako ťa dal po celý čas čo si odišla zo Sunnydale sledovať. A ani to, že keď si začala "randiť” s Nesmrteľným tak len kvôli tebe letel aj so Spikom do Ríma.” Vyšplechol jej do očí celú pravdu.
Buffy tam ostala stáť ako skamenelá. Prestala vnímať svet okolo seba, len sa sústredila na skutočnosti, ktoré sa práve dozvedela. Čiže Angelovi na nej záleží. Inak by ju určite nedal sledovať. Na druhej strane mu to však mohli prikázať Senior partneri Wolfram&Hart. Nesmela však Dať na sebe vidieť, že ju Angelus vyviedol z miery. Vedela, že by mu nemala veriť, ale niekde vo vnútri cítila, že hovorí pravdu.
"No, ale teraz ma ospravedlňte, budem sa musieť porúčať.” Uškrnul sa Angelus a jedným skokom vyskočil na vrchol schodiska Hotela Hyperion. Naľavo od seba mal dlhú chodbu a na jej konci okno. Pamätal si tú chodbu z čias, keď ho Cordelia vyslobodila. Práve v tej chodbe sa napil s Lilah.
"Rád som vás videl, panstvo.” Zasmial sa a rozbehol sa smerom k oknu. Počul ako tam dole nastala panika a vedel, že Buffy a Illyria mú budú v pätách. Jedine tie dve by ho dokázali dobehnúť. A s tým on rátal.

"Za ním!” vykríkol Spike a rozbehol sa hore schodmi priamo za Angelusom. Kútikom oka zachytil ako okolo neho obrovskou rýchlosťou prebehla Illyria a pár sekúnd aj Buffy.
Nechápal, prečo, ale nebol dostatočne richly aby stačil ich tempu. Videl ako Buffy aj Illyria preskočili cez rozbité okno, priamo do temnoty, ktorá vvonku pohlcovala každý lúč umelého svetla.
Buffy ladne dopadla na zem a cítila, že Angelus je niekde nablízku. Musel tu niekde byť.
Nebezpečne blízko. Pozrela sa na Illyriu, ktorá strnulo pozerala pre seba.
"V tejto uličke nie je. Necítim ho.” Oznámilo stroho ako robot.
"Nebuď si taká istá. Angelus je…" snažila sa jej oponovať Buffy.
"Nie je tu. Určite.“" Namietla exbohyňa a ukončila celú diskusiu.
Spike až teraz dopadol na zem, z okna z prvého poschodia a zadychčane hľadel na obe Angelusove prenasledovateľky.
"Stratili ste ho?" spýtal sa, aj keď dopredu vedel odpoveď. Angelus bol mazaný a pokiaľ sa nechcel stretnúť s Buffy, alebo nechať ju aby ho dohnala, nedostali by ho. Túto jeho taktiku poznal ešte z čias keď boli pred 120 rokmi spolu.
"Určite nie na dlho… čoskoro sa vráti…” poznamenala Buffy, pretože vedela, že Angelus sa chce pomstiť jej, a všetkým Angelovým priateľom…

Angel sa horúčkovito snažil už vyše hodiny na kúsku skla prerezať povrazy, ktoré mu zväzovaly ruky aj nohy a zabraňovalimu v akomkoľvek pohybe.
" No tak, ešte kúsoček.” Šomral si sám pre seba. Vtedy to ucítil. Lano na rukách sa konečne pretrhlo. Konečne cítil ako sa mu do rúk opäť vlieva krv. Bolo preňho skutočne zvláštne mať po toľkých storočiach opäť krvný obeh a cítiť ako mu v žilách prúdi život. Pošúchal si odreté zápästia a okamžite sa pustil do rozväzovania nôh. Čo ho väčšmi trápilo bolo to, že netušil, kam ho to vlastne Angelus zaviedol.
Postavil san a rovné nohy a rozhliadal sa okolo seba. Nevidel však nič len štyri steny a na druhom konci miestnosti sa nachádzali kovové dvere s kľučkou. Dúfal, že nie sú zatvorené.
Urobil niekoľko krokov a ocitol sa pri nich. S váhaním položil ruku na kľučku a stlačil ju. Ozvalo sa cvaknutie a dvere sa potichu poodchýlili. Angel spokojný zo zistením, že Angelus predsa len nemyslel na všetko ich následne otvoril dokorán a vykročil z miestnosti. Nachádzal sa v nejakej kuchyni. Pripomínalo mu to skôr kuchyňu nejakého luxusného hotela ako väzenie. Až teraz zistil, že bol zavretý v nejakom "pivničnom” priestore, ktorý sa už s najväčšou pravdepodobnosťou dlhé roky nevužíval. Prechádzal sa pomedzi staré plynové sporáky a hľadal nejaký bod, ktorý by mu prezradil, kde sa vlastne nachádza.
Podišiel k obloku. Takto to teda je. Aby si Angelus ušetril námahu, priviedol ho na miesto, kde by ho nikto nehľadal. Angel sa pozeral priamo na vchodové dvere hotela Hyperion. V jeho výhľade mu trochu zavadzal drôtený plot nachádzajúci sa okolo celej budovy starého rozpadávajúceho sa hotela. Keď sem angel v šesdesiatych rokoch prišiel uvažoval, že by sa v tomto hoteli aj ubytoval, no už vtedy bol v dosť zanedbanom stave a pripravovalo san a to, že sa zatvorí, čo sa neskôr aj stalo.

Angel vybehol zo vchodu a trochu nemotonre sa mu podarilo prepchať sa cez dieru v plote, ktorá mu spôsobila ďalšie trhliny na jeho dotrhanom kabáte a košeli, ktoré boli už aj tak dosť spálené od blesku. Všimol si, že premávka okolo hotela nie je veľmi rušná, čo vzhľadom na toto obdobie bolo prekvapujúce. Až teraz si uvedomil, že mu je zima. Sneh, ktorý sa sypal z oblohy bol jednoznačným príznakom toho, že zima už prišla a vianoce budú skutočne biele.
Nechal však tieto vločky na seba dopadať a cítiť ich chlad. Zima mu nebola už skutočne dávno, pretože to zvyčajne on pôsobil so svojou telesnou teplotou ako ten chladný.
Nevšimol si však, že na streche hotela Hyperion stojí postava Angelusa a pozerá sa dole do uličky, kde stale bezradne pobehovala Buffy s Illyriou a Spikom a hľadali ho.

"Tam je!” vykríkol Spike a ukázal prstom k Angelovi, ktorý stál s rozpaženými rukami a usmieval sa. Buffy však nečakala na povel a rozbehla s smerom k nemu v domnení, že je to Angelus. Angelus, keď počul Spikov výkrik zostal trochu zaskočený, ale nakoniec sa aj on pozrel smerom kam ukazoval Spike. Potichu zaklial. Vedel, že ho mal zabiť pokiaľ mal dobrú príležitosť. Teraz to už nebude také jednoduché. Keď sa však pozrel dole, videl, že tento problem sa asi vyrieši sám…
"Buffy, ani si nevieš predstaviť čo…” začal vetu Angel, no nestihol ju dokončiť pretože preletel na druhý koniec ulice a váhou svojho tela narazil do veľkej kovovej poštovej schránky a celú ju prevalil, čo spôsobilo rozsypanie listov po celom okolí. Zastonal a veľmi ťažko sa zviechal zo zeme. Od ďalšej bolesti sa mu podlamovali kolená a sám sa čudoval, že ešte stojí na nohách. Sotva sa len postavil nasledoval ďalší úder od Premožiteľky a ďalší let vzduchom, ktorý mu spôsobil ďalšie zranenie. Angel cítil ako mu z úst začína vytiekať pramienok krvi. Vzápätí sa však zarazil, lebo medzi všetkou tou krvou v ústnej dutine natrafil na čosi tvrdé. Pravú ruku s vložil do úst a vytiahol to. Bol to jeho zub. Jeho stolička.
Naposledy zozbieral všetky sily a snažil sa ovládnuť svaly na jeho tele, ktoré mu už vypovedali poslušnosť.
"Oh, prepáč, bolelo to?” ozval sa hlas nad jeho hlavou. Patril Buffy.
Pár metrov od nich sa zastavil Spike aj s Illyriou. Illyria vyzerala byť teraz až príliš zarazená. "Čo sa deje?” spýtal sa.
"Toto nie je Angelus.” Odvetila stroho.
"Ale neblázni, veď toto je Angelus. Vlastne je to Angel bez duše. A ak sa pozrieš do spomienok Fred, tak zistíš, že jeho duša sa nedá len tak ľahko vrátiť."
"Vravím ti, že toto nie je Angelus.“" Trvala Illyria na svojom a keď sa Spike chystal, že pomôže Buffy, jedným pohybom ho zastavila a odsotila ho dozadu tak, aby mu nespôsobila zranenie.
"Buffy… čo to má…" opäť nedokončil otázku, lebo jej päsť opäť dopadla na jeho tvár. "Ruky hore!“" vykríkol hlas spoza ich chrbtov.
Buffy sa prekvapene obzrela a zistila, že sa pozerá tvárou v tvár poloautomatickej útočnej puške typu M16A2, ktorú držal príslušník špeciálneho komanda. Lenže tento príslušník nebol sám. Bolo ich tam asi zo desať a medi nimi sa nachádzal chlap v hnedom plášti.
"Agent Palfrey…“" zašepkal si sám pre seba Angel. Keby mohol vyslovil by jeho meno nahlas, ale bol už natoľko fyzicky vyčerpaný, že to nedokázal.
"Odhoďte ten kolík a ľahnite si tvárou k zemi." Vyzval príslušník špeciálnej jednotky Buffy, ktorá len šokovane pozerala na scénu pred sebou. Pohľadom hľadala Spika a Illyriu, ktorí však niekam záhadne zmizli.
"Odhoďte ten kolík slečna Summersová." Vyzval ju teraz aj Palfrey.
"Odkiaľ viete moje meno?“" spýtala sa prezieravo.
"Vieme o vás viac ako si myslíte. Vďaka Iniciatíve.“" Pousmial sa Palfrey.
Buffy nechápala. Veď project Iniciatívy bol zrušený po tom veľkom fiasku v Sunnydale. Žeby sa teraz presťahoval do Los Angeles? Tomu neverila.
"Klamete, Iniciatíva bola zrušená.”
"Ja predsa nehovorím, že pracujem pre Iniciatívu. Ale máme dostupnosť k ich záznamom. A vieme kto ste vy, a kto je on." Kývol Palfrey smerom k polomŕtvemu Angelovi.
"Aj keď mi veľmi nejde do hlavy ako sa vám ho podarilo takto doriadiť.” Poznamenal dodatočne Palfrey. "Zaistite ju.” Vyzval vojakov, ktorí sa okamžite ujali svojej práce. Buffy im nekládla príliš veľký odpor, pretože vedela, že nemá na výber. A prinajhoršom sa o Angelusa postará už ten agent. Viacej ju však trápilo, že teraz už pravdepodobnenaveky stratila Angela. Pokiaľ bude v ich moci, nemôže mu vrátiť spolu s Willow dušu. Vzápätí jej pozornosť však upútala baterka, ktorú držal Palfrey v ruke. Namiesto klasického svetla z nej vychádzalo zvláštne, žlté svetlo.
"Táto hračička, slečna Summersová, rozlož toho vášho upírika na prach.” Usmial sa Palfrey. "Jej svetlo bolo v našich laboratóriach špeciálne upravené a má presne take isté zloženie ako slnečné svetlo. Je to veľmi praktické v boji proti upírom.”
Buffy sa až teraz prebrala a uvedomila si, čo chcú Angelusovi urobiť. Oni ho nechcú zajať. Oni ho chcú zabiť. Jedným presným kopom zlikvidovala strážu, ktoý sa jej chystal spútať ruky a ďalšími údermi odrovnala dvoch príslušníkov, ktorí ju mali držať. Rozbehla sa a vrhla san a Palfreyho, no jeho lúče už dopadali na Angela, ktorý tam bezvládne ležal. Buffy hoci nechcela zachrániť Angelusa vedela, že musí chrániť Angelové telo. Lenže už bolo neskoro. Rýchlo odvrátila pohľad, aby nevidela, ako sa muž, teda vlastne len jeho telo, rozsype na prach. O niekoľko sekúnd začula ako Palfrey zaklial.
"Ako je to dopekla možné?!”
Prinútila sa pozrieť na "upíra”, ktorý sa tam kúpal v slnečnom svelte a stale bol celý. Nestalo sa to čo očakávala. No Palfrey nezaváhal ani na chvíľu.
"Tá lampa sa musela pokaziť. Dajte mi vodu."
Palfrey odkrútil zátku na malej flaštičke so svätenou vodou, a celú ju vylial na Angela. A ním to ani len nepohlo, voda mu stekala po celej jeho doráňanej tvári a nespôsobovala mu popáleniny ani jazvy.
"Toto nie je možné." Nechápal Palfrey.
Angel pomaly otvoril oči a videl, ako nad ním stojí Palfrey s fľaštičkou svätenej vody.
Vzápätí si však k nemu prikľakol a priložil mu dva prsty na krk.
"Preboha! Zavolajte záchranku! Rýchlo!“" zakričal na vojakov a obrátil svoju pozornosť na Buffy.
"Slečna Summersová, zatýkam vás pre trestný čin pokusu o vraždu." Oznámil jej stroho.
"Zatknite ju a nezabudnite jej povedať je práva." Prikázal svojím vojakom. Ucítil však ako ho niekto chytil za zápästie na ruke. Otočil sa späť k Angelovi a videl v jeho očiach ten zúrivý pohľad, aký videl len u najtrestanejších psychopatov sveta.
"Prepustite ju, Palfrey!” prikázal mu Angel a z jeho hlasu bolo cítiť, že na námietky nemá chuť.
"Ale Angel, veď ona vás chcela zabiť!”
"Niečo mi dlhujete, Palfrey. Prepustite ju.“" Vyzval ho Angel a hoci ešte pred chvíľkou nemal ani kvapku energie. Teraz sa energicky postavil, aby zdôraznil význam svojich slov. Jeho hlas bol pevný a odhodlaný. Bolo mu na očiach vidieť, že je ochotný bojovať za ženu, ktorú miluje. Samozrejme, že blufoval. Stačilo, aby doňho Palfrey jemne strkol a on by sa zosypal na zem. Ale vedel, že v dnešon svete aj pokiaľ niečo nevychádza tak ako chce, nesmie to dať najavo svojím nepriateľom. Agent sa mu zadíval do očí a nevedel čo má urobiť. Bol na pochybách. Skutočne má prepustiť ženu, ktorá sa pokúsila zabiť toho muža?

Angelus stál na streche a usmieval sa. Skutočne mu to všetko vychádzalo. A v podstate to všetko bola len náhoda. Zdá sa, že mu šťastena tentokrát praje. Otočil sa a jedným ladným skokom preskočil na strechu susedného domu. Vyzerá to tak, že tu už skončil. Ešte raz sa obzrel na scénu za sebou a to čo uvidel ho nenormálne šokovalo. Angel tam ležal na zemi a celé jeho telo bolo osvetlené slnečným svetlom. O malú chíľku si zobral ten chlap v hnedom kabáte fľaštičku na ktorje bol namaľovaný malý kresťanský krížik a celú ju vylial na Angela. Svätená voda. Lenže tomu slabochovi to neublížilo.
"On je nažive.” Usmial sa Angelus. Vyvíja sa to čím ďalej tým lepšie…

"Pustite ju.” Prikázal nakoniec Palfrey a pozrel sa na Angela.
"Ospravedlňujem sa Angel, ale mysleli sme si, že…”
"Že som upír?”
Palfreyho táto otázka zarazila. Nečakal, že ho Angel preruší a ešte menej čakal, že by mohol uhádnuť skutočný dôvod ich skutočnej akcie.
"Ale veď sa nedajte vysmiať Angel, upíri predsa neexistujú.” Zasmial sa nahlas Palfrey a chcel z celej nepríjemnej situácie jaksi vykorčuľovať.
"Udivuje ma, aký ste slizký, Palfrey. Veď pred chvíľou ste spomínali Iniciatívu. A obaja vieme na čo slúžila Iniciatíva.” Kontroval mu Angel.
"A odkiaľ viete o Iniciatíve vy?” spýtal sa Palfrey, dúfajúc, že nejakým spôsobom dostane Angela.
Angel zaváhal. Teraz sa sám dostal do pasce.
"Od nej.” Kývol smerom k Buffy, ktorá len potichu sledovala celý ich rozhovor. Pozerala san a Angela, ktorý mal ruky spustené voľne pri tele, no na jednej z nich videla ako sa trasie.
Netriasla sa však preto, že by sa niečoho bál. Natoľko ho zase poznala. Triasla sa, lebo Angelovi už očividne dochádzali aj posledné zbytky fyzických síl a jej bolo jasné, že to už dlho nevydrží.
V Palfreyho pohľade bolo vidieť, že Angelovi nedôveruje, a že jeho vysvetleniu ohľadom Iniciatívy neverí. Otočil sa však na opätku a vybral sa smerom k policajným autám. Po niekoľkých krokoch sa však zastavil a otočil sa.
"Ešte sa stretneme.” Povedal na rozlúčku a nastúpil do auta, ktoré o niekoľko sekúnd spolu s ostatnými odfrčalo preč.
Angel sa pozrel na Buffy a zdíval sa do jej krásnych očí. Skôr než však stihol niečo povedať, podlomili sa mu kolená a on cítil ako padá k zemi, keď sa zrazu jeho pád zastavil. Uvedomil si, že ho podopiera Buffy. Ešte raz sa jej pozrel do očí a vzápätí sa pred ním rozprestrela iba tma.
Buffy videla, že Angel to už nezvládne a že o pár stotín sekúnd padne k zemi. Okamžite k nemu priskočila a pomohla mu sa udržať na nohách. Opäť sa jej stihol zadívať do očí a vzápätí omdlel. Až teraz si uvedomila, že je hrozne ťažký. Znenazdajky sa vedľa nej zjavila Illyria so Spikom.
"Kde ste doparoma obaja boli?” oborila sa na nich.
"Zlatíčko, zjavila sa tu armáda a ty dobre vieš, že…"
"Ty mlč! My dvaja si budeme museť vyjasniť ešte veľa vecí!" oborila sa naňho.
"Illyria, pomôž mi ho odniesť dovnútra.“

Vchodové dvere na hoteli sa prudko otvorili a dnu vstúpila Buffy a Illyria, ktoré niesli Angela a za nimi Spike, ktorý vyzeral ako pes so stiahnutým chvostom.
"Preboha, vy ste chytili Angelusa?“" spýtala sa Cordelia, ktorá ostala z toho faktu nesmierne prekvapená.
"Teraz nie je čas na vysvetľovanie Cordy, odnesme ho hore do jeho izby." Stroho odvetlila Buffy.
Cordy schytila z pultu kľúče od Angelovho apartmánu a pobarala sa s nimi hore na poschodie. O niekoľko minút už Angel, ležal vo svojej posteli a všetky tri ženy stáli okolo jeho postele. Spike ostal radšej vonku, pretože nemal chuť dostať od Buffy vynadané. Buffy pozorovala ako sa Angelov hrudník pravidelne zdvíha. Dýcha.
"Buffy, ale ako to, že…?”
"Ja neviem Cordy, ale jedno je isté. Toto nie je Angelus. Toto je môj Angel."
"Tvoj Angel? Chcela si snáď povedať, že je môj!" oborila sa na ňu Cordelia, pretože bola ochotná sa o toho chlapa s Premožiteľkou aj pobiť.
"Dámy, dámy, prosím prestaňte sa hádať," vošiel dnu do izby Lorne, ktorý priniesol so sebou aj plnú kopu obväzov.
"Radšej ho nechajte odpočívať." Navrhol im.
Buffy aj Cordelia prikývli a spoločne vyšli von z izby, dúfajúc, že Angel bude v poriadku…

Angelus sa prechádzal ulicami nočného Los Angeles a premýšľal čo ďalej urobí. Základom bude nájsť Drusillu. A potom spoločnými silami zničiť toho slabocha a tú jeho šľapku. "Angelus…" Ozval sa zrazu hlas za jeho chrbtom. A Angelus vedel komu ten hlas patrí.
"Lilah…" usmial sa upír a otočil sa k nej.
"Wolfram&Hart ťa potrebuje Angelus…" povedala s úsmevom a zvodne prešla okolo neho.
"Vážne a čo z toho budem mať ja?" opýtal sa nedôverčivo.
"V prvom rade s našou pomocou zničí toho slabocha Angela a pomstíš sa všetkým jeho spojencom. A v druhom rade sú tu predsa peniaze.”
Angelus sa usmial. Presne ako očakával.
"Čo mám urobiť?”
"Nasleduj ma a ja ťa zrobím riaditeľom Wolfram&Hart. Príjmaš moju ponuku?"
Angelus neváhal a prikývol. Vzápätí sa pri nich zastavila limuzína a Lilah s Angelusom nastúpili dovnútra...


POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Slovo autora: No a sme na konci tretej časti alternatívnej šiestej série Angela. Táto časť bola výjimočná aj pre našich hrdinov, ale aj pre mňa osobne. Preto by som ju chcel venovať špeciálne dvom ľuďom na ktorých mi záleží a s ktorých som prednedávnom dosť ranil (čo mi je úprimne ľúto). Rád by som ju preto venoval Lene a Juliane. Ak by ste mali nápad ako by to mohlo pokračovať v tejto alternatívnej sérii Angela, opäť vás poprosím poslať mi e-mail na adresu: dzurilla_p@zoznam.sk alebo ma kontaktuje prostredníctvom ICQ čísla: 296-517-240. Dúfam, že sa vám tretia časť páčila.